Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46T-51-2020.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Area
Subarea
46T/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2022 takto
rozhodol:
G. Z., H. XX.XX.XXXX N. H., R. C. S. X, Š.,
sa uznáva za vinného, že
dňa 10.08.2018 v čase o 06.20 hod v obci Ivanka pri Dunaji na križovatke ciest Bernolákovská ul. a Nádražná ul. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EVČ:K. v smere na obec Bernolákovo, pričom v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pri odbočovaní vľavo na ulicu Nádražná nedal prednosť v jazde protiidúcemu nemotorovému vozidlu - poškodenému S. C., ktorý jazdil na bicykli a prednou ľavou častou vozidla narazil do cyklistu, ktorý pri zrážke utrpel trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavého predkolenia a odreniny oboch kolien, ktoré si vyžiadali operáciu a primeranú a priemernú dobu liečenia v trvaní 35 dní, počas ktorých bol odkázaný na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, obliekaní a obstarávaní prostriedkov dennej obživy
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného por. súd obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava vo výške 1.395,03 €, poškodenej Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 31 vo výške 351,20 €.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného S. C., H.. XX.XX.XXXX R. C. P. S. M. , C. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného G. Z., výsluchom poškodeného S. C., výsluchom znalca P.. R. E., prečítaním a oboznámením znaleckých posudkov z odboru cestnej dopravy a súdneho lekárstva, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov - lekárske správy, záznam o dopravnej nehode s fotodokumentáciou, zápis o dychovej skúške, evidenčná karta vozidla, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, vyjadrenie VšZP a osobné posudky obžalovaného.
Obžalovaný G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu. Nakoľko uviedol, že využíva svoje právo a na hlavnom pojednávaní vypovedať nebude, súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že ako vodič osobného motorového vozidla chcel v obci Ivanka pri Dunaji odbočiť na Nádražnú ulicu. Oproti išli dve vozidlá, keď prešli, začal vykonávať odbočovací manéver. V tom čase nečakal na vozovke žiadneho účastníka cestnej premávky. Sledoval pohľadom situáciu na vedľajšej ceste, do ktorej chcel odbočiť. Počas vykonávania odbočovacieho manévru periférne zaregistroval približujúci sa predmet z konca cyklotrasy. V jednom momente došlo k nárazu, videl cyklistu, ako preletel na kapotu a ramenom na čelné sklo. Po nehode zistil, že pod vozidlom má ŠPZ, tak trochu cúvol, aby ju mohol vybrať. Vtedy si uvedomil, že s vozidlom nesmie po nehode hýbať, tak hneď zastal. Nevie, na akú vzdialenosť cúval. Cyklista išiel jednoznačne po cyklotrase, ktorá končí v križovatke a nie po hlavnej ceste.
Poškodený S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel v smere do Ivanky pri Dunaji od Bernolákova, po cyklochodníku. Vedel, že ak by prišiel na bicykli na koniec cyklochodníka, musel by dávať prednosť v križovatke, preto začal schádzať skôr, aby bol na hlavnej. V ten deň bolo slnečno, už si nepamätá presne, ktorý výjazd z cyklochodníka použil. Sú tam vjazdy a výjazdy do dvorov rodinných domov, takže priekopa, ktorá oddeľuje cyklochodník od cesty, je prerušovaná týmito výjazdmi. Pozrel sa dozadu, prichádzalo auto od Bernolákova, ale bolo ešte ďaleko, tak použil príjazdovú cestu. Vie, že tam bola zámková dlažba. Pokračoval po hlavnej ceste, predbehlo ho to auto od Bernolákova. Na križovatke smerom od Ivanky stáli 4 autá, z toho 3 mali smerovky doľava. Prvé 2 autá šedej farby prešli naraz tesne pred ním, videl, že tretie vozidlo bola Octavia. Pred vjazdom do križovatky prestal pedálovať, ale vozidlo zostalo stáť. Myslel si, že ho vidí. V momente keď už bol v križovatke, tak sa pohlo. Poškodený si myslel, že čaká kým prejde po hlavnej. Zostal zarazený, chcel ho obísť sprava. Myslel si, že ho uvidí a až zo vzdialenosti dvoch metrov zbadal, že ho nevidí, že vodič pozerá iným smerom, ale už nestihol zareagovať. Sklonil hlavu, začal brzdiť, ale už narazil do jeho pravého blatníka, preletel cez riadidlá, bicykel letel za ním. Nepamätá si náraz, až keď bol na štyroch na ceste. Tak aj prešiel k obrubníku, došlo mu zle, obžalovaný mu ponúkol vodu a zavolal na 112. Po nehode počul sám seba ako vulgárne nadáva vodičovi. On vystúpil, začal sa mu ospravedlňovať, že ho oslepilo slnko. Potom sa zastavila nejaká pani, či má zavolať sanitku. Obžalovaný si pozeral poškodenie vozidla, ŠPZ mal pod autom, tak cúvol asi 1,5 m aby ju vyzdvihol. Poškodený zavolal otcovi aby prišiel po bicykel. Po sanitke prišla aj polícia, obžalovaný povedal policajtovi, že cyklistu nevidel, že ho oslepovalo slnko. Poškodený povedal, že mu vodič nedal prednosť, nakoľko išiel po hlavnej ceste. Dali im aj fúkať. Obžalovaný poškodenému ešte ponúkal, že sa dohodnú mimosúdne. Vtedy mu poškodený povedal, že nič nechce. Myslel, že na druhý deň pôjde do práce. Skončil v Ružinovskej nemocnici, mal trieštivú zlomeninu. Bol na operácii ľavého ramena. Potom však začal pociťovať bolesti aj na pravej ruke. Mal narazené zápästie. Následne ho začalo bolieť celé telo, kĺby, svaly, nevedel sa ani postaviť. Objavili sa podliatiny, to trvalo asi 5-6 dní. Manželka mu musela pomáhať, nedokázal sa ani sám umyť. V nemocnici bol jeden deň. Na ruke
mal ortézu. V čase zrážky nemal na sebe reflexné prvky, bolo slnečno, bicykel má dynamo, ale nebolo zapnuté. Prilbu na hlave nemal. Bicykel bol po zrážke napravo od neho. Bicykel mal ohnuté koleso a rám. Používať sa už nedal. Nemal obmedzený výhľad do križovatky, výhľad je tam dobrý. Keď videl vodiča, bol tretí v poradí, na chvíľu mu ho zaclonili dve autá, ktoré odbočovali pred ním. Vodiča v aute videl, až keď bol asi dva metre od poškodeného, vtedy zdvihol hlavu a videl, že sa pozerá inde a nie na naňho. Pozeral sa smerom do Nádražnej ulice. Pred stretom chcel vykonať úhybný manéver a obísť ho sprava, aby ho zbadal a neurobil nejakú myšičku. Bol to okamih. Nestihol urobiť nejaký veľký úhybný manéver. Tým, že odbočil doprava, môže to vyzerať, že išiel z cyklochodníka, nechcel však uhýbať doľava, tam išli ďalšie autá. Je pravdou, že išiel rýchlo, chcel mať tú križovatku za sebou, mal dobrý bicykel. Pred stretom zmenil dráhu jazdy. Keď tie dve vozidlá vošli do križovatky, prestal pedálovať a dal ruky na brzdy, ale nestlačil ich. Keď vozidlo obžalovaného stálo v križovatke, myslel si, že ho vidí a zase pridal. Nevie odhadnúť akou rýchlosťou išiel. Na PN bol asi 35 dní, ale mohlo to byť aj o týždeň kratšie, avšak lekár nebol prítomný. Náhradu škody si uplatňuje vo výške 754,- €, ako náhradu mzdy.
Znalec P.. R. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danej veci vypracoval ZP č. 37/2019, v tom čase mal k dispozícii iba zápisnicu o výsluchu cyklistu a listinné dôkazy z miesta dopravnej nehody. Na ich základe vypracoval analýzu dopravnej nehody, pričom z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vozidla Škoda. Bicykel išiel po hlavnej ceste cez križovatku a došlo k stretu s vozidlom Škoda, ktoré odbočovalo doľava. Následne vypracoval doplnok k ZP č. 18/2020, kde bral do úvahy aj výpoveď obvineného, ktorý uviedol, že po nehode posunul vozidlo dozadu kvôli spadnutej tabuľke EČ. Zároveň uviedol, že cyklista nešiel po hlavnej ceste, ale po cyklochodníku, ktorý križuje vedľajšiu cestu. V rámci výpočtov posunul vozidlo o 2 metre dozadu a pri takejto situácii a pri jazde cyklistu po cyklochodníku je príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy cyklistu. Pôvodne konečná poloha vozidla Škoda vylučovala alternatívu uvedenú jej vodičom, nakoľko vozidlo zastavilo na úrovni cyklotrasy. Takto bola DN zadokumentovaná ODI. Ak však bolo vozidlo posunuté späť, nedá sa vylúčiť, že cyklista sa nepohyboval po cyklotrase, ale ani po hlavnej ceste. V prvom ZP uviedol, že vodič vozidla Škoda neskoro reagoval, na základe tejto skutočnosti by však jeho reakcia nebola oneskorená, zastavenie by bolo ku koncu reakčnej doby, to znamená, že začal na cyklistu ihneď reagovať. Ak by cyklista išiel po hlavnej stále, tam prichádza k nedaniu prednosti v jazde. V tomto prípade by ani posunutie vozidla dozadu nemalo vplyv na technickú príčinu vzniku DN, ktorú znalec konštatoval. Miesto stretu bicykla s vozidlom bolo niekde v strede prednej časti vozidla, v oblasti kde je umiestnené EČV. Polícia zadokumentovala DN z náčrtku aj s vymeraním šírky cesty a jednotlivých vzdialeností. Nebola však zadokumentovaná konečná poloha bicykla a ani žiadne črepiny, pričom však nedošlo k rozbitiu čelného skla ani reflektoru. Zvyčajne vzniká aj stopa od oteru gumy predného kolesa bicykla na vozovke. Jej vznik nie je zadokumentovaný, mohol byť aj pod vozidlom. Práve absencia tejto stopy a konečnej polohy bicykla, prípadne miesto dopadu tela cyklistu bráni jednoznačne potvrdiť skutočnosť, či cyklista išiel po hlavnej ceste alebo po cyklochodníku. Z technického hľadiska nevie potvrdiť ani vylúčiť, ktorá z alternatív bola technickou príčinou vzniku DN. Skutočnosť, či išiel cyklista po hlavnej ceste alebo cyklochodníku by dokázateľne potvrdil odtlačok prednej pneumatiky bicykla, resp. dokázateľná záverečná poloha bicykla po nehode, prípadne poloha tela cyklistu. Nedá sa určiť, ktorá technická príčina vzniku DN je pravdepodobnejšia, obidve sú rovnocenné.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia č. 298/18 vyplýva, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavého predkolenia a odreniny oboch kolien. Práceneschopnosť pri daných zraneniach je obvykle maximálne 28 dní. Zranenia sú bodovo ohodnotené na výšku 102,50 €.
Zo znaleckého posudku P.. R. E. č. 37/2019 vyplýva, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vozidla Škoda. Bicykel išiel po hlavnej ceste cez križovatku a došlo k stretu s vozidlom Škoda, ktoré odbočovalo doľava.
Z doplnku znaleckého posudku P.. R. E. č. 18/2020 vyplýva, že znalec bral do úvahy aj výpoveď obvineného, ktorý uviedol, že po nehode posunul vozidlo dozadu kvôli spadnutej tabuľke EČ. Zároveň
uviedol, že cyklista nešiel po hlavnej ceste, ale po cyklochodníku, ktorý križuje vedľajšiu cestu. V rámci výpočtov znalec posunul vozidlo o dva metre dozadu a pri takejto situácii a pri jazde cyklistu po cyklochodníku je príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy cyklistu.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na záznam z dopravnej nehody spolu s fotodokumentáciou, vypracovaným ODI v Senci dňa 10.08.2018. Z daného záznamu vyplýva, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku nesprávnej jazdy vodiča vozidla, ktorý nedal prednosť cyklistovi, ktorý išiel po hlavnej ceste.
Okresný súd dňa 10.09.2021 vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. Na základe tejto skutočnosti rozsudkom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného G. Z. oslobodil nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto predmetný skutok spáchal.
Na základe odvolania podaného Okresnou prokuratúrou Bratislava III Krajský súd Bratislava podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd nepoukázal na nutnosť ďalšieho dokazovania, upozornil však na odvolacie námietky prokuratúry, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, považuje ich za opodstatnené a akceptovateľné. Zároveň Krajský súd poukázal na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku, v ktorom sa uvádza, že súd, ktorému bola vrátená vec na nové prejednanie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.
Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd opätovne zvážil a zodpovedne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj komplexne, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný G. Z. a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej.
Pri uznaní viny súd vychádzal jednak z výpovede poškodeného S. C., zo znaleckého posudku P.. R. E.. Obrana obžalovaného spočíva v tvrdení, že predmetnú dopravnú nehodu výlučne svojim nesprávnym konaním zapríčinil poškodený cyklista S. C. tým, že sa pred stretom na križovatke pohyboval nie po hlavnej ceste, ale po cyklochodníku a konanie obžalovaného nebolo v príčinnej súvislosti s prejednávanou dopravnou nehodou a jej následkami.
Podstatnou skutočnosťou v predmetnej dopravnej nehode je zodpovedanie otázky, či poškodený S. C., ako cyklista prišiel k miestu dopravnej nehody po cyklochodníku, ktorý končí v križovatke Bernolákovskej a Nádražnej ulice v obci Ivanka pri Dunaji, alebo prišiel po hlavnej ceste - Bernolákovskej ulici.
Z vykonaného dokazovania vyplynuli v podstate dve skupiny dôkazov, ktoré svedčia v prospech aj v neprospech obžalovaného. Po dopravnej nehode G. Z.E. bol zadržaný vodičský preukaz a bola mu zakázaná ďalšia jazda z dôvodu, že sa v tomto čase, po obhliadke miesta dopravnej nehody, javilo, že je pravdepodobným vinníkom dopravnej nehody. G. Z. po začatí trestného stíhania odmietol vypovedať v procesnom postavení svedka, aby si svojou výpoveďou nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania svojej osoby.
Rovnako odmietol vypovedať k dopravnej nehode v procesnom postavení obvineného. K okolnostiam dopravnej nehody po začatí trestného stíhania vypovedal len poškodený, S. C.. Samozrejme, súd nemôže využitie zákonného práva obvineného - nevypovedať - považovať za skutočnosť, ktorá by bola v jeho neprospech. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný riadne vypovedal a vyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré si pamätal a ktoré považoval za dôležité.
Z dôvodu absencie výpovede obžalovaného v prípravnom konaní bol znalecký posudok č. 37/2019 z odboru cestná doprava vypracovaný iba na základe výpovede poškodeného a listinných dôkazov, pričom
znalec vyslovil záver, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla, teda obžalovaného. Obžalovaný teda nevypovedal bezprostredne po dopravnej nehode spontánne, ale rozhodol sa vypovedať až po vyhotovení znaleckého posudku znalcom P.. R. E. a výsluchu poškodeného S. C., pričom z výpovede obžalovaného dňa 09.09.2019 je zrejmé, že obžalovaný sa pred týmto výsluchom oboznámil aj s obsahom znaleckého posudku, ako aj výpoveďou poškodeného, keďže vo svojej výpovedi poukázal na to, ako ku skutku vypovedal poškodený.
Je teda možné, že obžalovaný svoju výpoveď prispôsobil v tom čase vykonanému dokazovaniu. Na základe jeho dodatočnej výpovede potom bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku z odboru cestná doprava (znalecký úkon č. 18/2020), v ktorom znalec P.. R. E. ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody označil nesprávnu techniku jazdy cyklistu.
Z rozhodovacej praxe súdov nepochybne vyplýva, že posúdenie miery zavinenia, teda posúdenie vplyvu nesprávnej techniky účastníkov cestnej premávky na vznik a priebeh nehodového deja, je vždy otázkou právnou.
Znalecký posudok je aj pri dopravných trestných činoch iba jedným z dôkazov a znalec je pritom len jednou z osôb, za pomoci ktorej v konaní pred súdom súdy zisťujú skutkový stav veci, pričom znalec v znaleckom posudku iba oznamuje svoj subjektívny názor na vec, k čomu využíva svoj úsudok.
Keďže znalecký posudok nie je jediným dôkazom v tejto veci, pri posudzovaní skutkového stavu a priebehu dopravnej nehody bolo treba dôsledne vyhodnotiť výpoveď obžalovaného ako aj výpoveď poškodeného z hľadiska ich hodnovernosti alebo pravdivosti, pretože práve toto kritérium má podstatný význam pre závery súdu o dokazovanej udalosti.
Poškodený S. C. vypovedal v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní k okolnostiam dopravnej nehody rovnako a podrobne. Poškodený je obyvateľom obce Ivanka pri Dunaji, miesto dopravnej nehody a miestne dopravné pomery dobre pozná. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dobre vie akým spôsobom je na mieste nehody riešené napojenie cesty pre cyklistov na cestu pre motorové vozidlá, že táto je prerušená vedľajšou cestou - Nádražnou ulicou. Aby na konci cesty pre cyklistov nemusel z bicykla zosadnúť resp. zastaviť, prejsť cez cestu po priechode pre chodcov a potom opäť pokračovať po ceste pre cyklistov, zišiel z nej skôr po výjazde z cyklochodníka, aby sa ďalej pohyboval po hlavnej ceste a nemusel dávať prednosť ostatným účastníkom cestnej premávky. Takéto spávanie sa cyklistu v cestnej premávke v danom úseku je možné považovať za celkom logické a uveriteľné, najmä keď vezmeme do úvahy aj tú skutočnosť, že v osobe poškodeného nejde o príležitostného cyklistu, ale o cyklistu, ktorý sa pravidelne pohybuje na bicykli v danom úseku, keďže jazdí na cestnom bicykli aj do práce a preto pozná usporiadanie cestnej siete v danom úseku.
Poškodený vo svojej výpovedi aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal dopravnú situáciu v čase nehody, koľko áut stálo v križovatke, ktoré mu dávali prednosť, akej farby boli tieto autá, pričom registroval aj motorové vozidlo obžalovaného, ktoré stálo ako v poradí tretie vozidlo v križovatke.
Pred vozidlom obžalovaného stáli dve autá, ktoré stihli odbočiť vľavo na vedľajšiu cestu. Myslel si, že vodič tretieho vozidla, a to obžalovaný ho vidí, tesne pred zrážkou si však všimol, že obžalovaný sa pozeral iným smerom. S uvedeným korešponduje výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že "keďže za druhým odbočujúcim vozidlom už nešlo žiadne ďalšie vozidlo, začal vykonávať aj on odbočovací manéver, pritom si sledoval situáciu vo vozovke, t.j. vedľajšiu cestu, na ktorú odbočoval. Počas vykonávania odbočovacieho manévru periférne zaregistroval približujúci sa predmet prichádzajúci z miesta končiacej cyklotrasy." Na základe uvedeného je možné dospieť aj k takému záveru, že z dvoch aktívnych účastníkov dopravnej nehody ten, kto plne nesledoval situáciu v cestnej premávke, bol práve obžalovaný a nie poškodený. Obžalovaný sám uviedol, že pri úkone odbočovania sledoval vedľajšiu cestu, pričom poškodený to v podstate potvrdil, keď vypovedal, že vodič Octavie (obžalovaný) sa pozeral iným smerom a jeho si nevšimol. Obžalovaný ďalej uviedol aj to, že periférne zaregistroval približujúci sa predmet, o ktorom už po dopravnej nehode vie, že to bol práve poškodený pohybujúci sa na bicykli.
Pokiaľ obžalovaný vyjadril presvedčenie, že cyklista zišiel jemu do jazdnej dráhy z cesty pre cyklistov a predtým nejazdil po hlavnej ceste, možno mať vážne pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia, keďže jednak nesledoval situáciu v cestnej premávke pred svojím vozidlom ale sa pozeral vľavo na vedľajšiu cestu, pričom cyklistu registroval iba ako nejaký približujúci sa predmet.
Je teda celkom evidentné, že obžalovaný plne nesledoval situáciu v cestnej premávke, inak by poškodeného neoznačil za nejaký približujúci sa predmet, o ktorom sa až po dopravnej nehode dozvedel, že to bol cyklista.
Ďalej je potrebné poukázať na fotodokumentáciu z dopravnej nehody a na miesta poškodenia motorového vozidla. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, kedy periférne registroval približujúci sa predmet (cyklista), už bol za hranicou križovatky a potom sa to všetko v jednom momente odohralo. Poloha motorového vozidla zadokumentovaná vo fotodokumentácii nie je skutočná konečná poloha vozidla, pretože obžalovaný tesne po nehode asi 1,5 až 2 m cúvol.
Podľa znaleckého posudku miesto stretu, prvého kontaktu vozidla s bicyklom, sa nachádza v jazdnom pruhu vozovky Bernolákovskej ceste smerom do centra obce, teda obžalovaný, v čase, keď si všimol cyklistu, sa pravdepodobne nemohol nachádzať za križovatkou. Ak by sme pripustili túto verziu, tak by poškodený bol pravdepodobne narazil do pravej bočnej strany vozidla. Vozidlo obžalovaného je však poškodené v strednej časti kapoty a v ľavej časti čelného skla (viď fotodokumentácia vyhotovená znalcom). Sám obžalovaný uviedol, že poškodenie pravého predného svetla na jeho vozidle nevzniklo ako dôsledok stretu, ale poškodené už bolo pred nehodou, o čom svedčí použitá lepiaca páska, ktorú je tiež vidno na vyhotovených obrazových záznamoch. Ak by zadokumentované poškodenia vozidla vznikli v takej polohe, ako tvrdí obžalovaný, že pred stretom s bicyklom sa už nachádzal za križovatkou, tak by bolo na mieste počítať s takou alternatívou, že sa cyklista približoval k vozidlu po vedľajšej ceste (Nádražná ulica) a rovno do vozidla narazil.
Obžalovaný je však tiež znalý miestnych pomerov a pozná usporiadanie cestnej siete v danom úseku, preto mal a mohol počítať so zvýšeným pohybom cyklistov a chodcov v danom úseku.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 písmeno e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Citované ustanovenie prikazuje vodičom motorových vozidiel dbať na zvýšenú opatrnosť voči tam špecifikovaným účastníkom cestnej premávky bez ohľadu na to, či sa títo pohybujú po vozovke, pri krajnici alebo prechádzajú cez priechod pre chodcov resp. cyklistov a pod.
Súd aj na základe vykonaného odvolacieho konania znovu posudzoval hodnovernosť výpovedí aktívnych účastníkov dopravnej nehody, a taktiež venoval náležitú pozornosť aj ostatným zadováženým dôkazom a ustanoveniam zákona o cestnej premávke a tieto zohľadnil pri právnych úvahách o miere zavinenia účastníkov dopravnej nehody.
Obhajobné tvrdenie, že s vozidlom obžalovaný cúvol, aby tak zdvihol spadnuté EČ, ktoré znalcovi z odboru dopravy nebolo známe, je však v rozpore so záznamom o dopravnej nehode a zápisnicou z obhliadky miesta dopravnej nehody. V týchto záznamoch sa nenachádza žiadne vyjadrenie obžalovaného, že s vozidlom cúvol cca 1,5 m.
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný na mieste dopravnej nehody podpísal bez akýchkoľvek námietok a výhrad, že pri odbočovaní doprava nedal prednosť poškodenému cyklistovi, následkom čoho došlo ku zrážke.
Rovnako súd konštatuje, že správanie cyklistu pred dopravnou nehodou, a to jeho zjazd z končiaceho sa cyklochodníka na hlavnú cestu možno považovať za logické. V tejto súvislosti je naplnením ustanovenia § 55 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo je nezjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Poškodenému nič nebránilo zvoliť si takúto formu jazdy bicyklom, dokonca približne uviedol, pri vjazde do ktorej brány domu sa pripojil na hlavnú ulicu, čiže opustil cyklochodník.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s vozidlom po zrážke cúvol. Ak aj opomenieme povinnosť účastníkov dopravnej nehody po vzniku dopravnej nehody, je zvláštne tvrdenie obžalovaného, že cúvol 1,5m až 2 m dozadu, a to za účelom zdvihnutia spadnutého EČ vozidla. Spadnutá tabuľka sa predsa dá spod auta vyzdvihnúť aj iným spôsobom. Na základe tejto výpovede znalec z odboru dopravy vypracoval doplnok znaleckého posudku č.18/2020, kde už musel konštatovať, že sa nedá jednoznačne určiť vina obžalovaného na technickom zavinení dopravnej nehody. Uvedené tvrdenie obžalovaný uviedol až po oboznámení sa s výpoveďou poškodeného a znaleckým posudkom č. 37/2019. Naviac, tvrdenie obžalovaného o cúvaní vozidlom nie je podporené žiadnym iným dôkazom.
Podľa tvrdenia poškodeného mal dokonca obžalovaný oznámiť príslušníkovi dopravnej polície, že poškodeného nevidel, nakoľko ho oslepovalo slnko. Poškodený skutočne prišiel k miestu zrážky z východu a skutok sa stal v skorých ranných hodinách. Pokiaľ ide o polemiku obhajoby s odôvodnením uznesenia Krajského súdu Bratislava, okresný súd nie je príslušný na vedenie polemiky, ale je v zmysle Trestného poriadku viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd obranu obžalovaného za zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa následkom svojho protiprávneho konania a jednoznačne vyvrátenú vykonaným dokazovaním.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie nedbanlivostné v zmysle § 16 písm. a/ Trestného zákona. Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť.
Pri rozpätí trestnej sadzby nula až jeden rok /po úprave v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona/ súd vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace. Súd uložil trest v dolnej polovici hranice trestnej sadzby najmä s ohľadom na dlhšiu dobu od spáchania skutku a spôsobený následok.
Súčasne v súlade s ust. § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, nakoľko týmto typom trestu nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do spoločenských väzieb obžalovaného. Skúšobnú dobu na úplne spodnej hranici sadzby zvolil súd rovnako najmä s ohľadom na dĺžku času prejedávaného trestného činu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dva roky. K spáchaniu trestného činu došlo jednoznačne v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného por. súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava vo výške 1.395,03 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 31 vo výške 351,20 €. Obe poškodené spoločnosti svoju škodu uplatnili riadne a včas, o jej výške nie sú pochybnosti a bola spôsobená v priamom súvise so spáchaním trestného činu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného S. C., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko poškodený síce vyčíslil výšku škody, ale jednak tak urobil iba približne a najmä vyhlásil, že škodu si bude uplatňovať z PZP obžalovaného.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.