Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cpr-8-2017.pdf
PDF · 120.67 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu H. Č., C.. XX.X.XXXX, S. M. XXXX/X, M., štátne občianstvo Slovenská republika, proti žalovanému X. O. O..U..L.., B. C. XX, S., Y.: XXX XXX XX, práv. zast. Advokátska kancelária K. T., O..U..L.., Č. XX, S., v konaní o určenie vzniku pracovného úrazu s prísl., takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že úraz, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 13.11.2016 v priestore nákupného centra MAX v Poprade je úrazom pracovným.
II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2017 domáhala, aby určil, že úraz, ktorý utrpela dňa 13.11.2016 v priestoroch nákupného centra B. A. M., je úrazom pracovným. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že v čase pracovného úrazu pracovala u žalovaného ako upratovačka s miestom výkonu práce nákupné centrum B.. Dňa 13.11.2016 nastúpila do práce na zmenu v trvaní od 6.00 hod. do 21.00 hod. Okolo 9.00 h upratovala miestnosť, v ktorej na regáloch boli čistiace a chemické prostriedky. Nechtiac narazila do regálu, na ktorom boli uskladnené čistiace a chemické prostriedky ,z ktorého sa prevrhla nádoba a obsah sa vylial z nádoby na podlahu. Toho sa nadýchala. Prišlo jej veľmi zle. Postihol ju silný dusivý kašeľ a mala pocit na odpadnutie. Rýchlou zdravotnou službou bola odvezená do C. A. M., kde bola následne hospitalizovaná. Záznam o udalosti na nasledujúci deň prevzali nadriadení. Bez rozhodnutia súdu si nemôže uplatňovať finančné nároky od sociálnej poisťovne. Na pojednávaní ďalej uviedla, že pracovala v kolektíve troch upratovačiek. Sama pri práci používala iba čistiaci prostriedok pur. Po príchode do zmeny sa prezliekla do pracovného odevu v šatni, ktorá zároveň slúžila ako sklad čistiacich prostriedkov. V regáli sa nachádzali čistiace prostriedky, ktoré používali jej kolegyne. Okolo 9.00 h sa pracovníčky dohodli na urobení poriadku v šatni. Strojom začala šatňu umývať. Pri stieraní prebytočnej vody narazila do regálu, z ktorého z výšky spadla chemikália v plastovej tube a vyliala sa. Časť sa vyliala na jej nohavice a zvyšok na podlahu. Po vyliatí sa vytvorila para a miestnosť začala nepríjemne zapáchať. Tekutina vybielila podlahu a na čiernych nohaviciach jej urobila biele škvrny. Nádobu uložila späť na regál. Nohavice má odložené. Pri nadýchnutí ju začalo páliť v hrudi. Po krátkej dobe ju kolegyňa vyzvala miestnosť opustiť. Vonku sa pokúsila si zafajčiť, no pri zapálení cigarety jej v hrudi začalo páliť, cigaretu ihneď zhasla. Rozhodla sa ešte chvíľu pracovať, no okolo 15.00 h pocítila veľkú slabosť. Odišla domov so silným kašľom. Po ceste neovládla močenie. Manžel jej privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Následne bola hospitalizovaná na internom oddelení asi 9 dní. U žalovaného prestala pracovať v mesiaci apríl 2017. Uplatnila si nárok v sociálnej poisťovni, ktorá ju vyrozumela o tom, že zamestnávateľ jej chorobu ako pracovný úraz neuznal. Na preukázanie svojich tvrdení predložila správu sociálnej poisťovne, lekárske správy, lekársky posudok, doklad o práceneschopnosti, žiadosť o priznanie finančnej náhrady. Zároveň žiadala vypočuť ako svedkov Drahomíru Bikárovú a p. Lopúchovú.
2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2016 vykonávala prácu vo funkcii pracovník upratovacích služieb v nákupnom centre B.. Po nástupe do práce bola poučená s podmienkami BOZP, pracovným poriadkom a ďalšími vnútropodnikovými aktami. Dňa 21.11.2016 žalovanému bol doručený list žalobkyne obsahujúci doklad o pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa bola uznaná práceneschopnou od 13.11.2016 z dôvodu pracovného úrazu. O takomto úraze žalovaný nebol nijakým spôsobom dovtedy oboznámený ani informovaný. K úrazu malo dôjsť o 9.00 h, no žalobkyňa bola hospitalizovaná až vo večerných hodinách. Od údajného pracovného úrazu po hospitalizáciu uplynul príliš dlhý čas na to, aby sa dala potvrdiť skutočnosť, že zdravotné problémy žalobkyne vznikli na pracovisku a v súvislosti s výkonom práce. Bolo povinnosťou žalobkyne bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu. Žalobkyňa porušila interné predpisy zamestnávateľa tým, že ihneď neohlásila vznik akéhokoľvek pracovného úrazu, nekontaktovala svojho priameho nadriadeného napriek tomu, že v čase incidentu nebola v ohrození života. Žalobkyňa je dlhé roky fajčiarkou, čo je zrejmé z predloženej lekárskej správy, čo sa taktiež mohlo odraziť na jej zdravotnom stave. Lekári konštatovali diagnózu stanovenú ako bronchitídu. Žalovaný nemal možnosť vykonať šetrenie na mieste nehody, nemohol vypočuť žalobkyňu v prípadne svedkov a overiť, či bola alebo nebola v popísanom čase pod vplyvom alkoholu omamných alebo psychotropných látok a nemal možnosť overiť stav pracoviska. Nádoby pri dodržiavaní zásad správneho skladovania majú byť uložené na bezpečnom mieste v uzatvorených obaloch. O zásadách správneho skladovania bola žalobkyňa poučená. Je sporným, či pri skladovaní čistiacich prostriedkov žalobkyňa postupovala v súlade so zásadami tak, ako bola poučená. Žalovaný vyberá čistiace prostriedky s najmenším rizikom pre svojich zamestnancov. Pracovníci upratovacích služieb nepoužívajú chemické látky a zmesi klasifikované ako karciogénne, mugaténne alebo toxické. čistiace prostriedky používané na prevádzke, kde vykonávala činnosť žalobkyňa, neboli spôsobilé privodiť jej také zdravotné ťažkosti, v súvislosti s ktorými by sa dalo konštatovať, že ide o pracovný úraz. Tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce, ničím nepodložené a účelové. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a akýmkoľvek úrazom alebo incidentom na pracovisku. K zdravotným ťažkostiam žalobkyne došlo z iných dôvodov ako z dôvodu vyliatia čistiaceho prostriedku na podlahu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil pracovnú zmluvu, osobné záznamy pracovníka, oznámenie, pracovný poriadok, metodický pokyn, informáciu o zásadách pri používaní chemických prípravkov, knihu evidencie pracovných úrazov a dodatočne správy
- analýzy pracovného úrazu. Zároveň žiadal k veci vypočuť ako svedka D. O..
3.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím žalobkyne, svedkov X. T., Q. S., D. O., oboznámením listinných dôkazov a to správy sociálnej poisťovne, lekárskej správy, lekárskeho posudku, dokladu o práceneschopnosti, žiadosti o priznanie finančnej náhrady, pracovnej zmluvy, osobných záznamov pracovníka, oznámenia, pracovného poriadku, metodického pokynu, informácie o zásadách pri používaní chemických prípravkov, knihy evidencie pracovných úrazov a dodatočnej správy - analýzy pracovného úrazu zistil nasledovný skutkový stav:
4.Strany dňa 29.3.2016 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa dňom 1.4.2016 začala vykonávať prácu pracovníka upratovacích služieb s miestom výkonu práce Poprad. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.3.2017. Dňa 13.11.2016 / nedeľa /,žalobkyňa nastúpila na pracovnú zmenu v čase od 6.00 h do 21.00 h. V dopoludňajších hodinách pri upratovaní priestorov šatne došlo k udalosti majúcej za následok sťaženie dýchania žalobkyne. V dôsledku týchto zdravotných obtiaží žalobkyňa v popoludňajších hodinách odišla z miesta výkonu práce domov. Podľa správy Záchrannej služby Košice zo dňa 22.12.2017 posádka záchrannej služby rýchlej lekárskej pomoci Poprad zasahovala u žalobkyne dňa 13.11.2016 od 15.45 h. Výzva na zásah je evidovaná o 15.40 h. Po ošetrení na mieste udalosti a podaní príslušnej liečby pacientka bola transportovaná do Nemocnice Poprad, a.s. a o 16.27 h bola pacientka odovzdaná na oddelení Centrálneho príjmu službu konajúcemu lekárovi. Pracovná diagnóza posádky rýchlej lekárskej pomoci bola DysnoeR06.00 vdýchnutie výparov J68. Podľa prepúšťacej lekárskej správy oddelenia vnútorného lekárstva Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 21.11.2016, žalobkyňa bola prijatá na interné oddelenie dňa 13.11.2016 o 19.00 h pre akútnu respiračnú bronchitídu po chemickej iritácii. Dňa 16.11.2016 bol vyhotovený záznam ORL Konzília so subjektívnym konštatovaním: v nedeľu sa nadýchala nejakej látky, žieraviny podobné ako batex, odvtedy má neutíšiteľný kašeľ, dráždi ju na kašeľ, zachrípla, niekedy aj nauzea. Po ďalších vyšetreniach bol prijatý diagnostický záver akútna spastická bronchitída po chemickej iritácii. Navrhnutá bola medikamentózna liečba. Podľa záznamu z pľúcneho vyšetrenia žalobkyne v mesiaci november 2016, u žalobkyne
bol prijatý diagnostický záver spastická bronchitída po iritácii chemickými látkami J68.3susp.astma. Dňa 20.3.2017 všeobecným lekárom pre dospelých bol vyhotovený žalobkyni lekársky posudok, v ktorom bolo stanovené bolestné vo výške 50 bodov s položkou 243b5. V lekárskom posudku je definovaná príčina poškodenia na zdraví ako chemická iritácia dýchacích ciest inhaláciou vzduchu po vyliatí čistiacich prostriedkov, dátum hospitalizácie z toho ústavnej od 13.11.2016 do 21.11.2016 a práceneschopnosťou žalobkyne do 17.3.2017. Podľa dokladu o práceneschopnosti žalobkyne, táto bola práceschopnou od 18.3.2017. Listom zo dňa 22.3.2017 žalobkyňa požiadala sociálnu poisťovňu o priznanie náhrady za bolesť. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 16.3.2017 žalobkyni oznámila, že zamestnávateľ neeviduje pracovný úraz v zmysle ust. § 17 Zákona č. 124/2006 Z. z. a z uvedeného dôvodu má žalobkyňa možnosť podať určovaciu žalobu na príslušný súd. Podľa záznamov predložených žalovaným u žalobkyne počas trvania pracovného pomeru bol vykonané záznamy o kontrólnej činnosti, záznamy o vykonaných školeniach dňa 1.4.2016, záznamy o oboznámení pracovníka s internými predpismi spoločnosti, a to pracovným poriadkom, organizačnými smernicami, okrem iného smernicou týkajúceho sa pracovného úrazu. Žalobkyňa sa oboznámila s pracovným poriadkom ako aj metodickým pokynom, postupom pre vypracovanie a predkladanie pracovného úrazu. Žalobkyňa bola poučená s prílohou - hlavné zásady pri používaní chemických prípravkov. Pre prevádzku Dlhé hony Poprad bola vyhotovená evidencia pracovných úrazov, ktorá neobsahuje žiadny záznam o úraze. Podľa dokladov predložených žalovaným dňa 20.10.2016 evidoval úraz na pracovisku Sučany poškodeného pracovníka Karola Sýkoru, ktorý si pri práci porezal vrchnú časť zápästia ľavej ruky. Záznam obsahuje výsledky šetrenia a prijaté opatrenia. Obdobné záznamy boli vyhotovené dňa 2.5.2016 o pracovnom úraze Marcely Bottovej v prevádzke Lučenec a Oľgy Smakovej v prevádzke Košice. Súd na pojednávaní vykonal dôkaz, ohhliadku veci predloženej žalobkyňou a to čiernych nohavíc, na ktorých v spodnej časti od kolena nadol sa nachádzajú zjavné svetlé škvrny a frkance nepravidelných tvarov.
5.Svedkyňa X. T. uviedla, že u žalovaného pracovala do mesiaca marec 2017 a v čase výkonu práce žalobkyňa bola jej kolegyňou. Dňa 13.11.2016 mala stanovenú zmenu od 6.00 h do 21.00 h. V podzemných priestoroch objektu bola zriadená šatňa, ktorá slúžila tiež na uskladnenie pracovných pomôcok a strojov. V jednej veľkej miestnosti sa nachádzali aj čistiace prostriedky používané v práci. Súčasťou priestorov bola ďalšia samostatná miestnosť, ktorá nebola používaná. Časť čistiacich prostriedkov sa nachádzala v skrinkách upratovačiek a časť na regáli so 4 policami. Nespomenula si, aby žalobkyňa sa dostavila do práce s nejakými problémami. V nedeľu pracovníčky boli zvyknuté upratovať šatňu. Asi okolo 10.00 h po príchode do šatne zacítila už v samotnej garáži, kde sa nachádzali priestory šatne, silný zápach. Zápach jej pripomínal prípravok používaný na dezinfekciu toaliet. Po nahliadnutí do šatne videla žalobkyňu ako strojom čistí podlahu v šatni. Túto zo šatne vyviedla, pretože v tejto sa nedalo dýchať. Žalobkyňa sa sťažovala na sťažené dýchanie. Z konverzácie vyrozumela, že táto niečo rozliala alebo vyliala. Žalobkyni mienila privolať zdravotnú službu, čo poškodená odmietla. Po zohľadnení zdravotného stavu žalobkyne sa rozhodla vyhotoviť záznam o pracovnom úraze. Formulár jej poskytla pracovníčka inej prevádzky, pretože tento nevedela nájsť ani v šatni ani u pracovníka bezpečnostnej služby. V zázname uviedla, že žalobkyňa pri čistení začala zle dýchať. Pretože zaužívaným bolo počas víkendov nekontaktovať nadriadeného p. O., formulár nechala v šatni do pondelka. Žalobkyňa pracovala ešte do odpoludňajších hodín, kedy na jej odporúčanie odišla domov pre nepriaznivý zdravotný stav. Domnieva sa, že p. O. sa na nasledujúci pracovný deň prevádzku dostavil a určite sa s formulárom oboznámil. Po vypočutí pracovníčok uvedený pracovník sa vyjadril tak, že žalobkyňa nemala umývať podlahu prípravkom, ktorý na to nebol určený. Upresnila, že v zamknutom sklade sa nachádzajú prípravky k práci a z tohto skladu v prípade potreby sa prípravky vydávajú pracovníčkam. Pripustila, že po príchode do šatne nachádzal sa tam biely opar. Pracovníčky boli preškolené o používaní čistiacich prostriedkov. Prípravok, ktorého vôňu zacítila v šatni a garáži je balený v plastových nádobách. Jedná sa o tekutinu.
6.Svedkyňa Q. S. uviedla, že bola spolupracovníčkou žalobkyne, ktorá vykonávala upratovanie Fast foodu. Nespomenula si na udalosti súvisiace so zdravotným stavom žalobkyne mimo jednej nedele, kedy spolu zvykli upratovať šatne. Žalobkyňa sa ponúkla, že jej a p. Lopúchovej pri tom pomôže. Keď sa následne dostavila na šatňu, zacítila zápach. V šatni sa nedalo dýchať. Nevedela sa presne vyjadriť, či žalobkyňa niečo prevrhla alebo rozliala. Žalobkyňu vyviedla z miestnosti, no táto sa vrátila späť s tým, že šatňu musí poumývať. Zdržala sa tam však iba chvíľu. Žalobkyňa nakoniec šatňu doumývala. Sťažovala sa na problémy s dýchaním. V odpoludňajších hodinách jej prišlo veľmi zle a preto odišla domov. V šatni dlhšiu dobu bolo cítiť zápach po prípravku ako savo alebo podobnom. Tento je uložený v šatni v plastovej nádobe a nachádzal sa v skrinke na polici. Potvrdila, že p. Lopúchová niečo spísala
na papier a ona sa na tomto dokument podpísala. Jednalo sa o popis udalosti úrazu žalobkyne. V šatni po príchode videla plastovú nádobu prípravku batox, ktorý bol položený a nebol poškodený. Takýto prípravok sa používa iba na čistenie toaliet. Sama s takýmto prípravkom zdravotné problémy nemala. Všimla si, že žalobkyňa mala postriekané oblečenie, fleky na plášti a na nohaviciach.
7.Svedok D. O. uviedol, že je pracovníkom žalovaného a v roku 2016 vykonával funkciu oblastného manažéra. V jeho pracovnej náplni boli aj otázky bezpečnosti práce. Vo vzťahu k žalobkyni nevykonával žiadne šetrenie, ktorú by súviselo s jej pracovným pomerom. Takéto šetrenia realizoval po predložení záznamov o pracovných úrazoch. Na pracovisko žalobkyne dochádzal minimálne jedenkrát týždenne. Na každom stredisku sa nachádza vstupná dokumentácia, záznamy o úraze. Je povinnosťou pracovníka v prípade úrazu túto udalosť zaznamenať a kontaktovať zodpovedného pracovníka. Čistiace prostriedky sa nachádzali v extra miestnosti, v sklade čistiacich prostriedkov. Neboli uložené v šatni. Na báze kyseliny čistiace prostriedky nie sú. O bezpečnosti a ochrane zdravia sú pracovníci poučovaní. Pripustil, že v súvislosti so žalobkyňou ho niekto kontaktoval s informáciou, že táto opustila priestory z dôvodu, že je jej zle. O skutočnosť, že malo dôjsť k pracovnému úrazu , sa dozvedel až z dokladu o práceneschopnosti žalobkyne. Žalobkyňa nežiadala o výmenu ochranných pracovných pomôcok.
Podľa § 17 Zákona č. 124/2006 Z.z. (1) Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu 20) (ďalej len "pracovný úraz"), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, c) nebezpečnej udalosti, d) závažnej priemyselnej havárie. 21) (2) Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1. (3) Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti. (4) Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len "registrovaný pracovný úraz"), tak, že
a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. (5) Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik a) registrovaného pracovného úrazu 1. zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, 2. príslušnému útvaru Policajného zboru, 22) ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, 3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, b) závažnej priemyselnej havárie21) príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. (6) Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, a) tento zamestnávateľ je povinný 1. splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a),
2. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a), 3. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca, 4. prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c),
b) zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. a) a odsekov 7, 8 a 12. (7) Zamestnávateľ je povinný a) záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, 1. zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, 2. doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu, b) zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel. (8) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr, b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam, c) priznaných chorôb z povolania 23) a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania. (9) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého bodu aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania. (10) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 23a) je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l). (11) Štátny orgán, poisťovňa,24) Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu,21) o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.
(12) Na účely odsekov 5, 7, 10 a 11 príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária 21) vznikli.
Podľa § 14 Z.p., spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 195 Z.p.
(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. (4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. (5) zrušený od 1.1.2004
(6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 196 uvedeného zákona (1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. (2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. (3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. (4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a odsek 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'>], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. (5) Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523196'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Podľa § 197 citovaného zákona, zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Podľa § 198 Z.p.
(1) Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za a) zrušené od 1.1.2004 b) zrušené od 1.1.2004 c) zrušené od 1.1.2004 d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'> platí rovnako. (2) Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523198'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.
Podľa § 218 Z.p., ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523196'&ucin- k-dni='30.12.9999'>.
Podľa § 220 Z.p.
(1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. (2) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. (3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Pojem pracovný úraz tak, ako ho vymedzuje zákonník práce , je poškodenie zdravia zamestnanca (telesné zranenie zamestnanca) spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, náhlym, násilným krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť napr. o vplyvy mechanické, chemické, duševné. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu možno preukázať ohlásením pracovného úrazu, prípadne aj inými dôkaznými prostriedkami , ak nedošlo k spísaniu záznamu o úraze. O pracovný úraz nejde v prípade, ak sa zdravie zamestnanca poškodilo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a keď nastal tzv. exces. Žalobkyňa v konaní preukázala, že dňa 13.11.2016 v dopoludňajších hodinách pri výkone práce- upratovaní šatne, utrpela poškodenie zdravia akútnu spastickú bronchitídu po chemickej iritácii nadýchaním, inhaláciou výparov nezistenej chemickej látky, v dôsledku čoho bola uznaná práceneschopnou od 13.11.2016 do 17.3.2017. O poškodení zdravia žalobkyne svedčia tak predložené listinné dôkazy ako lekárske správy, doklad o práceneschopnosti ako aj výpovede svedkýň T. X. S.. O mechanizme škodovej udalosti popísanej žalobkyňou svedčí aj predložený dôkaz, a to nohavice žalobkyne vykazujúce zjavné poškodenie , vybielenie farby na nohaviciach na miestach pod kolenami. Samotná skutočnosť, že písomný záznam o pracovnom úraze, vyhotovený jednou zo svedkýň sa nezachoval, nemá za následok, že k pracovnému úrazu nedošlo. Tu súd ako tendenčnú, oproti tvrdeniam ostatných svedkýň , vyhodnotil výpoveď svedka Tomáša Samčíka, pracovníka organizácie, ktorý poprel vôbec skutočnosť oboznámenia sa so záznamom o úraze vyhotovenom Annou Lopúchovou,, dokonca uschovávanie čistiacich prostriedkov priamo v šatni pracovníkov.
9.Súd neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že k udalosti, ktorá mala za následok vznik pracovného úrazu , nedošlo, že žalobkyňa trpela poškodením zdravia už pred úrazom, prípadne že na vyčistenie podlahy použila nevhodný čistiaci prostriedok. Žalovaný na preukázanie týchto tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Je v rozpore s logikou, aby žalobkyňa pri čistení podlahy strojom sama použila jej neznámy čistiaci prostriedok, ktorý vyvolal reakciu popísanú oboma svedkami. Predložený dôkaz spolu s výpoveďou žalobkyne a výpoveďami svedkýň podporuje tvrdenie žalobkyne, že jej neopatrnosťou došlo k vyliatiu nezistenej skladovanej tekutiny, ktorá následne zreagovala s vodou na podlahe a vytvorila výpary a zápach, ktorých sa žalobkyňa nadýchala pritom vyliata látka jej poškodila aj odev. Listinné dôkazy predložené žalovaným môžu mať vplyv iba na posúdenie možnosti zbavenia resp. obmedzenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.
10.O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou, avšak sama si náhradu trov neuplatnila, preto súd náhradu trov stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.