Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: O. C. , nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX H., zastúpený: Advokátska kancelária AK-KRUPA, s.r.o., Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435, PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1875,54 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.875,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 1.875,54 eur od 17.06.2017 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,16%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.875,54 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.04.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, pričom žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ. Žalovaný neposkytol žalobcovi informácie podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o Spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“). Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500,- eur s úrokom 70,01%, RPMN 65,7 %, pri priemernej RPMN 4729 % s výškou mesačnej splátky 80,37 eur a počtom splátok 42. Celková čiastka splatená spotrebiteľom mala byť vo výške 3.375,54 eur. Žalobca v dobrej viere plnil záväzok v celom rozsahu 3.375,54 eur, pričom istina predstavuje sumu 1500,- eur. Žalobca má za to, že v zmluve absentujú jej základné náležitosti podľa § 9 ZoSU. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 05.01.2017 v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobca má za to, že v zmluve absentuje uvedenie RPMN, z dôvodu jeho nesprávneho určenia. Ďalej má za to, že úroková sadzba bola uvedená v neprimeranej výške. Žalobca má tiež za to, že chýbalo uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti záväzku, ako aj absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1.875,54 eur, ako rozdielu zaplatenej sumy vo výške 3.375,54 eur a sumy poskytnutého úveru vo výške 1500,- eur. Žalobca má za to, že na základe neúplne poskytnutých informácii, šlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne počítaného zo sumy 1.875,54 eur od 20.01.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že prijal plnenie od žalovaného v rozsahu sumy 1.284,25 eur, pričom však si uplatňuje rozdiel počítaný zo sumy 1.500,- eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Csp/58/2017-20 zo dňa 05.06.2017, voči ktorému podal včas odôvodnený odpor žalovaný, a preto súd uznesením č.k. 32Csp/58/2017-37 zo dňa 18.06.2017 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný prevzal platobný rozkaz 15.06.2017.

3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o neprimeranosti úrokov odplaty, pričom žalovaný má za to, že na právny vzťah ako aj úroky je nevyhnutné aplikovať predpisy Obchodného zákonníka. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na čas uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné posudzovať odplatu za úver v súlade s ustanovením § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu o nesprávnosti výpočtu RPMN a predložil svoj spôsob jeho výpočtu. Žalovaný ďalej poprel, že by zmluva neobsahovala zákonné náležitosti podľa ZoSU. Podľa žalovaného zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko v článku 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní je stanovené, že Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalovaný opakovane uviedol, že údaje, ktoré neboli priamo v zmluve boli obsiahnute v oznámení veriteľ o schválení úveru, kde boli všetky údaje jasne uvedené. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky, termínu jeho splatnosti ako aj počet splátok. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobcu čo do neplatnosti dohody o poskytovaní služby, má za to, že nejde o neprijateľnú podmienku, pričom poukázal na to, že žalovaný o túto službu aj požiadal v mesiaci 10/2014. Žalovaný záverom namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku.

4. Na pojednávaní dňa 15.03.2018 sa nezúčastnila žiadna zo strán zúčastnil zástupca žalobcu. Žalovaný sa ospravedlnil pre pracovnú zaneprázdnenosť, súhlasil s prejednaním veci a zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, a to žalobou č.l. 1-6, zmluvou č.l. 09-10, výzvou č.l. 11, doplnením žaloby č.l. 16, oznámením č.l. 17, potvrdením z banky č.l. 18, odporom č.l. 23-29, údajmi o úvere č.l. 30, žiadosťou č.l. 31-32, oznámením veriteľa č.l. 33, č.l. 34-35, ospravedlnenie č.l. 47, pričom zistil nasledovný stav.

5. Žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 22.04.2013 Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol úver žalobcovi vo výške 1500,- eur. vyplýva, V časti tejto zmluvy - údajov požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte) uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru (úverový limit). Poskytnutá čiastka úveru je vo výške 1500 eur, mesačná splátka 80,37 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba 76,21 %. Zmluva bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa 20.04. 2013, zo strany žalobcu ako veriteľa a dodávateľa bola podpísaná dňa 22.04. 2013 ako to zo zmluvy vyplýva. V konaní bolo nesporné medzi stranami, že žalobca splatil celú sumu úveru žalovanému, preto uvedenú skutočnosť súd osobitne nedokazoval. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo popreté, pričom z oznámenia od žalovaného zo dňa 22.02.2017 č.l. 17 má súd preukázané, že boli uhradené všetky záväzky zo zmluvy. Z obsahu zmluvy mal súd ďalej preukázané, že žalovaný a žalobca si dohodli službu odklad splátok (odklad troch splátok) za poplatok 215,75 eur) viď bod 8.1 zmluvy. RPMN za úver bola stanovená v žiadosti 70,01 % v schválení 65,70 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, v schválení 70,01 %, výška úveru v žiadosti 1500 eur v schválení 1500 eur, výška splátky v žiadosti 80,37 eur, v schválení 80,37 eur. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, rozpis jednotlivých splátok, resp. koľko sa zarátava na istinu, úroky, či poplatky pri jednotlivej mesačnej splátke, neobsahuje ani rozpis poplatkov žalobcu za poskytnutie úveru. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy vo výške 1.875,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 18.75,54 eur od 20.01.2017 do zaplatenia. Suma predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur (resp. reálne poskytnutého úveru vo výške 1284,25 eur) a zaplatenej sumy 3.375,54 eur.

7. Súd na prejednávanú vec aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa..

16. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ ( v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

17. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ ( v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

18. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ ( v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

21. Podľa prílohy č. 2 bod 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1 Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Poznámky: a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť zaplatené v rovnakých intervaloch. b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka. Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t.j. 365/12), bez ohľadu na to, či je rok priestupný, alebo nie je. d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden. e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t.j.:

S = suma Ak (1 + X) na -tk

k=1

S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

22. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

23. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia dohody zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

24. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

25. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

26. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

32. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

37. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

38. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

42. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

43. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

44. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 16.06.2017 bola 0%. .

46. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 22.04.2013 uzavreli zmluvu o úvere č. 8500024271, že žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovanej titulom úveru celkom suma 1284,25 eur), že žalobca zaplatil žalovanej celkom sumu 3.375,54 eur. V konaní sa žalobca domáha vydania preplatku vo výške 1875,54 eur od žalovanej, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatil a žalovaná sa o túto sumu obohatila. Pokiaľ ide o preukázanie samotného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobcovi od žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č.8500024271, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalobcovi bol schválený úver v zmysle jeho žiadosti s výnimkou výšky RPMN úveru 70,01 % a predpokladanej výške RPMN revolvingu 63,32 %, nakoľko z obsahu oznámenia o schválení úveru plynie, že úver má RPMN 65,7%. Žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti riadneho úveru, len počet mesiacov 42. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z toho vyplýva, že v Zmluve o revolvingovom úvere absentuje údaj o výške RPMN v časti riadneho úveru, výške schváleného úverového limitu pri revolvingovom úvere, pri revolvingovom úvere chýba RPMN, pričom tam uvedené údaje vzhľadom na ich nesprávnosť nemôžu byť považované za riadne vyplnené, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. e), h), j) poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že uzatvorená zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Ďalej Zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru, pričom nie je postačujúci ani odkaz na všeobecné obchodné podmienky, t.j. žalovaným tvrdené vymedzenie konečnej splatnosti nie je podľa názoru súdu dostatočným pre prijatie záveru o naplnení náležitosti zákona. Súd ďalej konštatuje, že návrh zmluvy neobsahuje správne vypočítanú RPMN, kde žalovaný pri zmluve nezapočítal do výpočtu poplatok za službu odklad splátok za sumu 215,75 eur, ktorá do hodnoty RPMN započítaná byť mala. Súd konštatuje, že za použitia vzorca v ods. 21 odôvodnenia a započítania tejto položky, predstavuje RPMN z úveru 91,56%. Súd má ďalej za to, že zmluva je neprehľadná s množstvom údajov, z ktorých sa bežný spotrebiteľ nemôže vyznať a identifikovať tie, ktoré sa ho týkajú pre účely posúdenia výhodnosti úveru. Súd má ďalej za to, že uzavretie zmluvy takýmto spôsobom, kde síce je uvedené, že žalobca dostane úver vo výške 1.500,- eur, ale reálne dostane úver vo výške len 1.284,25 eur, kde 215,75 eur je započítané na poplatok v podobe budúceho možného odkladu splátok (reálne nemusí nastať), kde žalovaný nezapočítal uvedený náklad do RPMN, predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného voči žalobcovi, nakoľko týmto spôsobom žalovaný vylepšil parametre úveru, a tým sa javí tento pre spotrebiteľa výhodnejší, ako v skutočnosti je a teda je spôsobilí uviesť do omylu spotrebiteľa pri jeho voľbe úverového produktu. Súd má za to, že uvedený postup je neprijateľný a nemôže požívať právnu ochranu. Súd súčasne má za to, že úverová zmluva v časti dohodnutej odplaty za úver - úroku a poplatkov, je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, kde suma odplaty reálne dosahuje 2.091,29 eur po započítaní poplatku za odklad splátok a úroková miera dosahuje 68 % ročne. vybratí úveru. Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky)na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 68 % (ročný úrok) resp. 91,56% (RPMN) zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 15,02 % v štvrtom mesiaci roku 2013 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom resp. č.l. 49 súdneho spisu. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluva bola formulárová pripravená žalovaným bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmluvy zasiahnuť, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak. Súd v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Súd má za to, že úroková miera bola dohodnutá aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, pričom rozhodujúce nie sú tak, ako uviedol žalovaný úroky nebankových spoločností, ale priemerné úroky poskytované bankami, tak ako bolo uvedené vyššie. Súd mal súčasne z prehľadu výpisu z účtu preukázané, že žalovaný poskytol v rozmedzí troch mesiacov žalobcovi tri úvery v obdobnej výške (č.l.18 spisu), pričom dva úvery boli poukázané žalobcovi v jeden deň, čo samo o sebe prestavuje nekalú obchodnú praktiku, kde žalovaný delil úver na dva menšie, pričom súd nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby úver nebol poskytnutý ako jeden, okrem toho aby splnil ním tvrdenú skutočnosť, že úroky z úveru neboli poskytnuté v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že ak by aj vychádzal z údajov podľa č.l. 30 (tabuľka úrokov predložená žalovaným - zdroj ministerstvo financií), tak úroky pri úvere nad 1500,- eur, pri splatnosti od 1 do 5 rokov boli v priemere 19,53 % (za prvý štvrťrok 2013 boli 20,44 %), a teda úroky boli dojednané v neprimeranej výške, a teda neplatne. Súd má za to, že žalovaný cielene postupoval tak, aby ním poskytnuté úvery spadali do údajov pre nižšiu sumu úverov s cieľom obchádzania zákona. Uvedený postup súd považuje za rozporný s dobrými mravmi, tj. taký ktorý nepožíva právnu ochranu. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty v podobe dojednaných úrokov neplatná, a teda tak ako bolo uvedené vyššie súd vyhodnotil dojednanie o úroku ako neplatné dojednanie, resp. úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a teda, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu v časti prevyšujúcej sumu reálne poskytnutého úveru vo výške 1284,25 eur, a teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi to o čo sa obohatil, a čo bolo voči nemu uplatnené, t.j. sumu 1875,54 eur. Súd konštatuje, že námietku žalovaného v podobe premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže bezdôvodné obohatenie žalovaného voči žalobcovi začalo vznikať reálne až po splatení požičanej sumy, a teda 17 splátkou po poskytnutí úveru, respektíve, keďže si žalobca uplatnil sumu 1875,54 eur, a neuplatnil si sumu rozdielu (poplatku) 215,75 eur, tak až od 19 splátky, t.j. od novembra 2014. Z obsahu vyjadrení plynie, že žalobca zaplatil pohľadávku z úveru poslednou splátkou v novembri 2016 (vrátane odkladu 1 splátky), pričom výzvu adresoval žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu 04.01.2017 (súd poznamenáva, že žalobca nepreukázal jej doručenie Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si uplatnil žalovanú pohľadávku až po jej reálnom splatení v novembri 2016, a teda podľa záverov súdu neuplynula pri pohľadávke subjektívna premlčacia doba v rámci objektívnej. Objektívna trojročná premlčacia doba reálne začala plynúť v novembri 2014, pričom subjektívna začala plynúť od momentu, kedy sa žalobca o premlčaní dozvedel, čo vzhľadom na obsah žaloby a vykonané skutky plynie, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v decembri 2016, keďže splátku za november 2016 ešte uhradil. Vychádzajúc z uvedené mal súd za to, že subjektívna premlčacia doba neplynula, nakoľko bola uplatnená v objektívnej trojročnej lehote (ktorá by uplynula až v novembri 2017, pričom žaloba bola podaná na súd v marci 2017), a teda žaloba bola podaná včas, preto jej súd vyhovel, čo do zaplatenia sumy 1.875,54 eur. Súd ďalej posudzoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca síce predložil súdu výzvu, avšak nepreukázal jej doručenie, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel až od momentu reálneho doručenia žaloby, ktorá bola žalovanému doručená dňa 15.06.2017a uplynutia jedného dňa na plnenie v súlade s § 563 a zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z požadovanej sumy od 17.06.2017 do zaplatenia. Súd priznal úroky z omeškania vo výške 5%, nakoľko tieto boli uplatnené v zákonnej výške.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešnejší. Súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu nasledovne. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.875,54 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 107,90 eur, tj. suma celkom 1983,44 eur a bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.875,54 eur + 69,88 eur vyčíslené úroky z omeškania (súd ich vyčísloval ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, tj. suma celkom 1945,42 eur. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 98,08 % (1945,42 eur : 1983,44 eur x 100) a úspech žalovaného v rozsahu 1,92 %, čistý úspech žalobcu 96,16 % (vypočítané ako 98,08 %- 1,92% úspech žalovaného= 96,16% čistý úspech žalobcu). Súd priznal nárok žalobcovi na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,16%. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).