Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CbPv/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: PRELIKA, a.s., Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému v I. rade: INVEST EXTRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Hlavná 135, 080 01 Prešov, IČO: 36 458 619, v II. rade: ST. NICOLAUS - trade, a.s., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 35 680 261, zast.: G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762 , v III. rade: ST. NICOLAUS a.s., ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, zast.: G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, v konaní o uloženie zákazu používať ochrannú známku, alebo označenie s ňou zameniteľné a o uložení povinnosti stiahnuť takto označené výrobky z trhu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v I. rade, žalovanému v II. rade a žalovanému v III. rade trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2015 domáhal, aby súd: I. žalovaným v I. až III. rade zakázal v súvislosti s predmetom ich podnikania používať slovnú ochrannú známku registrovanú Úradom priemyselného vlastníctva SR pod číslom XXXXXXX a číslom XXXXXX v znení a prevedení „HOREC“, tiež registrovanú Úradom priemyselného vlastníctva ČR číslo zápisu 323276 a číslo zápisu 319242 v znení a prevedení „HOREC“, tiež registrovanú Úradom

- pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) pod evidenčným číslom A. XXXXXXXXX a označenia s nimi zameniteľné pre označenie nimi predávanými a vyrábanými alkoholickými nápojmi pod rôznymi číslami zápisu. II. uložil žalovaným v I. až III. rade povinnosť stiahnuť takto označené výrobky z vlastných maloobchodných predajní a z veľkoobchodných predajní, ako aj zo svojich distribučných sietí. III. žalovaným v I. až III. rade uložil povinnosť zdržať sa pri označovaní svojich vyrábaných alkoholických nápojov a liehovín označeniu obsahujúceho slovo v znení a prevedení „HOREC“, ktoré je chránené ochrannou známkou žalobcu. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol, že je výrobcom liehových alkoholických nápojov. Na základe prihlášky z roku 2001 je aj majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR do registra ochranných známok číslo zápisu 201579 v znení „HOREC“, druh známky: slovná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva. Na základe prihlášky z roku 2003 je žalobca majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR do registra ochranných známok číslo zápisu 208665, druh známky: kombinovaná, zoznam zatriedených

tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva, reprodukcia. Žalobca je majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu 323276, druh známky: slovná v znení „HOREC“, pre triedy výrobkov a služieb 33, 35 - alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických nápojov. Žalobca je majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu 319242, druh známky: kombinovaná, pre triedy výrobkov a služieb 32, 33, 35 - nealkoholické nápoje, sirupy a ostatné prípravky na výrobu nápojov; alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov. Žalobcovi bolo udelené Osvedčenie o zápise do registra pre ochrannú známku Spoločenstva (Európskej únie/ Európskeho spoločenstva), ktorý vedie Úrad - pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) a príslušné údaje sú zaznamenané do Registra ochranných známok spoločenstva dňa 19.04.2011 pre ochrannú známku HOREC pod evidenčným číslom No 008114423. Žalovaný v I. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je obchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, pohostinská činnosť, ako aj ďalšie činností zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaný v II. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je kúpa tovaru rôzneho druhu za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, alebo za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živností, sprostredkovanie obchodu, činnosť reklamnej agentúry a ďalšie činnosti zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaný v III. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je obchod s tovarom všetkého druhu, pohostinská činnosť v zariadeniach 2. skupiny a vo vyšších skupinách nákup a predaj výrobkov, výroba liehu a ďalšie činnosti zapísané v živnostenskom a obchodnom registri. Žalovaní v I. až III. rade predávajú a teda všetci na trh uvádzajú okrem iných tovarov, či produktov aj alkoholický nápoj s názvom SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, pričom tak zasahujú do práv žalobcu vyplývajúcich z ochranných známok a konajú tak aj v rozpore s platnými právnymi normami obchodného práva. Žalovaný v I. rade teda uvádza na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC aj napriek tomu, že žalobca je majiteľom slovnej ochrannej známky s chráneným znením „HOREC“, pre alkoholické nápoje v SR, ČR a EU - maloobchodné služby súvisiace s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov, zahŕňajúce on-line maloobchodné služby. Po prvom zistení tejto skutočnosti a po prvom výskyte označených výrobkov vo veľkoobchodnej predajnej, či distribučnej sieti žalovaného v I. rade, o čom sa žalobca dozvedel prieskumom trhu od svojich obchodných zástupcov žalobca zistil, že dodávateľom žalovaného v I. rade je jeden zo žalovaných v II. rade a III. rade. Žalovaný v II. rade s najväčšou pravdepodobnosťou distribuuje v SR tovar a produkciu žalovaného v III. rade, prípadne tak robí aj sám žalovaný v III. rade, keďže to takto vyplýva i zo zápisu v obchodnom a živnostenskom registri týkajúcom sa tohto subjektu. Žalovaní v I. až III. rade uvádzajú na trh v Slovenskej republike prostredníctvom svojich distribučných sieti a predajní predmetný výrobok a preto sa žalobca domáha aj stiahnutia predmetného výrobku z trhu a to k tovaru, ku ktorému majú žalovaní reálne dispozičné právo. Predajom tovaru (výrobku) žalovaným pod ochrannou známkou žalobcu dochádza k zámene tovarov, následkom čoho je žalobcovi spôsobená finančná a morálna ujma v spojitosti so zameniteľnosťou výrobku v danom segmente trhu. Podľa vyjadrenia žalobcu alkoholické nápoje patria do skupiny spotrebných tovarov, pre ktoré platí, že spotrebiteľ prikladá menší význam skúmaniu samotných výrobkov (rozhodnutie SD EÚ Lloyd C-342/97, bod 27,28). Naopak, pri nákupe sa orientuje vysoko podľa vizuálnych pamäťových stôp, ktoré u neho zanechalo slovné označenie výrobku v minulosti (rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe 5 A 16/1998). V danom prípade je pamäťová stopa naviazaná na spojenie slova HOREC s alkoholickým nápojom žalobcu ako majiteľa ochrannej známky, ktorý sa tradične umiestňuje na trhu. Žalobca po celý čas trvania zápisu predmetnej ochrannej známky, teda v období trvajúcom takmer 15 rokov, svojou sústavnou a intenzívnou obchodnou, podnikateľskou, investičnou a propagačnou činnosťou, budoval ochrannú známku HOREC a cielene zvyšoval jej inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť. Na strane spotrebiteľskej verejnosti môže dochádzať k pravdepodobnosti zámeny a vyvolaniu nebezpečenstva zámeny oboch výrobkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť žalobcovi hospodársku a morálnu ujmu. Podobnosť označenia daného výrobku, ktorý žalovaní dávajú na trh s vyššie uvedenými zapísanými ochrannými známkami žalobcu a použitie pri zhodných tovaroch, s ktorými sa spája používanie ochranných známok žalobcu, samo predstavuje základ pre existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Dňa 25.11.2015 sa do žalobcovej dispozície dostal list zo dňa 28.10.2015, ktorým žalovaný v II. rade aj v prospech žalovaného v III. rade vyjadruje „stanovisko“ k „zavádzajúcim a nepravdivým informáciám, ktoré sa v poslednej dobe objavili na trhu, a ktoré sa týkajú výrobku spoločnosti žalovaného v III. rade distribuovaného žalovaným v II. rade, pričom výrobok nesie označenie KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“. Žalobca písomne vyzval žalovaných na zdržanie sa používania označenia HOREC. Žalovaní na žalobcovu písomnú výzvu reagovali spoločným podaním zo dňa 26.08.2015, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi

žalobcu dňa 31.08.2015. Žalovaní v I. až III. rade od toho času neprestali s predajom, distribúciou, či výrobou a teda s uvádzaním tovarov na trh. Dokonca odberateľom v súvislosti s označením žalobcovho obchodného mena podsúvajú neúplné, nepresné a nepravdivé informácie týkajúce sa výrobkov žalobcu a ochrannej známky žalobcu a to tak, aby mohli pokračovať vo svojom nekalosúťažnom konaní. Toto žalobca uvádza s poukazom na písomné podanie žalovaného v II. rade zo dňa 28.10.2015, z ktorého obsahu vyplýva, že konaním žalovaných, najmä žalovaného v II. a v III. rade, už došlo a dochádza k vzniku neprehľadnej situácie, ktorú sa takýmto spôsobom teraz snažia „vysvetľovať“ žalovaní v II. a v III. rade svojim obchodným partnerom. Samotný obsah predmetného podania zo dňa 28.10.2015, adresovaného obchodným partnerom žalovaných v II. a v III. rade osvedčuje dôvodnosť a ich nevyhnutnosť dočasnej úpravy. Žalovaní v I. až III. rade predávajú a teda všetci na trh uvádzajú okrem iných tovarov, či produktov aj alkoholický nápoj s názvom SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, pričom tak zasahujú do práv žalobcu vyplývajúcich z ochranných známok žalobcu a konajú tak aj v rozpore s platnými právnymi normami obchodného práva. Žalovaní v II. a III. rade aj prostredníctvom žalovaného v I. rade uvádzajú na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC aj napriek tomu, že žalobca je majiteľom slovnej a kombinovanej ochrannej známky s chráneným znením HOREC, pre alkoholické nápoje v SR, ČR a EU. Dodávateľom žalovaného v I. rade je jeden zo žalovaných v II. rade a III. rade. Žalovaný v II. rade s najväčšou pravdepodobnosťou distribuuje v SR tovar a produkciu žalovaného v III. rade, prípadne tak robí aj sám žalovaný v III. rade, keďže to takto vyplýva i zo zápisu v obchodnom a živnostenskom registri týkajúcom sa tohto subjektu. Konaním žalovaných preukázateľne dochádza k vzniku protiprávneho stavu, pre ktorý sa žalobca domáha súdnej ochrany zákonnom garantovaných práv. Podľa žalobcu dokonca z podania zo dňa 28.10.2015 vyplýva aj istá nedobromyseľnosť konania žalovaného v II. rade, keď zámerne nekorektne interpretuje svojim obchodným partnerom obsah žalobcovej Výzvy zo dňa 19.08.2015. Žalobca poukazuje, že vo výzve neuviedol, že výrobok bude na základe rozhodnutia súdu v krátkej dobe stiahnutý z obchodnej siete. Podobne nikde vo výzve neuviedol, že bráni iným súťažiteľom používať v obchodnom styku označenie s horcom, horcový, s obsahom horca, či s príchuťou horca a podobne. Písomnou výzvou si žalobca riadne a v súlade so zákonom bránil práva potom, čo zo strany žalovaných došlo k neoprávnenému použitiu žalobcovej slovnej ochrannej známky „HOREC“, čo jednoznačne vyplýva z obsahu žalobcových výziev zo dňa 19.08.2015. Zásah žalovaných teda je zásahom nie len vo vzťahu k právam majiteľa ochrannej známky, ale aj vo vzťahu k hospodárskej súťaži, keďže zo strany žalovaných ide o klamlivé označenie tovaru a o vyvolanie nebezpečenstva zámeny, či parazitovanie na povesti výrobkov iného súťažiteľa. Žalovaní v I. až III. rade uvádzajú na trh v Slovenskej republike prostredníctvom svojich distribučných sieti a predajní predmetný výrobok a preto sa žalobca domáha aj stiahnutia predmetného výrobku z trhu a to k tovaru, ku ktorému majú žalovaní reálne dispozičné právo. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že žalovaní nevykonali „všetky opatrenia, ktoré od nich možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčili alebo aspoň podstatne obmedzili“. Pritom existuje široká škála možností, ktorými mohlo dôjsť k označeniu predmetného alkoholického výrobku tak, aby nezasahovali do absolútnych práv žalobcu - napr. označenie horcový, s horcom, s obsahom horca, s príchuťou horca. Napriek písomnému upozorneniu žalovaných výzvou zo strany žalobcu zo dňa 19.08.2015 na konflikt medzi predmetným označením s ochrannými známkami žalobcu nedošlo k náprave. Neboli vykonané žiadne opatrenie, smerujúce k zabráneniu permanentného zásahu do práv zo skorších ochranných známok žalobcu. Podľa žalobcu žalovaní boli povinní pri označení vlastných produktov, pri predaji zvoliť také označenie, ktoré bude spôsobilé odlišovať produkty jednotlivých účastníkov trhu (NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2962/2009). Používaním označenia žalovanými, obsahujúceho a napodobňujúceho (bez ohľadu na detaily) chránené prvky žalobcu, konajú žalovaní v rozpore s dobrými mravmi súťaže, čo spôsobuje ujmu nielen žalobcovi, ale aj spotrebiteľom. Celkovo tak oba výrobky môžu vyvolávať nie len u obchodných partnerov, ale najmä u spotrebiteľov dojem o ich vzájomnej spojitosti, resp. spojitosti medzi ich pôvodcami, a to aj vtedy, ak si spotrebitelia výrobky priamo nezamenia. V dôsledku používania konfliktného označenia žalovanými tak dochádza k oslabovaniu spôsobilosti ochrannej známky identifikovať tovary žalobcu a k neodôvodnenému využívaniu výhod z používania podobného označenia. Majetkovú ujmu žalobca vidí v strate tržieb, vrátane ušlého zisku, a v strate trhového postavenia žalobcu, ku ktorému postupne dochádza práve z dôvodu používania podobného označovania totožných výrobkov zo strany žalovaných. Podľa žalobcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že neoprávneným konaním zo strany žalovaných dochádza k ohrozujúcemu deliktu, následkom ktorého sústavne hrozí zámena jeho výrobkov s výrobkami najmä žalovaných v II. a III. rade a mylné vytváranie spojitosti medzi žalobcom a žalovanými, najmä v II. a III. rade zo strany spotrebiteľskej verejnosti.

2. Žalovaný v I. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vyjadreniach okrem iného uviedol, že nemá v predmete činnosti výrobu liehu, ani lieh nevyrába, iba originálny tovar - v danom prípade aj alkoholické nápoje - nakupuje od výrobcov, alebo iných dodávateľov, ktorí dodávajú takého výrobky na slovenský trh. Preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný v I. rade uvádza na trh alkoholické nápoje pod názvom HOREC. Žalovaný neuvádza na trh žiaden výrobok. Nakupuje výrobky, ktoré na trh uviedol už predtým iný výrobca alebo dodávateľ. Žalovaný v I. rade po zakúpení tovaru, už do jeho označenia nijako nezasahuje, nepripája k výrobkom žiadne svoje označenia, predáva ich a distribuuje s originálnym označením. Preto má zato, že svojim konaním nijakým spôsobom neporušuje práva, ani právom chránené záujmy žalobcu. Zároveň sa v ďalšom stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v III. rade.

3. Žalovaný v II. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Rovnako ako žalovaný v I. rade, aj žalovaný v II. rade je iba distribútorom napadnutého výrobku. Jeho výrobcom je žalovaný v III. rade, od ktorého žalovaný v II. rade tento výrobok kupuje a následne ho predáva veľkoobchodným a maloobchodným predajcom a konečným spotrebiteľom. V ostatnom si žalovaný osvojil argumentáciu žalovaného v III. rade uvedenú v odseku 4 odôvodnenia tohto rozsudku.

4. Žalovaný v III. rade žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že žalovaný v III. rade je výrobcom napadnutého výrobku „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, ktorý začal uvádzať na trh v júni 2015. Keďže napadnutý výrobok je uvádzaný iba na slovenský trh, poukaz žalobcu na skutočnosť, že je majiteľom ochranných známok č. XXXXXX a XXXXXX, ktoré sú platné len na území Českej republiky, nie je pre posúdenie tejto veci podstatný. Žalovaný v II. rade je distribútorom napadnutého výrobku. Žalovaný v I. rade sa podľa informácií na internetovej stránke K..G..E..X. zaoberá veľkoobchodným predajom alkoholických a nealkoholických nápojov. Nie je mu zrejmé, prečo žalobca podal žalobu práve proti žalovanému v I. rade, keďže už v čase podania žaloby (december 2015) sa napadnutý výrobok predával v obchodnej sieti na celom území Slovenskej republiky. Žalovaný v III. rade ďalej uviedol, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní považuje za neopodstatnené. Žalobca tvrdí, že žalovaný v III. rade zasahuje do práv žalobcu k vyššie uvedeným ochranným známkam tým, že na etikete liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ je uvedené slovo „HOREC“. „Horec“ je však „bežným označením horskej chránenej rastliny. Horec je známy slovenskej verejnosti vďaka jeho liečivým účinkom. Výťažky z tejto rastliny sa na Slovensku (ako aj v iných krajinách Európy) tradične používajú vo farmácii (napr. ako žalúdočné tinktúry), pri príprave bylinných čajov a odvarov a pri výrobe alkoholických nápojov, najmä likérov. O tradičnom používaní horca pri výrobe liehovín svedčí aj skutočnosť, že označenie „horec“ sa viackrát uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o označovaní liehovín, napríklad „liehovina z horca“ (bod 18 prílohy II cit. nariadenia), „horcový likér“ [bod 32 písm. a) bod i) druhá odrážka prílohy II cit. nariadenia], „rastlinné likéry na báze horca“ [bod 32 písm. c) bod ii) prílohy II cit. nariadenia]. „Liehovina z horca“ je dokonca samostatnou kategóriou liehovín (podobne ako rum, vodka, brandy, borovička, likér, gin). V anglickej a nemeckej jazykovej verzii cit. nariadenia je „liehovina z horca“ dokonca pomenovaná iba ako „Gentian“ (čo doslovne znamená „horec“). Na slovenskom trhu sú dostupné viaceré liehoviny od rôznych výrobcov, ktoré sú na svojich etiketách označené nápismi „horec“ alebo „s horcom“, a to za účelom označenia ich príchute. Ako príklad možno uviesť výrobky „JUNIPERUS BOROVIČKA s horcom 40 %“ od výrobcu OLD HEROLD, s.r.o., „Spišská BOROVIČKA s HORCOM 40 %“ a „GORAL HOREC borovička 40 %“ od výrobcu GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa, „R. JELÍNEK BOROVIČKA s horcom 37,5 %“ od výrobcu RUDOLF JELÍNEK a.s.. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že horec je označením známej liečivej rastliny využívanej pri výrobe alkoholických nápojov a výrobcovia liehovín používajú označenie „horec“ v rôznych tvaroch na označenie zloženia alebo príchute týchto liehovín. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený zakázať žalovaným v I. až III. rade používať v obchodnom styku označenie „HOREC“ ako údaj slúžiaci na označenie vlastnosti (príchute) liehoviny, a teda zakázať označovanie, ponuku a predaj liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“. Z ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach totiž vyplýva, že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku označenie zhodné alebo podobné s jeho ochrannou známkou, pokiaľ ide o údaj týkajúci sa druhu alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a tretia osoba používa tento údaj v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Žalovaný v III. rade používa označenie „HOREC“, podobne ako iní výrobcovia na trhu, výlučne ako údaj informujúci spotrebiteľov o príchuti takto označenej liehoviny. Na etikete napadnutého výrobku

je tento údaj vytlačený veľkým bielym tlačeným ozdobným písmom s tmavým tieňovaním a je umiestnený v dolnej polovici etikety bezprostredne nad obrazovým prvkom modrého kvetu horca a vetvičky borievky, čím je daná zjavná spojitosť medzi týmito slovným prvkom a obrazovými prvkami kvetu horca a vetvičky borievky. Priamo nad slovom „HOREC“ je omnoho výraznejším písmom (väčšími a hrubšími tlačenými písmenami) umiestnený nápis „BOROVIČKA“, nad ktorým sa nachádza ešte prívlastok „SLOVENSKÁ“. Z rozmiestnenia týchto slovných a obrazových prvkov na etikete napadnutého výrobku a ich vzájomného väzieb je zrejmé, že slovo „HOREC“ má iba povahu doplňujúceho údaja, ktorý spolu s obrazovým prvkom kvetu horca a vetvičky borievky informuje spotrebiteľa o vlastnostiach takto označeného výrobku, teda že takto označená liehovina je slovenskou borovičkou s príchuťou horskej liečivej rastliny - horca. Pre porovnanie v prílohe tohto vyjadrenia prikladáme vyobrazenie spotrebiteľského balenia ďalšieho výrobku žalovaného v III. rade z produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“, konkrétne liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA 40 %“. Z porovnania týchto výrobkov je zrejmé, že koncepcia etikety napadnutého výrobku plne nadväzuje na koncepciu výrobku iných výrobkov z produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“ a výraz „HOREC“ spolu s modrým kvetom horca a vetvičkou borievky je len doplňujúcim údajom informujúcim spotrebiteľov o príchuti takto označenej borovičky. Grafická úprava nápisu „HOREC“ na etikete napadnutého výrobku je pritom celkom odlišná od podoby, v akej používa toto označenie žalobca na svojich výrobkoch (odlišuje sa veľkosťou, farbou a hrúbkou písma, ozdobným typom písma, farebným podkladom, umiestnením a zakomponovaním na etikete). Rovnako ani samotná etiketa napadnutého výrobku ako celok nie je zameniteľná so žiadnou z etikiet výrobkov žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že žalovaný v 3. rade nenapodobňuje označenia výrobkov žalobcu a používa slovo „HOREC“ v súlade s dobrými mravmi súťaže výlučne ako údaj týkajúci sa príchute liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“, a nie ako údaj o obchodnom pôvode napadnutého výrobku. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že nebráni ostatným súťažiteľom, aby uvádzali na obaloch svojich liehovín aj informácie o ich príchuti, ak ich uvádzajú v tvare ako napríklad „s horcom“, „horec“, či „z horca“. Žalovaný v III. rade však používa na etikete napadnutého výrobku slovo „HOREC“ v nezmenenom tvare - teda napísané veľkým tlačeným písmom v prvom páde - čím podľa názoru žalobcu vybočuje z medzí ust. § 14 ods.1 zákona o ochranných známkach a zasahuje tak do práv žalobcu z jeho slovnej ochrannej známky HOREC. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 3. rade by postupoval v medziach cit. ust. iba vtedy, ak by uvedenie údaja v tvare „HOREC“ (čiže písmenami veľkej tlačenej abecedy v prvom páde) na etikete napadnutého výrobku bol jediný možný spôsob informovania verejnosti o vlastnostiach napadnutého výrobku. Z ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach však žiadna takáto podmienka používania opisných údajov tretími osobami nevyplýva. Obmedzenie účinkov ochrannej známky v zmysle cit. ust. sa týka všetkých údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb bez ohľadu na skutočnosť, či tretia osoba má možnosť označiť túto vlastnosť aj inak (napr. použiť opisný údaj v inom tvare, veľkým alebo malým písmom, použiť synonymum a pod.). Cieľom cit. ust. je totiž „zabezpečiť možnosť pre všetky hospodárske subjekty používať opisné označenia.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 10. 4. 2008, C-102/07, bod 46). Podstatné je, aby sa tieto údaje týkali vlastností takto označených tovarov alebo služieb a aby tretia osoba používala tieto údaje v súlade s dobrými mravmi súťaže len na označenie vlastností predmetných tovarov a služieb, a nie v známkovoprávnom zmysle (teda nie ako údaj informujúci o obchodnom pôvode takto označeného výrobku); v takom prípade je potom nerozhodné, či tento opisný údaj je zhodný alebo podobný ochrannej známke majiteľa; majiteľ ochrannej známky nemôže tretej osobe brániť používať takýto údaj. Napokon aj Úrad vo svojom rozhodnutí uvedenom v bode 7. napriek svojmu záveru o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti slovnej ochrannej známky HOREC výslovne zdôraznil, že „vzhľadom na povahu napadnutej ochrannej známky (slovo, ktoré ju tvorí, vyjadruje druh liečivej rastliny), za porušenie práv vyplývajúcich z registrácie napadnutej ochrannej známky nemožno považovať používanie tohto výrazu inými osobami, pokiaľ to nebude mať povahu obchodného označenia v známkovo-právnom zmysle. Práva k napadnutej ochrannej známke nemôžu byť chápané tak, že by majiteľ mohol brániť iným súťažiteľom používať slovo „horec“ na vyjadrenie zloženia nápoja alebo na vyjadrenie jeho príchuti.“. Žalobca teda nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený brániť iným súťažiteľom používať v rôznych tvaroch slovo „horec“ ako údaj informujúci o príchuti nimi vyrábaných alkoholických nápojov, pokiaľ tento údaj používajú v súlade s dobrými mravmi súťaže, čiže výlučne na účely opisu vlastností týchto výrobkov, a nie ako údaj o obchodnom pôvode týchto výrobkov. Na trhu liehovín pritom väčšina výrobcov používa pri označení príchute výrobku písmená veľkej tlačenej abecedy. Ide o esteticky a funkčne predurčený prvok, ktorého cieľom je umožniť spotrebiteľom pri výbere produktu rýchlu a ľahkú identifikáciu druhu a príchute liehoviny. Ako príklad možno uviesť názvy liehovín „JUBILEJNÁ HRUŠKA 40%“ od žalovaného v III. rade, „FAMILIA ČEREŠŇA 38 %“ od výrobcu GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa, „CHALUPÁRSKA SLIVKA 40 %“ od výrobcu OLD HEROLD, s.r.o., „GOLDEN HRUŠKA 42

%“ od výrobcu IMPERATOR s.r.o., „CARAT MARHUĽA 40 %“ od spoločnosti CARAT DISTRIBUTION s.r.o., „MALINA ŠPECIÁL 40 %“ od výrobcu FRUCONA Košice, a.s., Žalobca uviedol, že zo strany iných súťažiteľov v danom segmente došlo k plnej akceptácii slovnej ochrannej známky HOREC, keďže používajú pri označovaní svojich výrobkov slovný prvok horec vo forme „s horcom“, „horec“, či „z horca“, a nie v takom prevedení, ako je chránené jeho slovnou ochrannou známkou HOREC (čím žalobca myslí stvárnenie slova „horec“ veľkým tlačeným písmom v prvom páde). Pri slovnej ochrannej známke je však nerozhodné, či je zapísaná v registri ochranných známok písmenami veľkej alebo malej tlačenej abecedy, alebo ich kombináciou. Podľa judikatúry „slovná ochranná známka je tvorená výlučne písmenami, slovami alebo skupinami slov, písanými tlačenými písmenami bežného typu písma bez akýchkoľvek špeciálnych grafických prvkov.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 20. 4. 2005, T-211/03, bod 33). Rovnako „Ochrana poskytovaná zápisom slovnej ochrannej známky sa vzťahuje na slovo uvedené v prihláške, a nie na jednotlivé grafické alebo štylistické vlastnosti, ktoré dotknutá ochranná známka môže obsahovať.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 31. 1. 2013, T-66/11, bod 57, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 5. 2008, T-254/06, bod 43). To znamená, že slovnou ochrannou známkou HOREC - keďže ide o slovnú ochrannú známku - je vo vzťahu k alkoholickým nápojom chránené samotné slovo „horec“, bez ohľadu na to, či je v registri znázornené alebo v obchodnom styku používané ako „HOREC“, „Horec“ alebo „horec“. To znamená, že ak by nebolo v súvislosti so slovnou ochrannou známkou HOREC možné odvolávať sa pri opise príchuti alkoholických nápojov na ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktorého cieľom je zabezpečiť pre všetky hospodárske subjekty možnosť voľne používať údaje týkajúce sa vlastností tovarov alebo služieb (ak sú používané v súlade s dobrými mravmi súťaže), do práv žalobcu by zasahoval nielen žalobca, ale aj tí výrobcovia, ktorí používajú na svojich liehovinách pri opise príchute výrazy „horec“, „Horec“, „S HORCOM“, „s horcom“ a pod., keďže ide o označenia zhodné alebo podobné so slovnou ochrannou známkou HOREC. Ako sme však už uviedli, výklad cit. ust. žalobcom je nesprávny a pokiaľ ostatní súťažitelia používajú na etiketách svojich alkoholických nápojov slovo „horec“ v rôznych tvaroch a prevedení výlučne ako opisný údaj (a nie ako údaj o obchodnom pôvode ich výrobkov), ich konanie je v súlade s cit. ust. a žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je oprávnený takéto používanie zakázať. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia liehovín s príchuťou horca používajú pri opise príchuti liehovín slovo horec v tvare „s horcom“ (napr. liehovina „JUNIPERUS BOROVIČKA s horcom 40 %“ od výrobcu OLD HEROLD, s.r.o alebo „R. JELÍNEK BOROVIČKA s horcom 37,5 %“ od výrobcu RUDOLF JELÍNEK a.s.) alebo v tvare „S HORCOM“ či „s horcom“ (napr. liehovina „Spišská BOROVIČKA s HORCOM 40 %“ a „GORAL BOROVIČKA s horcom 40 %“ od výrobcu GAS Familia, s.r.o.) nie je výsledkom akceptácie práv žalobcu ako majiteľa slovnej ochrannej známky HOREC. Podľa názoru žalovaného v III. rade ide o výsledok konania žalobcu, ktorý pod hrozbou súdnych a iných konaní neoprávnene bráni týmto výrobcom voľne používať toto opisné označenie. Žalobca teda využívajúc (nezákonné) rozhodnutie Úradu o zápise slovného označenia „HOREC“ do registra ochranných známok (pozn. samotný Úrad v rozhodnutí uvedenom v bode 7. potvrdil, že slovná ochranná známka HOREC bola zapísaná do registra v rozpore s platnými právnymi predpismi) hrozí ostatným súťažiteľom súdnymi alebo inými konaniami v snahe zabrániť im, aby voľne používali toto opisné označenie. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že toto konanie žalobcu je v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach žalobca ako majiteľ slovnej ochrannej známky HOREC nie je oprávnený brániť tretím osobám, aby používali označenie „horec“ v rôznych tvaroch na označenie vlastnosti (príchute) nimi vyrábaných, alebo predávaných alkoholických nápojov. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v III. rade používa označenie „HOREC“ v obchodnom styku v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže výlučne ako údaj slúžiaci na opis príchute napadnutého výrobku a žalobca nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený takéto používanie zakázať. Ponukou a predajom liehoviny „ST. NICOLAUS KLASIK SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC 40 %“ tak žalovaní v I. až III. rade nezasahujú do práv žalobcu ako majiteľa vyššie uvedených ochranných známok. Na základe vyššie uvedeného má za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach žalobu v tejto veci v celom rozsahu zamietol. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi označením napadnutého výrobku a ochrannými známkami žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry „Pravdepodobnosť zámeny predstavuje nebezpečenstvo, že by sa verejnosť mohla domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí od mnohých okolností, najmä od známosti ochrannej známky na trhu, asociácie, ktorá môže nastať s používaným alebo zapísaným označením, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi výrobkami a službami.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 17. 2. 2011, T-385/09, bod 17 a 19). Hodnotenie pravdepodobnosti zámeny

sa má „zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov.“ (rozsudok vo veci T-385/09, už citovaný, bod 20, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 11. 11. 1997, C-251/95, bod 23). Pravdepodobnosť zámeny je teda potrebné skúmať z hľadiska celkového dojmu so zohľadnením všetkých podstatných prvkov posudzovaných označení, tak ako ich vníma priemerný spotrebiteľ a nie je možné potlačiť alebo naopak vyzdvihnúť len niektoré z nich a posudzovať pravdepodobnosť zámeny bez ohľadu na ostatné prvky. To znamená, že skúmanie pravdepodobnosti zámeny sa „nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou.“ (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12. 6. 2007, „Limoncello“, C-334/05 P, bod 41 a 42). Nemožno teda umelo vyberať zo spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku (tak ako to robí žalobca) len niektoré prvky („HOREC“, „BOROVIČKA“, „SLOVENSKÁ“) a porovnávať ich so staršou ochrannou známkou a opomínať ostatné

- najmä dominantné a dištinktívne prvky etikety a spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku (napr. logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, farebná a grafická koncepcia etikety). Slovná ochranná známka HOREC je zapísaná pre alkoholické nápoje okrem piva (trieda č. 33). Napadnutý výrobok je liehovinou kategórie borovička. Tieto posudzované označenia sa teda vzťahujú na zhodné tovary. Ochranná známka Európskej únie HOREC je zapísaná pre maloobchodné služby spojené s predajom nealkoholických a alkoholických nápojov (trieda č. 35). Liehoviny sú podobné - dosahujúc nízky stupeň podobnosti - s maloobchodnými službami s alkoholickými nápojmi (trieda č. 35), nakoľko sa dopĺňajú a predmetné služby sa ponúkajú na rovnakých miestach, na ktorých sa predávajú tieto tovary a zameriavajú sa na rovnakú verejnosť (rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2011 vo veci T-421/10, bod 33). Z vizuálneho hľadiska je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry potrebné porovnávať slovné ochranné známky žalobcu s celým spotrebiteľským balením napadnutého výrobku tak, ako ho vníma priemerný spotrebiteľ. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku pozostáva z prednej etikety, sklenenej fľaše štandardného tvaru a strieborného kovového uzáveru s nápisom „KLASIK“. Etiketa napadnutého výrobku je nepravidelného hranatého tvaru so zrezanými rohmi. Graficky (hrubým strieborným rámom) je rozdelená na tri časti. V hornej časti je umiestnené dominantné červeno-bielo-modro-strieborné logo „ST. NICOLAUS KLASIK“ s vyobrazením sv. Mikuláša a tmavomodrým veľkým tlačeným nápisom „KLASIK“. Toto logo žalobca ani raz v žalobe nespomenul, hoci ide o najväčší a najvýraznejší prvok etikety napadnutého výrobku. Týmto logom sú označené všetky výrobky žalovaného v 3. rade patriace do produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“. V strednej (najväčšej) časti etikety, ktorá má výrazný tmavozelený podklad, sú hrubým veľkým bielym tlačeným písmom s tmavým tieňovaním umiestnené nápisy „BOROVIČKA“ a „SLOVENSKÁ“. Pod nimi je ozdobným písmom vytlačený biely nápis „HOREC“ a hneď pod ním sa nachádza obrazový prvok modrého kvetu horca a zelenej vetvičky borievky s modrými plodmi. Z hľadiska veľkosti a hrúbky písma je z týchto nápisov najvýraznejší nápis „BOROVIČKA“. Nápisy „SLOVENSKÁ“ a „HOREC“ sú umiestnené menším písmom, pričom výraz „HOREC“ je na rozdiel od ostatných slov napísaný ozdobným písmom. Spodná časť etikety je najmenšia, predstavuje obdĺžnik tmavozelenej farby so zrezanými rohmi. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že slovná ochranná známka HOREC je v celom rozsahu obsiahnutá na etikete napadnutého výrobku. Napriek tejto skutočnosti však nemožno pri hodnotení vizuálneho dojmu opomenúť ostatné prvky spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku, ktoré podstatne vplývajú na celkový odlišný vizuálny dojem u spotrebiteľa. Ide predovšetkým o logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, ktoré je najväčším dominantným a dištinktívnym prvkom etikety, nápis „SLOVENSKÁ BOROVIČKA“ (slová, ktoré ho tvoria, síce nemajú ako také rozlišovaciu spôsobilosť, ale ich výrazné grafické spracovanie zanechajú pamäťovú stopu u spotrebiteľa), grafické členenie etikety so zrezanými rohmi na tri časti (ktoré je charakteristické pre všetky výrobky žalovaného v III. rade patriace do produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“). Z vizuálneho vnemu nemožno vylúčiť ani obrazový prvok kvetu horca s vetvičkou borievky. Nemožno prehliadnuť ani výraznú farebnú koncepciu etikety, ktorú tvorí predovšetkým tmavozelená, strieborná a biela farba, ktoré sú doplnené modrou a červenou farbou (pri logu „ST. NICOLAUS KLASIK“). Naproti tomu slovné ochranné známky žalobcu neobsahujú žiadne obrazové prvky a pozostávajú iba zo slova „HOREC“. Vzhľadom na vyššie uvedené celkový vizuálny dojem, ktorý vytvárajú všetky prvky spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku, je podstatne odlišný od vizuálneho dojmu vytváraného slovnými ochrannými známkami žalobcu. Posudzované označenia sú teda vizuálne odlišné. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že slovo „HOREC“ je dominantným prvkom oboch posudzovaných označení; jeho tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti. Podľa judikatúry „Pokiaľ ide o posúdenie dominantnej povahy jednej alebo viacerých zložiek kombinovanej ochrannej známky, je potrebné brať do úvahy najmä vnútorné vlastnosti každej z jej zložiek porovnávaním ich vlastností s ďalšími zložkami. Navyše a na doplnenie možno zohľadniť relatívne postavenie rôznych zložiek v rámci zostavenia kombinovanej ochrannej známky.“ (rozsudok

Súdneho dvora zo dňa 23. 10. 2002, Matratzen, T-6/01, bod 35). Určenie dominantného charakteru teda znamená, že jedna zložka je vizuálne výrazná v porovnaní s inou zložkou (zložkami) ochrannej známky. Dominantný charakter zložky označenia sa určuje hlavne na základe jej umiestnenia, veľkosti, rozmerov alebo použitia farieb, v rozsahu, v akom majú vplyv na vizuálny účinok. V prípade slovných ochranných známok žalobcu tak nemožno hovoriť o dominantnom prvku, nakoľko pozostávajú iba z jedného slova (slovného prvku „HOREC“), a teda žiadny prvok v týchto ochranných známkach vizuálne neprevláda (nedominuje) nad iným prvkom. Na spotrebiteľskom balení napadnutého výrobku je síce slovo „HOREC“ výrazne a čitateľne znázornené, avšak nemožno ho označiť za dominantný (vizuálne prevládajúci) prvok tejto etikety alebo spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku. Na etikete napadnutého výrobku sú totiž umiestnené výraznejšie prvky (predovšetkým logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, nápis „BOROVIČKA“ a farebná koncepcia etikety), ktoré prevládajú vo vizuálnom dojme v porovnaní s prvkom „HOREC“ a ktoré sú teda dominantnými prvkami. Rovnako dominantným prvkom (hoci nie dištinktívnym) spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku je aj tvar fľaše. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že slovo „HOREC“ nie je dominantným prvkom posudzovaných označení. Z celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi slovnými ochrannými známkami žalobcu („HOREC“) a spotrebiteľským balením napadnutého výrobku vyplýva, že hoci porovnávané označenia sú čiastočne foneticky a sémanticky podobné, táto podobnosť je v oboch prípadoch založená na slovnom prvku „HOREC“, ktorý nemá vo vzťahu k alkoholickým nápojom (trieda č. 33) a maloobchodným službám spojeným s ich predajom (trieda č. 35) rozlišovaciu spôsobilosť. Spotrebitelia totiž vnímajú tento slovný prvok ako opis vlastností daných tovarov a služieb a v spojení s alkoholickými nápojmi ho v rôznych tvaroch používajú aj iní súťažitelia na trhu. Podobnosť v tomto slovnom prvku preto nemôže vyvolávať mylný dojem o obchodnom pôvode napadnutého výrobku alebo o ekonomickom prepojení žalobcu a žalovaného v 3. rade. Z hľadiska vizuálneho dojmu spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku síce obsahuje slovo „HOREC“, avšak toto slovo nie je dominantným ani dištinktívnym prvkom. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku naviac obsahuje viacero dominantných a dištinktívnych prvkov (logo „ST. NICOLAUS KLASIK“, grafické členenie etikety typické pre výrobky produktového radu „ST. NICOLAUS KLASIK“, výrazná farebná koncepcia etikety, a pod.), ktoré spoločne vytvárajú celkom odlišný vizuálny dojem od dojmu vytváraného ochrannými známkami žalobcu. Žalovaný v III. rade zároveň považuje za potrebné uviesť, že v produktovom rade „ST. NICOLAUS KLASIK“ je zahrnutých 21 liehovín žalovaného v III. rade, čiže väčšina jeho štandardných „konzumných“ liehovín, ktoré patria medzi najpredávanejšie produkty na slovenskom trhu liehovín. Všetky etikety výrobkov patriacich do tohto produktového radu majú jednotný tvar, grafické členenie, orámovanie a sú označené logom „ST. NICOLAUS KLASIK“, pričom v takejto podobe ich žalovaný v III. rade používa na trhu od septembra 2014. Vzhľadom na množstvo výrobkov žalovaného v III. rade zaradených do tohto produktového radu, ich intenzívnu marketingovú podporu a vysoké objemy predaja dosahované na slovenskom trhu, významná časť slovenských spotrebiteľov pozná charakteristický základný tvar a koncepciu etikiet výrobkov žalovaného v III. rade s logom „ST. NICOLAUS KLASIK“ patriacich do tohto produktového radu a napadnutý výrobok budú okamžite spájať so žalovaným v III. rade. Táto skutočnosť teda prispieva k vylúčeniu rizika zámeny alebo asociácie posudzovaných označení na strane verejnosti. Porovnávané označenia sú teda natoľko odlišné, že ani v prípade ich použitia pre zhodné tovary, alebo podobné služby, tu nehrozí pravdepodobnosť ich zámeny na strane verejnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vnímanie slovného označenia „HOREC“ slovenskými spotrebiteľmi je vylúčené akékoľvek riziko, že by sa verejnosť mohla domnievať, že liehoviny označené posudzovanými označeniami pochádzajú od žalobcu alebo že žalobca je so žalovaným v III. rade ekonomicky prepojený. V tejto súvislosti poukazuje aj na Spoločné zásady hodnotenia pravdepodobnosti zámeny, ktoré prijali jednotlivé úrady pre ochranné známky v Európskej únii na základe judikatúry Súdneho dvora Európske únie, z ktorých vyplýva, že ani samotná zhoda porovnávaných označení v prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti alebo v prvkoch, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť obvykle nebude viesť k pravdepodobnosti zámeny, najmä ak porovnávané označenia obsahujú ďalšie prvky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou . Rovnako poukázal aj na právoplatné rozhodnutie ÚPV SR č. POZ 1573-2011 / N-71-2013 zo dňa 6. 5. 2013, ktorý v námietkovom konaní pri skúmaní pravdepodobnosti zámeny medzi slovnou ochrannou známkou HOREC a kombinovanou ochrannou známkou (etiketou) „GORAL HOREC borovička“, číslo zápisu 239585, námietky žalobcu zamietol z dôvodu, že tu neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi posudzovanými označeniami. Úrad dospel k záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny aj napriek tomu, že v tomto námietkovom konaní priznal slovnej ochrannej známke HOREC istý stupeň rozlišovacej spôsobilosti a napriek tomu, že slovná ochranná známka HOREC bola v celom rozsahu obsiahnutá v napadnutej ochrannej známke „GORAL HOREC borovička“, číslo zápisu 239585. Kópiu predmetného rozhodnutia Úradu a výpis z registra k predmetnej ochrannej známke prikladáme

v prílohe tohto vyjadrenia. Pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny medzi spotrebiteľským balením napadnutého výrobku a kombinovanou ochrannou známkou žalobcu HOREC, možno dospieť k rovnakým záverom ako pri porovnaní slovných ochranných známok žalobcu a označenia napadnutého výrobku. Z vizuálneho hľadiska rozdiel spočíva v tom, že kombinovaná ochranná známka žalobcu HOREC je kombinovaným označením (etiketou), ktorého dominantným slovným prvkom je tmavomodrý nápis „HOREC“, ktorý je tvorený písmenami veľkej tlačenej abecedy štandardného typu a ktorý je umiestnený v tzv. brandpaneli, teda na bielej grafickej ploche, ktorá je zhora ohraničená vodorovnou čiarou a zdala oblúkom, ktorého konce smerujú nadol. Etiketa je rozdelená na dve časti - hlavnú etiketu a spodnú doplnkovú etiketu. Po celom obvode je etiketa lemovaná kvetmi horca a vetvičkami borievky na tmavomodrom pozadí a uprostred etikety je znázornená krajina s kopcami, zelenými lúkami a ihličnatými stromami a svetlou oblohou. V hornej časti etikety je šikmo umiestený nápis „Aperitív“ a modrý erb žalobcu a pod brandpanelom „HOREC“ sa nachádzajú málo výrazné nápisy „BOROVIČKA S HORCOM“. V spodnej doplnkovej etikete je umiestnený nápis „1903“, od ktorého žalobca odvodzuje tradíciu jeho výroby. Už z letmého pohľadu je zrejmé, že slovné a obrazové prvky kombinovanej ochrannej známky žalobcu HOREC sa celkovým prevedením výrazne odlišujú od spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku a dokážu odlíšiť aj výrobky zo zhodného segmentu. Preto je vylúčené akékoľvek riziko zámeny medzi kombinovanou ochrannou známkou žalobcu HOREC a označením napadnutého výrobku. Vyobrazenie posudzovaných označení len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný v III. rade nenapodobňuje etikety výrobkov žalobcu, a teda že postupuje v súlade s dobrými mravmi súťaže, keď zo spôsobu použitia, grafického stvárnenia, umiestnenia a zakomponovania slovného prvku „HOREC“ na etikete jasne vyplýva, že žalovaný v III. rade používa tento prvok výlučne ako údaj informujúci o príchuti napadnutého výrobku. Žalobca tvrdí, že žalovaný v III. rade sa dopúšťa nekalosúťažného konania, keďže označením napadnutého výrobku, konkrétne použitím slova „HOREC“ na etikete tohto výrobku, klame spotrebiteľov o pôvode napadnutého výrobku v zmysle ust. § 46 Obch. zák., vyvoláva nebezpečenstvo zámeny s výrobkom žalobcu v zmysle ust. § 47 Obch. zák. a parazituje na dobrej povesti výrobku žalobcu v zmysle ust. § 48 Obch. zák. Skutočnosťou však je, že žalovaný v III. rade používa označenie „HOREC“ v obchodnom styku v súlade s dobrými mravmi hospodárskej súťaže výlučne ako údaj slúžiaci na opis príchute takto označenej liehoviny a navrhovateľ nie je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach oprávnený takéto používanie zakázať. Konanie, ktoré je zákonom výslovne dovolené (§ 14 ods. 1 zákona o ochranných známkach), zároveň nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže (§ 44 a nasl. Obch. zák.). Použitím výrazu „HOREC“ na spotrebiteľskom balení napadnutého výrobku sa tak žalovaný v 3. rade nedopúšťa nekalosúťažného konania. Spotrebiteľské balenie napadnutého výrobku sa zároveň v podstatných znakoch odlišuje od ochranných známok žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vnímanie slovného označenia „HOREC“ slovenskými spotrebiteľmi je vylúčené, aby si priemerný spotrebiteľ zamenil označenie spotrebiteľského balenia napadnutého výrobku s ochrannými známkami žalobcu alebo aby si vytvoril medzi nimi spojitosť. Keďže neexistuje riziko zámeny alebo asociácie medzi posudzovanými označeniami, žalovaný v 3. rade sa nedopúšťa klamlivého označovania tovarov a služieb (§ 46 Obch. zák.) ani vyvolania nebezpečenstva zámeny (§ 47 Obch. zák.). Napokon tvrdenie žalobcu o vyvolávaní nebezpečenstva zámeny s výrobkom žalobcu a parazitovaním na jeho povesti je bezobsažné a nepodložené. Žalobca jednak neuviedol, vo vzťahu k akému výrobku žalobcu tu nebezpečenstvo zámeny alebo parazitovania na povesti hrozí a jednak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní voči žalovaným v I. až III. rade, sú zjavne neopodstatnené. K záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nárokov, ktoré si v tejto veci uplatňuje, napokon dospel aj Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 3Cob/54/2016-74 zo dňa 3. 5. 2016 z tohto dôvodu potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 31CbPv/2/2015-50 zo dňa 17. 12. 2015 o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Napokon pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 28Cb 13/2006-120 zo dňa 18. 4. 2007, na ktorý žalobca odkazuje v závere svojej žaloby, dovoľujeme si uviesť, že predmetom tohto konania bol skutkovo odlišný prípad, a preto je pre posúdenie tejto veci bezpredmetný.

5. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 15.3.2018 boli právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému v I. rade a právnemu zástupcovi žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade riadne a včas doručené. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade. Žalovaný v I. rade sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, ani nežiadal pojednávanie odročiť pre svoju neúčasť z dôležitých dôvodov. Z uvedeného dôvodu, v zmysle ust. § 181

zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného v I. rade.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

7. S poukazom na vyjadrenie žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade má súd nepochybne za preukázanú nespornú skutočnosť, že žalovaný v II. rade je distribútorom daného alkoholického nápoja, teda výrobku a žalovaný v III. rade je výrobcom daného výrobku.

8. Z Registra ochranných známok vedeného ÚPV nepochybne vyplýva, že žalobca je majiteľom Ochrannej známky HOREC VODKA S HORCOM MADE IN SLOVAKIA Aperitív 40% VOL. - číslo zápisu 208665, druh známky: kombinovaná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva, reprodukcia. číslo zápisu 201579 v znení „HOREC“, druh známky: slovná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva.

9. Z Registra ochranných známok vedeného ÚPV nepochybne vyplýva, že žalobca je majiteľom Ochrannej známky v znení „HOREC“, číslo zápisu 208665201579, druh známky: slovná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva.

10. Z Rozhodnutia ÚPV SR zo dňa 23.9.2008 nepochybne vyplýva, že návrh na výmaz ochrannej známky č. 201579 žalobcu z registra ochranných známok bol zamietnutý.

11. Z Osvedčenia o zápise do registra pre ochrannú známku Spoločenstva (Európskej únie/Európskeho spoločenstva), ktorý vedie Úrad - pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) a príslušné údaje nepochybne vyplýva, zápis do Registra ochranných známok spoločenstva dňa 19.04.2011 pre ochrannú známku HOREC pod evidenčným číslom No 008114423.

12.Z Osvedčenia o zápise ochrannej známky Úradom priemyselného vlastníctva ČR nepochybne vyplýva, že žalobca je majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu 323276, druh známky: slovná v znení „HOREC“, pre triedy výrobkov a služieb 33, 35 - alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických nápojov.

13. Z Osvedčenia o zápise ochrannej známky Úradom priemyselného vlastníctva ČR nepochybne vyplýva, že žalobca je majiteľom Ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva Českej republiky do registra ochranných známok číslo zápisu 319242, druh známky: kombinovaná, pre triedy výrobkov a služieb 32, 33, 35 - nealkoholické nápoje, sirupy a ostatné prípravky na výrobu nápojov; alkoholické nápoje; maloobchodné služby spojené s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov.

14. Z Registra ochranných známok vedeného ÚPV nepochybne vyplýva, že tretia osoba nezodpovedajúca stranám tohto sporu je majiteľom Ochrannej známky GORAL HOREC borovička SLOVAKIA PRODUCED AND BOTTLED IN GAS FAMILIA - číslo zápisu 239585, druh známky: kombinovaná, zoznam zatriedených tovarov a služieb: aj 33.

15. Z Rozhodnutia ÚPV SR zo dňa 6.5.2013 (čl. 118 spisu) nepochybne vyplýva, že námietky žalobcu proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ do registra ochranných známok sa zamietli. Námietky boli zamietnuté okrem iného aj z dôvodu, že tu neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi posudzovanými označeniami.

16. Z Rozhodnutia predsedu ÚPV SR zo dňa 9.2.2015 (čl. 330 spisu) nepochybne vyplýva, že rozklad žalobcu týkajúci sa rozhodnutia špecifikovaného v odseku 15 tohto rozsudku bol zamietnutý a dané rozhodnutie potvrdil.

17. Z Rozhodnutia ÚPV SR zo dňa 10.11.2016 (čl. 118 spisu) nepochybne vyplýva, že návrh navrhovateľa - tretej osoby na vyhlásenie ochrannej známky č. 201579 „HOREC“ za neplatnú, bol zamietnutý. Voči uvedenému rozhodnutiu bol podaný rozklad zo dňa 15.12.2016 (čl. 178 spisu).

18. Z oznámenia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) zo dňa 23.6.2010 týkajúceho sa prihlášky č. 008114423, ochranná známka HOREC, prihlasovateľa - žalobcu nepochybne vyplýva odmietnutie danej prihlášky ochrannej známky Spoločenstva podľa článku 7 Nariadenia Rady a pravidla 11 (3) Nariadenia Komisie - okrem iného z dôvodu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti z dôvodov špecifikovaných v tomto oznámení a zároveň z neho vyplýva, že bola prihláška na ochrannú známku Spoločenstva HOREC týmto zamietnutá pre všetky tovary prihlasované v triedach 32 a 33.

19. Z fotografie fľaše výrobcu - žalovaného v III. rade týkajúcej sa výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% pred redizajnom nepochybne vyplýva, etiketa obsahuje veľký znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny.

20. Z fotografie fľaše výrobcu - žalovaného v III. rade týkajúcej sa výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% po redizajne nepochybne vyplýva, etiketa obsahuje znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny.

21. Z fotografie fľaše výrobcu - žalobcu týkajúcej sa výrobku HOREC BOROVIČKA nepochybne vyplýva, že etiketa priehľadnej farby obsahuje rok 1903, označenie Aperitiv Quality, názov HOREC BOROVIČKA s vyobrazením rastliny. Tvar fľaše je úplne iný ako tvar fliaš žalovaného v III. rade.

22. Z fotografie fľaše výrobcu - žalovaného v III. rade týkajúcej sa výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA, 40% pred redizajnom nepochybne vyplýva, etiketa obsahuje veľký znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA.

23. Z jednotlivých výtlačkov reklamných a akciových letákov, prípadne webových stránok predložených v tomto konaní okrem iného vyplýva jednak ponuka alkoholických výrobkov iných výrobcov s ich označením obsahujúcim slovo „s horcom“, alebo slovo „ horec“ - GORAL HOREC, a to v roku 2014. Vyplýva z nich aj ponuka alkoholických nápojov, kde v ich názve sú slová ako napr.: čerešňa, slivka, hruška. Rovnako z nich vyplýva ponuka výrobkov žalovaného v III. rade (aj výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40%) nielen žalovanými v I. a II. rade, ale aj tretími osobami.

24. Z jednotlivých výtlačkov z webových stránok, prípadne odbornej, resp. náučnej literatúry nepochybne vyplýva, že slovo horec predstavuje pomenovanie horskej byliny, pričom je zároveň prezentovaný destilát s výluhom tejto horskej byliny, a to ako miestna špecialita.

25. Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2018 žalovaný v III. rade predložil súdu aj originálne balenia, a to troch originálnych fliaš a následne súd v zmysle § 204 po vizuálnom nahliadnutí na originál fľaše Horec Borovička výrobcu Prelika, ďalej St Nicolaus Classic Slovenská borovička Horec a Classic Borovička slovenská Horec konštatoval, že tvarovo sa fľaša výrobcu, teda žalobcu a žalovaného líši, vo vzťahu k etiketám etiketa Borovičky Horec žalobcu a Slovenskej borovičky Horec pred augustom 2017 vo fotokópii sa nachádza v spise a posledná modelová rada po redizajne Classic Borovička slovenská Horec sa nachádza v žalovanými predloženom výňatku z internetovej stránky.

26. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. P. D. okrem iného vyplýva, že ž celý horcový príbeh sa začal v roku 2001, kde marketingové oddelenie žalobcu prišlo s myšlienkou vyrábať výrobky s horcom, ktoré sa v tom čase na obchodnom trhu Slovenskej republiky nenachádzali. Tieto výrobky hneď v roku 2001 uviedli na trh. Od začiatku používali označenie „horec“ v rôznom druhovom členení, či už vodka, alebo borovička, s myšlienkou vytvoriť produktovú značku Horec, ktorá by ponúkala spotrebiteľom výrobky ochutené koreňom horca, ktorú vníma ako súčasť slovenskej tradície. Postupne túto produktovú radu rozširovali a budovali až do dnešného dňa, keď má táto produktová rada 10 reprezentantov. Investovali do toho nemalé aktivity, či už finančné, alebo nefinančné. V priebehu tohto konania niekoľkokrát odolávali útokom voči našej ochrannej známke, resp. produktovej skupine, ktoré boli doteraz vždy úspešné a v priebehu tých cca 17 rokov má za to, že sa žalobcovi podarilo vybudovať nejakú obchodnú značku, ktorá charakterizuje žalobcu ako výrobcu a dodáva spotrebiteľovi určitú istotu kvalitatívnej a vizuálnej ponuky. Aktívne sa teda žalobca pokúša chrániť tento produkt vo vzťahu k všetkým podľa názoru žalobcu narušiteľom.

27. Na pojednávaní dňa 15.3.2018 žalovaný v II. a III. rade uviedol, že 21.2.2018 sa uskutočnilo pojednávanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kde vo veci týkajúcej sa účastníkov Prelika a.s. a ÚPV SR vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorým ÚPV SR zamietol námietky spoločnosti Prelika a.s. vo vzťahu k ochrannej známke Goral Horec Borovička. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR potvrdil a žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd SR dňa 21.2.2018 rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Žalobca k uvedenému uviedol, že túto informáciu nemá k dispozícii, avšak to konanie pred ÚPV SR je celkom iným konaním, predmetom tohto konania je iný právny problém, a preto má za to, že nemožno ani bezvýhradne prijať ani ten záver o ktorom hovorí žalovaný v II. a III. rade.

28. Podľa ust. § 2 zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len ZoOZ) označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

29. Podľa ust. § 3 ZoOZ, na účely tohto zákona je a) medzinárodnou ochrannou známkou 1) ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len "medzinárodný register"), b) ochrannou známkou Spoločenstva 2) ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok Spoločenstva (ďalej len "register Spoločenstva"), c) všeobecne známou známkou známka podľa medzinárodného dohovoru, 3) d) zahraničnou ochrannou známkou ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru 4) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie. 5)

30. Podľa ust. § 8 ods. 1,2,3 ZoOZ (1) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu. (3) Na používanie označenia podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 9 ods. 2.

31. Podľa ust. § 9 ods. 1,2 ZoOZ (1) Používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. (2) Používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch, b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo ponuka či poskytovanie takto označených služieb, c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov, d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

32. Podľa ust. § 12 ods. 1, 2, 3 ZoOZ (1) Na návrh majiteľa ochrannej známky súd nariadi, aby tovary, materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, boli a) stiahnuté z obchodnej siete, b) definitívne odstránené z obchodnej siete, c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva; jednoduché odstránenie protiprávne použitého označenia na falšovanom tovare sa nepovažuje za opatrenie zamedzujúce ďalšie porušovanie práva, d) zničené vhodným spôsobom. (2) Opatrenia podľa odseku 1 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv chránených týmto zákonom, ak osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup. (3) Návrhom podľa odseku 1 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia predmetov nie je súd viazaný.

33. Podľa ust. § 14 ods. 1,2 ZoOZ (1) Majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. (2) Majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak používateľ nezapísaného označenia, ktoré má iba miestny dosah, používa v obchodnom styku nezapísané označenie zhodné alebo podobné s touto ochrannou známkou a toto používanie sa začalo pred dňom podania prihlášky a rozsah jeho používania sa nezmenil.

34. Podľa ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len , (1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

35. Podľa ust. § 46 ods. 1, 2, 3, 4 (1) Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne. (2) Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy "druh", "typ", "spôsob" a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku. (3) Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad "pravý", "pôvodný" a pod. (4)Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

36. Podľa ust. § 47 ods. 1, 2 (1) Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov, c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. (2) Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.

37. Podľa ust. § 48 ObZ, parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného, alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

38. Vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za to, že žaloba nie je dôvodná a to v celom rozsahu, preto ju súd zamietol.

39. V konaní bolo nepochybne preukázané a to dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 8 a 9, že v Slovenskej republike je žalobca majiteľom ochrannej známky - slovnej HOREC, ako aj kombinovanej

HOREC, pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33 - Alkoholické nápoje okrem piva. Zároveň bolo dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 12,13 preukázané, že v Českej republike je žalobca majiteľom ochrannej známky - slovnej HOREC, ako aj kombinovanej HOREC - pre zoznam zatriedených tovarov a služieb: 33, 35 - Alkoholické nápoje okrem piva. Žalobcovi bolo udelené Osvedčenie o zápise do registra pre ochrannú známku Spoločenstva (Európskej únie/Európskeho spoločenstva), ktorý vedie Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu, Ochranné známky a vzory (OHIM) a príslušné údaje sú zaznamenané do Registra ochranných známok spoločenstva dňa 19.04.2011 pre ochrannú známku HOREC pod evidenčným číslom A. XXXXXXXXX.

40. V konaní nebolo namietané tvrdenie žalobcu, a teda má to súd nepochybne za preukázané, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú distribútormi daného alkoholického nápoja - výrobku žalovaného v III. rade a žalovaný v III. rade je výrobcom daného výrobku.

41. Následne súd skúmal, či boli splnené podmienky uvedené v prísl. ust. a ZoOZ, za splnenia ktorých by súd žalobe vyhovel.

42. Z fotografie, ako aj vizualizácie fľaše výrobcu - žalovaného v III. rade týkajúcej sa výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% pred redizajnom nepochybne vyplýva, etiketa obsahuje veľký znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny. Z fotografie , ako aj vizualizácie fľaše výrobcu - žalovaného v III. rade týkajúcej sa výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40% po redizajne nepochybne vyplýva, etiketa obsahuje znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK, následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny. Z fotografie, ako aj vizualizácie fľaše výrobcu - žalobcu týkajúcej sa výrobku HOREC BOROVIČKA - pred i po redizajne - nepochybne vyplýva, že etiketa priehľadnej farby obsahuje rok 1903, označenie Aperitiv Quality, názov HOREC BOROVIČKA s vyobrazením rastliny. Tvar fľaše je úplne iný ako tvar fliaš žalovaného v III. rade. Z vyššie uvedeného má súd nepochybne za preukázané, že slovo horec používané na etiketách výrobkov žalobcu nepredstavuje zásadný charakteristický prvok danej etikety, nakoľko výraznými prvkami sa javia najmä: znak ST.NICOLAUS s vyobrazením sv. Mikuláša s označením KLASIK a následne v zelenom poli biely nápis SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC s vyobrazením rastliny. Súd zároveň poznamenáva, že etiketa daného výrobku je - okrem slova horec - totožná s etiketou výrobku žalovaného v III. rade SLOVENSKÁ BOROVIČKA, 40%. Nepochybne veľkú rozlišovaciu schopnosť má i tvar fliaš oboch výrobkov.

43. Z jednotlivých výtlačkov reklamných a akciových letákov, prípadne webových stránok predložených v tomto konaní okrem iného vyplýva jednak ponuka alkoholických výrobkov iných výrobcov s ich označením obsahujúcim slovo „s horcom“, alebo slovo „ horec“ - GORAL HOREC, a to v roku 2014. Vyplýva z nich aj ponuka alkoholických nápojov , kde v ich názve sú slová ako napr.: čerešňa, slivka, hruška. Rovnako z nich vyplýva ponuka výrobkov žalovaného v III. rade (aj výrobku SLOVENSKÁ BOROVIČKA HOREC, 40%) nielen žalovanými v I. a II. rade, ale aj tretími osobami.

44. Z jednotlivých výtlačkov z webových stránok, prípadne odbornej, resp. náučnej literatúry nepochybne vyplýva, že slovo horec predstavuje pomenovanie horskej byliny, pričom je zároveň prezentovaný destilát s výluhom tejto horskej byliny a to ako miestna špecialita. Slovnú ochrannú známku HOREC, teda tvorí slovo horec. Slovo horec však predstavujúce druh liečivej rastliny, ktorá má vhodné zdravotné účinky na tráviaci systém človeka a ktorá sa pridáva do nápoja, prípadne sa pridáva jej príchuť do nápoja. S poukazom na charakter tohto slova uvedený vyššie, s poukazom na skutočnosť, že aj výrobok žalovaného v III. rade obsahuje príchuť danej liečivej rastliny, aj porovnaním etikiet výrobkov žalobcu a žalovaného v III. rade súd má za nepochybne preukázané, že tu nedošlo k použitiu tohto výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovoprávnom zmysle a preto žalobca nie je oprávnený takéto použitie žalovanému v III. rade zakázať a to v zmysle ust. § 14 ods. 1 ZoOZ. Vo vzťahu ku kombinovanej ochrannej známke HOREC má súd nepochybne za to, že porovnaním etikiet a tvaru fliaš špecifikovaných v odseku 41 tohto rozsudku - etiketa žalovaného v III. rade je zelená, má výrazný znak ST. NICOLAUS, KLASIK, slovo horec je napísané iným druhom písma - má súd za nepochybne preukázané, že tu nedošlo k použitiu tohto výrazu HOREC, ktoré by malo povahu označenia v známkovo-

právnom zmysle a preto žalobca nie je oprávnený takéto použitie žalovanému v III. rade zakázať a to v zmysle ust. § 14 ods. 1 ZoOZ.

45. Pri klamlivom označení nemusí byť daná spôsobilosť na zaistenie prospechu vlastnému alebo cudziemu podniku v hospodárskej súťaži. Stačí tu všeobecná podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, a tou je iba spôsobilosť klamlivého označenia privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Klamlivosť sa pritom musí týkať okolností či skutočností vypočítaných v uvedenom ustanovení. Aj táto skutková podstata nekalej súťaže je ohrozovacím deliktom, to znamená, že stačí nebezpečenstvo oklamania bez toho, aby k nemu v skutočnosti došlo. V každom prípade jednou zo zásad týkajúcich sa práv na označenie všeobecne je, že také označenie nesmie byť klamlivé. Ustanovenie § 46 reprobuje klamlivé označenie tovaru a služieb rovnako vo vzťahu k pôvodu výrobku z určitej zemepisnej oblasti a vo vzťahu k pôvodu výrobku od určitého súťažiteľa. Cieľom je, prirodzene, dosiahnuť stav, aby sa neporušil princíp poctivosti obchodovania, pravdivosti a slušnosti v obchodnom styku. Podľa ustanovenia § 46 ods. 3 nie je pritom klamlivým označením uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru (napr. čerešňa, slivka, uhorská saláma, spišské párky, ležiak, ale aj horec). Klamlivé je také označenie iba vtedy, ak je k nemu pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napr. pravý, pôvodný, originálny, jedine pravý, a pod. Z výsluchu žalobcu nepochybne vyplynulo, že žalobca predáva daný výrobok od roku 2001 a s poukazom na vyjadrenia strán sporu žalovaný v III. rade začal svoj výrobok vyrábať v roku 2015 a je predávaný iba v Slovenskej republike. Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú distribútormi výrobku žalovaného v III. rade. Obe výrobky však slovom horec upozorňujú priemerného spotrebiteľa na príchuť daného nápoja. S poukazom na odôvodnenie uvedené v odseku 41 tohto rozsudku má súd pritom nepochybne za to, že tu neboli splnené ani podmienky nekalosúťažného konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 46 ObZ. 46. Skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 sa člení na tri čiastkové skutkové podstaty, a to použitie určitých označení, ktoré už niekto iný podľa práva používa, ďalej použitie osobitných označení, alebo osobitnej úpravy výrobkov a výkonov atď., ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik za príznačné, a napokon napodobenie výrobkov, ich obalov alebo výkonov. Podľa poslednej časti ustanovenia § 47 príslušné konanie možno pod toto ustanovenie subsumovať len pod podmienkou, že je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami či výkonmi iného súťažiteľa. Pojem zámena či zameniteľnosť sa z hľadiska tejto skutkovej podstaty nekalej súťaže skladá z dvoch pojmových znakov:- vlastnej zameniteľnosti,- klamlivosti, ktorá vedie k zameniteľnosti, pričom oba znaky musia byť naplnené súčasne. Možno povedať, že každé zameniteľné označenie obsahuje aj znak (prvok) klamlivosti, ale nie každé klamlivé označenie vedie k zameniteľnosti. Len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti, možno považovať za nekalosúťažné konanie, lebo len taká zameniteľnosť je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže, t.j. zneužiť účasť na hospodárskej súťaži. Na to, aby použitie jednotlivých predmetov zameniteľnosti vymenovaných v § 47 písm. b) mohlo byť kvalifikované ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny, musí byť splnená ďalšia podmienka, a to, že tieto osobitné označenia či úpravy sa v hospodárskom živote presadili a platia v zákazníckych kruhoch za príznačné (typické, charakteristické) pre určitý podnik alebo závod. S poukazom na odôvodnenie uvedené v odseku 41 tohto rozsudku má súd pritom nepochybne za to, že tu neboli splnené ani podmienky nekalosúťažného konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. § 47 ObZ.

47. Parazitovaním (cudzopasníctvom) treba rozumieť úsilie či snahu "priživovať sa" na úspechoch podnikania iného subjektu. Hlavným cieľom parazitujúceho súťažiteľa je vlastne usporiť vlastné náklady pri podnikaní na úkor toho súťažiteľa, ktorý už určité náklady na vybudovanie svojej dobrej povesti vynaložil, a tak dosiahnuť väčšie zisky, než by dosiahol svojimi vlastnými schopnosťami, úsilím a vynaloženými nákladmi. Dobrú povesť (goodwill) možno považovať za nehmotný statok či istý druh kapitálu, s ktorým sa počíta pri podnikaní. Získava sa v dlhšom časovom období a je plodom hmotných podnikateľských a pracovných výsledkov a môže mať značnú majetkovú hodnotu. Jednou z foriem parazitovania v niektorých krajinách je tzv. otrocké napodobenie. Napodobenie výsledkov iných súťažiteľov sa na voľnom trhu ešte stále považuje za prirodzené, ale určité okolnosti môžu urobiť napodobenie nekalým. Parazitne možno využívať povesť súťažiteľov pôsobiacich na zhodnom relevantnom trhu, na relevantnom trhu nadväzujúcom alebo inak súvisiacom, alebo aj na trhu v ničom nesúvisiacom s trhom, na ktorom pôsobí parazitujúci súťažiteľ. Na rozdiel napríklad od skutkových podstát nekalej súťaže podľa § 45, 46 a 47, ktoré sú konštruované na princípe objektívnej zodpovednosti, parazitovanie na povesti je konštruované na princípe subjektívnej zodpovednosti, keďže podľa §

48 parazitujúci súťažiteľ koná: "... s cieľom získať ... prospech ...". Súčasťou skutkovej podstaty parazitovania na povesti je aj motív konania parazitujúceho súťažiteľa, úmysel, zámer získať prospech. Predmetom dokazovania preto musí byť aj zavinený charakter konania parazitujúceho súťažiteľa. V danom prípade nebolo žalobcom nepochybne preukázané, žeby žalovaní výrobou daného výrobku, resp. jeho predajom naplnili danú skutkovú podstatu nekalosúťažného konania. Aj žalovaný v III. rade, rovnako ako žalobcu, je výrobcom daných alkoholických nápojov s dlhoročnou tradíciou a žalovaným v III. rade vybudovanou vlastnou povesťou na trhu.

48. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby. Žalobca teda relevantným spôsobom nepreukázal, žeby žalovaný v I. rade , žalovaný v II. rade - ako distribútori daného alkoholického nápoja žalovaného v III. rade, ani žalovaný v III. rade - ako jeho výrobca - konali v rozpore so zákonom, teda žeby sa dopustili nekalosúťažného konania, resp. konania v rozpore zo ZoOZ. Uvedená dôvodnosť podanej žaloby nebola preukázaná ani výsluchom žalobcu. Žalovaní naopak preukázali opak. Keďže uvedené má súd nepochybne preukázané z vyššie uvedených dôkazov, súd upustil od vykonania, resp. hodnotenia ďalších dôkazov navrhovaných stranami sporu.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Keďže žalovaný v I. rade, II. rade a III. rade boli v celom rozsahu úspešní súd im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .

52. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Toto právoplatné rozhodnutie bude zároveň aj exekučným titulom.