Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-5-2018.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., I. XX, zastúpenej JUDr. Evou Káčerovou, advokátkou so sídlom L., P. O. E. X a otca F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. S. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, X. S. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/20/2016-453 zo dňa 28. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 200 eur mesačne od 01. 10. 2016 do 31. 05. 2017 a sumou 100 eur mesačne od 01. 06. 2017, nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 10. 2016 do 30. 09. 2017 v sume 1 160 eur mu povolil splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/297/14-268 zo dňa 05. 10. 2015 v časti úpravy výživného na mal. dieťa a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2) Súd dospel k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného. Dôvodom tejto zmeny bolo podstatné zvýšenie príjmu otca v relevantnom období, nakoľko otec vykonával práce v zahraničí - vo Francúzsku. V 10/2016 - 05/2017 mu boli vyplácané cestovné náhrady v priemernej výške 1 160 eur mesačne, (v 10/2016 - v 04/2017 v sume 8 775 eur a v 05/2017 vo výške 500 eur, nakoľko neodpracoval celý mesiac, od 13. 05. bol doma a následne s ním bol skončený pracovný pomer 21. 05. 2017). Spolu teda mal otec v uvedenom období príjem 1 215 eur, na bežnú stravu, hygienu, ošatenie či bývanie a ďalšie potreby. Aj keď otcovi sú z uvedeného príjmu vykonávané zrážky cca 200 eur mesačne, k tomu súd prihliadať nemohol, nakoľko ide o exekučné konania, ktoré existovali ešte v čase ostatného rozhodovania súdu a súčasne zodpovednosť za nesplnenie predchádzajúcich záväzkov nemôže ísť na vrub mal. dieťaťa. Uvedenému príjmu pri jednej vyživovacej povinnosti zodpovedalo primerané výživné vo výške 200 eur mesačne. Aj v následnom období stále existovali skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného súvisiace so zvýšením potrieb maloletého, avšak súd mal preukázané, že otec uvedené zamestnanie ukončil dohodou z dôvodu straty zákazky jeho zamestnávateľa, teda tieto dôvody existovali na strane zamestnávateľa a k ukončeniu pracovnej zmluvy nedošlo zavinením otca. Napriek tomu je nutné poukázať aj na to, že otec nebol povinný ukončiť pracovný pomer dohodou bez vyplatenia odstupného, keďže išlo o organizačné dôvody, v rámci ktorých by mal právo na odstupné. Uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru (dohodou bez odstupného) teda ide na jeho vrub. Otec nemá
riadnu pracovnú zmluvu, no súd konštatoval to isté, čo v ostatnom rozhodnutí, že otec je pracovne schopný, je aktívny pri hľadaní práce aj napriek zvýšenej fluktuácii, a preto podľa názoru súdu by mohol dosahovať príjem aspoň o 20 % nižší ako je priemer v národnom hospodárstve (912 eur brutto), čo je cca 550 eur netto mesačne. Pokiaľ by otec vyvinul uvedené zvýšené úsilie, určite by bol schopný prácu si nájsť, najmä ak je všeobecne známe, že aktuálne zamestnávatelia vo výrobe majú zvýšený dopyt po zamestnancoch, s čím je spojené aj zvyšovanie miezd. Zvýšené výživné je odôvodnené tiež zhoršujúcim sa zdravotným stavom maloletého, keď jeho doterajšie ťažkosti spojené s bolesťami hlavy a točením pravdepodobne vyústia do potvrdenia diagnózy neurogénna tetánia; problematický je u neho aj rast trvalého chrupu. Matka tiež musí pravidelne absolvovať s maloletým cvičenia s očami, pravidelne mu zakupovať okuliare a upravovať dioptrie, pričom naďalej u maloletého pretrvávajú zvýšené nároky na stravovanie spojené s laktózovou intoleranciou. Výživné súd zvýšil spätne od októbra 2016 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého, ako aj z dôvodu, že v tom čase došlo k výraznému zvýšeniu príjmu otca, čo sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Poukázal na to, že nikdy nezatajoval svoj príjem, jeho čistá mzda bola 481,10 eur, z ktorej mu zamestnávateľ strhával 200 eur na prebiehajúce exekučné konania. Cestovné náhrady, ktoré mu boli vyplácané za prácu v zahraničí, v značnej miere spotreboval svojim pobytom v zahraničí - strava, cestovné, hygienické potreby. Rozporoval tú skutočnosť, že súd z vlastnej iniciatívy zvýšil výživné od 01. 10. 2016, hoci matka požadovala zvýšenie od 10. 01. 2017. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s odôvodnenými potrebami maloletého syna a taktiež otcovými možnosťami a majetkovými pomermi. Navrhol, aby bol zaviazaný platiť výživné v sume 90 eur mesačne.
4) Matka vo vyjadrení súhlasila s napadnutým rozsudkom. Považovala určené výživné za primerané možnostiam a schopnostiam otca maloletého.
5) Kolízny opatrovník súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8) Odvolateľ poukázal v odvolaní na priebeh svojich zamestnaní a príjem v rozhodnom období, ako aj svoje výdavky. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s týmito námietkami už vo svojom rozhodnutí. Správne vyhodnotil zamestnanie otca v období od 10/2016 do 05/2017, pričom v dostatočnej miere popísal príjem a výdavky otca, a to čo sa týka aj výdavkov, ktoré musel vynakladať počas práce v zahraničí. Na základe takto zisteného skutkového stavu aj následne správne rozhodol o zvýšenom výživnom v relevantnom období. 9) Súd správne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca, keďže na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Súd preto správne prihliadol na sociálnu úroveň oboch rodičov a aj na potreby maloletého, ale nie tak ako ich vyčíslila matka, keďže nezodpovedali sociálnej úrovni rodičov (ako súd správne konštatoval).
10) Pokiaľ otec nesúhlasil s dátumom, odkedy súd zvýšil výživné a považoval ho za nesúladný s podaným návrhom matky, stotožnil sa odvolací súd argumentáciou použitou súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Tento správne poukázal na ust. § 40 CMP a skutočnosť, že nie je viazaný návrhom vo veci a môže priznať aj viac ako sa návrhom účastníci domáhajú, zároveň však odvolací súd
dodáva, že takéto rozhodnutie súdu v je v súlade so sledovaným cieľom konania o výživnom a v súlade so zásadou dodržiavania najlepšieho záujmu dieťaťa.
11) Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).