Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-9-2018.pdf
PDF · 116.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú H. S., nar. XX. E. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky A.. H. S., rod. R., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom L., F. XX, toho času bytom L. L.,, Y. XX a otca A.. L. S., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom L., L. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 37P/48/2017-422 zo dňa 22. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I a II, ktorým okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,-Eur mesačne od 15.1.2016 potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.01.2016. Zároveň upravil styk otca s maloletou (treťou výrokovou vetou) tak, že tento je oprávnený sa s maloletou stretávať a) každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 11:00hod. do nedele 18:00hod, b) každý rok počas Vianočných sviatkov od 26.12. od 11:00hod. do 28.12. do 18:00hod. Štvrtou výrokovou okresný súd určil, že otec je oprávnený maloleté dieťa v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do bytu matky a je povinný maloleté dieťa matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do bytu matky. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a styk otcovi s maloletým dieťaťom umožniť (piata výroková veta). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že maloletá pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorý nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2015, pričom prebieha rozvodové konanie rodičov maloletej, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu nebolo právoplatne skončené. Od decembra 2015 ale rodičia maloletej spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne výchovu, výživu maloletej. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval návrh matky (a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej) za dôvodný.
1.2 Pokiaľ ide o zverenie maloletej do starostlivosti jedného z rodičov okresný súd konštatoval, že otec maloletej s návrhom matky v tejto časti súhlasil, pričom sociálnym šetrením v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové, sociálne aj ekonomické podmienky pre výchovu maloletej. Zdôraznil, že maloletá, ktorá je útleho veku, je primárne citovo naviazaná predovšetkým na matku, ktorá aj v čase rozhodovania súdu zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť. Vzhľadom k tomu okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zverenie maloletej do starostlivosti matky bude podľa názoru súdu prvej inštancie plne v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd zveril matke oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, toto oprávnenie sa týka len bežných vecí každodennej potreby. Na ostatné veci, ktoré nie sú bežné, je vždy potrebný súhlas oboch rodičov a v prípade, ak sa rodičia na týchto podstatných veciach nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. V tomto smere okresný súd poukázal na ustanovenie § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“) a čl.4 zákona č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a obaja rodičia sú v rovnakej miere oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
1.3 Vo vzťahu k určeniu výšky výživného povinnému rodičovi okresný súd vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods.1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z.. Poukázal na skutočnosť, že maloletá má dva roky, je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, je vedená v špecializovanej kožnej ambulancii, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletá zároveň navštevuje hodiny anglického jazyka. Inak má matka iba bežné výdavky na zabezpečenie potrieb maloletej. Okresný súd zistil príjmové možnosti rodičov, pričom konštatoval, že matka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Otcov príjem súd prvej inštancie zistil vo výške 1.093,52 Eur mesačne, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec maloletej práceneschopný z dôvodu operačného zákroku chrbtice a poberal počas dočasnej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške 805,50 Eur. Okresný súd tiež uviedol výdavky otca, na ktoré neprihliadal, túto skutočnosť odôvodnil. Pokiaľ ide o výšku výživného súd prvej inštancie nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné vo výške 290,-Eur z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej vzhľadom na vek a potreby maloletej ako aj matkinej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Pokiaľ otec namietal, že matka je schopná zabezpečiť si vyšší príjem, okresný súd poukázal na skutočnosť, že matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú s prihliadnutím na jej vek. Mal teda zato, že nie je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať v súčasnosti vyšší príjem. Matka pritom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej má ale súdom určenú vyživovaciu povinnosť ešte na manželku (t.j. matku maloletej) vo výške 100,-Eur mesačne, na základe neodkladného opatrenia. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie určil od 15. januára 2016, pričom prihliadol aj na nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi určené výživné na maloletú vo výške 150,-Eur mesačne. Bolo potvrdené, že otec si toto výživné pravidelne plní a nemá žiadne nedoplatky na výživnom.
1.4 Pokiaľ ide o úpravu styku súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenia a mal zato, že je potrebné, aby si maloletá postupne budovala vzťah s otcom, ktorý doteraz nemal možnosť poskytovať jej dlhšiu riadnu starostlivosť, a to aj formou nočného spania. Okresný súd vyjadril názor, že ním určená úprava styku otca s maloletou jej zabezpečí právo na pravidelný styk s otcom a otcovi maloletej umožní byť s maloletou v pravidelnom kontakte, mať možnosť tráviť spoločne voľný čas, mať spoločné zážitky, poznať bližšie povahu a záujmy maloletej.
1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania okresný súd vo veci nezistil.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach otec maloletej namietal, že v úvodnej časti rozsudku i vo výrokovej časti chýba označenie, že ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Konanie o rozvod manželstva pritom prebieha pred Okresným súdom Bratislava II, pod sp.zn. 61P/3/2016. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne v časti, v ktorom okresný súd určil, že len „matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach“, nakoľko takéto právo má aj on ako otec. Má totiž vážne pochybnosti o konaní matky, ktorá si robí výlučné právo na maloleté dieťa a nerozlišuje medzi bežnými vecami a zásadnými vecami. Matka porušila jeho právo vo veci starostlivosti o maloletú, keď dcéru doslova „uniesla“ do L. L., kde sa presťahovala bez jeho súhlasu a prenajala si v L. L. byt. Takýmto postupom výrazne sťažila stretávanie sa otca s maloletou, čo je v rozpore so záujmami dieťaťa. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nesprávne túto skutočnosť vyhodnotil.
2.2 Otec maloletej zároveň namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho finančné možnosti a nezohľadnil pritom dostatočným spôsobom jeho zdravotný stav, ktorý sa zhoršil. Na preukázanie svojich tvrdení otec maloletej v odvolacom konaní predložil lekársku správu zo dňa 8. augusta 2017 a 20. septembra 2017, ako aj potvrdenie o vyšetrení v neurologickej ambulancii. Otec maloletej zdôraznil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil finančné možnosti matky, ktoré preukázateľne disponuje väčším množstvom finančných prostriedkov, ktoré skutočnosti boli v konaní pred súdom prvej inštancie dokladované písomne.
3. Proti rozsudku prvej inštancie, výroku o výživnom a jeho výške, podala včas odvolanie aj matka maloletej. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250,-Eur. V odvolaní namietala, že okresný súd vec nesprávne posúdil a nevykonal dokazovanie v plnom rozsahu, resp. neprihliadol na niektoré predložené dôkazy.
3.1 Matka maloletej v rámci odôvodnenia podaného odvolania poukázala na to, že otec maloletej v mesiaci február 2017 predal dva rodinné domy na Z. a okresný súd nezohľadnil majetkový prospech, ktoré otec maloletej vo forme kúpnej ceny získal (pričom v konaní o rozvod manželstva uviedol sumu 45.000,-Eur). Súd prvej inštancie podľa názoru matky nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že otcovi maloletej bola v období od 01.02.2017 do 31.05.2018 znížená tarifná mzda o 500,-Eur mesačne. Za pozoruhodné matka maloletej považovala skutočnosť, že k zníženiu príjmu otca došlo v čase, kedy prebiehajú konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, po rozvode manželstva, ako aj konanie o určenie manželského výživného. Priznané výživné 150,-Eur mesačne predstavuje výživné vo výške 5,-Eur na deň a táto čiastka postačuje len na dennú stravnú jednotku maloletej. Ostatné potreby maloletej tak musí uspokojovať matka za intenzívnej finančnej pomoci rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sa považuje za rovnocenný finančnému ekvivalentu. V odvolaní tiež poukázala na obsah výpovede otca pred Okresným súdom Bratislava II v konaní o rozvod manželstva. Otec maloletej tvrdil, že rodičom platí mesačne 250,-Eur za nájom, pričom u nich ani nebýva, a tiež tvrdil, že priateľke prispieva 250,-Eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam rodičov mal zato, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil získané dôkazy a rozhodol s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odporučil, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny s prihliadnutím na skutočnosť, že prebieha aj konanie o rozvod manželstva. Okresný súd tak rozhodoval len o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.
5. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd určil výživné na maloletú na čas do rozvodu manželstva sumou 150,-Eur mesačne, počnúc dňom 15. marca 2016. Zdôraznil, že jeho manželstvo s matkou maloletej bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II dňa 8. decembra 2017 rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv vo veci výživného a úpravy styku. V súčasnosti riadne platí výživné vo výške 150,-Eur. Pokiaľ matka maloletej v podanom odvolaní poukazovala na jeho príjem z predaja nehnuteľností, z predajnej ceny uhradil zostatok úveru a sumu 14.300,-Eur uhradil svojej matke, nakoľko jej na základe ústnej dohody patrila jedna parcela a rodinný dom, o čom matka maloletej vedela. Na listoch vlastníctva bol vedený on, aby mohol byť poskytnutý úver. Tvrdil, že na dcéru aj manželku platil v mesiacoch január a február 2016, platil aj energie za byt, v ktorom maloletá bývala. Ak na byte v XXX,-Eur, L. vznikol nedoplatok vo výške 300,-Eur, táto skutočnosť je irelevantná a účelová.
6. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na totožné skutočnosti ako v ňou podanom odvolaní týkajúcich sa príjmu otca z predaja nehnuteľností a jeho zdravotného stavu. Naďalej poukazovala na svoje príjmové možnosti a nesúhlasila s tvrdením otca maloletej o tom, že maloletú uniesla z L. do L. L..
7. Otec maloletej sa vyjadril aj k písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Tvrdil, že predložil listinné dôkazy o tom, že výživné na maloletú (a aj na manželku) má zaplatené nad rámec svojich možností (mesiace január a február 2016). Výživné za mesiace január a február 2016 tak bolo uhradené v plnej výške aj napriek tomu, že Okresný súd Bratislava II na tento čas nestanovil vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením. Maloletú nevidel od marca 2016 do augusta 2016 a počas práceneschopnosti v roku 2017 a zároveň aj od marca 2017 do októbra 2017.
8. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.
9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky rodičov maloletej, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci rozhodol. Okresný súd z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej, upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okrem výrokov týkajúcich sa zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a určení výživného, okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že určil konkrétne dni, v ktorých je otec oprávnený sa s maloletým stretávať, v rámci týchto dní určil konkrétny čas. Je zrejmé, že odvolaniami boli napadnuté výroky I a II, a teda zverenie maloletej do starostlivosti matky vo vzťahu k určeniu, ktorý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a tiež výrok o výške vyživovacej povinnosti povinného otca.
12. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že Okresný súd Bratislava II nariadil ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku uznesením č.k. 59P/3/2016-18 zo dňa 15. februára 2016 predbežné (teraz neodkladné) opatrenie, ktorým otcovi maloletej uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Krajský súd v Bratislave, konajúc o odvolaniach oboch rodičov, odvolaním napadnuté uznesenie (59P/3/2016-18 zo dňa 15. februára 2016) svojim uznesením č.k. 11CoP/175/2016-67 zo dňa 29. apríla 2016 potvrdil.
13. Odvolací súd tiež zistil, že po vydaní odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie Okresný súd Bratislava II svojím rozsudkom č.k. 61P/3/2016-216 zo dňa 8. decembra 2017 manželstvo rodičov maloletej rozviedol a vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: „Maloletá H. S., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej H. S. sumou 170,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H.
- v každom párnom týždni od soboty od 11:00hod. do nedele do 18:00hod.
- počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 11:00hod. do 26.12. do 18:00hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 11:00hod do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 18:00hod. Otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku ju na tom istom mieste odovzdá matke“. Rozsudok súdu, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, nadobudlo právoplatnosť dňa 8. januára 2018 s poukazom na ustanovenie § 221 písm.a) C.s.p..
14. Z obsahu podaného odvolania otca vyplýva, že namietal, že v úvodnej časti rozsudku i vo výrokovej časti chýba označenie, že ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Táto odvolacia námietka nemôže mať za následok zrušenie (alebo zmenu) odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 36/2005 Z.z.). V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ak rodičia spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nedohodnú. Inak obligatórne upraví výkon rodičovských práv a povinností v rozhodnutí, ktorým manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvádza, a to na čas po rozvode manželstva. Z uvedeného dôvodu nie je vadou napadnutého rozhodnutia neuvedenie namietaného označenia. V konečnom dôsledku k rozvodu manželstva mohlo, ale nemuselo dôjsť (napr. v dôsledku dispozície s návrhom na rozvod manželstva). Podstatné je, že po rozvode manželstva sa práva a povinnosti k maloletému dieťaťu riadia úpravou výkonu rodičovských práv a povinností ustanovenou v rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené.
15. Otec maloletej v podanom odvolaní tiež namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že súd prvej inštancie určil, že len „matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach“. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné a precízne odôvodnenie oprávnenia zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v napadnutom rozsudku, kde súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. vysvetlil oprávnenia rodičov v tzv. bežných a ostatných veciach (ktoré nie sú bežné), a to v bode 27 rozsudku. V konečnom dôsledku táto námietka stráca svoju relevanciu aj z dôvodu, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/3/2016-216 zo dňa 8. decembra 2017 rozvedené. Relevantnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností v čase rozhodovania odvolacieho súdu je tak úprava podľa rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a v rozvodovom rozsudku súd, ktorý manželstvo rodičov rozviedol, schválením rodičovskej dohody definoval oprávnenia rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v zhode s požiadavkou otca uvedenou v odvolaní.
16. Obaja rodičia v podaných odvolaniach namietli výšku určeného výživného. Otec maloletej tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho finančné možnosti a nezohľadnil pritom dostatočným spôsobom jeho zdravotný stav. Taktiež tvrdil, že matka maloletej preukázateľne disponuje väčším množstvom finančných prostriedkov a táto skutočnosť bola v konaní pred okresným súdom dokladovaná. Táto námietka neobstojí. Súd prvej inštancie v tomto smere podrobne poukázal na zistený skutkový stav, ktoré skutočnosti zistil a ako ich právne posúdil. Je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal súčasnou práceneschopnosťou otca ale konštatoval, že naďalej je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej výživným vo výške, tak ako bolo určené predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava II, a teda vo výške 150,-Eur mesačne. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje argumentáciu okresného súdu týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. vo vzťahu ku skutočnosti, že súd prvej inštancie mal zato, že v období od februára 2016 do 31.08.2018 došlo na strane otca k zníženiu základnej mesačnej mzdy, na základe dohody, pričom otec maloletej dôvod zníženia príjmu žiadnym spôsobom neozrejmil. Otec maloletej v podanom odvolaní tento právny záver nijako nenamietol. V konečnom dôsledku odvolací súd poukazuje na tvrdenie otca uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky, v ktorom žiadal určiť výživné vo výške 150,-Eur mesačne. Aj z uvedeného dôvodu tak odvolací súd považuje dôvody otca maloletej uvedené v odvolaní len za prejav nesúhlasu, resp. nespokojnosti so závermi súdu prvej inštancie, ale bez právnej relevancie k určenej výške výživného. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa predovšetkým preferuje rodičovská dohoda, ktorá však nesmie byť v rozpore so zákonom a so záujmami maloletého dieťaťa. Rodičia maloletej v konaní o rozvod manželstva uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu pritom došlo necelé tri mesiace pred rozvodom manželstva a otec maloletej ani netvrdí, že by v tomto čase došlo k takej zmene pomerov majúcich vplyv na výšku výživného, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu manželstva.
17. Napokon otec maloletej namietal, že došlo k určeniu výživného od 15. januára 2016, a teda aj za mesiace január a február 2016, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť mu určí od 15. marca 2016. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.). Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv preukázateľne začalo 13. januára 2016, kedy bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti doručený Okresnému súdu Bratislava II.. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva, že by súd prvej inštancie rozhodol o zročnom výživnom (za obdobie od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku), pričom z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že bolo potvrdené, že otec maloletej svoju vyživovaciu povinnosť plní a nemá žiadne nedoplatky na výživnom. Preto aj táto odvolacia námietka otca maloletej nie je dôvodná.
18. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj matka maloletej, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250,-Eur. V tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 16 tohto rozsudku a skutočnosť, že prakticky bezprostredne po úprave výkonu rodičovských práv a povinností napadnutým rozsudkom došlo k rozvodu manželstva a schváleniu rodičovskej dohody. Uzavretím takejto dohody rodičia maloletej akceptovali, že dohodnutá výška výživného zodpovedá kritériám uvedeným v § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z., na zmenu pomerov, ktorá by eventuálna mohla nastať v období od 22.09.2017 (vyhlásenie rozsudku súdu prvej inštancie) do 8. decembra 2017 (vyhlásenie rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda) nepoukázala matka maloletej ani v podanom odvolaní. Odvolací dôvod je zároveň v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z ktorého jasne vyplýva, že súd prvej inštancie na zníženie príjmu otca na základe dohody prihliadal a mal zato, že otec maloletej sa touto dohodou vzdal bez dôležitého dôvodu časti príjmu, a preto vychádzal pri určení výšky výživného z možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletej. Z odvolaním napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky na určenie výživného vo výške 290,-Eur z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej, vzhľadom na jej vek a potreby a súčasnej vyživovacej povinnosti matky voči maloletej. Tento právny záver súdu prvej inštancie napadnutý nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloleté dieťa má nielen právo ale aj povinnosť podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ani odvolanie matky maloletej tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, nezistiac dôvody pre zrušenie, alebo zmenu odvolaniami napadnutého rozhodnutia. Ostatné výroky súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o úpravu styku, neboli odvolaním napadnuté.
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 C.m.p.. Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p..
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).