Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-950-2002.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/950/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, pobočka Nitra, Cintorínska 5, 949 01 Nitra (predtým Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, so sídlom Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava 111, IČO: 31 386 202), proti povinnému: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX S. S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1222/2002, o vymoženie 343,62 eur (10 352,00 Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 55,85 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.08.2002. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 343,62 eur (10 352,00 Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer č. 2002210195, vydaný Chemickou zdravotnou poisťovňou Apollo dňa 25.01.2002, právoplatný a vykonateľný dňa 26.02.2002.
2. Poverením č. 5601 024898* zo dňa 20.08.2002, Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1222/2002.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.02.2017 postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zo dňa 24.01.2017. Súdny exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie v sume 96,72 eur a spolu s podaním predložil aj exekučný spis EX 1222/2002.
4. Oprávnený navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v roku 2002, exekúcia je vedená 14 rokov bez akéhokoľvek vymoženia pohľadávky a toto konanie pokladá za neúspešné a bezvýsledné.
5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.08.2002 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005.
10. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jej skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť (R 50/2004). Preto súd, rešpektujúc prejavenú vôľu oprávneného, jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu proti povinnému v zmysle § 57 ods. l písm. c) Exekučného poriadku zastavil.
11. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
17. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že oprávnený procesne zapríčinil zastavenie exekúcie, a preto ho súd v zmysle § 203 ods. l Exekučného poriadku zaviazal na nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
18. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), účinnej do 31.03.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
21. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
22. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
23. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
24. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
26. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz").
27. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 96,72 eur, pričom trovy exekúcie si vyčíslil nasledovne:
a) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať časovú odmenu spolu v sume 26,56 eur, a to za úkony: prevzatie návrhu + založenie spisu v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, práca so spisom - správa o stave konania + vyúčtovanie v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, ukončenie spisu po rozhodnutí v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, postúpenie spisu na súd + návrh na zastavenie v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony práca so spisom - správa o stave konania, a ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za tieto administratívne práce je podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu
podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd tiež zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sumou 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - prevzatie návrhu + založenie spisu, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Čo sa týka úkonu vyúčtovanie tento úkon taktiež nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, a to za úkon postúpenie spisu na súd + návrh na zastavenie.
b) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 11 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 36,52 eur, a to za úkony: získanie poverenia, 1x za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x za zisťovanie účtu povinného, 5x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x zisťovanie bydliska povinného, 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - DI, nehnuteľnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 11 vyššie uvedených, paušálnou sumou odmeňovaných, úkonov exekučnej činnosti v celkovej sume 36,52 eur, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná.
c) v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 17,98 eur, a to za pracovnú cestu v sume 2,76 eur, za poštovné v sume 11,20 eur (6xD, 2xDVR), za lustrácie (banky) v sume 0,70 eur a za materiálové a telekomunikačné poplatky v sume 3,32 eur. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 19.12.2002 na trase Banská Bystrica - mesto (bydlisko povinného), spolu 12 km, osobným motorovým vozidlom AUS Renault Twingo BB 027AE, a to v sume 2,76 eur (spotreba PHM v meste 7,5 l/100 km, cena PHM 0,98 eur (29,60 Sk)/1l, suma základnej náhrady za použitie osobného cestného motorového vozidla za každý 1 kilometer jazdy podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 339/2002 Z. z. o sumách základnej náhrady 0,156 eura /4,70 Sk/). V exekučnom ani súdnom spise sa však nenachádzala žiadna fotokópia technického preukazu cestného motorového vozidla, ktoré bolo použité na uskutočnenie pracovnej cesty, pričom podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze vozidla. Uplatnené cestovné náhrady tak neboli vyúčtované preskúmateľne a v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Z uvedeného dôvodu súd súdnemu exekútorovi náhradu cestovných nákladov nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je povinnosťou súdneho exekútora, aby si pri
predložení špecifikácie uplatnených trov a exekučného spisu preskúmateľnou a pre súd overiteľnou formou vyúčtoval trovy exekúcie. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručovanie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané, pričom vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súd stanovil poštovné v sume 1,00 euro za jednu doporučenú zásielku v rokoch 2002, 2005 a 2006 a v sume 1,70 euro za jednu doporučenú zásielku v roku 2017, nakoľko poštovné nebolo bližšie špecifikované podľa úkonov a jednotkovej sadzby za takýto úkon. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 2,68 eur, a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v roku 2002 v sume 1,00 euro, žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni v roku 2005 v sume 1,00 euro, žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni v roku 2006 v sume 0,25 euro (poštovné v sume 1,00 euro súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 4 exekučné konania) a správy o stave konania oprávnenému v roku 2017 v sume 0,43 eur (poštovné v sume 1,70 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 4 exekučné konania), nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami s podacou pečiatkou pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za lustrácie (banky) v sume 0,70 eur, nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu materiálových a telekomunikačných poplatkov v sume 3,32 eur, keďže vznik a výška takto vyčíslených výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná relevantnými dokladmi a preto ju súd považuje za nepreskúmateľnú. Súd tiež poukazuje na to, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
d) Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 46,54 eur predstavuje 9,31 eur.
28. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 55,85 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
29. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.