Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-106-2017.pdf
PDF · 124.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXC, K., zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, o zaplatenie sumy 4.415,13 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 432,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 72,- eur od 20.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 20.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 60,- eur od 25.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 20.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 15.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 50,- eur od 21.10.2017 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,15% ročne zo sumy 4.243,13 eura od 20.04.2017 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.502,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.862,34 eura od 20.07.2014 do 19.04.2017, vo výške 5,00% ročne zo sumy 3.762,34 eura od 20.04.2017 do 24.05.2017, zo sumy 3.702,34 eura od 25.05.2017 do 19.06.2017, zo sumy 3.602,34 eura od 20.06.2017 do 14.09.2017, zo sumy 3.552,34 eura od 15.09.2017 do 20.10.2017, zo sumy 3.502,34 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 03.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.415,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 20.07.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.561,68 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 99,34 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.834,66 eura. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 699,34 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 25.05.2014 listom vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19.07.2014 úver zosplatnil. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4.415,13 eura. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom si neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 5.042,47 eura‚ označené na konci výpisu ako stĺpec „Splátka“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 72,- eur, označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina 5.042,47 eura plus náklady na vymáhanie 72,- eur mínus úhrady 699,34 eura = žalovaná suma 4.415,13 eura. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa 25.05.2014, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017, Podací hárok.
3. Uznesením č.k. 11Csp/106/2017-21 zo dňa 12.10.2017 tunajší súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť uvedená v záhlaví rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2017.
4. Podaním zo dňa 26.02.2018, doručeným súdu dňa 27.02.2018, zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 72,- eur (titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov - pozn. súdu zrejme titulom nákladov na vymáhanie) a v časti o zaplatenie istiny 360,- eur (z dôvodu, že žalovaný žalobcovi uhradil dňa 19.04.2017 sumu 100,- eur, dňa 24.05.2017 sumu 60,- eur, dňa 19.06.2017 sumu 100,- eur, dňa 14.09.2017 sumu 50,- eur, dňa 20.10.2017 sumu 50,- eur), t.j. v sume 432,- eur, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 72,- eur od 20.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 20.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 60,- eur od 25.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 20.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 15.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 50,- eur od 21.10.2017 do zaplatenia. Okrem toho v uvedenom podaní žalobca zobral bez bližšieho zdôvodnenia žalobu späť aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,15% ročne zo sumy 4.243,13 eura od 20.04.2017 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti požadoval úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a nie 5,15 % ročne.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
9. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 18.10.2017, k tejto sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní v tom zmysle, že čerpal úver v čase, keď bol v núdzi, nemal prehľad o tom, k čomu ho presne zmluva zaväzuje, nebol riadne oboznámený so všetkými podmienkami splácania, ako aj s celkovým vyčíslením sumy, ktorú je povinný vrátiť. Čerpal sumu takmer o polovicu nižšiu, ako je celková suma, ktorá mu je vyčíslovaná ako jeho dlh. Vo všetkých ustanoveniach, v ktorých je predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky neplatná kvôli rozporu s dobrými mravmi a neprimeraným úrokom, v tých častiach navrhuje, aby bola žaloba zamietnutá. V ostatnej časti, ktorá je skutočným dlhom žalovaného, ju navrhuje splácať v čo najnižších možných splátkach, nakoľko má aj ďalšie exekúcie a vôbec nie je schopný dlh jednorazovo splatiť. Vzhľadom k jeho pomerom, ako aj k jeho majetkovým pomerom,
žalovaný navrhuje, aby neboli žalobcovi priznané trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako dôkazy žalovaný predložil Potvrdenie zamestnávateľa Q.. zo dňa XX.XX.XXXX, lekárske potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z účtu kreditnej karty CETELEM za február 2018, potvrdenie o vklade zo dňa 16.01.2018. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho manželky ako svedka.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinami predloženými žalobcom a žalovaným, výsluchom svedkyne M. G., okrem toho aj výsledkom elektronickej lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni a výsluchom žalovaného (v zmysle § 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi pôžičku v sume 4.561,68 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 99-tich mesačných splátkach vo výške 99,34 eura. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 23,99%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 19,35%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „Apríl/2022“. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.4 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.05.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 317,88 eura, s tým, že ak do 05.07.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola doručená žalovanému dňa 02.06.2014. Vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad, k predčasnému zosplatneniu došlo dňa 19.07.204. Žalovaný, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad (č.l. 39), zaplatil ku dňu 05.07.2017 celkom sumu 959,34 eura a podľa vyjadrenia žalobcu k tomu dňa 14.09.2017 sumu 50,- eur a dňa 20.10.2017 sumu 50,- eur, t.j. spolu sumu 1.059,34 eura. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu zmluvou zo dňa 22.08.2017.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
21. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná z časti dôvodne.
27. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.561,68 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko uvedená zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 99,34 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. V zmluve tiež chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá.
28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutej pôžičky vo výške 4.561,68 eura celkom sumu 1.059,34 eura, súd mu vo výroku II. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 3.502,34 eura.
29. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“
30. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
31. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
32. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 20.07.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo podľa Prehľadu splátok a úhrad dňa 19.07.2014, ktorá skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 20.07.2014, t.j. vo výške 5,15 % ročne. Pri priznaní úroku z omeškania súd prihliadol na čiastočné úhrady žalovaného urobené po zosplatnení úveru, ktoré sú uvedené v podaní žalobcu zo dňa 26.02.2018. Hoci mal žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne až do zaplatenia, súd mu od dátumu 20.04.2017 priznal úrok z omeškania v nižšej výške 5% ročne, nakoľko si takýto úrok z omeškania uplatnil v čiastočnom späťvzatí, pričom súd nemôže prekročiť petit žaloby.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 3.502,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.862,34 eura od 20.07.2014 do 19.04.2017, vo výške 5,00% ročne zo sumy 3.762,34 eura od 20.04.2017 do 24.05.2017, zo sumy 3.702,34 eura od 25.05.2017 do 19.06.2017, zo sumy 3.602,34 eura od 20.06.2017 do 14.09.2017, zo sumy 3.552,34 eura od 15.09.2017 do 20.10.2017, zo sumy 3.502,34 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.
34. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
35. K majetkovej situácii žalovaný pri výsluchu uviedol, že je zamestnaný ako domovník s čistým mesačným príjmom 420,- eur, avšak stŕhajú mu exekúcie, vyplácaná je mu suma asi 80,- eur. Ďalej poberá ešte invalidný dôchodok, invalidný je z dôvodov psychických. Svedkyňa Eva Čonková pri výsluchu uviedla, že žalovaný, jej manžel má invalidný dôchodok z dôvodu psychiatrického, bol na psychiatrickom liečení vo Veľkom Záluží, diagnóza je mentálna retardácia, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Má dlh v CETELEM, kde uzavrel zmluvu v prospech niekoho iného a svedkyňa spláca, dlh bol vo výške 900,- eur, v súčasnosti je vo výške 500,- eur. Ďalej majú dlh v Slovenskej sporiteľni, tento majú spoločný, brali ho kvôli synovi, ktorý je onkologický pacient. V Poštovej banke má žalovaný
dva dlhy, kde spláca mesačne 85,- eur a 50,- eur. Všetko mu je zrážané zo mzdy. Ešte má dlh voči Profi Credit, kde má tiež zrážky zo mzdy. Žalovaný pravidelne navštevuje psychiatričku a užíva lieky denne, za ktoré dopláca mesačne asi 6,- až 7,- eur. Pokiaľ ide o dlhy, splácajú Slovenskú sporiteľňu a CETELEM a ostatné všetko mu je zrážané zo mzdy, z práce mu je následne vyplatené 85,- až 90,- eur.
36. Z výsledku elektronickej lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni zo dňa 28.02.2018 (č.l. 41) vyplýva, že žalovaný je zamestnaný v Q. s hrubým príjmom vo výške cca 422,- eur a poberateľom invalidného dôchodku vo výške 162,50 eura. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného zo dňa 06.03.2018 (č.l. 48) vyplýva, že hrubá mzda žalovaného je vo výške 416,- eur mesačne a čistá mzda je vo výške 359,20 eura mesačne. Zároveň z neho vyplýva, že žalovanému sú vykonávané zrážky zo mzdy pre spoločnosť ANACO s.r.o. vo výške 90,- eur mesačne a pre Poštovú banku vo výške 110,- eur mesačne. Z lekárskeho potvrdenia F., psychiatra, zo dňa 05.03.2018 (č.l. 49) vyplýva, že žalovaný je v ich ambulancii evidovaný od 07/1996 pre diagnózu ľahkej mentálnej retardácie s poruchami afektivity vyžadujúcimi liečbu. Z výpisu z účtu kreditnej karty CETELEM za február 2018 (č.l. 50) vyplýva výška splátky 24,- eur mesačne, pričom dňa 26.02.2018 bola uhradená suma 24,- eur. Z potvrdenia o vklade zo dňa 16.01.2018 (č.l. 52) vyplýva, že Poštovej banke bola dňa 16.01.2018 uhradená suma 50,- eur.
37. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a skutočnosti, že žalovaný je invalidným dôchodcom s nízkym príjmom a má viacero dlhov, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 100,- eur mesačne so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP a § 257 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti 172,- eur s príslušenstvom (72,- eur ako neuplatnené náklady na vymáhanie + 100,- eur ako úhrada žalovaného na zmluvu dňa 19.04.2017, t.j. ešte pred podaním žaloby, ktorú si žalobca nemal uplatňoval v žalobe), žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti 260,- eur s príslušenstvom (úhrady: dňa 24.05.2017 v sume 60,- eur, dňa 19.06.2017 v sume 100,- eur, dňa 14.09.2017 v sume 50,- eur, dňa 20.10.2017 v sume 50,- eur, urobené po podaní žaloby, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený zobrať v tejto časti žalobu späť), a zároveň žalobcovi bola zo zvyšnej uplatnenej istiny s príslušenstvom priznaná suma 3.502,34 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 85% a hrubý úspech žalovaného 15%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 70% (85 - 15). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 70% trov konania.
44. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, pričom osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa prichádza do úvahy v prípade, keď je daná výnimočnosť spočívajúca v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd má za to, že na strane žalovaného sú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie citovaného ustanovenia.
45. Dôvod na uplatnenie moderačného práva vidí súd v osobných a majetkových pomeroch na strane žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca, s nízkym príjmom, s viacerými dlhmi, ktorému sú vykonávané zrážky zo mzdy. Má zároveň syna, ktorý je onkologickým pacientom, a teda celková sociálna situácia v domácnosti je nepriaznivá. Zároveň, žalovaný je uznaný invalidným z dôvodu ľahkej mentálnej retardácie, a hoci v konaní nebola preukázaná neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom k diagnóze žalovaného je možné, že si nie celkom uvedomoval podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Zo spotrebiteľskej zmluvy pritom vyplýva, že uvedená pôžička bola žalovanému poskytnutá za účelom splatenia jeho skorších záväzkov, a teda u žalovaného ide o reťazenie spotrebiteľských úverov, čo je ďalším dôkazom o jeho nepriaznivej finančnej situácii. V prípade uloženia žalovanému povinnosti náhrady trov konania žalobcu by uvedené malo nepriaznivé dôsledky v zmysle nedostatku finančných prostriedkov na základné životné potreby žalovaného. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že kým na strane žalovaného ide o spotrebiteľa vo finančnej núdzi (keďže predmetná vec je vecou majúcu základ v spotrebiteľskej zmluve), na strane žalovaného ide o podnikateľa, ktorého majetková sféra nebude použitím výnimočného ustanovenia badateľne dotknutá.
46. O náhrade trov konania preto súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď žalobcovi, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok v rozsahu 70% trov konania, nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného uvedených vyššie, vo výroku IV. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).