Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/247/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci maloletého W. O., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa matky P. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. J., X.. D. X, adresa na doručovanie V. V. XX, J. a otca Y. E.U., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J., Y. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 1.4.2015 do budúcna z a m i e t a .

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/215/2011 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/74/2014 zo dňa 31.7.2014 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloletého W. O., K.. XX.X.XXXX tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od 1.9.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2016 do 28.2.2018 vo výške 1.645,92 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého W. sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne, počnúc od 28.10.2014. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/215/2011 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/74/2014 zo dňa 31.07.2014 bol zaviazaný platiť výživné na maloletého W. vo výške 100 Eur mesačne, kedy súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho vtedajšieho príjmu. Zamestnávateľ s ním v dôsledku organizačných zmien ukončil pracovný pomer výpoveďou a toho času je nezamestnaný, od 1.10.2014 je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko J..

2. Na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní mu súd ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad.

3. Predmetný návrh otca súd rozsudkom č.k. 5P/247/2014-34 zo dňa 12.3.2015 zamietol s odôvodnením, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane otca oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, nakoľko otcovi sú vyplácané dávky v nezamestnanosti a tiež mu bolo vyplatené odstupné vo výške 1.500 Eur. Súd tiež vyjadril pochybnosť o tom, či otec vyvíja dostatočnú aktivitu a ochotu sa zamestnať, čo odôvodnil tým, že otec si bez relevantného dôvodu nehľadá prácu mimo okresu J. a vyjadril sa, či má ísť pracovať na dohodu za 50 Eur.

4. Proti rozsudku súdu podal otec odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. 8CoP/327/2015-52 dňa 29.2.2016. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 28.10.2014 do 31.3.2015 a zrušil rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na počnúc od 1.4.2015 do budúcna. V rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nastali nové skutočnosti, ktoré preto nemohli byť predmetom konania pred súdom prvého stupňa, a ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Otec sa napríklad mohol medzičasom zamestnať. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou konajúceho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie, bude preskúmať zmenu pomerov otca po skončení vyplácania dávky v nezamestnanosti (po 31.3.2015), zistiť či sa otec znovu zamestnal alebo je nezamestnaný, vyhodnotiť ako sa zmenil jeho príjem, v tej súvislosti posúdiť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a na základe zisteného skutkového stavu znovu rozhodnúť o zmene výživného.

5. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňom 6.4.2016. Predmetom konania po vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konania tak ostal návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 1.4.2015 do budúcna. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami rodičov dieťaťa, výsluchom svedka, oboznámením správ kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania v rodine dieťaťa, listinnými dôkazmi predloženými rodičmi týkajúcimi sa ich príjmov, výdavkov a tiež výdavkov maloletého dieťaťa.

6. Otec na pojednávaní zotrval na svojom návrhu na zníženie výživného s tým, že výživné navrhol znížiť od 1.5.2015 (odkedy poberal dávku v hmotnej núdzi) do 19.5.2016 na sumu minimálneho zákonného výživného mesačne a od 20.5.2016 (odkedy získal živnostenské oprávnenie) do budúcna na sumu 50 Eur mesačne.

7. Matka so znížením výživného nesúhlasila z dôvodu, že otec aj pred získaním živnostenského oprávnenia pracoval na čierno, o čom má vedomosť, pretože J. je malé mesto a bežne ho videla v meste v montérkach. Naopak, v priebehu konania matka navrhla zvýšenie výživného na sumu 170 Eur počnúc od 1.9.2016, čo odôvodnila zmenou pomerov, konkrétne tým, že syn nastúpil na strednú školu, na gymnázium.

8. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, zotrval na svojom upravenom návrhu (bod 6. odôvodnenia rozsudku).

9. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedol, že v mesiaci apríl 2015 ešte poberal dávku v nezamestnanosti v sume 310,70 Eur. Od mája 2015 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, ku ktorej mu niekedy bol vyplatený aj doplatok za aktivačnú činnosť. V lete 2015 sa zúčastnil na výberovom konaní v Poprade a v októbri 2015 na výberovom konaní v Spišskom Podhradí. Bolo mu to odporúčané úradom práce, išlo o miesto na pozíciu montážneho pracovníka, teda o prácu pri páse. Pri prvom výberovom konaní uviedol, že táto práca mu nevyhovuje. Nevzal ani druhú prácu, pretože je vyučený montér oceľových konštrukcií a práca pri páse ho nebaví. Preto aj žiadal úrad práce, aby mu hľadali miesto pre montéra oceľových konštrukcií, kde na túto pozíciu mu už vhodné miesto ponúknuté nebolo. Sám sa iniciatívne na výberovom konaní nezúčastnil. Súdu predložil doklady, ktoré musel odovzdať aj úradu práce, o tom že si hľadá zamestnanie. V jednom prípade prácu nevzal preto, že nie je zámočník. V druhom prípade išlo o pozíciu zvárača, kde ho nevzali, pretože má iba základné zváračské oprávnenie a nie je držiteľom certifikátu. Potvrdil, že takéto skúšky by si mohol dodatočne urobiť, ale nezaujímal sa o to, keďže sa za to platí. O sprostredkovanie tejto práce úrad nepožiadal, možnosť preplatenia tohto kurzu úradom práce nevyužil (kolízny opatrovník uviedol, že úrad práce tieto kurzy prepláca v plnej výške). Otec uviedol, že prácu si hľadá iba v okrese J., hoci u posledného zamestnávateľa pracoval v zahraničí a ak by s ním neskončil pracovný pomer, pracoval by tam aj naďalej. Inde ako v okrese sa zamestnať nechce, chce byť doma. K svojim pomerom otec uviedol, že býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie aj stravu 50 Eur mesačne. Z tohto príspevku má zabezpečenú stravu aj bývanie. Platí si odvody do zdravotnej poisťovne 60 Eur mesačne a životnú poistku 30 Eur mesačne. Poistku je možné zrušiť. Poistné plnenie by v prípade smrti bolo vyplatené jeho dcére J.. Výživné na dcéru má určené vo výške 80 Eur mesačne, ale platí iba minimálne výživné. Žiadal aj o zníženie výživného na dcéru, ale jeho návrh bol zamietnutý. Za telefón mesačne platí asi 15 Eur. Okolo 15-20 Eur mesačne minie na maste a oleje v súvislosti so psoriázou.

Iné zdravotné problémy nemá, lieky neužíva. Jeho rodičia sú dôchodcovia, výšku ich dôchodku nevedel uviesť. Má priateľku, s ktorou väčšinu spoločného času trávia v jej byte. Je fajčiar, do podnikov nechodí. Majetok nevlastní. Dlhy nemá s výnimkou výživného na syna, kde je voči nemu vedená exekúcia. Na výživu syna od 1.4.2015 prispieva mesačne iba sumou 27,13 Eur. Nad rámec tohto výživného na neho neprispieva. Za uvedené obdobie synovi nič nekúpil, ani pri príležitosti sviatkov a ani sa s ním nekontaktoval. Chlapec ani zrejme nevie, že je jeho otec. V čase evidencie na úrade práce si brigádnicky neprivyrábal. Keď nemal príjem, tak neplatil ani rodičom, životnú poistku mu platila mama a dodatočne jej to zaplatil, keď mal príjem. S prevádzkovaním živnosti začal tak, že mu kamarát povedal, že mu vie dohodiť prácu, avšak je potrebné, aby mal živnosť. Tak získal prácu, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 1/2016 v sume 1.221 Eur. Išlo o stavebné práce v exteriéry, ktoré vykonával v mesiacoch jún až september 2016. Fakturoval podľa normohodín. Druhá faktúra č. 2/2016 je na sumu 251 Eur a išlo o dokončenie prác v tom istom objekte. Robil tam dva týždne, tiež fakturoval podľa normohodín. Ponuku ďalšej práce zatiaľ nemá a nevie či vôbec niečo v zime bude mať. Napriek tomu mieni pokračovať v živnosti, táto práca ho baví. Aktívne si prácu nehľadá, iba ak stretne nejakých známych, tak im povie čo robí. Aj teraz čaká, má sa mu ozvať kamarát, ktorý chce rekonštruovať byt. Jeho živnosť zahŕňa finálne práce, ktoré sa robia pred dokončením stavby, ako omietky, maľovanie, sadrokartóny, výpravky a maľovanie. Iný príjem za ten čas nemal. Výdavky s podnikaním má minimálne, okrem odvodov, na nákup náradia či nafty na prevoz materiálu. Auto mu požičiava sestra. Na požiadanie súdu otec konkretizoval výkon prác fakturovaných faktúrou č. 1 a 2 tak, že do práce odchádzal o 8.00 hodine ráno, na obed prišiel domov a potom opäť robil do 15.30 hodiny. Robil každý deň sám, pomocníka nemá. Voľné má iba víkendy. Po dohode mu boli vyplácané zálohy v sume 200 - 250 Eur, aby mal na pokrytie výdavkov.

10. Na pojednávaní súdu dňa 15.3.2018 otec uviedol, že jeho pomery sa od posledného pojednávania (december 2016) nezmenili. Naďalej má živnosť, ale v zime je roboty pomenej. V roku 2018 ešte nemal žiadnu zákazku, ani nevystavil žiadnu faktúru. Od apríla 2018 už má prísľub na práce od p. W., ktorý mu v podstate dáva zákazky. Na otázku súdu či skutočne za od začiatku roku 2018 nič nerobil uviedol, že mal dve fušky. V jednom prípade robil sadrokartón v dome a v druhom kompletne vymaľoval dom zvnútra. Za obe fušky dostal po 200 Eur. Okrem toho mal také „jednodňovky“, keď išiel pomôcť kamarátom za 20 Eur a obed. Tieto práce nemával stále, neuviedol ako často ich mal. Na rovnakú otázku vo vzťahu k obdobiu mesiacov január až máj 2017, kedy nevystavil žiadnu faktúru uviedol, že tiež mal vtedy nejaké fušky. Keď mu niekto zavolá, aby išiel pomôcť na tri dni, tak ide, lebo vie, že zarobí 150 Eur. Má viac kamarátov, ktorí robia stavby, ktorým chodí vypomáhať. Faktúry vystavuje iba keď robí pre p. W., inak nie. Na výzvu, aby konkretizoval neoficiálny zárobok za obdobie 1-5/2017 uviedol, že to bolo zhruba 300 Eur. Do mesiaca bol v robote asi 3-5 krát a išlo iba o niekoľkodňovú výpomoc. Ďalej otec uviedol, že jeho prioritou je mať každý mesiac zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne a minimálne výživné na obe deti. Na životnú poistku ak nemá, tak ju zaplatí dodatočne. Ak mu nevyjde ani na odvody a výživné, tak mu požičajú rodičia. Na otázku, či si za obdobie od mája 2016 doposiaľ (odkedy má živnosť) zháňal riadnu prácu, v ktorej by mal stabilný príjem a istotu, otec uviedol že nie.

11. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedla, že medzičasom zmenila zamestnávateľa z dôvodu, aby mala voľné víkendy, čo u predchádzajúceho zamestnávateľa nemala. Jej čistý mesačný príjem zo zamestnania je 430 Eur, okrem toho poberá daňový bonus, prídavky na deti a výživné na syna, ktoré otec uhrádza iba v minimálnej zákonnej sume. Daňový bonus je jej vyplácaný raz ročne. Výdavky na syna súvisia jednak s jeho vekom, návštevou strednej školy, aktívnym hraním futbalu, volejbalu a návštevou fitnescentra. Syn trpí kožným ochorením s čím tiež súvisia zvýšené výdavky. Len za stravu v škole zaplatila teraz synovi za tri mesiace 110 Eur. Okrem toho sa samozrejme stravuje aj doma. Zvýšené výdavky boli aj v súvislosti so začiatkom školského roka, školné je 30 Eur. Za exkurziu syna do Bratislavy je potrebné zaplatiť 12 Eur, syn tiež pôjde na lyžiarsky, ktorý síce prepláca štát, avšak musí mu zapožičať výstroj a zaplatiť cestu. V spoločnej domácnosti žije aj so svojim druhom a ich spoločným synom vo veku 11 rokov. Priateľ je aktuálne nezamestnaný, pracuje na dohodu s príjmom 120 Eur, ale od januára má nastúpiť do riadneho pracovného pomeru. Finančne jej vypomáha sestra a mama keďže otec platí iba minimálne výživné. Otec zavádza súd, celý čas mal prácu. Klame aj v tom, že býva u rodičov, od jeho matky vie, že tam nebýva. Myslí si, že býva u priateľky. Na preukázanie týchto tvrdení navrhla výsluh matky a priateľky otca dieťaťa. Otec sa o syna nezaujíma a ani jeho rodičia. Bola by rada ak by si syna niekedy zobral. Syn vie kto je jeho otec.

12. Na pojednávaní súdu dňa 15.3.2018 matka uviedla, že od posledného pojednávania (december 2016) sa pomery na jej strane v podstate nezmenili. Naďalej pracuje na hlavný pracovný pomer s príjmom 480 Eur v čistom. Od decembra 2017 má ešte jednu prácu, na dohodu do konca roka 2017, kde mesačne zarobí v čistom 105 Eur. Ide u upratovanie, a to každý deň okrem víkendu. Jej partner má od októbra 2017 nového zamestnávateľa, kde má priemerný čistý mesačný príjem 660 Eur. Priateľ inú vyživovaciu povinnosť okrem ich spoločného syna nemá. Výdavky na syna sa nezmenili. Syn má stále na časti zubov strojček, teda naďalej každý druhý mesiac chodia na kontroly. Strojček mu bol daný v priebehu konania, celkovo už v tejto súvislosti minula asi 1.500 Eur. Syn sa naďalej venuje futbalu a cvičí vo fitnescentre. Tohto roku absolvuje plavecký. Jej bytové pomery sú nezmenené, aj výdavky spojené s bývaním. Od novembra 2015 je voči otcovi maloletého vedené exekúcia z dôvodu riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti, avšak doposiaľ nebola vymožená žiadna suma. Uvedené potvrdil aj otec, ktorý doplnil, že mu bol v rámci toho zadržaný vodičský preukaz.

13. Svedkyňa X. Z., priateľka otca maloletého, vo svojej výpovedi dňa 6.12.2016 uviedla, že s otcom dieťaťa sú spolu 4,5 roka, ale nikdy spolu nežili. Ona býva vo svojom dvojizbovom byte, má dve dospelé deti a všetci by sa tam nepomestili. S priateľom sa stretávajú zväčša iba cez víkendy. Ohľadne jeho príjmu vie iba toľko, že o posledný pracovný pomer prišiel bez zavinenia, potom bol na úrade práce a neskôr si otvoril živnosť. Nevedela sa vyjadriť, či v čase evidencie na úrade práce otec vykonával nejaké práce, pretože sa o práci vôbec nerozprávajú. Na otázky matky a súdu svedkyňa uviedla, že je pravda, že jej dcéra už pol roka býva v byte v Spišskej Novej Vsi, no trvá na tom, že s priateľom spolu nežijú. Priateľ u nej aj prespáva, zväčša cez víkendy a niekedy aj v týždni (1-2 krát). Keď je u nej do jej domácnosti nič nenosí, nepožaduje to od neho. Vie, že priateľ bol predtým zamestnaný u R. U. W.. a že naposledy robil nejakú prácu pre p. W.. Je pravda, že na priateľa podala trestné oznámenie z dôvodu, že jej vyrazil dvere zo žiarlivosti. Bolo to v lete 2016, ukončilo sa to v priestupkovom konaní pokutou. Otec potvrdil, že pokutu vo výške 20 Eur zaplatil. Na dotaz súdu svedkyňa uviedla, že v jej byte nebola v poslednom období robená žiadna rekonštrukcia. Naposledy v byte menila okná z dôvodu, že bytovku zatepľovali (teraz v októbri 2016) a pred dvoma rokmi menila okná na druhej strane. Výmenu okien aj práce okolo toho jej zabezpečovala firma Noves. (uvedenú otázku súd položil z dôvodu tvrdenia otca na pojednávaní dňa 12.3.2015, že dňa 11.3.2015 bol matkou dieťaťa videný v montérkach preto, že prerába byt priateľke, robí to zadarmo).

14. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu prešetril pomery v rodine maloletého v priebehu konania opakovane (tri krát), o čom súdu zaslal písomné správy. Z prvej správy vypracovanej vo februári 2015 vyplynulo, že matka maloletého je slobodnou matkou. V čase šetrenia bola zamestnaná ako expedientka vo firme Pekáreň Paciga s.r.o. Spišská Nová Ves. Podľa jej vyjadrenia dosahovala príjem vo výške 370 Eur mesačne. Je jej poskytovaný prídavok na deti v sume 47,04 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má aj k maloletému Q. V., K.. XX.XX.XXXX, s ktorého otcom žijú v spoločnej domácnosti, ktorú vedú v podnájme, v trojizbovom byte. Maloleté deti majú samostatnú izbu. Byt je zariadený nábytkom. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Poplatky súvisiace s bývaním sú vo výške 270 Eur mesačne. Matka má mesačné splátky pôžičky v sume 230 Eur mesačne a poplatok za telefón v sume 13 Eur mesačne. Dieťa má vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý vývin. Matka maloletému W. zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Otec maloletého W. býva v domácnosti svojich rodičov, v dvojizbovom byte v ich osobnom vlastníctve. Výšku poplatku za bývanie nevedel uviesť, na bývanie a stravu rodičom prispieva mesačne sumou 50 Eur. Uhrádza si telefón a životnú poistku. Zvýšené výdavky má ohľadom zdravotného stavu, nakoľko má psoriázu, za maste v lekárni uhrádza 15 až 20 Eur mesačne. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnost k maloletej J. E., K.. XX.XX.XXXX, ktorú má určenú súdom vo výške 80 Eur mesačne. Maloletý W. v danom čase navštevoval 8. ročník Základnej školy v J.. Príspevok rodičov škole na začiatku roka bol vo výške 12 Eur. Vo voľnom čase sa venuje futbalu. Od septembra 2012 je členom Futbalového klubu J.. Poplatok za členské v klube bol uhradený vo výške 20 Eur. Na zápasy mu matka dáva vreckové v sume 5 Eur, taktiež mu každoročne zakupuje kopačky v sume 50 Eur a halovky v sume 40 Eur. Počas školského roka sa stravuje v školskej jedálni, poplatok za stravu je v sume cca 15 Eur. Na vyučovanie anglického a nemeckého jazyka bolo potrebné zabezpečiť pracovné zošity, čo činilo 20 Eur a zošity na ostatné predmety 15 Eur. Poplatok za hygienické potreby bol v sume 6 Eur, za prezuvky do školy v sume 15 Eur a športový úbor a obuv v sume 40 Eur. W. v tom čase navštevoval aj Základnú umeleckú školu v J., výtvarný odbor. Poplatky súvisiace so ZUŠ (rodičovský príspevok, školné, príspevok na pomôcky, výkresy) boli uhradené vo výške 60 Eur. Maloletý má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Je alergik, má atopický ekzém. Užíva masti, kvapky, spreje, poplatok

za ne je v sume 40 Eur za tri mesiace. Taktiež matka uhrádza za lekársku kozmetiku a kúpeľňové aditíva cca 10 Eur mesačne. Pravidelne navštevuje stomatologickú ambulanciu v Poprade, nakoľko má stály čeľustný aparát, kde uhrádza v priemere 15 až 30 Eur za ošetrenie a taktiež výdavky spojené s cestou do Popradu. Matka maloletého zaplatila lyžiarsky kurz v sume 80 Eur a taktiež mu zakúpila aj oblečenie na lyžiarsky kurz v sume 60 Eur. Maloletý navštevuje dvakrát týždenne fitnescentrum, kde matka uhrádza poplatok cca 16 Eur mesačne. Z druhej správy vypracovanej vo novembri 2016 vyplynulo, že matka bola medzičasom zamestnaná u iného zamestnávateľa, v Merkury Market ako predavačka (do 16.10.2016). Od 17.10. 2016 je opäť zamestnaná s spoločnosti Pekáreň Paciga, s.r.o., kde dosahuje príjem 430 Eur mesačne v čistom. Maloletý W. začal navštevovať strednú školu, 1. ročník gymnázia v J.. Príspevok škole na začiatku školského roka bol 20 Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde je mesačný poplatok 30 Eur. Poplatok za knihy a pracovné zošity pre anglický a nemecký jazyk bol 35 Eur. V septembri 2016 absolvoval exkurziu v Dolnom Kubíne s poplatkom 15 Eur. Naďalej sa venuje futbalu a je členom FK J.. Ročné náklady na nákup kopačiek, haloviek, chráničov a štucní sú v sume 120 - 130 Eur. Mesačný poplatok za návštevu fitnescentra je 20 Eur. V januári 2017 absolvuje lyžiarsky výcvik hradený štátom, kde však matka bude musieť zabezpečiť mu lyžiarsku výstroj. Maloletý má naďalej zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom - alergia, atopický ekzém a stomatológia v Poprade. V mesiaci 3-4/2017 W. absolvuje v rámci školy týždňový pobyt v Berlíne, kde matka uhradí poplatok 400 Eur. Matka uhrádza mesačne za svoj a W. telefón spolu sumu 37 Eur a za internet poplatok 15 Eur mesačne. Ostatné je oproti poslednej správe kolízneho opatrovníka nezmenené. Tretia správa z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom je z decembra 2017 a obsahuje zhodné zistenia ako tá predchádzajúca s tým, že W. už navštevuje 2. ročník gymnázia v J..

15. Výživné otca na maloletého W. bolo naposledy zmenené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/215/2011-129 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/74/2014-151 zo dňa 31.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2014. Predmetné súdne rozhodnutia zvýšili výšku výživného zo sumy 49,79 Eur na sumu 100 Eur mesačne od 01.09.2011 do budúcna. Dĺžne výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2013 v sume 971,68 Eur bolo otcovi uložené zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V tom čase otec maloletého dosahoval u svojho zamestnávateľa čistý priemerný mesačný príjem vo výške 365,75 Eur plus diéty priemerne vo výške 350 Eur mesačne. Otec vtedy uhrádzal výživné na dcéru J. vo výške 80 Eur a na W. vo výške 70 Eur mesačne. Rodičom, podľa jeho tvrdenia uhrádzal za bývanie 140 Eur mesačne. Matka maloletého W. v čase poslednej úpravy bola zamestnaná u totožného zamestnávateľa ako v súčasnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 295,75 Eur. Jej bytové pomery boli rovnaké ako v súčasnosti. Maloletý W. bol žiakom druhého stupňa základnej školy. Výdavky na maloletého boli v podstate zhodné ako v čase začatia tohto konania, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na jeho zníženie uplynulo iba niekoľko mesiacov.

16. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko J. vyplynulo, že otec maloletého bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2014 do 19.5.2016. Vyradený bol 20.5.2016 z dôvodu vzniku živnostenského oprávnenia. V období od 1.10.2014 do 31.3.2015 bol otec poberateľom dávok v nezamestnanosti v sume okolo 310 Eur mesačne. Naposledy mu bola dávky vyplatená v mesiaci apríl 2015 vo výške 310,70 Eur. Následne od mesiaca máj 2015 otec poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur, a to až do vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V čase evidencie otec pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Kovotvary spiš, s.r.o., a to od 6.11.2014 do 30.6.2015 a od 8.7.2015 do 31.12.2015. Reálne tam dosiahol v mesiacoch apríl až jún 2015 hrubý mesačný príjem 2,62 Eur a v mesiacoch júl až december 2015 hrubý mesačný príjem 70,40 Eur.

17. Z dokladov predložených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že otcovi bola zo strany úradu zaslaná ponuka vhodného zamestnania dňa 12.8.2015 na pozíciu operátor montáže u zamestnávateľa TRANSFER International Staff, k.s. so sídlom v Bratislave, kde podľa vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 20.8.2015 uchádzač nevyhovel a podľa vyjadrenia uchádzač taktiež zo dňa 20.8.2015, tento plánuje obnoviť živnosť v stavebníctve. Ďalšie vhodné miesto bolo otcovi zo strany úradu práce ponúknuté dňa 16.11.2015 na pozíciu montážny pracovník u zamestnávateľa SWANS s.r.o. so sídlom v Spišskom Podhradí, kde podľa vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 2.12.2015 nebol prijatý z iných dôvodov.

18. Z otcom predložených potvrdení o hľadaní si zamestnania vyplynulo, že:

- dňa 05.11.2014 sa uchádzal o prijatie do zamestnania v Stavebnej firme, X. W. so sídlom v Levoči,

- dňa 29.12.2014 a 21.12.2015 sa uchádzal o prijatie do zamestnania na pracovnú pozíciu stavebný robotník u X. J. s miestom podnikania v Levoči,

- dňa 15.4.2015 sa uchádzal o prijatie do zamestnania v spoločnosti GOHR-SNV, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na pozíciu zámočník,

- bez uvedenia dátumu v potvrdení sa otec uchádzal o prijatie do zamestnania na pracovnú pozíciu zvárač v spoločnosti real, s.r.o. so sídlom v Švábovciach s tým, že firma nemala záujem o jeho prijatie do zamestnania, z dôvodu, že uchádzač nemá štátne skúšky zvárača, iba základné oprávnenie.

19. Otec maloletého v rámci plnenia si povinnosti preukazovať úradu práce uchádzanie sa o prácu, úradu predložil tieto potvrdenia (okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 18. odôvodnenia rozsudku):

- zo dňa 11.2.2015 o prijatie do zamestnania na pracovnú pozíciu pomocný robotník u podnikateľa v stavebnej činnosti H. X. s miestom podnikania v Levoči,

- zo dňa 15.5.2015 o prijatie do zamestnania na pracovnú pozíciu vodič, skladník v spoločnosti Mäspoma, s.r.o. , prevádzkareň Levoča,

- zo dňa 17.5.2015 o prijatie do zamestnania u podnikateľa Kamil Korpáš-Erkam s miestom podnikania v Levoči,

- zo dňa 25.8.2015 a 20.1.2016 o prijatie do zamestnania v spoločnosti STAVCENTRUM SPIŠ s.r.o., prevádzkareň Levoča.

20. Podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení Okresného úradu Poprad vzniklo otcovi maloletého dňa 20.5.2016 oprávnenie na vykonávanie živnosti Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

21. Otec v priebehu konania predložil doklady o príjme v čase evidencie na úrade práce (dávka v nezamestnanosti a dávka v hmotnej núdzi). Otec svoj príjem za obdobie od získania živnostenského oprávnenia do posledného pojednávania (15.3.2018) preukázal predložením Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, vystavenými faktúrami č 1, 2 a 3/2016 a faktúrami č. 1, 2 a 3 /2017 a k nim sa viažucimi príjmovými dokladmi. Podľa daňového priznania otca, tento za rok 2016 dosiahol celkové príjmy 1.747 Eur a uplatnil si výdavky v sume 698,80 Eur. Základ dane uviedol vo výške 1.048,20 Eur. Nakoľko podnikal od 20.5.2016, jeho mesačný príjem (základ dane / počet mesiacov podnikania) predstavuje sumu cca 150 Eur. V roku 2016 otec ako podnikateľ vystavil spolu tri faktúry, celkovo v sume 1.747 Eur, ktoré boli splatné v mesiaci november a december 2016. Išlo o práce v celkovom počte 302 normohodím, ktoré boli všetky vykonávané pre RNDr. U. P., prevádzka lekáreň u hada v Levoči. Práce boli realizované v období mesiacov jún až novembra 2016. V roku 2017 otec ako podnikateľ vystavil spolu rovnako tri faktúry, celkovo v sume 2.111 Eur, ktoré boli splatné v mesiaci júl, august a november 2017. Išlo o práce v celkovom počte 505 normohodím, ktoré boli všetky vykonávané pre odberateľa SPIŠSKÝ s.r.o. so sídlom v Levoči. Práce boli realizované v období mesiacov máj až november 2017. Daňové priznanie otca za rok 2017 súd ešte nemal k dispozícii, avšak otec prehlásil, že iné ako predložené faktúry v roku 2017 nevystavil. Ohľadne výdavkov sa vyjadril tak, že tieto sa týkajú odvodov do zdravotnej poisťovne, mobilného telefónu a nákupu pracovných pomôcok, ktoré sú však minimálne. Výšku odvodovej povinnosti a jej plnenie mal súd preukázanú z predloženého potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Od 7/2016 do 3/2017 otec platil odvody v mesačnej výške 60,06 Eur, v mesiaci 4/2017 v sume 65,31 Eur, od 5/2017 do 12/2017 v mesačnej výške 61,81 Eur a od 12/2017 doposiaľ v mesačnej výške 64 Eur. Odvody do sociálnej poisťovne otec zatiaľ neplatí. Otec uviedol, že za telefón uhrádza mesačne sumu okolo 15 Eur, o čom predložil ako dôkaz podací lístok zo dňa 1.4.2016 na sumu 14,95 Eur v prospech Orange Slovensko. Za ostatné mesiace doklady nepredložil.

22. Ohľadne výdavkov otec predložil čestné prehlásenie svojej matky zo dňa 6.12.2016 o tom, že otec býva u nej v domácnosti a prispieva na domácnosť sumou 50 Eur. Matku menovaného súd opakovane predvolal na pojednávanie ako svedka, avšak v oboch prípadoch sa nedostavila a ospravedlnila sa, raz zo zdravotných dôvodov a raz z dôvodu varovania vnučky.

23. Otec bol súdom vyzvaný predložiť aj výpisy z účtu, na čo uviedol, že nemá vedený účet v banke.

24. Na výzvu súdu otec predložil rozsudok Českej republiky, Okresného súdu v Kolíne sp. Zn. 22P/64/2011 zo dňa 20.4.2015, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného na dcéru J. E., K.. XX.X.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že výživné na dcéru bolo otcovi určené rozsudkom súdu roku 2011 na sumu 2.000 Kč. Návrh na zníženie výživného otec odôvodnil rovnakými skutočnosťami, ako návrh na zníženie výživného na syna W.. Maloletá J. v pohovore uviedla, že k otcovi chodí 2 x ročne, naposledy u neho bola na Vianoce 2014. Uviedla, že otec nebýva u rodičov ako súdu uviedol, ale u svojej priateľky. V čase vianočným prázdnin keď bola u otca, cez deň bola u babičky a tety, pretože otec ráno odchádzal do práce, údajne na brigády. Na túto výpoveď maloletej sa otec vyjadril tak, že priateľka sa s ním 30.3.2015 rozišla a tiež uviedol, že je pravda, že v dobe keď dcéra u neho bola, chodil na brigádu.

25. Matka maloletého bola v období od 5.3.2015 do 26.4.2015 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie (predtým pracovala v spoločnosti Paciga, s.r.o.). Od 27.4.2015 do 16.10.2016 matka pracovala v spoločnosti Merkury market Slovakia, s.r.o. s priemernou čistou mzdou 516 Eur. Následne od 17.10.2016 doposiaľ sa zamestnala opäť v spoločnosti Paciga s.r.o., kde pracuje doposiaľ s príjmom v priemere okolo 450 Eur v čistom.

26. Matka maloletého v konaní na preukázanie ňou tvrdených skutočností (o príjme, výdavkoch spojených s bývaním a výdavkoch v súvislosti so starostlivosťou o mal. W.) predložila množstvo listinných dôkazov, ktoré korešpondujú s jej výpoveďou na súde, ako aj s informáciami poskytnutými kolíznemu opatrovníkovi pri sociálnom zisťovaní. Ostatný účastníci tieto doklady nespochybňovali.

27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. o úprave súm životného minima, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa (od 1.7.2013 do 30.6.2017 to bola suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne). V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,32 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa (dovtedy to bolo 27,13 Eur).

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

35. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

39. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

40. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

41. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

42. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

44. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

45. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného na maloletého W. nie je možné vyhovieť a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého je možné vyhovieť čiastočne.

46. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie v § 157 uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Súd sa musí prioritne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok

výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.

47. V danom prípade súd preskúmal dôvody, z ktorých vychádzal súd pri poslednom rozhodovaní o výške výživného v roku 2014 so skutočnosťami, ktoré sú evidentné na strane účastníkov konania v súčasnosti a dospel k záveru, že na strane otca maloletého dieťaťa nie je možné hovoriť o podstatnej zmene pomerov pokiaľ ide o zmenu výšky jeho príjmov. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 365,75 Eur a diétami v sume v priemere 350 Eur mesačne. Z tohto príjmu platil rodičom 140 Eur mesačne do domácnosti a výživné na deti platil spolu v sume 150 Eur mesačne. Vo vzťahu k rozhodnému obdobiu pre toto konanie otec tvrdil, že do 20.5.2016, keď získal živnostenské oprávnenie mal iba príjem poskytovaný štátom. Do 4/2015 (vrátane) to bola dávka v nezamestnanosti v sume 310 Eur a následne do vyradenia z evidencie z dôvodu vzniku živnostenského oprávnenia išlo o dávku v hmotnej núdzi v sume 61 Eur mesačne. Ako podnikateľ tvrdil, že dosahoval iba taký príjem, ako vypláva z ním predložených faktúr, ktoré vystavil. Za obdobie od 20.5.2016 do 15.3.2018 (22 kalendárnych mesiacov) ide celkovo o sumu 3.858 Eur, čo pri prepočte na mesiac predstavuje príjem vo výške 175,36 Eur. Od tohto príjmu je potrebné odpočítať preukázateľne zaplatené poistné, teda sumu okolo 62 Eur mesačne, čo by predstavovalo čistý priemerný mesačný príjem okolo 113 Eur. Ďalšie výdavky otca spočívajú v nákupe náradia (nešpecifikoval), v úhrade telefónu (15 Eur- preukázal iba za mesiac 4/2016), v príspevku rodičom (50 Eur), v nákladoch v súvislosti so psoriázou (15 Eur), v platení životnej poistky (30 Eur) a tiež v platení výživného na dve deti, ktoré otec samovoľne a v rozpore s rozhodnutiami súdov platí iba v minimálnej výške (cca 70 Eur). Z uvedeného je zrejmé, že otec by z takto deklarovaného príjmu nebol schopný tieto výdavky uhrádzať a mesačne by bol v mínuse minimálne 70 Eur. Napriek tomu otec uviedol, že mieni v živnosti pokračovať a potvrdil, že od získania živnostenského oprávnenia sa o riadny pracovný pomer neuchádzal. Zdravotný stav otca je dobrý. Otec až na poslednom pojednávaní cieleným výsluchom zo strany súdu priznal, že okrem oficiálnych (vyfakturovaných) príjmov, má aj neoficiálne príjmy. Tieto získava tým, že vypomáha kamarátom, ktorí tiež podnikajú v oblasti stavebníctva. Uviedol, že za tri dni si takto dokáže privyrobiť 150 Eur, resp. denne sumu 20 Eur plus obed. Takéto neoficiálne príjmy však priznával iba vo vzťahu k obdobiam, keď nemal žiaden oficiálny príjem (1-5/2017 a 1-3/2018). Na základe uvedeného súd nepovažoval otcom preukázané príjmy za skutočné a má za to, že reálny príjem otca je podstatne vyšší. Rovnako súd neuveril tvrdeniam otca, že počas evidencie na úrade práce nemal iné ako ním preukazované príjmy (dávku v nezamestnanosti, dávku v hmotnej núdzi, príjem z dohody). Otec tvrdil, že v tom čase si neoficiálne neprivyrábal. V konaní o znížení výživného na dcéru J. pritom bolo preukázané, že v čase vianočných sviatkov (koniec roka 2014 a začiatok roka 2015) chodil denne na brigády. Obdobne aj matka maloletého, ale aj pracovníčka kolízneho opatrovníka na súde uvádzali, že otca v meste J. počas jeho evidencie na úrade práce, opakovane videli v pracovnom odeve (v montérkach). Konkrétne ho takto matka dieťaťa videla aj dňa 11.3.2015 (deň pred pojednávaním dňa 12.3.2015), na čo otec uviedol, že prerába byt priateľke, ktorá menila okná. Uvedené bolo vyvrátené výpoveďou otcovej priateľky, ktorá uviedla, že v jej byte nebola robená žiadna rekonštrukcia, naposledy v byte menila okná z dôvodu, že bytovku zatepľovali, avšak výmenu okien aj práce okolo toho jej zabezpečovala firma Noves. Predtým menila okná na druhej strane bytu, avšak to bolo ešte pred konfrontovaným obdobím. Na pohovore, ktorý otcovi sprostredkoval úrad práce u firmy TRANSFER International Staff, k.s. sa otec ešte dňa 20.8.2015 vyjadril, že plánuje obnoviť živnosť v stavebníctve. Otec pritom na súde tvrdil, že so živnosťou začal preto, že mu kamarát povedal, že mu vie dohodiť prácu, avšak je potrebné, aby mal živnosť. Táto ponuka mu bola daná tesne pred dohodením prvej zákazky, teda v máji 2016. Je teda zrejmé, že otec o podnikaní v oblasti stavebníctva uvažoval už podstatne skôr, a je predpoklad, že už vtedy túto prácu neoficiálne aj vykonával. Súd tiež poukazuje na prístup otca pri hľadaní si práce, keď ponuky práce sprostredkované úradom práce odmietol s odôvodnením, že išlo o prácu montážneho pracovníka, o ktorú on nemá záujem. Otec tiež odmietal možnosť pracovať mimo okresu J. a už vonkoncom odmietal pracovať v zahraničí. Otec pritom nemá žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by jeho pracovné pôsobenie malo byť obmedzené na miesto jeho pobytu, o to zvlášť, že u posledného zamestnávateľa pracoval v zahraničí a sám uviedol, že ak by s ním nebol pracovný pomer ukončený, pracoval by tam aj naďalej. V danej súvislosti súd vyhodnotil aj predložené doklady o uchádzaní sa o prácu za účelové pre zotrvanie v evidencii úradu práce a udržanie si statusu nezamestnanej osoby a osoby v hmotnej núdzi v snahe dosiahnuť zníženie výživného.

48. Na základe vyššie uvedeného, poukazujúc na zásadu potencionality príjmu, súd dospel k záveru, že v otcových možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem, ktorý mu naďalej umožní platiť výživné

v sume určenej súdnym rozhodnutím, a dokonca aj v sume vyššej. Súd tak nebral za rozhodujúci pre otázku výšky výživného príjem, ktorý otec fakticky dosahuje, ale príjem, ktorý môže dosiahnuť, ak riadne využije svoje možnosti. Zníženie výživného v danej situácii by znamenalo presunúť zodpovednosť otca za výživu syna na jeho matku, ktorá sa o neho aj osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, uspokojuje jeho potreby tak, ako vznikajú, a to nielen finančne, a preto je jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. V danej súvislosti súd poukazuje na priemerný mesačný príjem v oblasti stavebníctva, ktorý na Slovensku dlhodobo prevyšuje sumu 600 Eur, či na sumu minimálnej mzdy na Slovensku. Niektoré výdavky otca v porovnaní s posledným rozhodnutím o výživnom sú dokonca nižšie, napríklad do domácnosti rodičom otec prispieva o 90 Eur mesačne menej a na mobil o 25 Eur menej. Do pozornosti otca súd dáva aj skutočnosť, že matka maloletého bola v priebehu konania tiež nezamestnaná, a to od 5.3.2015, avšak už dňa 27.4.2015 nastúpila do zamestnania, ktoré si sama našla. V súčasnosti matka dokonca pracuje aj na dohodu, kde denne chodí upratovať, nakoľko otec sa „rozhodol“ prispievať na čoskoro dospelého syna výživným v sume 27,13 Eur, čo na deň predstavuje sumu 90 centov.

49. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, tento bol uplatnený v priebehu konania. Matka žiadala zvýšiť výživné od septembra 2016 v súvislosti s nástupom syna na strednú školu. Súd konštatuje, že od uvedeného dátumu skutočne na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov oproti poslednej úprave výživného, keďže W. nastúpil na strednú školu, gymnázium v J., kde aktuálne je žiakom druhého ročníka. S postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja, a to tak z hľadiska biologického, kedy rastie, menia sa jeho stravovacie potreby, ako aj z hľadiska mentálneho, no v konečnom dôsledku aj z hľadiska spoločenského vývoja, kedy sa dieťa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu.

50. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

51. Matkou bolo v konaní preukázané, že u maloletého sú zvýšené výdavky nielen z dôvodu nástupu na strednú školu či jeho mimoškolských aktivít (W. sa aktívne venuje futbalu a pravidelne navštevuje fitnescentrum), ale aj z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa. Okrem alergie a atopického ekzému, ktoré u maloletého pretrvávajú dlhodobo, ide aj o výrazne zvýšené výdavky v súvislosti s úpravou chrupu maloletého. W. mal v priebehu konania nasadený fixný zubný strojček, čo si následne vyžadovalo pravidelné kontroly. Výdavky s tým spojené sa doposiaľ pohybovali v sume okolo 1.500 Eur, pričom kontroly maloletý absolvuje ešte aj v súčasnosti.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Opätovne súd poukazuje na zníženie niektorých výdavkov otca oproti poslednej úprave výživného (príspevok rodičom, či poplatok mobilnému operátorovi). Pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec sa s maloletým synom vôbec nekontaktuje a plnenie si vyživovacej povinnosti je jedinou formou participácie otca na výžive a výchove dieťaťa. Otec neprispieva synovi ani pri príležitosti osobných sviatkov a ani v období vianočných sviatkov. Rovnako neprispieva na začiatku školského roka či pri iných mimoriadnych výdavkoch, ako napríklad spomínaný čeľustný aparát, či lyžiarsky výcvik, alebo školský výlet do zahraničia.

53. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je však vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Otec nie je vlastníkom žiadneho majetku, no na druhej strane nemá ani žiadne dlhy (s výnimkou dlhu na výživnom, ktorý ale súvisí s tým, že otec si sám ponížil rozsah súdom určenej vyživovacej povinnosti).

54. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, možnosti a schopnosti otca, matkou prezentované náklady na maloletého, pomery na strane matky ako druhého rodiča, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, že otec na neho nad rámec výživného absolútne neprispieva a so synom sa nekontaktuje, nestretáva, berúc do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, súd ustálil výšku výživného na syna W. na sumu 120 Eur mesačne, ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky maloletého dieťaťa.

55. Súd priznal takto zvýšené výživné počnúc od 1.9.2016, teda odo dňa keď nastala zmena pomerov odôvodňujúca úpravu výživného (nástup na strednú školu). Vzhľadom na uvedené vznikol otcovi do dňa rozhodovania súdu nedoplatok na výživnom, teda dlh za obdobie od 1.9.2016 do 28.2.2018, a to vo výške 1.645,92 Eur (rozdiel medzi tým, čo malo byť zaplatené, teda sumou 2.160 Eur a tým, čo za uvedené obdobie otec na výživnom skutočne zaplatil, teda sumou 514,08 Eur). Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec za uvedené obdobie plnil vyživovaciu povinnosť iba v sume 27,13 Eur mesačne. Takto vyčíslené dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Súd prihliadal na výšku dlhu, ale aj na to, že nastáva pozitívne obdobie na výkon stavebných prác, ako aj na tvrdenie otca, že od apríla 2018 už má istú zákazku. Na druhej strane súd nepovolil otcovi platiť dlh v splátkach (otec to ani nenavrhol), nakoľko vzhľadom na výšku dlhu by išlo o dlhé obdobie splácania. Otec dlhodobo postupoval nezodpovedne, keď všetku zodpovednosť za výživu syna ponechal takmer výlučne na matke, ktorej prispieval mesačne na syna iba sumou 27,13 Eur. Bude preto jeho povinnosťou využiť svoje možnosti naplno a tento dlh v určenej lehote vyrovnať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie

výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.