Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-161-2014.pdf
PDF · 168.66 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Ing. Ing. Jozef Belavý - ALBIDUS, ALBULUS, s miestom podnikania 919 42 Pavlice č. 3, IČO: 18 031 102, právne zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Strýček, s.r.o., so sídlom 925 09 Košúty 284, IČO: 36 247 405, právne zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava o vypratanie pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nasledovné pozemky, resp. vypratať spoluvlastnícke podiely na pozemkoch:
- G.V žalobe žalobca uviedol, že má na základe nájomných zmlúv, ktoré uzavrel na strane nájomcu, nárok na výlučné užívanie pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov v okrese P. pričom tieto pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na pozemkoch užíva žalovaný bez súhlasu žalobcu, a to bez akéhokoľvek platného právneho titulu, resp. bez platnej zmluvy uzavretej s vlastníkmi týchto pozemkov. Žalobca svoj nárok na užívanie pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov zakladal nájomnými zmluvami uzatvorenými s vlastníkmi pozemkov, konkrétne nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom C. dňa 1.10.2007, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom K. dňa 6.8.1993, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom Y. dňa 1.10.2010, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom C. dňa 1.10.2010 v znení dodatku zo dňa 7.4.2008, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom K. dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom P. dňa 30.9.2003 a zo dňa 7.4.2008, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom MH. dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom O. dňa 1.10.2000 a zo dňa 7.4.2008, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom I. dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom W. dňa 1.10.2007 (ďalej aj ako „nájomné zmluvy navrhovateľa“).
2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 3.12.2014 rozkaz na plnenie č.k. 36Cb/161/2014-103. Nakoľko žalovaný včas podal proti rozkazu na plnenie odpor s odôvodnením, rozkaz na plnenie bol zo zákona v zmysle § 174b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 174 ods. 2 zrušený O.s.p. a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Žalovaný v odpore zo dňa 19.12.2014 (č.l. 108 spisu) uviedol, že žaloba je nedôvodná, nakoľko v nájomnej zmluve medzi žalobcom a C. nie je predpísaným spôsobom definovaný predmet nájmu a teda zmluva je od počiatku neplatná. K nájomnej zmluve uzatvorenej 6.8.1993 medzi žalobcom a R. žalovaný uviedol, že v čase jej uzatvorenia Slovenská republika nebola členom Európskej únie, to znamená, že na označovanie parciel neboli známe kódy dielov podľa ortofotomáp. V článku 6 zmluvy je uvedené, že zmluvu je možné meniť len písomnou dohodou zmluvných strán a to formou dodatku. V zmluve je podľa žalovaného dopísané označenie parciel podľa kódov dielu ortofotomáp, čo je v rozpore so samotným znením zmluvy, teda zmluva je neplatná. Nájomná zmluva žalobcu s Y. bola uzatvorená bez predmetu nájmu, ten bol do zmluvy doplnený dodatočne. Zmluva bola uzatvorená na 5 rokov dňa 1.10.2000. Podľa článku 2 bodu 3 zmluvy sa predĺženie doby nájmu uskutoční iba po písomnej dohode oboch zmluvných strán, teda zmluva je neplatná. V nájomnej zmluve medzi žalobcom a C. uzatvorenej dňa 7.4.2008 nie je žiadnym spôsobom definovaný predmet nájmu, teda zmluva je neplatná. V nájomnej zmluve medzi žalobcom a K. nie je žiadnym spôsobom definovaný predmet nájmu. Nájomná zmluva bola uzatvorená 30.9.2003 na dobu 5 rokov. V článku 2 bodu 3 zmluvy je uvedené, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch zmluvných strán, preto je zmluva od počiatku neplatná. Nájomná zmluva medzi žalobcom a Ľudmilou Parákovou je od počiatku neplatná, nakoľko v nej nie je definovaný predmet nájmu. Nájomná zmluva medzi žalobcom a C. bola uzatvorená v roku 2003 na dobu 5 rokov. Podľa článku 2 bodu 3 zmluvy je možné predĺženie doby nájmu iba písomnou formou po dohode oboch zmluvných strán, preto je zmluva neplatná. Nájomná zmluva medzi žalobcom a O. uzatvorená dňa 7.4.2008 je od počiatku neplatná, nakoľko v nej nie je uvedený predmet nájmu. Nájomná zmluva medzi žalobcom a Jozefom Hornáčekom bola uzatvorená v30.9.2003 na dobu 5 rokov. Podľa článku 2 bodu 3 zmluvy je možné predĺženie doby nájmu iba písomnou formou po dohode oboch zmluvných strán, preto je zmluva od počiatku neplatná. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že žalobca nepredložil nájomné zmluvy, ktoré by ho oprávňovali na užívanie predmetných pozemkov, neuznáva preto jeho nárok na vypratanie pozemkov. Má uzatvorené platné nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov, ktorým platí nájomné.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 9.2.2015 (č.l. 113 spisu) uviedol, že na základe nájomných zmlúv žalobcu došlo k reálnemu odovzdaniu pozemkov do jeho užívania, ktorý tieto pozemky aj skutočne prevzal a užíval. Ďalej uviedol, že ku všetkým nájomným zmluvám si ich účastníci pri ich uzatváraní zabezpečili buď výpisy z listu vlastníctva, resp. inú špecifikáciu predmetu nájmu (kde tieto dokumenty boli súčasťou rokovaní o uzavretí nájomných zmlúv). Príslušné dokumenty neboli pevne zviazané s nájomnými zmluvami (išlo o tzv. „reálne oddeliteľnú súčasť zmluvy“), čo spôsobilo, že niektoré nájomné zmluvy odovzdané súdu ako dôkaz obsahujú len výmeru pozemkov vo vlastníctve prenajímateľa. Uvedená výmera pozemkov pri zohľadnení správania zmluvných strán podľa názoru navrhovateľa postačuje na identifikáciu predmetu nájmu. V zmysle § 12 ods.1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej ako „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“) totiž dochádzalo (resp. aj bude dochádzať) k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu. Prenajímatelia žalobcu v rámci lehôt podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž nikdy písomne nevyzývali na vrátenie a prevzatie pozemkov, čiže nájomné vzťahy trvajú aj vo vzťahu k tým nájomným zmluvám, kde Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 17C/257/2009 deklaroval skončenie nájmu z dôvodu uplynutia doby nájmu. Ďalej dal žalobca do pozornosti ustanovenia § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu. Napokon uviedol, že žalovaný síce disponuje nájomnými zmluvami, ktoré sa týkajú užívania jednotlivých pozemkov, lenže tieto nájomné zmluvy boli uzavreté až po uzavretí platných nájomných zmlúv s nájomcom. Niektoré z týchto zmlúv podľa žalobcu neboli dokonca ani nikdy podpísané prenajímateľmi ako vlastníkmi pozemkov.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.3.2015 (č.l. 137 spisu) uviedol, že má platne a účinne uzatvorené nájomné zmluvy na pozemky, ktoré riadne a vážne obhospodaruje, pričom na podporu svojich tvrdení o tom, že poľnohospodársku výrobu na poľnohospodárskej pôde nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. vykonáva v súlade s nájomnými zmluvami. Počas trvania nájomných vzťahov vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov uhrádza nájomné, o čom predložil súdu poštové poukážky, výdavkové doklady o úhradách hotovosti, potvrdením o úhrade dane z nehnuteľnosti patriacej príslušným obciam, v ktorých katastrálnom území sa orná pôda nachádza. Žalovaný k svojmu vyjadrenie predložil Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností uzavretú s prenajímateľom C. zo dňa
01.10.2007 na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v T.o dňa 1.10.2007, nájomnej zmluvy uzatvorenej s prenajímateľkou MA. zo dňa 1.10.2007 a nájomnej zmluvy uzatvorenej s prenajímateľkou PhDr. Ľudmilou Chmelíčkovou zo dňa 1.10.2011, z ktorých zaplatil daň z nehnuteľnosti za rok 2014 príslušným správcom dane.
6. Žalobca vo vyjadrení k nájomným vzťahom zo dňa 14.7.2015 (č.l. 202 spisu) uviedol, že zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy v rámci súdnej praxe sú zaťažené nižšou mierou právneho formalizmu ako zmluvy o prevode vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 429/2011- 14, kde taktiež absentovali parcelné čísla prenajatých pozemkov, resp. nebol uvedený predmet nájmu. Krajský súd Žilina nájomné zmluvy, ale považoval aj napriek tomu za platné, keďže medzi zmluvnými stranami nebolo vymedzenie predmetu nájmu vôbec sporné. V rámci nájomných zmlúv je daný teda odklon od výslovnej požiadavky na presnú špecifikáciu predmetu nájmu v nájomnej zmluvy, ak je predmet nájmu možné určiť na základe konania zmluvných strán. V tomto prípade je nájomná zmluva síce stále objektívne neurčitá, ale po subjektívnej stránke určitá a zrozumiteľná je, čo v rámci nájomných vzťahov postačuje. Podľa žalobcu existovali prílohy k nájomným zmluvám s presnou špecifikáciou predmetu nájmu, pričom má k dispozícii len niektoré prílohy k nájomným zmluvám (I.. V čl. 1 bode 1. nájomných zmlúv sa zároveň uvádza, že „Prenajímateľ je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov ornej pôdy podľa prílohy tejto zmluvy“ Táto formulácia nasvedčuje tomu, že zmluvné strany boli spolu s nájomnou zmluvou uzrozumené aj so špecifikáciou predmetu nájmu vo forme prílohy k zmluve. Bohužiaľ táto listina nebola zviazaná, resp. inak pevne spojená s nájomnou zmluvou (navrhovateľ týmto listinám žiaľ neprikladal veľkú dôležitosť, pričom došlo k ich strate). Tým však nemožno poprieť, že by tieto listiny neboli súčasťou zmluvy alebo nemali voči nej právnej relevanciu. V nájomných zmluvách, ku ktorým nie je k dispozícii príloha, ani v ich texte nie je presne špecifikovaný predmet nájmu (Y., je špecifikácia predmetu nájmu v texte zmlúv uvedená označením pre pozemkové úpravy. Špecifikácia predmetu nájmu bola do textu nájomných zmlúv uvedená ešte počas procesu uzatvárania nájomných zmlúv a prenajímatelia mali o tom vedomosť. Príloha k zmluve, a ani špecifikácia predmetu nájmu vo forme označenia pre pozemkové úpravy zatiaľ nie je k dispozícii k zmluve s C., ale k dispozícii je nájomná zmluva s jeho právnym predchodcom, ktorá predmet nájmu uvádza. Žiadna špecifikácia predmetu nájmu nie je výlučne k zmluve s K. 7. Rozsudkom č.k. 36Cb/161/2014-272 zo dňa 21.10.2015 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k. 31Cob/15/2016-318 zo dňa 19.9.2017 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vychádzajúc z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi, na ktoré poukázal žalobca v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia vo vzťahu k nájomnej zmluve uzatvorenej s W. ku ktorým súd prvej inštancie žiadne pre zamietnutie relevantné skutočnosti neuviedol, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako predpokladá právna úprava uvedená v § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v dôsledku čoho nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý celý návrh za správne. Pre tento vytknutý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia vydaného súdom prevej inštancie nebolo možné rozsudok potvrdiť ani zmeniť odvolacím súdom a prvoinštančný súd musí zaujať právny názor a vyjadriť sa k právnym úkonom, konkrétne k nájomným zmluvám s Ing. Chmelíčkom a Dominikom Bacigálom a uviesť, z akého dôvodu bol návrh v tejto časti zamietnutý. Ďalej však vzhľadom na tvrdenia žalobcu odvolací súd zdôraznil, že nájomná zmluva je nominátnym zmluvným typom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorého podstatnými náležitosťami je presná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak niektorú z týchto náležitostí zmluva neobsahuje, ide o právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý a teda je podľa § 37 Obč. zák. absolútne neplatný. Odvolateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie ÚS SR č.k. II.ÚS 429/2011-14, ktoré ale v súvislosti s nájomnými zmluvami nepreukazuje, že by sa ústavný súd v predmetnom uznesení konkrétnou neplatnosťou nájomných zmlúv zaoberal. Odvolací súd ale dal do pozornosti žalobcu rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/240/2009, ktorým v obdobnej veci už NS SR vyslovil právny názor, v ktorom sa venoval práve absolútnej neplatnosti právnych úkonov v podobných veciach. Podľa odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/240/2009 absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu prenájmu, nehnuteľností, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel,
kultúr a výmery) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná. Tým nie je možné ani posúdiť, či ide o prenájom pozemkov, ktorý sa má riadiť právnym režimom zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (o ktorý by podľa označenia zmlúv malo ísť - pozn. NS SR), ktorého § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže v preskúmavanom prípade ide o právne úkony, pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týchto úkonov týka, pretože nie je určito (konkrétne) vyjadrená (uvedená), ide o absolútne neplatné právne úkony (!). V zmysle § 391 ods. 2 CSP na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu musí súd prvého stupňa vychádzať a je ním viazaný.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to nájomnými zmluvami, ako aj výpismi z listov vlastníctva pozemkov, ktorých vypratanie je predmetom sporu, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
9. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že všetky nájomné zmluvy ktoré žalobca v konaní predložil sú platné. Vo vzťahu k nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a W.m st. a k nájomnej zmluve uzatvorenej s pánom J. uviedol, že tieto zmluvy sú platné, nakoľko je v ich jednoznačne špecifikovaný predmet nájmu. Vo vzťahu k ďalším zmluvám súdu predložiť ako listinný dôkaz prílohu k nájomným zmluvám, na ktorú už v minulosti poukazovali. Ide o akýsi náčrtok resp. geometrický plán s rukou písanými poznámkami. Podľa žalobcu bol tento listinný dôkaz priložený ku každej nájomnej zmluve, predloženej žalobcom už pri podaní žaloby a má preukazovať špecifikáciu predmetov nájmu a to jednak uvedením zmluvnej strany, výmerou a ďalšími číselnými údajmi ako napr. názvy rôznych území a ich administratívneho členenia. Na otázku súdu z akého dôvodu nebol tento listinný dôkaz, ktorý mal byť prílohou ku každej nájomnej zmluve predložený žalobcom v konaní už skôr, pri podávaní žaloby v roku 2014 a čo bránilo v jeho skoršom predložení a je predkladaný až na dnešnom pojednávaní v marci 2018 právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že tento listinný dôkaz bol nájdený až v priebehu konania.
10. Právny zástupkyňa žalovaného v konaní k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 6.8.1993 s prenajímateľom K. uviedla, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v užívaní a obhospodarovaní žalovaného Strýček s.r.o. tieto užíva na základe zmlúv podpísaných 1.10.2007 ktoré boli podpísané s pani T. a pani S. na č.l. 188 spisu. V čase keď uzatváral žalovaný nájomné zmluvy s pani S. tieto osoby preukazovali vlastnícky vzťah k prenajímanými nehnuteľnostiam príslušnými listinami - listami vlastníctva. Konateľ spoločnosti Strýček s.r.o. v čase podpisovania predmetných nájomných zmlúv mal vedomosť o úmrtí pôvodného vlastníka, prenajímateľa Dominika Bacigála. Ak by aj nájomná zmluva z roku 1993 uzatvorená so žalobcom mala byť uzatvorená platne, tak žalovaný následne uzatvoril platne nájomnú zmluvu s právnymi nástupcami pôvodného prenajímateľa K., ktorí vstúpili do nájomného vzťahu so žalobcom a tento ukončili uzavretím novej platnej nájomnej zmluvy so žalobcom ako v tom čase už spoluvlastníčky prenajímaných pozemkov. V konaní nebolo preukázané, že by právni nástupcovia K.a pokračovali v nájomnom vzťahu so žalobcom, ale naopak, že platne uzatvorili nájomnú zmluvu so žalovaným. K prenajímateľovi Ing. Jozefovi Chmelíčkovi st. a nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 1.10.2007 na č.l. 180 spisu zdôraznila, že s prenajímateľom Jozefom Chmelíčkom st. narodeným v roku 1924 mal žalovaný platne a účinne uzavretú nájomnú zmluvu od 1.10.2007 pričom po jeho smrti žalovaný uzavrel nájomné zmluvy s právnymi nástupcami pôvodného vlastníka, prenajímateľa (W..) a to s W. (zmluva č.l. 178) a PhDr. P. (zmluva č.l. 186). Do užívania predmetných nehnuteľností žalovaný opäť vstúpil na základe platne a účinne podpísanej nájomnej zmluvy právnymi nástupcami W. listinnému dôkazu predloženého právnym zástupcom žalobcu súdu na pojednávaní v deň 16.3.2018 uviedla, že predmetný listinný dôkaz spochybňuje, nemá žiadnu výpovednú hodnotu okrem iného z dôvodu že podľa zák. 504/2004 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy je v príslušných ust. jasne špecifikované a taxatívne vymedzené čo môže byť predmetom nájmu t.j. ide o ornú pôdu, ktorá musí byť v nájomnej zmluve identifikované parcelným č. v druhom pozemku výmerou a označením či ide o parc. registra EKN alebo CKN. Predložená listina je mapou do ktorej v neznámom čase, neznámy pisateľ zaznamenal zakresleným „obdĺžnikom“ označeným číslami výmeru. Nie je známe odkiaľ k tej výmere pisateľ došiel, nie je známe kto konkrétne „obdĺžniky“ vlastní a pod.. Zároveň zdôraznila, že súd by nemal na predmetný listinný dôkaz prihliadať, nakoľko žalobca ho predložil oneskorene.
11. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2007, prenajímateľ C. prenajal nájomcovi W. na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu piatich rokov. V článku 1 bode 1 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov ornej pôdy podľa prílohy tejto zmluvy - zoznamu vlastníkov
pozemkov, v ktorom sú uvedené tieto údaje: vlastník pozemkov, parcelné čísla pozemkov, číslo náhradnej parcely, výmera pozemkov, katastrálne územie, číslo listu vlastníctva.
12. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 6.8.1993, uzavretej medzi prenajímateľom K., prenajímateľ prenajal nájomcovi parcely V.2, na dobu neurčitú.
13. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2000, uzavretej medzi prenajímateľom Y.č.l. 78) a nájomcom W. prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu v celkovej výmere 3,2299 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie nájmu je možné iba po písomnej dohode. V článku 1 bode 1 zmluvy sa uvádza, že v prílohe uvedené pozemky sa najímajú na poľnohospodárske využitie.
14. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2000, uzavretej medzi prenajímateľom C.u (č.l. 60) a nájomcom Ing. I. prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 3,3027 ha , na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie nájmu je možné iba po písomnej dohode. V článku 1 bode 1 zmluvy sa uvádza, že v prílohe uvedené pozemky sa najímajú na poľnohospodárske využitie. Prenajímané pozemky sú v čl. 3 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru, a v časti zmluvy pod podpismi zmluvných strán odkazom na kód dielu.
15. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 7.4.2008, uzavretej medzi prenajímateľom C. (č.l. 61) a nájomcom W., prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 3,3027 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch strán. Prenajímané pozemky sú v čl. 3 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru
16. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2003, uzavretej medzi prenajímateľom K., prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 1,8529 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch strán. Prenajímané pozemky sú v čl. 3 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru.
17. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2003, uzavretej medzi prenajímateľom P. prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 5,9377 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch strán. Prenajímané pozemky sú v čl. 3, 9 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru, kódom dielu.
18. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 7.4.2008, uzavretej medzi prenajímateľom P. prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 6,5774 ha , na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch strán. Prenajímané pozemky sú v čl. 3 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru.
19. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2003, uzavretej medzi prenajímateľom C. (č.l. 40) a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 3,5059 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch strán. Prenajímané pozemky sú v čl. 3, 9 zmluvy špecifikované iba odkazom na celkovú výmeru, kódom dielu.
20. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2000, uzavretej medzi prenajímateľom O.č.l. 29) a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 4,8591 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po písomnej dohode oboch zmluvných strán. V článku 1 bode 1 zmluvy sa uvádza, že v prílohe uvedené pozemky sa najímajú na poľnohospodárske využitie.
21. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 7.4.2008, uzavretej medzi prenajímateľom Rozáliou Lukačovičovou (č.l. 30) a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 4,8591 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po podpísaní dohody oboch zmluvných strán.
22. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2003, uzavretej medzi prenajímateľom Jozefom Hornáčkom (č.l. 27) a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu vo výmere 1,3495 ha, na dobu minimálne päť rokov s tým, že predĺženie doby nájmu je možné iba po podpísaní dohody oboch zmluvných strán.
23. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2007 (č.l. 24 spisu), uzavretej medzi prenajímateľom Ing. Jozefom Chmelíčkom, narodeným 21.12.1924 a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, prenajímateľ prenajal nájomcovi pôdu (parc. č. 1680/1 na LV č. 217 a parc. č. 1890/1 na LV č. 1132) vo výmere 18 529 m2, na dobu neurčitú.
24. Podľa nájomných zmlúv, uzavretých so žalovaným o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností a to:
- s prenajímateľom C.m (č.l. 142 spisu), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,0738 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom E. (č.l. 146), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 4,3986 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2022, s prenajímateľom W. (č.l. 144), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,3988 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012,
- s prenajímateľom R.u (č.l. 148), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu G. na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012,
- s prenajímateľom Y. (č.l. 152), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,2299 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom Y. (č.l. 150), dňa 1.10.2012, prenajímateľ prenajal odporcovi pôdu vo výmere 3,2285 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2017,
- s prenajímateľom MS. (č.l. 156), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,3027 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom C., dňa 1.10.2012 (č.l. 154), prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,4507 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022,
- s prenajímateľom K.č.l. 160), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 2,1149 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom K., dňa 25.09.2012 (č.l. 158), prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 1,8528 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022,
- s prenajímateľom P. (č.l. 164), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 6,6066 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom P., dňa 01.10.2012 (č.l. 162), prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 6,5741 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022,
- s prenajímateľom C., dňa 1.10.2007 (č.l. 168), prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,5059 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom C. (č.l. 166), dňa 25.09.2012, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 3,5060 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022
- s prenajímateľom O. (č.l. 170), dňa 1.10.2007, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 4,8591 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom O. (č.l. 172), dňa 01.10.2012, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 4,7222 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022
- s prenajímateľom I., dňa 1.10.2007 (č.l. 176), prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 1,3495 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012, s prenajímateľom C. dňa 25.09.2012 (č.l. 174), prenajímateľ prenajal odporcovi pôdu vo výmere 3,5060 ha, na dobu určitú od 1.10.2012 do 30.09.2022
- s prenajímateľom W., dňa 1.7.2010, prenajímateľ prenajal žalovanému pôdu vo výmere 0,9037 ha, na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2012. 25. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
28. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.
30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“) nakladá podľa osobitného predpisu.11b)
31. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
32. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
33. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
34. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
35. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
36. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
38. Predmetom nájmu môžu byť tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby najatú vec užíval a bral z nej úžitky. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom dočasnosť trvania nájomného pomeru môže byť výslovne dohodnutá alebo vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Otázka, či je doba trvania nájmu vopred určená alebo nie, má vplyv na skončenie nájomného pomeru. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocakej forme. To však neznamená, že nájomná zmluva nemusí mať žiadne náležitosti. Musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné (§ 663 až 684 OZ, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania nehnuteľnosti, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody a pod. Zákon o katastri nehnuteľnosti č. 162/1995 Z.z. obsahuje údaje, ktorými je každá nehnuteľnosť nachádzajúca sa v prírode nezameniteľne identifikovaná a s týmito údajmi sa nehnuteľnosť označuje najmä v konaní pred súdom, resp. pri rôznych súkromných či formálnych úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, aby bola takto poznateľne identifikovaná.
39. Súd v danom prípade žalobcom uplatňovaného nároku na vypratanie nehnuteľností, ktorý opieral o platnosť nájomných zmlúv uzavretých s vlastníkmi nehnuteľností ako prenajímateľmi, považoval za
nevyhnutné posúdiť platnosť každej nájomnej zmluvy osobitne v zmysle ustanovenia § 37 OZ, ako aj z hľadiska, či boli zmluvy uzavreté na dobu určitú, resp. neurčitú (kedy a prečo skončila ich platnosť), či v čase, keď nájomné zmluvy s prenajímateľmi uzavrel odporca, neboli v platnosti nájomné zmluvy uzatvorené s navrhovateľom, resp. či týmto právnym úkonom nezanikol zmluvný vzťah s navrhovateľom a kto sporné nehnuteľnosti užíva.
40. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 1.10.2007, uzavretá medzi prenajímateľom C. na dobu neurčitú má vady z hľadiska povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 bode 1 iba odkazuje na prílohu zmluvy - zoznam vlastníkov pozemkov, obsahujúcu identifikáciu poľnohospodárskych pozemkov ornej pôdy vo vlastníctve prenajímateľa. Predmetnú prílohu, ktorá má obsahovať vymedzenie predmetu zmluvy súd považuje z hľadiska jej povahy za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bez ktorej je zmluva ako dvojstranný právny úkon neurčitým, nezrozumiteľným a teda neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej absentuje predmet nájmu. Nakoľko predmetnú prílohu žalobca v konaní súdu nepredložil, neuniesol tým dôkazné bremeno svedčiace existencii platného nájomného vzťahu k sporným pozemkom. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
41. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 1.10.2000, uzavretá medzi prenajímateľom Hermínou Zemanovou a nájomcom Ing. Jozefom Belavým má vady z hľadiska povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 bode 1, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy iba uvádza, že v prílohe uvedené pozemky sa najímajú na poľnohospodárske využitie. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda neplatnou. Navrhovateľ sa v konaní dostatočne nevysporiadal s dôkazným bremenom a nepreukázal súdu, aké pozemky mali byť predmetom tejto zmluvy. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný.Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov) dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku
- uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah žalobcu k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Hermína Zemanová vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
42. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 1.10.2000, uzavretá medzi prenajímateľom C. a nájomcom W. má vady z hľadiska povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 bode 1 iba odkazuje na prílohu zmluvy, v ktorej sú uvedené pozemky najímané na poľnohospodárske využitie na ktorých sa nachádzajú sady, stromy a kry. Predmetnú prílohu, ktorá má obsahovať vymedzenie predmetu zmluvy súd považuje z hľadiska jej povahy za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bez ktorej je zmluva ako dvojstranný právny úkon neurčitým, nezrozumiteľným a teda neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej absentuje predmet nájmu. Nájomná zmluva zo dňa 7.4.2008, uzavretá medzi prenajímateľom medzi prenajímateľom C. má z hľadiska povinných obsahových náležitostí vady, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska
systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy iba uvádza, že sa týka pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti oboch zmlúv preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 oboch zmlúv dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku - uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené má súd za to, že v prípade platnosti zmlúv by nájom pozemkov skončil v prípade zmluvy zo dňa 1.10.2000 uplynutím dňa 1.10.2005 a v prípade zmluvy zo dňa 7.4.2008 uplynutím dňa 7.4.2013. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah žalobcu k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Marianna Šulíková vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
43. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 30.9.2003, uzavretá medzi prenajímateľom K., má z hľadiska povinných obsahových náležitostí vady, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy, iba uvádza, že sa týka pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku - uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené má súd za to, že v prípade platnosti zmluvy by nájom pozemkov skončil uplynutím dňa 30.09.2008. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah žalobcu k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Daniela Štorová vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
44. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 30.9.2003, ako aj nájomná zmluva zo dňa 7.4.2008, uzavreté medzi prenajímateľom Ľudmilou Parákovou a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, majú vady z hľadiska povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predložených zmlúv nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluvy v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy, iba uvádzajú, že sa týkjú pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti oboch zmlúv preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 oboch zmlúv dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu žalobcu za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku
- uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené má súd za to, že v prípade platnosti zmlúv by nájom pozemkov skončil v prípade zmluvy zo dňa 30.9.2003 uplynutím dňa 30.09.2008 a v prípade zmluvy zo dňa 7.4.2008 uplynutím dňa 7.4.2013. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah žalobcu k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Ľudmila Paráková vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
45. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 30.9.2003, uzavretá medzi prenajímateľom Máriou Hornáčkovou a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, má z hľadiska povinných obsahových náležitostí vady, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy, iba uvádza, že sa týka pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda absolútne neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku - uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené
má súd za to, že v prípade platnosti zmluvy by nájom pozemkov skončil uplynutím dňa 30.09.2008. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah žalobcu k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Mária Hornáčková vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
46. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 1.10.2000, uzavretá medzi prenajímateľom O. má vady z hľadiska povinných obsahových náležitostí, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 bode 1 iba odkazuje na prílohu zmluvy, v ktorej sú uvedené pozemky najímané na poľnohospodárske využitie, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy a kry. Predmetnú prílohu, ktorá má obsahovať vymedzenie predmetu zmluvy súd považuje z hľadiska jej povahy za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bez ktorej je zmluva ako dvojstranný právny úkon neurčitým, nezrozumiteľným a teda neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej absentuje predmet nájmu. Nakoľko predmetnú prílohu navrhovateľ v konaní súdu nepredložil, neuniesol tým dôkazné bremeno svedčiace existencii platného nájomného vzťahu k sporným pozemkom. Nájomná zmluva zo dňa 7.4.2008, uzavretá medzi prenajímateľom medzi prenajímateľom Rozáliou Lukačovičovou a nájomcom Ing. Jozefom Belavým má z hľadiska povinných obsahových náležitostí vady, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy iba uvádza, že sa týka pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti oboch zmlúv preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 oboch zmlúv dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku - uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené má súd za to, že v prípade platnosti zmlúv by nájom pozemkov skončil v prípade zmluvy zo dňa 01.10.2000 uplynutím dňa 01.10.2005 a v prípade zmluvy zo dňa 07.04.2008 uplynutím dňa 07.04.2013. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah navrhovateľa k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Rozália Lukačovičová vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
47. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 30.9.2003, uzavretá medzi prenajímateľom Jozefom Hornáčkom a nájomcom Ing. Jozefom Belavým, má z hľadiska povinných obsahových náležitostí vady, nakoľko z predloženej zmluvy nie je určitý a zrozumiteľný predmet nájmu. Zmluva v článku 1 s pomenovaním „Nájom“, ktorý z hľadiska systematiky možno považovať za článok definujúci predmet zmluvy, iba uvádza, že sa týka pozemkov na poľné hospodárstvo, na ktorých sa nachádzajú sady, stromy, živé ploty a kry. Zmluva je bez vymedzenia jej predmetu neurčitou, nezrozumiteľnou, bez možnosti plnenia a teda absolútne neplatnou. Na druhej strane žalovaný súdu predložil platný právny titul, na základe ktorého tieto pozemky užíva, preto súd považuje nárok žalobcu na vypratanie pozemkov za nedôvodný. Súd napriek konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy preskúmal aj dohodnutú dobu nájmu, ktorá bola podľa článku 2 bodu 1 dohodnutá na dobu minimálne 5 rokov s možnosťou predĺženia písomnou dohodou strán podľa článku 2 bodu 3. Súd sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedené ustanovenia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich neplatnosť, teda zmluva je v konečnom dôsledku uzavretá na dobu neurčitú, nestotožňuje
a považuje argumentáciu navrhovateľa za účelovú. Súd má za to, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu na dobu určitú zo zmluvy implicitne vyplýva, nakoľko jednotlivé ustanovenia článku 2 zmluvy je potrebné vykladať komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy naznačujú vôľu strán uzatvoriť zmluvu na dobu 5 rokov (nie menej) s možnosťou jej predĺženia. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle § 12 ods.1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dochádzalo k predlžovaniu nájmu priamo na základe zákona bez potreby uzatvárania osobitných dodatkov k nájomným zmluvám o predĺžení doby nájmu, čo podporil ustanovením § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa neho potvrdzujú, že nájom trvá aj vo vzťahu k pozemkom, kde mal byť ukončený na základe uplynutia doby nájmu, neobstojí, nakoľko súd ma za to, že zmluvné strany sa v rámci zmluvnej voľnosti nájomnou zmluvou odchýlili od právnej úpravy obsiahnutej v osobitnom predpise a dohodli si pre predĺženie nájomného vzťahu osobitnú podmienku - uzavretie osobitnej dohody, ktorej platnosť podmienili písomnou formou takejto osobitnej dohody. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní osobitnú dohodu o predĺžení nájmu súdu nepredložil, preto vzhľadom na uvedené má súd za to, že v prípade platnosti zmluvy by nájom pozemkov skončil uplynutím dňa 30.9.2008. Vzhľadom na absenciu právneho titulu preukazujúceho nájomných vzťah navrhovateľa k užívaniu pozemkov, ktorých vlastníkom je Jozef Hornáček vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť považuje súd žalobu na vypratanie pozemkov za nedôvodnú.
48. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom súdu o neurčitosti predmetu nájomných zmlúv majúcim za následok ich absolútnu neplatnosť je nutné poukázať aj na rozhodnutie odvolacieho súd, ktoré je v tejto časti vyššie citované a ktoré poukazuje na obdobný ustálený právny názor v rozhodovacej činnosti súdov. Odvolací súd dal do pozornosti žalobcu rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/240/2009, ktorým v obdobnej veci už NS SR vyslovil právny názor, v ktorom sa venoval práve absolútnej neplatnosti právnych úkonov v podobných veciach. Podľa odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/240/2009 absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu prenájmu, nehnuteľností, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná. Tým nie je možné ani posúdiť, či ide o prenájom pozemkov, ktorý sa má riadiť právnym režimom zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (o ktorý by podľa označenia zmlúv malo ísť - pozn. NS SR), ktorého § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže v preskúmavanom prípade ide o právne úkony, pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týchto úkonov týka, pretože nie je určito (konkrétne) vyjadrená (uvedená), ide o absolútne neplatné právne úkony, ktoré nezakladajú žalobcovi právo na ich užívanie ako je vyššie u každej jednej nájomnej zmluvy zdôvodnené.
49. Ďalej bolo v konaní preukázané, že dňa 1.10.2007 (č.l. 24 spisu), uzatvoril prenajímateľ W. vo výmere 0,9264 ha, na dobu určitú od 1.10.2011 do 30.9.2021. Súd má za to, že všetky 3 nájomné zmluvy sú uzatvorené platne a obaja nájomcovia (žalobca aj žalovaný) majú platný právny titul na užívanie predmetných prenajatých pozemkov. Nebolo preukázané, že zmluva zo dňa 1.10.2007 zanikla zákonným alebo medzi zmluvnými stranami dohodnutým spôsobom (napr. vypovedaním, čl. 5 zmluvy) a taktiež ju súd posúdil na rozdiel od vyššie špecifikovaných nájomných zmlúv ako dostatočne určitú v časti predmetu nájmu (pozemky sú dostatočne označené parc. číslom, výmerou číslom LV, katastrálnym územím). Žalovaný v konaní ani netvrdil, že právni nástupcovia nájomnú zmluvu zo dňa 1.10.2007 vypovedali. Žalobca aj žalovaný podľa názoru súdu majú súbežne platný právny titul (nájomné zmluvy) na užívanie totožných pozemkov, poľnohospodárskej pôdy a preto nie je dôvod vyhovieť taktiež v tejto časti žalobe o ich vypratanie, keďže žalovaný ich užíva oprávnene.
50. Žalobca žalobou žiadal vypratať spoluvlastnícke podiely na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese P. ktorú ale takto označenú žalobca nežiadal vypratať. Žalovaný pozemky označené žalobcom v žalobe ako parcely prenajaté od Evy Kučerovej neužíval a ani neužíva (táto skutočnosť nebola žalobcom vôbec preukázaná) a preto nie je dôvod ukladať žalovanému povinnosť ich vypratať. Z uvedeného dôvodu sú aj v tejto časti vypratania vyššie uvedených pozemkov žalobu ako nedôvodne podanú zamietol, keďže nebolo v konaní preukázané že by žalovaný tieto pozemky reálne užíval a a nebolo ani preukázané, že by si k nim uplatňoval akýkoľvek domnelý právny titul na základe ktorého by tvrdil, že je oprávnený ich užívať (tak ako to je u zvyšných pozemkov, ktoré sú predmetom konania).
51. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
52. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť.
53. Žalobca na pojednávaní dňa 16.3.2018 predložil listinný dôkaz majúci byť prílohou nájomných zmlúv, ktorý má špecifikovať dostatočne určito predmet nájmu. Súd na predmetný listinný dôkaz neprihliadol, nakoľko ho žalobca ako prostriedok procesného útoku nepredložil včas. Podľa tvrdení žalobcu tento listinný dôkaz mal byť prílohou nájomných zmlúv (ktorých bol ako nájomca zmluvnou stranou) uzatvorených ešte v roku 2007 a je preto nepochybné, že už pri podaní žaloby mohol súdu tento listinný dôkaz žalobca predložiť a nie až s odstupom skoro 10 rokov. Žalobca neuviedol žiaden dôležitý dôvod ktorý mu bránil v predložení daného listinného dôkazu. Práve koncentračná zásada má brániť tomu, aby strany sporu v priebehu konania účelovo predkladali ďalšie a ďalšie dôkazy, ktoré mohli predložiť skôr a to aj vzhľadom na právnu argumentáciu známu žalobcovi už pri podávaní žaloby resp. pri podaní odporu žalovaným, ktorý namietal neurčitosť nájomných zmluv práve s odkazom na nedostatočnú špecifikáciu obsiahnutú v zmluve (prípadne v ďalších dokumentoch - prílohách). Z uvedeného dôvodu sú na tento listinný dôkaz predložený oneskorene súd neprihliadol. V zábere je však nutné ešte dodať, že ak by aj súd na neho prihliadol, tak tento listinný dôkaz je natoľko nezrozumiteľný a nejasný, že nemá výpovednú hodnotu a nie je možné z neho tvrdenia žalobcu preukázať. Ide o akýsi náčrtok resp. geometrický plán s rukou písanými poznámkami z ktorého nie je možné bez ďalšieho vyvodiť kedy bol vyhotovený, kým, či ide o prílohu k nájomnej zmluve, či reálne takouto prílohou aj bol a pod..
54. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“