Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Ľ. H. - C. - J., XXX XX E. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Zuzanou Novákovou, advokátkou, AK Slovenská 84, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Mládežnícky hokejový klub Humenné, o.z., Chemlonská 8, 066 01 Humenné, IČO: 42 082 676, o zaplatenie sumy 719,51 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 719,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 153,60 eur od 03.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 565,91 eur od 14.09.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 22.07.2015 vykonal pre neho prehliadku a opravu rolby F., čo žalovaný potvrdil podpisom na montážnom výkaze zo dňa 23.07.2015 a 03.09.2015. Vykonanie opravy vyfakturoval faktúrou č. 2015050 na sumu 153,60 eur a č. 2015060 na sumu 565,91 eur. Vystavené faktúry žalovaný neuhradil. Žalobcovi tak vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka.

2. Tunajší súd v skrátenom konaní dňa 13.04.2017 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu č.k. 7Cb/11/2017-17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Takisto namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko zo samotnej žaloby a jej príloh je zrejmé, že žalobca nemá žiaden právny nárok voči žalovanému. Objednávku neurobil žalovaný, ale spol. BEMACO, spol. s r.o. Aj na montážnych výkazoch je podpísaná uvedená spoločnosť a to ako zákazník. Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k vzniku právneho vzťahu. Žalobca k žalobe priložil faktúry, na ktorých sú uvedené identifikačné údaje žalovaného, avšak tieto faktúry mu neboli nikdy doručené a neeviduje ich ani vo svojom účtovníctve.

3. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to objednávkou, emailovou komunikáciou, montážnymi výkazmi, faktúrami vystavenými žalobcom, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou svedka O.. P. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Emailovou objednávkou odosielateľ D. P., T., adresovanou žalovanému, zo dňa 22.07.2015, bola u žalovaného objednaná obhliadka a následný servis rolby - F. C.. Fakturačné údaje na objednávke boli uvedené údaje o žalovanom.

6. Emailom zo dňa 04.09.2015 boli žalovanému D. P., T., na základe dohody oznámené fakturačné údaje a to údaje žalovaného, vrátane čísla bankového účtu.

7. Z montážneho listu zo dňa 23.07.2015 vystaveného žalovaným pre zákazníka: T.-U., vyplýva, že v uvedený deň bola vykonaná obhliadka rolby na štadióne v Humennom. Je v ňom uvedená cena vykonaných úkonov vo výške 153,60 eur.

Z montážneho listu zo dňa 03.09.2015 vystaveného žalovaným pre zákazníka: T. J.. J. S..Z.. U., vyplýva, že v uvedený deň bola vykonaná technická prehliadka. Je v ňom uvedená cena vykonaných úkonov vo výške 565,91 eur eur.

8. Faktúrou č. 2015050 zo dňa 23.07.20175, splatnou dňa 02.08.2015, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu obhliadky rolby C. - F. vo výške 153,60 eur.

Faktúrou č. 2015060 zo dňa 03.03.2015, splatnou dňa 13.09.2015, žalobca žalovanému vyúčtoval cenu technickej prehliadky rolby F. vo výške 565,91 eur.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2017 uviedol, že v celom rozsahu odmieta tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 22.07.2015, zaslanej žalobcovi elektronickou poštou, si objednal žalovaný u žalobcu ohliadku a následný servis rolby na zimnom štadióne v Humennom. Zároveň na tejto objednávke boli uvedené fakturačné údaje žalovaného. Po akceptovaní objednávky vykonal žalobca pre žalovaného prehliadku a opravu rolby F., čo bolo potvrdené na montážnom výkaze zo dňa 23.07.2015 a dňa 03.09.2015 a následne mu vyfakturoval cenu plnenia a to faktúrou č. 2015050 na sumu 153,60 eur, splatnou dňa 02.08.2015 a faktúrou č. 2015060 na sumu 565,91 eur, splatnou dňa 13.09.2015. Opakovane mu boli oznámené fakturačné údaje žalovaného e-mailom zo dňa 04.09.2015 s tým, že označenie spoločnosti T. J., I..J.., S. XX, XXX XX H. je iba korešpondenčnou adresou. Faktúry boli žalovanému riadne odoslané a žalovaný tieto nikdy nenamietal a nereagoval ani na zaslané odsúhlasenie inventarizačných zostatkov. Žalobca postupoval na základe informácií a pokynov uvedených v objednávke, riadne realizoval požadované plnenie preto v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, tvrdenie žalovaného v podanom odpore považuje za nedôvodné a účelové.

10. Svedok O.. A. P. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával funkciu predsedu Mládežníckeho hokejového klubu Humenné v období rokov 2012 až 2016. On si objednal u žalobcu opravu predmetnej rolby a to z toho dôvodu, že táto rolba sa nachádzala na štadióne v Humennom a túto rolbu využívali a potrebovala opraviť, tak ako mu zahlásil ich servisný technik priamo zo štadiónu. Následne na to on oslovil svoju spolupracovníčku zo spoločnosti T., kde poukázal na to, že on je konateľom tejto spoločnosti a majiteľom tejto spoločnosti a táto ho odporučila priamo na žalobcu, že táto spoločnosť je schopná danú opravu urobiť. Následne preto aj on kontaktoval žalobcu za tým účelom, aby rolba bola opravená. V tomto smere následne aj bola zaslaná objednávka vo vzťahu k žalobcovi, kde na základe tejto objednávky aj žalobca opravu rolby urobil.

Pokiaľ sa jedná o vzťah ku spoločnosti T., a to prečo bola komunikácia medzi žalobcom a touto spoločnosťou, uviedol, že on ako majiteľ tejto spoločnosti pri komunikácii využíval e-mailové adresy a e-mailovú stránku tejto spoločnosti, pričom opätovne poukazuje, že nekonal za spoločnosť T., ale konal za Mládežnícky hokejový klub Humenné, kde ako už uviedol bol v rokoch 2012 až 2016 štatutárnym zástupcom. V roku 2016 v januári, kedy došlo k zmene vo vedení hokejového klubu, tak v tomto čase ešte pred ukončením jeho činnosti na poste predsedu daného združenia mali byť hokejovému klubu dané dotácie, kde v rámci týchto dotácii mala byť zaplatená aj faktúra vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na to, že sa tak neudialo, tak túto faktúru mal následne uhradiť Mládežnícky hokejový klub Humenné, ale už z nového rozpočtu a cez nové vedenie.

Faktúra vystavená žalobcom bola doručená žalovanému poštou, táto faktúra mala byť aj následne uhradená. V ďalšom ešte poukázal, že pokiaľ sa jedná o samotnú rolbu, táto rolba bola vo vlastníctve Mládežníckeho hokejového klubu Humenné, nebola vo vlastníctve žiadnej inej osoby. Táto rolba nebola nikdy vo vlastníctve spoločnosti T..

Emailovú komunikáciu cez spol. T. využíval on ako predseda Mládežníckeho hokejového klubu aj v iných veciach, bola to bežná komunikácia akú on využíval, poukázal, že vzhľadom na to, že on ako predseda mal vykonávať funkciu v Humennom, pričom mal firmu T. R. H., kde niekedy sa vyskytli také situácie, že bolo potrebné okamžite riešiť určité veci - napr. objednanie soli alebo brúsenie nožov na rolbe, tak v takomto prípade, pokiaľ bol v Humennom, tak volal svoju pracovníčku do spoločnosti T., aby zistila, či je možnosť takéto veci zabezpečiť. Následne na základe telefonického rozhovoru toto bolo potvrdené aj cez e-mail tejto spoločnosti. Tieto veci sa potom aj riešili. V minulosti s tým neboli žiadne problémy. Mládežnícky hokejový klub takúto komunikáciu akceptoval a na základe takejto komunikácie aj jednotlivé úhrady, pokiaľ mu vznikli záväzky voči nejakým spoločnostiam, aj uhrádzal. Pokiaľ sa jedná o samotnú fakturáciu uvádza, že je presvedčený o tom, že aj faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu, bola vystavená na Mládežnícky hokejový klub, kde v tomto smere uvádza, že aj v e-mailovej komunikácii bola ako fakturačná adresa uvádzaná práve adresa Mládežníckeho hokejového klubu, a to z toho dôvodu, že rolba bola vo vlastníctve stále žalovaného, nebola nikdy vo vlastníctve spoločnosti T.. Je mu veľmi ľúto, že takáto situácia nastala. Poukázal na to, že žalobca mu vyšiel v ústrety s tým, že nepožadoval okamžitú úhradu faktúry za opravu rolby, že súhlasil s tým, že počká za danou úhradou a dospelo sa až k tomu štádiu tak ako je to v tomto súdnom konaní.

11. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka, odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

12. Podľa § 324 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

14. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. Znakom zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Zmluva o dielo je uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa vykonať. Ďalšou podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.

15. Žalovaný v prvom v rade konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

- rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004.

Súd je toho názoru, že žalobca bol osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby v danom spore. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že dielo vykonal a jeho cenu vyúčtoval, pričom cena diela mu nebola uhradená, teda žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vo vzťahu ku ktorému sa domáha ochrany podanou žalobou

16. V ďalšom žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane a to z dôvodu neexistencie žiadneho právneho vzťahu medzi ním a žalobcom.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval obranu žalovaného za nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním totiž mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola ústnou formou uzavretá zmluva o dielo a to na základe emailovej objednávky, ktorá bola zo strany žalobcu akceptovaná. Zo strany žalobcu bolo dielo riadne, včas vykonané a odovzdané žalovanému. Žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil žiadne vady diela. Následne žalobca cenu diela celkovo vo výške 719,51 eur žalovanému vyúčtoval faktúrami, ktoré neboli ani čiastočne uhradené. Dané skutočnosti potvrdil vypočutý svedok, ktorý v rozhodnom čase bol štatutárnym orgánom žalovaného.

Pokiaľ sa jedná o cenu diela, tú mal súd za preukázanú z listinných dokladov predložených žalobcom

- montážne výkazy a samotné faktúry, ktorými bola cena diela vyúčtovaná. Svedok O.. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že faktúry boli žalovanému aj riadne doručené.

17. Súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom ním tvrdených skutočností a naopak, žalovaný na svoju obranu v konaní nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov a ani žiadne dôkazy nepredložil. Nezúčastnil sa ani ostatného pojednávania vo veci na ktorom bol v konaní vypočutý svedok, pričom na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a bol tiež upovedomený o tom, že bude vykonaný aj výsluch svedka.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

18. Súd teda dospel k záveru, že dielo bolo zo strany žalobcu riadne vykonané a žalovanému aj odovzdané, cena diela bola riadne vyúčtovaná a teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 719,51 eur je dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto dlžnej sumy.

Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V zmysle § 369c Obchodného zákonníka súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.