Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-195-2011.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Subarea
10Er/195/2011
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a. s. so sídlom Klimentská 1216/46, Praha 1, Česká republika, IČ: 61860069, proti povinnému: J. T., Q.. XX.X.XXXX, U. F. Č.. XXX, XXXXX E. R., vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o vymoženie sumy istiny vo výške 68 509,00 CZK s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 114,41 €.
III. Zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.03.2011 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 68 509,00 CZK s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu Rozhodčího nálezu č. k.: La 3663/09-9 zo dňa 2.7.2009. Rozhodčí nález bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100083673, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2006.
2. Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, možno nútene vykonať v Slovenskej republike. Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v dvoch možných režimoch, a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia. Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí nespadá pod právny režim upravený v Nariadení Brusel I.
3. Dňa 30.05.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2016. Doplnenie odôvodnil tým, že zmenka bola vydaná za účelom zabezpečenia pohľadávky z revolvingovej zmluvy.
4. Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
7. Podľa § 243f ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
14. Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Českou republikou a Slovenskou republikou je rámcovo upravený v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.
15. Podľa článku 22 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: a) rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach, b) rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody, c) rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa článku 24 ods. 2 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
17. Z uvedeného teda vyplýva, že na výkon daného exekučného titulu - cudzieho rozhodcovského rozsudku - sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
19. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
20. Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
21. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia k tomu, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, .e si vyberie zákon nečlenského štátu ako zákon aplikovateľný na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
22. Exekučným titulom v danej veci je cudzí rozhodcovský rozsudok. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100083673, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2006 je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
23. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
24. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Je zrejmé, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
25. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
26. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
27. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú.
28. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a súd má za to, že bolo preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými je znenie rozhodcovskej doložky v zmluve o revolvingovom úvere. Súd preto exekúciu zastavil.
29. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
30. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
31. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
32. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
33. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
34. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
35. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
36. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
37. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
38. Podľa 21 a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
39. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
40. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
41. Súdny exekútor v podaní zo dňa 28.12.2017, vyčíslil trovy exekúcie vo výške 118,41 €, ktoré špecifikoval nasledovným spôsobom:
1. Odmena súdneho exekútora (v súlade s ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 a §15 ods. 1 vyhlášky)
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 28.03.2011
- zisťovanie nehnuteľností cez CKN- 12.05.2011
- zisťovanie motorových vozidiel cez OR PZ DI Rožňava - 23.06.2011
- zisťovanie iných príjmov cez Sociálnu poisťovňu - ústredie. 13.06.2011
- zisťovanie zamestnávateľa a iných príjmov cez Soc. poisťovňu, a.s.- 13.06.2011
- dor. Príkazov na zač. exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke- 14.06.2011
- dor. Upovedomenia o začatí exekúcie- 14.06.2011
- zisťovanie zamestnávateľa a iných príjmov cez Soc. poisťovňu, a.s.- 06.05.2011
- zisťovanie pobytu povinného cez Oblastné riaditeľstvo pôšt Košice- 11.07.2011
- zisťovanie pobytu povinného cez obec Gemerská Poloma - 11.07.2011
- zisťovanie pobytu povinného cez Register obyvateľov SR - 11.07.2011
- doručenie Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - 30.01.2012
- doručenie Exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 20.04.2012
- doručenie Exekučného príkazu zriadením exekučného záložného práva na spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach - 20.04.2012
- zisťovanie zamestnávateľa a iných príjmov cez Sociálnu poisťovňu - ústredie -24.04.2013, 25.06.2013, 30.09.2015 a 22.03.2016 Spolu - 59,76 € + 11,95 € (20% DPH) = 71,71 €
2. Hotové výdavky
poštovné
11 ks - do vlastných rúk - 24,30 € 8 ks- doporučená zásielka- 9,20 € faktúra - Slovenská pošta, a.s. - 2,08 € paušálne výdavky (kancelárske potreby, toner, obálky) - 3,34 € Spolu 38,92 € + 7,78 € (DPH) = 46,70 €
42. Zo súdnym exekútorom predloženého spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie ním uplatnené úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena vo výške 59,76 Eur.
V rámci náhrady hotových výdavkov, v zmysle § 22 vyhlášky, si súdny exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 33,50 €, pričom opodstatnenosť poštových nákladov mal súd z priloženého výňatku spisového materiálu súdneho exekútora sp. zn. EX 238/2011 za preukázané. Rovnako súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za úkon faktúra - Slovenská pošta, a.s. - 2,08 €. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 3,34 € za úkon označený ako „paušálne výdavky (kancelárske potreby, toner, obálky)“, nakoľko tieto nemal z priloženého spisového materiálu súdneho exekútora za preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov 35,58 €.
43. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20%. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 114,41 €, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 19,07 € (20% zo sumy 95,34 €).
44. Súd zaväzuje, v zmysle citovaného § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami, v dôsledku čoho bolo exekučné konanie zastavené. Preto súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. vo výške 114,41 € má oprávnený.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Proti výroku II. a III. odvolanie nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak účastník konania ( oprávnený alebo povinný ) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.