Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Cob-23-2018.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Subarea
1Cob/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom v Starej Ľubovni 064 01, 17. novembra 539/4, IČO: 36 477 494, právne zastúpený JUDr. Miroslava Slovinská, AK so sídlom v Spišskej Novej Vsi 052 01, Štefánikovo námestie 13, proti žalovanému: Webspace, s.r.o., so sídlom v Poprade 058 01, Štúrova 132/10, IČO: 50 081 462, právne zastúpený Mgr. Alena Mikudová, AK so sídlom v Poprade, Orlická 2698/16, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/190/2017-169 zo dňa 15.1.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bol žalovanému voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie o nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 15.1.2018 č. k. 16Cb/190/2017-169 zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu prvej inštancie zo dňa 22.11.2017, žalobca zobral v celom rozsahu späť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadal, aby súd konanie zastavil a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania z dôvodu, že s ohľadom na odstup času od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy už nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
3. Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2017, sa k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k náhrade trov konania, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v danom prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti medzi jeho vlastným prejavom vôle (späťvzatie návrhu) a následným zastavením konania. Charakteru v prejednávanej veci žalobcu zodpovednosti za procesné zavinenie trovy konania nezbavuje.
4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že pokiaľ jedna procesná strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola podaná žaloba dôvodne, vzniká zásadne jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania skôr, ako bolo vo veci meritórne rozhodnuté, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej strane, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
O samotnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konania, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to voči druhému výroku uznesenia, a žiadal, aby odvolací súd rozsudok (zrejme mal žalobca na mysli uznesenie) súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie ohľadne trov konania, sa nestotožňuje a má za to, že v tomto konaní je možné aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa a rozhodnúť v zmysle § 257 CSP. Žalobca má za to, že žalovaný nesie v značnej miere podiel na vzniku sporu a svojím konaním v spore spôsobil minutie sa účinku inštitútu neodkladného opatrenia. Poukázal na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré spôsobil neodôvodnenými námietkami kauzálnej príslušnosti a litispedencie, čím nasmeroval pozornosť súdu od rozhodnutia vo veci samej. Dôvod hodný osobitného zreteľa vníma aj v povahe a okolnostiach sporu, kedy žalobca bol konaním žalovaného nútený brániť svoje záujmy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko v opačnom prípade by zásahy žalovaného do počítačového softwaru mohli mať pre žalobcu likvidačné následky a v nadväznosti na to zastáva názor, že žalovaný nesie podiel na zastavení konania.
7. K uvedenému sa žalovaný nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne.
9. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
11. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že späťvzatie žaloby (v tomto prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi a žalobca môže na základe vlastnej úvahy podať žalobu v sporovej veci a túto takisto môže na základe vlastnej úvahy bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby je procesnoprávnym úkonom, ktorý je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby, nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.
12. V predmetnej veci je preto potrebné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 ods. 1 CSP, čo znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá strana, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom použitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vznikne jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
13. Odvolací súd súčasne konštatuje, že z obsahu preskúmavaného spisu nevyplýva, aby návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol žalobcom vzatý späť pre správanie sa žalovaného.
14. Taktiež odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nemožno použiť ustanovenie § 257 CSP, ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Odvolací súd nezistil ani výnimočné okolnosti prípadu, a ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ žalobca poukazuje vo svojom odvolaní na zbytočné prieťahy, ktoré spôsobil žalovaný neodôvodnenými námietkami kauzálnej príslušnosti a litispedencie, odvolací súd má za to, že žalovaný iba uplatňoval svoje legitímne základné právo na súdnu ochranu spôsobom, ktorý CSP pripúšťa. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti prípadu na to, aby bolo možné postupovať v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
15. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane účastníkov konania (strán sporu). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu, a aby neodporovalo dobrým mravom. Ide teda o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť i k zvláštnym okolnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a aké sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aby súd tak tento komplex okolností mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Žalobca však tieto okolnosti odvolaciemu súdu vôbec nepreukázal. Preto odvolací súd jeho odvolaniu proti výroku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, vyhovieť nemohol.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, žalovanému v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).