Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-378-2015.pdf
PDF · 100.81 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/378/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, a.s. so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, s.r.o. Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369 proti žalovanej: G. K., X.. X.X.XXXX, L. P. XX, XXX XX F., o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 60,60 Eur od 8.10.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 5 Eur, splatných vždy k 25-temu dňu toho ktorého mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 16. 9. 2015 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 60,60 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 8.10. 2014 do zaplatenia, sumy 1,70 Eur - poštovné a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (električkou) žalobcu dňa 7.10.2014 nepreukázala platným cestovným lístkom a túto sumu neuhradila napriek písomnej upomienke.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 7.10.2014, výzvu k úhrade pohľadávky zo dňa 17.10.2014 adresovanú žalobcom na meno K. G., P. XX, F. spolu s dôkazom o doručovaní výzvy, ktorá zásielka žalobcovi bola vrátená s poznámkou adresát neznámy.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného úroku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I dňa 25.11.2015, sp. zn. 36C/378/2015-12 tak, že žiada, aby ju súd zavial k zaplateniu dlžnej sumy v splátkach po 5 Eur mesačne poukazujúc na to, že jej mesačný príjem činí sumu 200,30 Eur. Zároveň namietla, aby zo strany žalobcu jej bola doručená výzva, resp. upomienka.
5. Písomným podaním dňa 19.2.2016 žalovaná uznala nárok žalobcu v celom rozsahu s tým, že požiadala súd o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach po 10 Eur mesačne, opätovne poukazujúc na výšku jej mesačného príjmu - invalidného dôchodku v tom čase vo výške 201,40 Eur.
6. V prejednávanej veci bol dňa 16.8.201 vydaný rozsudok sp. zn. 36C/378/2015-41, v zmysle ktorého súd zavial žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 8.10.2014 do zaplatenia a sumy 1,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd o nároku žalobcu rozhodol v súlade s § 282 CSP. Voči uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.11.2017 sp. zn. 3Co/416/2016 - 54 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd Košice skonštatoval, že prejav žalovanej zo dňa 18.12.2015 doručený súdu prvej inštancie dňa 23.12.2015 nemožno jednoznačne podľa obsahu vyhodnotiť ako uznanie nároku uplatneného žalobcom v celom rozsahu, poukazujúc aj na ďalšie podania vo veci zo strany žalovanej možno usúdiť, že je spochybnené uznanie celého uplatneného nároku žalobcu žalovanou, čo má za následok nenaplnenie zákonných podmienok v zmysle § 282 CSP vyžadované pre rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uznania nároku žalobcu žalovanou v celom rozsahu.
7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové hodnotenie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9. Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2018 žalovaná uznala nárok žalobou, čo do zaplatenia istiny a uviedla, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dňa 7.10.2014 cestovala bez platného a cestovného lístka a pri kontrole sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Neuznala nárok žalobcu, čo do zaplatenia sumy 1,70 Eur, poukazujúc na to, že zo strany žalobcu jej nebola doručená žiadna výzva. Tiež žiadala, aby ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných splátkach po 5 Eur, poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, dôvodiac, že je invalidnou dôchodkyňou s mesačným príjmom 205,40 Eur, z ktorej sumy je jej zrážaná mesačne od 10.12.2017 suma 1,97 Eur a ďalej uviedla, že má mesačné výdaje na lieky vo výške 50 Eur, poukazujúc na to, že je pravidelnou užívateľkou antidepresív a mesačne ju nákup stravy vyjde na sumu 100 Eur a taktiež má náklad na mobilný telefón vo výške 20 Eur. Tiež uviedla, že má zato, keďže sú u nej splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov ( pričom bola súdom oslobodená od platenia súdnych poplatkov - pozn. súdu ), že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania.
10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 7.10.2014 žalovaná sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (električkou) žalobcu nepreukázala platným cestovným lístkom a preto v súlade s § 12, § 14 zákona č. 56/2012 Z. z. a v súlade s platným prepravným poriadkom a tarifou DPMK, a. s. je povinná zaplatiť žalobcovi cestovné 0,60 Eur a sankčnú úhradu (prirážku) pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60 Eur. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok.
11. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav, tak ako bolo vyššie uvedené.
12. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení účinnom v čase vykonania kontroly (ďalej len zákon č. 514/2009 Z.z.), dopravca je oprávnený zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania prirážky základného cestovného, ktorá nebola zaplatená na mieste, a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného.
13. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z.z., cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.
14. Podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 514/2009 Z.z., cestujúci je povinný preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže
preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona písm. j) zákona č. 514/2009 Z.z., prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a na uskutočnenie prepravy, najmä postup pri kontrole prepravných dokladov, práva a povinnosti osôb oprávnených kontrolovať prepravné doklady a cestujúcich bez platného prepravného dokladu ( § 8 ods. 5 a 6).
16. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z., cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
17. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z., prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
18. Podľa čl. 12 ods. 2 Prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, a.s. platného v čase vykonania kontroly, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100násobku stanoveného základného cestovného.
19. V zmysle čl. E bod 1 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platnej v čase vykonania kontroly, cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí podľa zákonov NR SR č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach stanovené základné cestovné plus sankčnú úhradu vo výške sto násobku stanoveného základného cestovného.
20. Žalovaná neuznala nárok žalobcu, čo do zaplatenia sumy 1,70 Eur - nárok žalobcu za poštovné v súvislosti s výzvou učinenou žalobcom žalovanej k úhrade pohľadávky zo dňa 17.10.2014. Žalovaná namietla, že žiadna takáto výzva jej zo strany žalobcu doručená nebola. Z dôkazu predloženého žalobcom - výzva k úhrade pohľadávky zo dňa 17.10.2014 vyplýva, že žalobca vyzval osobu označenú vo výzve ako K. G., P. XX, F. k úhrade sumy spolu vo výške 62,30 Eur, poukazujúc na to, že dňa 7.10.2014 v čase o 19.10 hodine linkou 7 sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Z poštovej zásielky zasielanej žalobcom doporučene na adresu P. XX, F. na meno K. G. vyplýva, že táto zásielka sa žalobcovi vrátila späť dňa 23.10.2014 s poznámkou adresát je neznámy. Z tohto dôkazu vyplýva, že žalobca vyzýval k úhrade pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť dňa 7.10.2014 (variabilný symbol XXXXX v čase o 19.10 hodine na linke 07 v Košiciach, čo je v súlade s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok), avšak táto výzva bola adresovaná nie na meno žalovanej, ale žalobca v predmetnej výzve ako aj na poštovej zásielke označil osobu pod menom G. K. a preto sa aj žalobcovi doporučená zásielka vrátila s poznámkou adresát je neznámy. Z tohto je možné usúdiť, že žalobca aj napriek tomu, že učinil výzvu k úhrade pohľadávky, túto učinil nie na meno žalovanej, vo výzve ako aj v doporučenej poštovej zásielke označil inú osobu a z uvedeného nie je možné žalobcovi priznať ním žiadanú výšku poštovného. Súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
21. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žalovaná ako cestujúca bol povinná pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Túto povinnosť žalovaná dňa 7.10.2014 nesplnila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 60,60 EUR, pozostávajúcej zo sumy 0,60 EUR titulom cestovného a zo sumy 60,00 EUR titulom úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Žalovaná nezaplatila cestovné a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom riadne a včas, čím sa dostala do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na úroky z omeškania.
27. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalovanej v súlade s § 8 ods. 5 č. 514/2009 Z.z. vznikla povinnosť plniť žalobcovi dňa 7.10.2014 a teda dňom 8.10.2014 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, preto súd žalobcovi priznal ním žiadané úroky z omeškania.
28. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
31. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je spravidla tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uvedenej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Súd môže napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, pričom súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku, či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením, čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
32. Prihliadajúc na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, ktorá je invalidnou dôchodkyňou s príjmom 205,40 EUR mesačne, berúc do úvahy jej nutné výdaje, ktoré činia spolu výšku 171,97 Eur mesačne, súd vyhovel návrhu žalovanej a uložil jej povinnosť splniť dlh voči žalobcovi v splátkach, pričom určil výšku tej ktorej splátky, určil deň splatnosti prvej splátky a každej ďalšej splátky a zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, aj ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
37. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Je pravdou, že použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa možno zahrnúť aj neprimeranú tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, osobné pomery strany sporu a pod. Inak povedané v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP), pričom aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci.
38. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
39. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
40. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
41. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou, ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť a po jej nadobudnutí zaväzuje strany sporu, prípadne aj iné subjekty určené zákonom. Obligatórnou súčasťou výroku rozsudku je osobitný výrok o nároku na náhradu trov konania. O tomto nároku rozhodne súd v sporovom konaní aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým na konanie končí.
42. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Platí, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno strane uprieť, pretože si ho neuplatnila. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zhrnúc uvedené, možno urobiť záver, že
o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, výrok o trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia.
43. V prejednávanom prípade je povinnosťou súdu najprv rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, nie o plnení, t. j. o ich výške, o ktorých rozhoduje po právoplatnosti nároku na náhradu trov konania vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
44. Tak ako bolo súdom vyššie konštatované, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré ustanovenie predstavuje odchýlku v prejednávanom prípade od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd v prejednávanom prípade má zato, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi trovy konania nepriznal. Nepriznanie náhrady trov konania v prejednávanom prípade slúži aj na odstránenie neprimeranej tvrdosti, prihliadajúc na okolnosti danej veci.
45. Súd má aj zato, že v prejednávanom prípade aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a nepriznanie trov žalobcovi nezasiahne do majetkovej sféry žalobcu, ktorý je právnickou osobou s určite vyššími príjmami ako samotná žalovaná, ktorá je invalidnou dôchodkyňou s mesačným príjmom 205,40 EUR. S poukazom aj na citovaný článok základných princípov CSP, majúc na zreteli, že výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP posudzujú súdy v každej konkrétnej veci na základe individuálnych okolností prípadu a vo veciach, kde súdy aplikujú § 257 CSP tak ani vo všeobecnosti nemožno vytvoriť nejakú jednotnú súdnu prax, ktorou by boli súdy pri aplikácii resp. neaplikácii § 257 CSP viazané ( čo je želaná hodnota civilného procesu, to čo má byť ) súdu sa v prejednávanom prípade javí za spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalobcovi aplikujúc ustanovenie § 257 CSP.
46. V posudzovanej veci súd má za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. V prejednávanom prípade by pre žalovanú - v spore neúspešnej strane platenie trov konania, podľa názoru súdu, znamenalo zaťažujúci zásah do jeho majetkovej ( finančnej ) sféry, toto by sa v neprimeranej miere dotklo žalovanej, došlo by k jej existenčnému ohrozeniu. Naopak žalobca je právnickou osobou a jedná sa o veľkú akciovú spoločnosť s vysokými príjmami a nepriznanie trov konania sa ho nedotkne v žiadnej sfére ( finančnej, majetkovej, sociálnej ) .
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Práva podať odvolanie sa žalovaná výslovne vzdala.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).