Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-181-2017.pdf
PDF · 133.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/181/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. I., P.. XX.XX.XXXX, mal. J. I., P.. XX.XX.XXXX a mal. H. I., P.. XX.XX.XXXX, t. č. v Krízovom stredisku, Č.. N. XX, L., v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., zverených do pestúnskej starostlivosti manželov D.. G. Š.U., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. Š., P. H.. G. XX a D.. G. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. Š., P. H.. G. XX, v konaní zastúpených G.. J. J., N. H. H. J. X., E. XXXX/X, pochádzajúcich z matky M. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. X, X.. Č.. C. X, O., N. a otca J. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry E., v konaní o zrušenie pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. zrušuje pestúnsku starostlivosť nariadenú nad maloletými deťmi J. I., P.. XX.XX.XXXX, H. I., P.. XX.XX.XXXX a H. I., P.. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného súdu U. I. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
II. nariaďuje maloletým deťom J. I., P.. XX.XX.XXXX, SM. I., P.. XX.XX.XXXX a H. I., P.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v Detskom domove H. J., O. XX,
III. určuje matke prispievať na výživu maloletej H. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na výživu maloletého J. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a na maloletého H. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré bude poukazovať vždy do XX-teho dňa v mesiaci na účet Detského domova H. J.,
IV. určuje otcovi prispievať na výživu maloletej H. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na výživu maloletého J. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a na maloletého H. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré bude poukazovať vždy do XX-teho dňa v mesiaci na účet Detského domova H. J.,
V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX bolo uznesením č. k. XXP XXX/XXXX- X zo dňa XX.XX.XXXX začaté konanie o zrušenie pestúnskej starostlivosti voči maloletej H.M. I., P.. XX.XX.XXXX, maloletému J. I., P.. XX.XX.XXXX a maloletému H. I.Ň., P.. XX.XX.XXXX. Dôvodom začatia konania z úradnej moci bolo právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo uložené pestúnom - D.. G. Š. a D.. G. Š., obaja bytom J. Š., P. H.. G. XX, odovzdať mal. H. I., P.. XX.XX.XXXX a mal. H. I.N., P.. XX.XX.XXXX prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. do starostlivosti Krízového strediska, Č.. N.
XX, L.. Maloletý J. bol v čase vydania neodkladného opatrenia v Psychiatrickej nemocnici v D., a preto bola táto povinnosť uložená tomuto subjektu.
2. Súd mal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení na základe predložených písomností za to, že prostredie pestúnskej rodiny, v ktorej sa maloleté deti nachádzali, nebolo vhodné na ponechanie detí v tomto prostredí, a to vzhľadom na podozrenie z týrania maloletých detí zo strany pestúna. Súd preto vyhovel podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E.A. a neodkladným opatrením uložil pestúnom povinnosť odovzdať mal. H. a mal. H. prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. do starostlivosti Krízového strediska v L.. Keďže maloletý J. sa toho času nachádzal v Psychiatrickej nemocnici v D., súd nemocnici uložil povinnosť odovzdať maloletého po ukončení hospitalizácie do starostlivosti Krízového strediska v L. prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E..
3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne obaja pestúni. Krajský súd uznesením č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadené neodkladné opatrenie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
4. Pestúni s návrhom na zrušenie pestúnskej starostlivosti nesúhlasili. Vzhľadom na zhoršené správanie H. a J. v krízovom centre boli ochotní akceptovať prípadné zrušenie pestúnskej starostlivosti vo vzťahu k nim. Trvali však na tom, aby naďalej vykonávali pestúnsku starostlivosť vo vzťahu k maloletej H.. Akúkoľvek zodpovednosť za správanie a psychický stav maloletých odmietli. Neprejavili akékoľvek pochybnosti o správnosti svojich výchovných postupov v minulosti a ani vzhľadom na terajší stav neprejavili akékoľvek pochybnosti o svojich schopnostiach poskytnúť maloletým deťom v ich psychickom rozpoložení adekvátnu starostlivosť. Vo vzťahu k údajnému sexuálnemu útoku maloletého J. na ich maloletú dcéru uviedli, že naňho nepodali trestné oznámenie, údajne, aby mu nezničili život. So svojou maloletou dcérou boli na vyšetrenie u lekára, pričom sexuálny útok sa nepotvrdil. U psychológa s maloletou dcérou neboli. Žiadne ďalšie kroky nepodnikli.
5. Rodičia maloletých detí súhlasili so zrušením pestúnskej starostlivosti, avšak odmietli možnosť rozdelenia detí.
6. Do konania vstúpil aj okresný prokurátor, ktorý po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na potrebu stabilizácie výchovného prostredia u detí, ako aj vzhľadom na vážne pochybnosti o schopnosti pestúnov poskytnúť deťom adekvátnu starostlivosť, súhlasil so zrušením pestúnskej starostlivosti u maloletých detí.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, vyjadreniami pestúnov, Centra sociálnych služieb C. v L., oboznámením s obsahom vyšetrovacieho spisu sp. zn. Č.:A.-XXX/X-J.-E.-XX, a to predovšetkým so znaleckými posudkami z psychologického vyšetrenia maloletých detí a pestúnov, správou Občianskeho združenia P. z roku XXXX, oboznámením s vyjadreniami rodičov, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XX/ XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
8. Maloleté deti boli rozhodnutím Okresného súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom D.. G. Š. a D.. G. Š.. Manželia majú vo výchove aj štyri maloleté biologické deti. Na základe anonymného podnetu z odkazovej schránky na bezplatnej telefonickej linke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z dôvodu psychického a fyzického násilia páchaného na deťoch zo strany pestúna, bolo v rodine vykonané dňa XX.XX.XXXX sociálne šetrenie. Pestún akékoľvek týranie poprel a vyjadril sa, že spolu s manželkou majú podozrenie na sexuálne zneužívanie ich X-ročnej dcéry pestúnskym dieťaťom, a to maloletým J.. Z tohto dôvodu chcú, aby bol vyňatý z ich rodinného prostredia. Vzhľadom na závažnosť jeho tvrdení bolo dohodnuté stretnutie na oddelení SPODaSK, kde bol vedený rozhovor v prítomnosti psychologičky a sociálnej pracovníčky odborného tímu na NRS úradu. Na riešení problému maloletých detí sa podieľa aj sociálny kurátor pre deti, ktorý zvažoval dočasné umiestnenie maloletého na účely zabezpečenia potrebného vyšetrenia, s čím pestún súhlasil za podmienky, že nebude tento pobyt finančne hradiť; v opačnom prípade takýto postup odmieta, nakoľko sa jedná o „štátne deti“. Onedlho však pestúni svoj názor zmenili a s maloletým absolvovali vyšetrenie u D.. D., ktorá odporúčala diagnostiku v Psychiatrickej nemocnici v D., s ktorou pestúni dohodli nástup maloletého na deň XX.XX.XXXX aj napriek absencii súhlasu biologického rodiča. Neskôr úradu doručili rukou písaný
dokument označený ako súhlas matky maloletého s hospitalizáciou a vyšetrením. Dňa XX.XX.XXXX bol maloletý J. umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v D..
9. S rodinou pracoval odborný tím na NRS a z rozhovoru s pestúnom bolo zjavné, že má v rodine hlavné slovo a v jeho správaní bolo badať známky nadradenosti, otvorené vyjadrenie nedôvery voči pomoci odborného tímu, svojvoľná zmena dohodnutého postupu riešenia krízovej situácie bez upovedomenia príslušného zamestnanca, či odborného tímu. Počas rozhovoru s odborným tímom sa vyjadril, že v spôsobe výchovy, kedy deti neposlúchajú na hovorené slovo a dostanú výchovnú facku, nevidí nič zlé, nakoľko on sám bol týmto spôsobom v detstve vychovávaný. Pri prvej návšteve v rodine to, že by dával deťom fyzické tresty, poprel. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E. dňa XX.XX.XXXX prijal oznámenie vo veci krízovej situácie maloletých detí, kde sú závažné tvrdenia z podozrenia na týranie zo strany pestúnskeho otca a na základe týchto poznatkov dané rodinné prostredie nie je vhodné pre ponechanie detí. Uvedenú situáciu bude ÚPSVaR E. riešiť v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní.
10. Zo správ Centra sociálnych služieb C. L., ktoré boli vypracované na každého zo súrodencov, bolo zistené, že títo sú navzájom na seba naviazaní. Aj keď sa v súčasnosti u maloletých detí prejavujú problémy v správaní, pramenia predovšetkým zo zranení z minulosti, ako aj z pocitu neistoty z ich ďalšej budúcnosti, ktorý u maloletých detí v súčasnosti prevláda. Zo spoločnej správy z Centra sociálnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že H. sa vyjadrila za svoj návrat do pestúnskej starostlivosti, a to aj v prípade, že by bolo odlúčená od súrodencov. Maloletý J. svoj názor na návrat do pestúnskej starostlivosti viackrát menil, pričom závisel predovšetkým od postoja jeho sestry - dvojčaťa. Maloletý J. je ovplyvnený blízkym emocionálnym putom na svoje dvojča a nevie si predstaviť, že by boli odlúčení. Pokiaľ by sa mal rozhodnúť sám, nesúhlasil by s návratom do pestúnskej rodiny. Maloletý H. jednoznačne odmietol návrat do pestúnskej rodiny a postoj jeho súrodencov mu spôsobuje úzkosť, strach a nepokoj, keďže si nevie predstaviť návrat do tejto rodiny, avšak zároveň si nevie predstaviť možnosť byť odlúčený od súrodencov, ku ktorým má veľmi blízky vzťah, ktorý bol pre neho doteraz jedinou istotou v živote.
11. Psychologička sa v závere vyjadrila, že neodporúča návrat maloletých detí do pestúnskej rodiny, kde fyzické tresty boli bežnou súčasťou výchovného prostredia. Z výpovede maloletých detí bolo taktiež zistené, že tieto nikdy neboli v pestúnskej rodine prijaté za jej plnohodnotných členov a táto skutočnosť im bola dávaná zo strany pestúnov najavo. Psychologička neodporúčala ani návrat maloletej H. do rodiny, pretože sa pretrhnú súrodenecké väzby, čo môže viesť k negatívnym emóciám k sebe navzájom a súrodenci by prišli o jedinú stálu emocionálnu väzbu.
12. Pestúni, prostredníctvom právnej zástupkyne, žiadali doplniť dokazovanie výsluchom maloletej H. a jej vyšetrenie znalcom z odboru detskej psychológie. Poukázali na vlastnoručne písané listy maloletej H. a na to, že odlúčenie od pestúnskej rodiny a zverenie maloletých deti do krízového centra bol vážny skrat, ktorý spôsobil u maloletých J. a H. vážnu zmenu správania. Žiadali, aby krízové centrum predložilo súdu písomnú správu o zasahovaní polície vo vzťahu k maloletým chlapcom. Taktiež žiadali, aby opatrovník predložil správu o celom pobyte maloletých detí v krízovom centre v L.. Žiadali predvolať triednych učiteľov a zistiť, prečo boli maloleté deti vrátené z predchádzajúcej pestúnskej starostlivosti, pričom pestúni uvádzali, že to bolo z dôvodu nezvládnuteľnosti deti.
13. Súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie opatrovníka, z akého dôvodu bola skončená predchádzajúca pestúnska starostlivosť u maloletých detí. Dôvodom bol zlý zdravotný stav pestúnky a z tohto dôvodu neschopnosť poskytovať maloletým deťom adekvátnu starostlivosť. Dokazovanie vo vzťahu k maloletej H. súd neuskutočnil, keďže vzhľadom na psychický stav maloletej mal za to, že tak jej výsluch pred súdom, ako aj ďalšie znalecké dokazovanie by maloletej spôsobilo len ďalšiu traumu. Súd poukazuje na to, že maloletá už bola vyšetrená znalcom z odvetvia detskej psychológie, a to krátko po vyňatí z rodiny, pričom tento znalecký posudok má pre súd veľkú výpovednú hodnotu. Čo sa týka ďalších navrhovaných dôkazov, tieto sa podľa súdu bezprostredne netýkali predmetu konania, a teda toho, či pestúnska starostlivosť bola vykonávaná riadne. Súd tak nevidel dôvod ich vykonávať, a preto väčšinu návrhov na doplnenie dokazovania zo strany pestúnov zamietol.
14. Opatrovník súdu predložil správu o tom, že v čase zaradenia pestúnov do zoznamu pre náhradnú rodinnú starostlivosť spĺňali podmienky pre ich zaradenie do zoznamu. V súčasnosti ale opatrovník
uviedol, že pokiaľ by pestúnska starostlivosť nebola zrušená, pestúni by boli opätovne preskúmaní, či spĺňajú podmienky pre svoje zariadenie do zoznamu pre náhradnú rodinnú starostlivosť.
15. Matka maloletých detí pracuje v zahraničí. Podľa jej vyjadrenia žije v jednoizbovom byte a neprejavila záujem prevziať zodpovednosť vo vzťahu k svojim rodičovským povinnostiam a postarať sa o maloleté deti. Otec maloletých detí uviedol, že žije s družkou, s ktorou má dve maloleté detí. Podľa jeho vyjadrenia je s maloletými deťmi v telefonickom kontakte, avšak v súčasnosti nie je schopný postarať sa o nich. Opatrovník uviedol, že tak v rodine matky, ako ani v rodine otca nie je žiadna vhodná osoba, ktorá by mohla zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, resp. pestúnsku starostlivosť.
16. Pôvodne boli v pestúnskej starostlivosti umiestnené štyri deti I., teda aj už plnoletá Z.. Plnoletá Z.U. vo svojich výpovediach, tak vo vyšetrovacom spise, ako aj pred úradom práce, potvrdila fyzické tresty zo strany pestúna, tak vo vzťahu k nej, ďalším pestúnskym deťom, ako aj vo vzťahu k svojim biologickým deťom, pokiaľ neboli splnené nariadené úlohy. Pestúni spochybňovali výpoveď Z. I., pričom uviedli, že ona bola autorom anonymu, ktorý na nich prišiel. Opatrovník uviedol, že anonym bol telefonický na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom po tom, čo bol preposlaný na ich úrad, pracovníčky, ktoré boli v častom kontakte s Z. I., uviedli, že to nebol jej hlas.
17. Maloletá H., maloletý J., ako aj maloletý H. tak pred opatrovníkom, ako aj pred vyšetrovateľom a psychológom, zhodne uvádzali, že zo strany pestúna voči nim dochádzalo k fyzickým trestom, pričom tieto fyzické tresty deti už považovali za samozrejmosť, pokiaľ nepočúvali alebo neplnili zadané úlohy.
18. Pestúni v trestnom konaní akékoľvek fyzické tresty vo vzťahu k deťom popierali. Trestné stíhanie bolo postúpené na priestupkové konanie, pretože sa nepodarilo preukázať, že sa stal trestný čin.
19. V trestnom konaní, krátko po tom, čo boli maloleté deti vyňaté z pestúnskej rodiny, boli vyhotovené znalecké posudky, a to tak na maloleté deti, plnoletú Z., ako aj na pestúnov. Znalecké posudky vyhotovovala E.. U. E., znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia deti a dospelých.
20. Vo vzťahu k psychickému stavu plnoletej Z. znalkyňa konštatovala, že menovaná prežíva vzťah pestúna voči svojej osobe ako negatívny, odmietavý, bez emocionálneho sýtenia, založený na inštrumentálnych pravidlách a požiadavkách vzájomne s autoritatívnou asymetriou a neprimeraným násilím. Na vývoj menovanej mal minimálne čiastočne negatívny vplyv aj pestún svojim postojom a odmietavým správaním voči nej, čo sa odzrkadľuje v menej priaznivých prejavoch vývoja v podobe emocionálnej nezrelosti až emočnej plochosti s oslabenou schopnosťou emocionálnej rezonancie a tvorby emočne sýtených väzieb.
21. V tejto súvislosti súd poukazuje na záverečnú správu o realizácii opatrení Občianskeho združenia P. z XX.XX.XXXX. Správa bola vypracovaná z dôvodu, že rodina bola opakovane zaradená do programu za účelom pomoci pri riešení pretrvávajúcich výchovných problémov, vtedy u maloletej Z.. S rodinou bolo pracované minimálne od D. XXXX. V správe sa konštatuje, že pestúni okrem pretrvávajúcich problémov s Z., ktorých zlepšenie podmienili jej umiestnením do reedukačného domova, komunikovali aj začínajúce problémové správanie u J.. V tejto súvislosti komunikovali psychickú, emocionálnu a fyzickú vyčerpanosť súvisiacu so starostlivosťou o vtedy sedem detí a javili známky frustrácie a pocitu ohrozenia stability vlastnej rodiny. V danom čase OZ I., ktorý mal rodine pomáhať, s rodinou aktívne nepracoval, ale poskytol potrebné služby len na priame vyžiadanie pestúnov, ktorí ho sporadicky kontaktovali.
22. Celkové hodnotenie v správe teda bolo, že v rodine sa nepodarilo naplniť ciele programu a vo veľmi obmedzenej miere sa podarilo realizovať niektoré z ponúkaných aktivít. Pestúni jednoznačne komunikovali, že uprednostňujú spoluprácu s OZ I., ktorý podľa ich vyjadrenia „direktívnym“ a pre nich vyhovujúcim spôsobom rieši aktuálne symptómy u Z.. Pestúni neboli otvorení analýze príčin porúch správania u detí, ale uprednostňovali prvoplánové, účelové a represívne riešenia. Oni sami nemali záujem a motiváciu zúčastňovať sa osobne ponúkaných aktivít z dôvodu vyčerpanosti a časovej zaneprázdnenosti. Uprednostňovali autoritatívnejšie výchovné postupy, čo bolo vnímané ako kontraproduktívne v procese vytvárania bezpečných vzťahových väzieb zvlášť u detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré prešli traumatickú skúsenosťou. Subjekt v rodine vnímal vážne riziká ohrozujúce psychické i fyzické zdravie pestúnov a stabilitu rodiny. Rodina v danom čase potrebovala
intenzívnu podporu v podobe poradenských a odľahčujúcich služieb, čo ale bolo pomerne náročné, vzhľadom k vnútornému nastaveniu pestúnov, ktorí boli toho času v odpore.
23. Zo znaleckého posudku na pestúna č. XX/XXXX súd zistil, že testovanie reality je zachované, myslenie však nesie znaky nadmernej individuálnosti, nižšej miery konformity. S tým korešpondujú aj vysoké ambície, ktoré presahujú reálne súčasné funkčné kapacity menovaného. Navonok sa menovaný štylizuje do pozície kultivovanej, diplomatickej interakcie, s uhladenosťou až emočným odstupom s ovládaním svojich pocitov v sociálnom kontexte, pri povrchných, formálnych komunikačný výmenách, so sklonom k individualizmu, s tendenciou očakávať pozornosť pri vnútornej nadradenosti a nadmernej, až samoľúbej seba spokojnosti, s deficitom primeranej sebakritickosti. Menovaný je málo citlivý k potrebám a záujmom druhých, často krát sa nadmerne presadzuje. Hodnovernosť menovaného je nižšia, nakoľko je u neho prítomná nízka miera sebakritickosti, nízka miera sebareflexie, s tendenciou prezentovať sa sociálne žiaduco. Vzťah k pestúnskym deťom sa v priebehu vyšetrenia nepreukazuje ako emočne sýtený, ide skôr o inštrumentálno-praktické výchovné postoje a účelové konanie u autoritatívno dominantno sa presadzujúceho jedinca s podmienečným prijímaním detí. Menovaný presadzuje určitý spôsob výchovy, ktorý je možné z psychologického hľadiska hodnotiť ako nadmerne autoritatívny, direktívny, málo emočne suportujúci a saturujúci, s akcentáciou na výkon a kontrolu, s podmieňovaním formou odmien a trestov, čo korešponduje s jeho osobnosťou, čo sám v rozhovore nazval „drezúrou“. Znalkyňa zistila, že u menovaného je nízky predpoklad, že by tento prístup menil, nakoľko je s ním identifikovaný. V rámci vyšetrenia znalkyňa nevybadala u pestúna akúkoľvek pochybnosť o sebe, či tendenciu prehodnocovať správnosť či oprávnenosť svojho prístupu.
24. Zo znaleckého posudku na pestúnku č. XX/XXXX súd zistil, a že táto sa javí ako menej socioemočne zrelá, vnútorne neistá, s pocitmi menejcennosti, sociálne introvertná, až stiahnutá zo sociálneho poľa, s prevahou formálnych, prijateľných sociálny výmen, ale s menšou dôverou a deficitom otvorenosti a emočnej angažovanosti. V partnerskom vzťahu s tendenciou k nízkej autonómnosti a štylizácii a diplomacii s cieľom dosahovať pozitívne prijatie a to do tej miery, že menovaná má tendenciu hovoriť o konaní manžela v množnom čísle a pripisovať dané prejavy aj sama sebe. Pri konfrontácii s každodennými sociálnymi situáciami sa dajú očakávať sklony k rezignácii, pocitom bezmocnosti, s vnútorným negativizmom s budovaním si izolovanejšieho životného štýlu. Vierohodnosť menovanej je taktiež znížená, a to z dôvodu tendencie prezentovať sa sociálne žiaduco, s celkovým uzatvorením sa a dištancovaným prejavom, ako aj na základe nízkej miery autonómie v partnerskom vzťahu a tendenciou identifikovať sa s partnerom a jeho konaním. Vzťah k biologickým deťom a pestúnskym deťom pestúnka deklarovala za rovnocenný, čo však na základe popisu bolo málo pravdepodobné. V čase znaleckého dokazovania mala menovaná záujem o H., voči chlapcom vyjadrovala odmietavé stanovisko s odôvodnením zmeny ich správania v detskom domove. Podľa znalkyne to však nasvedčovalo tomu, že vzťah nebol rovnocenný, minimálne voči pestúnskym deťom menej emočne sýtený a hlavne podmienečný, s prevahou pragmatickosti a účelovosti, čo je však z psychologického hľadiska pri zohľadnení celých reálií v rodine pochopiteľné. Dominantné črty u pestúnky boli bezmocnosť a rezignácia.
25. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX na maloletú H. súd zistil, že ide o osobnosť v pubescentnom vývojovom období, so znakmi socio emočnej nezrelosti, so snahou o vysokú mieru sebaovládania, svedomitosti a prispôsobenia ako obranného mechanizmu na vonkajšie podmienky a okolnosti, kde sa v priebehu života pravdepodobne naučila submisívnemu prispôsobeniu, bez nárokovateľnosti na čokoľvek. Cieľom takéhoto prejavu a správania je nezadať príčinu ku kritike či odmietnutiu. Nevyvíja sa teda smerom k prirodzenej autonómii a vlastnej identite, neprejavujú sa u nej prirodzené opozičné tendencie pubescenta, nezaoberá sa sama sebou a svojimi potrebami, naopak je nezrelo závislá na prijatí autoritami. Vzťah k pestúnom bol polarizovaný, k pestúnke až idealizujúco pozitívny, k pestúnovi odmietavo negatívny. H. sa celkovo nikdy necítila byť úplne začlenená do rodiny a svoj pobyt, ako aj pobyt súrodencov u pestúnov vnímala ako podmienečný, čo jej zdravému rozvoju neprispievalo pozitívne. Maloletá nevyjadrila jediný pozitívny citový prejav pestúna voči nej, ani jej voči pestúnovi. Popisovala ho ako náladového, netrpezlivého, často rozčúleného. Pestúnku mala idealizovanú, s akcentovanými pozitívnymi prichádzajúcimi aj vychádzajúcimi spätnými väzbami. Kvôli záujmu vrátiť sa do rodiny absentovala u nej tendencia poškodiť pestúnovi, účelovo sa vyhýbala jeho hodnoteniu. U H. bolo badať zvýšený index depresivity s citovou depriváciou. Orientovaná bola výhradne výkonovo. Na tomto vývoji sa podieľalo viacero negatívnych faktorov od narodenia až doposiaľ, bez vytvorenia základnej bezpečnej vzťahovej väzby a vplyv pestúnskej rodiny, resp. pestúna sa ukazoval ako okrajový.
Podmienečné prijatie do rodiny pestúnov a pocit, že do nej nebola nikdy úplne začlenená, jej zdravému rozvoju neprispelo pozitívne.
26. Zo znaleckého posudku č. 34/2017 na maloletého J. súd zistil, že ide o jedinca v pubescentnom vývoji, ktorý prekonal opakovanú ťažkú emočnú ujmu a stratu v podobe vyňatia od biologických rodičov a potom striedanie viacerých pestúnskych rodín. Napriek tomu bol v roku XXXX psychologicky jeho socio emočný vývoj hodnotený pomerne priaznivo. V čase znaleckého dokazovania (rok XXXX) znalkyňa vybadala znaky disharmonického, nepriaznivého vývoja, a to vo viacerých oblastiach. Maloletý sa prejavoval výrazne negatívnym sebaobrazom, s porazeneckou seba percepciou, s prežívaním úplného emočného a sociálneho odmietnutia. Maloletý podľa vlastného popisu zažíval prevažujúcu kritiku. Jeho vierohodnosť je len mierne znížená. K pestúnovi má otvorene negatívny vzťah, vyjadril nechuť vrátiť sa pod jeho vplyv. Negatívny vzťah s pestúnom, s prežívaním podmienečného prijatia založenom na systéme úkolovania, kontroly, nekompromisných trestov a podmienených odmien, bez emočnej saturácie, s upevňovaním jeho negatívneho sebaobrazu a následného hostilno agresívneho nastavenia voči vonkajšiemu svetu pri nepriaznivom psychickom vývoji v smere poruchovej osobnosti bol determinovaný minimálne čiastočne výchovnými metódami a celkovým vplyvom pestúna na jeho osobu.
27. Zo znaleckého posudku č. 35/2017 na maloletého H. súd zistil, že u menovaného sa pravdepodobne nevytvorila ani jedna pevná bezpečná primárna väzba, nevyhnutná k zdravému psychickému vývoju. Maloletý má hlboko zakorenený negatívny seba obraz, s deficitom pocitu, že ho má niekto rád, s obavami, či sa mu bude dariť, čo kompenzačne determinuje potrebu udržiavať si pozornosť druhých aj negatívnym spôsobom. Socio emočne je nezrelý, s vysokou mierou frustrácie. Znalkyňa uviedla, že ak zohľadní psychologické a sociálne správy z Detského domova v H. Y. z roku XXXX, ktoré sú priaznivé, maloletý sa od tejto doby vo svojich prejavoch, správaní a socioemočnom vývoji výrazne narušil, čo by poukazovalo nepriamo na to, že vplyv pestúnskej rodiny nebol najpriaznivejší a pestún zohrával v tomto vývoji minimálne čiastočne negatívnu úlohu. H. sa neprežíva ako súčasť pestúnskej rodiny. Voči pestúnovi mal jednoznačne až agresívne negatívny vzťah a zároveň popisoval vzťah pestúna k nemu ako jednoznačne negatívny. H. sa vyvíja nepriaznivo, so znakmi porúch emócii a správania s predpokladaným vývinom smerom k poruchovej osobnosti. Na tomto vývoji sa podieľa viacero negatívnych aspektov, medzi iným aj umiestnenie v pestúnskej rodine, ktorá pravdepodobne nedokázala maloletému vytvoriť podmienky pre zdravý vývoj, a to láskavé prostredie, s bezpečným a podporujúcim vzťahovaním sa voči nemu.
28. Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 52 ods. 1 písm. e) zákona o rodine, pestúnska starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti.
30. Podľa § 52 ods. 2 zákona o rodine, súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
31. Podľa § 52 ods. 6 zákona o rodine, ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
32. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
33. Podľa § 54 ods. 2 zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20170701> neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
34. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
36. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
37. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. V predmetnom konaní súd začal konanie o zrušenie pestúnskej starostlivosti, keďže v priebehu jej trvania došlo k závažným pochybnostiam či pestúni zvládajú svoju úlohu, a či si plnia svoje povinnosti vo vzťahu k starostlivosti a výchove o maloleté deti I. náležitým spôsobom. Napriek tomu, že v trestnom konaní nebolo zistené, že vo vzťahu k maloletým deťom došlo k trestnému činu, mal súd za to, že je namieste pokračovať v tomto konaní, pretože nevhodné výchovné metódy, ktoré spochybňujú ďalšie trvanie pestúnskej starostlivosti, nemusia dosahovať intenzitu trestného konania.
39. V priebehu konania o nariadení neodkladného opatrenia, ale aj v priebehu tohto konania pestúni nijako nespochybnili svoje výchovné metódy. Taktiež nijako nespochybnili svoje schopnosti vo vzťahu k pestúnskej starostlivosti. Domáhali sa zamietnutia návrhu na zrušenie pestúnskej starostlivosti a žiadali vrátiť maloleté deti do ich rodiny, pričom pokiaľ by to neboli všetky tri deti, žiadali vrátiť do rodiny aspoň maloletú H.. Súd oboznámil pestúnov s psychologickými posudkami tak maloletých detí, ako aj ich samých, pričom tieto posudky boli robené krátko po vyňatí deti z pestúnskej rodiny. Po oboznámení s týmito dôkazmi pestúni ani náznakom neprejavili žiadnu pochybnosť o svojich výchovných postupoch a vo svoje schopnosti poskytnúť maloletým deťom všetko čo potrebujú.
40. Takýto postoj u pestúnky súd neprekvapil, keďže je zrejmé, že jej názor a postavenie v rodine nie je rovnocenné s pestúnom. Neochvejné presvedčenie o správnosti svojho konania teda vyplýva predovšetkým z postoja pestúna, s ktorým sa pestúnka stotožnila. Postoj pestúna, vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, taktiež nie je prekvapivý, keďže pestún tak u znalkyne, pri výsluchu na polícii, vo vyjadrení pred opatrovníkom, ako je vo vzťahu k občianskemu združeniu P.Á., neprejavil
nijaké pochybnosti o správnosti svojho konania. Napriek existujúcim problémom u detí bol presvedčený, že štýl jeho výchovy, ako to nazval u znalkyne „drezúry“, je správny a nebol ochotný prijať žiadny iný názor alebo pomoc v takto zložitej situácii.
41. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pestúni čiastočne zvládali svoju úlohu do doby, kým deti nezačali vstupovať do puberty a problémy, ktoré so sebou niesli z narušenej biologickej rodiny, sa prejavili naplno. Treba však uviesť, že deti boli v pestúnskej starostlivosti od roku XXXX do roku XXXX, teda takmer X rokov, čo je podľa súdu dostatočný čas na to, ak by sa s takýmito deťmi kvalifikovane pracovalo, aby k tak vážnym narušeniam v ich osobnostiach nedošlo. Pestúni však pristúpili k maloletým deťom ako k deťom bez akýkoľvek zranení, pričom im dávali najavo, že nie sú súčasťou rodiny a ich prítomnosť v rodina je len podmienená. Takýto postoj sa ako nesprávny prejavil už v roku XXXX, vtedy ešte u maloletej Z., pričom pestúnom bola poskytnutá pomoc. Ako je však zrejmé zo správy, odbornejšiu pomoc odmietali a preferovali prvoplánové, účelové a represívne riešenia. Pestúni boli už v roku XXXX upozornení aj na začínajúce možné problémy v správaní maloletého J.. Je zrejmé, že ani na toto upozornenie nijako nereagovali a riešenie začínajúcich problémov nepodchytili.
42. Plynutie času ukázalo, že to nebol správny postoj a rovnaké chyby v konaní pestúnov spôsobili problémy v správaní maloletého H. a J.. Skutočnosť, že pestúni, a predovšetkým pestún, v súčasnosti absolútne nezvládajú svoju úlohu, bola zrejmá z používania fyzických trestov, predovšetkým u chlapcov, čo u nich vyvolalo výrazne negatívny postoj vo vzťahu k pestúnovi.
43. Chlapci absolútne odmietajú návrat do pestúnskej rodiny. Tu súd dáva do pozornosti samotný postoj pestúnov, ktorý napriek tomu tvrdili, že majú záujem o všetky tri deti. Súd zároveň poukazuje na to, že maloletý J. sa podľa pestúnov mal dopustiť sexuálneho zneužívania ich maloletej dcéry. Za tejto situácie je potom podľa súdu postoj pestúnov nepochopiteľný, vyslovene účelový, absolútne nekritický k svojim schopnostiam a nezohľadňujúci možné následky svojho konania v budúcnosti. Celý tento postoj opäť odzrkadľuje odmietanie priznať si čo i len malé pochybenie vo svojich doterajších výchovných metódach.
44. Čo sa týka maloletej H., táto v znaleckom posudku prezentovala svoj postoj k pestúnovi viac- menej účelovo, nie negatívne. Zároveň mu nevyjadrila žiadne pozitívne hodnotenie, s tým, že preferuje pestúnku až neprimerane idealizujúco. Tento postoj vychádzal z toho, že maloletá sa chce vrátiť do rodiny, a to práve vzhľadom na vzťah k pestúnke. Názor vrátiť sa do rodiny H. prezentovala aj vo svojich posledných vyjadreniach pred psychologičkou v Centre sociálnej služieb v L.. Súd teda mal za úlohu zistiť, či jediná prakticky pevnejšia vzťahová väzba s biologickými súrodencami je dôležitejšia ako vzťah k pestúnke, a to za situácie, keď je preukázané, že pestún svoju úlohu nezvláda a návratom do pestúnskej rodiny by sa H. vrátila do spoločnej pestúnskej starostlivosti oboch pestúnov. Tým by bola opätovne pod vplyvom pestúna a pretrhli by sa biologické väzby so súrodencami, teda s bratom a dvojčaťom. Za tejto situácie mal súd za to, že napriek názoru maloletej nie je možné jej vyhovieť a navrátiť maloletú do pestúnskej rodiny, keďže bolo preukázané, že minimálne pestún v súčasnosti už nezvláda pestúnsku starostlivosť a jeho osobnostné kapacity a schopnosti na starostlivosť o pestúnske deti nestačia. Keďže vplyv pestúnky, vzhľadom na jej osobnosť a postavenie v rodine je len okrajový, nebol tu predpoklad, žeby svoju úlohu zvládla, ani ak by maloletá bola zverené do starostlivosti len jej. Súd preto zrušil pestúnsku starostlivosť u všetkých detí.
45. Maloletým deťom bola nariadená ústavná starostlivosť. Negatívny postoj maloletých detí k ich súčasnému pobytu v krízovom centre vyplýval aj z ich neistoty o budúcnosti. Po umiestnení maloletých detí do ústavnej starostlivosti má súd za to, že postoj maloletý deti sa zmení. Podľa súdu je ústavná starostlivosť za takejto situácie v najlepšom záujme maloletých detí. V súčasnosti, tak v biologickej rodine otca, ako aj v biologickej rodine matky, nie je osoba, ktorá by bola schopná alebo ochotná sa o maloleté deti postarať. Bude však úlohou príslušných orgánov neustále sa pokúšať o umiestnenie detí do čo najvhodnejšieho výchovného prostredia. Úlohou ústavu, v ktorom sa deti budú nachádzať, bude poskytnúť maloletým deťom adekvátnu starostlivosť a predovšetkým psychologickú a sociálnu pomoc tak, aby sa aspoň čiastočne dokázali zbaviť tráum z minulosti, v čom pestúni na celej čiare zlyhali.
46. Na záver súd už len opakuje, že nijako nepopiera odvahu pestúnov postarať sa v minulosti o štyri cudzie deti a snahu dať im čo najlepšiu výchovu. Súd nepopiera ani to, čo pozitívne pestúni v minulosti maloletým deťom poskytli. Súd konštatoval, že pestúni svojim spôsobom zvládali starostlivosť o maloleté deti do určitého času. Keďže však podcenili sanovanie emočných a iných osobnostných
zranení detí a zamerali sa len na ich výkonnosť a kontrolu, postupom času sa v osobnostiach detí začali prejavovať tieto zranenia, ktoré neboli nijako odborne ošetrené. Ani vtedy si pestúni nepriznali (neuvedomili) svoje chyby a odbornú pomoc nežiadali, resp. odmietli. Všetko toto podľa súdu viedlo k tomu, že maloleté deti sú v dosť vážnom psychickom stave a v súčasnosti potrebujú stabilné prostredie, odbornú pomoc a poskytnutie terapie. Za najdôležitejšiu súd považuje skutočnosť, že maloleté deti budú spolu ako súrodenci a keď pochopia, že ich situácia je stabilná a nie sú nijako ohrozené, budú schopné a ochotné prijímať aj pomoc, ktorá im bude poskytnutá. Pokiaľ teda pestúni deklarovali svoj pozitívny citový vzťah k maloletým deťom, predovšetkým zo strany pestúnky k H., súd má za to, že predovšetkým ona si uvedomí, čo je najlepšie pre H. a nebude žiadať o roztrhnutie súrodeneckej skupiny a o ďalšie traumatizovanie detí.
47. Umiestením maloletých deti do ústavnej starostlivosti súd určil rodičom aj plnenie vyživovacej povinnosti, a to v minimálnej výške, keďže ani jeden z nich nedosahuje príjmy, ktoré by odôvodňovali určiť vyššie výživné.
48. Súd ešte v závere poukazuje na to, že problémy v rodine sa prejavili už v roku XXXX, s tým, že boli avizované aj problémy u mal. J.. Je preto otázne, prečo kompetentné orgány už vtedy nepreverili schopnosť pestúnov adekvátne zabezpečovať pestúnsku starostlivosť maloletým deťom.
49. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)