Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-26-2016.pdf
PDF · 101.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.U. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Ul. J.Kráľa 5/A, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátska kancelária Černejková & Hrbek, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o zaplatenie 705,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 705,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne počnúc dňom 20.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Súd u r č u j e , že spotrebiteľský úver uzatvorený na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 4.2.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 705,67 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania rozšíril žalobu o výrok, ktorým sa domáhali určenia, že spotrebiteľský úver uzatvorený na základe žiadosti o vydaní platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov eventuálne určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Súd uznesením zo dňa 26.2.2018 pripustil zmenu žaloby.
1.1. Plnenia sa žalobca domáhal titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že dňa 24.5.2004 uzatvoril ako účastník zmluvu o úvere so žalovaným na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX. Na základe kreditnej platobnej karty poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec 995,82 € (30.000,-- Sk). Peňažné prostriedky mu boli poskytované prostredníctvom tejto kreditnej platobnej karty, preto žiadal zmluvu podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedeného zákona mala zmluva obsahovať podľa ustanovenia § 4 ods. 2, písm. a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo absentovalo, najmä údaj o ročnej úrokovej sadzbe v súlade s ustanovením písm. g/ ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva o úvere neobsahovala zákonom požadované náležitosti, mal za to, že uvedený úver bol poskytnutý ako bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z pôžičkovej karty žalobca za obdobie 1.7.2004 - 31.10.2015 čerpal prostredníctvom tejto platobnej karty sumu 6.282,10 € a uhradil celkovo 9.429,36 € čím preplatil poskytnutú čiastku o sumu 3.147,26 €, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil sa dozvedel v priebehu
mesiaca december 2015, preto si uplatnil nárok, ktorý pozostával zo súčtu úhrad uskutočnených v období od 29.1.2013 do 19.3.2015 spolu v žalovanej výške 705,67 €. Zvyšnú časť, o ktorú sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil si neuplatnil vzhľadom na uplynutie premlčacej doby.
1.2. Tak ako je vyššie uvedené v priebehu konania žiadal žalobca vysloviť v rozhodnutí súdu aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Tento návrh odôvodňoval tým, že žalovaný nejaví žiadnu snahu o zvrátenie nezákonného stavu a ťaží z toho, že len málo poškodených klientov spotrebiteľov sa dozvie, že boli poškodený a len málo z tých, ktorí o tom vedomosť majú sa snaží súdnou cestou zjednať nápravu. Takúto situáciu považuje za protiprávny stav, ktorý vyvolal žalovaný a preto ako žalobca si uplatnil svoju obranu a právo priznané mu ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojitosti s ustanovením § 137, písm. d/ Civilného sporového poriadku. S ohľadom na nejednotnú judikatúru vo vzťahoch k posudzovaniu obdobných spotrebiteľských úverových vzťahoch žalobca zvolil eventuálny petit, ktorým sa domáhal na prvom mieste určenia zmluvy o úvere ako bezúročnej a bezpoplatkovej a pre prípad, že súd posúdi, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie tohto petitu, tak žiadal určiť jej neplatnosť. Úspech žalobcu v tomto konaní má do budúcna zabrániť prípadnému neodôvodnenému vymáhaniu, či postupovaniu neexistujúcej pohľadávky tretím osobám. Navyše poukázal na to, že na základe nesprávnych údajov poskytnutých žalovaným je evidovaný v rozpore so skutočnosťou ako dlžník zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských úveroch podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný ako banka zodpovedá za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov poskytnutých do úverového registra podľa ustanovenia § 7 ods. 7 a 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úspech žalobcu v tomto konaní súčasne umožní dosiahnuť opravu nesprávnosti v úverovom registri.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním, rozhodnutím vo veci. V plnom rozsahu zotrvával na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach s tým, že žalobu aj po rozšírení považoval za nedôvodnú. Podľa žalovaného zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy a z tohto dôvodu nie je možné považovať úverovú zmluvu za bezúrokovú a bezpoplatkovú. Navyše zdôraznil, že pri revolvingovom úvere je matematicky nemožné zastabilizovať na začiatku zmluvného vzťahu údaje nevyhnutné na výpočet RPMN, preto spoločnosť žalovaného mohla žalobcovi poskytnúť len príkladný - indikatívny výpočet RPMN. Táto skutočnosť vyplýva aj z viacerých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch napr. ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj z rozhodnutí, či už Krajského súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Trnave a v Nitre, na rozhodnutia ktoré v písomnom vyjadrení žalovaný poukázal. Súčasne táto skutočnosť vyplýva aj z vyhlášky Ministerstva financií SR z 13.12.2007 č. 620/2007 Z.z., ktorá vo svojej prílohe časti 3c vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza, že „ sa uvádza hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN sa riadok nepĺňa“. Z uvedeného mal za to, že na základe zmluvy o úvere boli dohodnuté riadne zmluvné podmienky, preto zmluva o úvere nie je bezúročná ani bez poplatkov. Na strane žalovaného tým nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a preto žalobu v oboch výrokoch považoval žalovaný za nedôvodnú.
3. Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 26.5.2016 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 21.12.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo XXX/XXXX rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že úlohou okresného súdu bude skúmať, či žalobca bol pred uzavretím zmluvy informovaný o náležitostiach predpokladaných v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., resp., či tieto zmluva o úvere obsahovala pri jej uzavretí a to i s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti uvádzané odvolacím súdom, ktoré dosiaľ zo strany okresného súdu posudzované neboli. Z ustanovenia § 295 CSP vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uznal, že nesplnenie povinností žalovaným v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon nespája s následkom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a nemožno mať však za to, že zmluva súčasne nemusí obsahovať údaj o RPMN, pretože v konečnom dôsledku by tam dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že nemôže súd rezignovať ani na kontrolu dodržiavania ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
4. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah medzi stranami za vzťah spotrebiteľský vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 24.5.2004 kedy došlo k prijatiu a schváleniu žiadosti zo strany žalovaného na základe čoho sa žiadosť žalobcu stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Ďalej odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6, veta prvá zákona č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť RPMN musí byť spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne ukončenia zmluvného vzťahu.
7. Zákon č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy medzi stranami riešil aj situácie, keď RPMN určiť nemožno. Podľa § 3 ods. 6, veta prvá tohto zákona však platí, že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Ide o prípady revolvingových úverov, ktoré sú typické tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie úverových prostriedkov a časť na odplatu. Tým sa neustále menia údaje relevantné pri výpočte RPMN.
8. Je nesporné, že v prejednávanej veci žalobcovi bol poskytnutý revolvingový úver, ktorý bol neustále dopĺňaný tak ako poskytoval plnenia na základe uvedeného úveru. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu bolo povinnosťou tunajšieho súdu preskúmať, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje alebo neobsahuje náležitosti predpokladané § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda či si dodávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť, resp., či bol o týchto podmienkach zmluvy oboznámený a akým spôsobom bol oboznámený žalobca. K splneniu podmienok upravených v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v žiadnom prípade nemôže dôjsť len všeobecnou formuláciou uvedenou v obchodných podmienkach článku IX. v rámci záverečných ustanovení, kde je v bode 12 konštatované, že RPMN sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania v súlade s prílohou zákona č. 258/2001 v znení neskorších predpisov. Naviac ani po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom zo strany žalovaného nebolo predložené ani iným spôsobom vydokladované, že by k akémukoľvek výpočtu v priebehu úverového vzťahu zo strany veriteľa - dodávateľa došlo. Výšku RPMN nie je možné ustáliť ani z cenníka VÚB, a.s. predloženého žalovaným s indikatívnym výpočtom RPMN platným od 21.6.2004, teda až potom ako bola zmluva medzi stranami uzavretá. S predpokladaným údajom RPMN tak ako na to vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje, nebol žalobca oboznámený čo vyplýva jednak z vyjadrenia žalobcu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu a tiež z podaní žalovaného, ktorý takúto skutočnosť súdu nepreukázal.
9. Pokiaľ išlo o náležitosti samotnej zmluvy predpokladané v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. mal súd za to, že s poukazom na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V prejednávanom prípade však žiadosť spotrebiteľa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi stranami sporu až prijatím a schválením žiadosti spotrebiteľa dodávateľom, keď v žiadosti je uvedený len úverový rámec a štandardná mesačná splátka. Všetky ostatné údaje predpokladané zákonom by mali byť obsiahnuté v obchodných podmienkach tak ako to uvádza a poukazuje na to žalovaný, s ktorými podľa zmluvy bol
žalobca oboznámený. V zmluve zo dňa 24.5.2004 nie je uvedené, ktoré z obchodných podmienok ako zmluvných dojednaní sú súčasťou zmluvy. V obchodných podmienkach je v ich prvej vete uvedené: „Nižšie uvedené zmluvné podmienky sú pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty ...“. Naviac v uvedených obchodných podmienkach ani v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 24.5.2004 nie je uvedené, že ich súčasťou je samotný cenník, ktorý prípadný indikatívny výpočet RPMN, i keď v nesprávnom období, teda nie v období kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami došlo, tvorí. V samotnej zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. sa totiž uvádza len to, že žalobca bol s obchodnými podmienkami pre užívanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., ako aj s cenníkom VÚB, a.s. oboznámený, teda ani z uvedenej citácie nevyplýva, že cenník VÚB, a.s. bol súčasťou zmluvy, preto nie je možné konštatovať, že indikatívny výpočet RPMN je v zmluve obsiahnutý. Je zrejmé, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy boli obsiahnuté na jednom dokumente, ale je potrebné, aby zmluva o úvere obsahovala jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti obsahujúce tieto náležitosti a tieto písomnosti boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne a reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
10. Tak ako je to vyššie konštatované súd doplnil dokazovanie s tým, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý sa ostatného pojednávania nezúčastnil pre zlý zdravotný stav, pričom prostredníctvom právneho zástupcu odkazoval na svoju predchádzajúcu výpoveď a zdôraznil, že s údajmi a zákonnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako sú poplatky, úroky a RPMN nebol zo strany žalovaného riadnym spôsobom uzrozumený a tieto informácie mu poskytnuté neboli. Z tohto dôvodu mal za to, že žalovaný nemá nárok na odplatu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktorého sa na jeho úkor dopustil. Aj pokiaľ ide o rozšírenie žaloby zotrvávali aj na tejto časti nároku s tým, že pri vydaní bezdôvodného obohatenia súd síce prejudiciálne rieši otázku dojednania zákonných náležitostí a teda, či žalovanému vznikol nárok na odplatu alebo nie, ale mali za to, že je na mieste aj vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru bez preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení vzhľadom na zákonnú úpravu. Navyše ide aj o uvedenie žalobcu v registri neplatičov. Navyše žalobca čelí vymáhaniu pohľadávky od spoločnosti Intrum Justitia s tým, že je to bežnou praxou peňažných ústavov a z uvedeného je zrejmé, že figuruje ako neplatič v registri neplatičov. Rovnako mal za to žalobca, že pre budúcnosť je potrebné a aj na mieste rozhodnúť v zmysle rozšíreného petitu práve z dôvodu možných budúcich sporov zo strany žalovaného. 11. Žalovaný v rámci doplnenia dokazovania nedoložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodržanie postupu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. predpokladaných § 3 ods. 6 a nepreukázal, že žalobcu riadne informoval o náležitostiach zmluvy o úvere.
12. Je pravdou, že nesplnenie povinností žalovaným v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon nespája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nemožno však mať za to, že zmluva súčasne nemusí tento údaj o RPMN obsahovať, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na potrebu dodržiavania ustanovení § 4 ods. 5 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok ponuky spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. súd mal za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 4 ods. 1 a 2 sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva čo všetko musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, pričom v priebehu konania bolo zistené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, v dôsledku ktorých podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia je zmluvou ktorou bol poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov. Zmluva totiž okrem ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaným na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona neobsahovala ani uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani ďalšie údaje ako je uvedenie ročnej úrokovej sadzby a tiež údaje týkajúce sa poplatkov. Z tohto dôvodu mal súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a úver, ktorý bol na základe nej poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ustanovenia § 137, písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v platnosti a účinnosti zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý v ustanovení § 11 ods. 4 umožňuje spotrebiteľom uplatniť právo na vyslovenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe spotrebiteľských zmlúv. Preto mal súd za to, že v danej veci je daný nárok žalobcu domáhať sa vyslovenia, že spotrebiteľský úver uzavretý na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 24.5.2004 medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení nie je potrebné skúmať, nakoľko právo domáhať sa takéhoto určenia vyplýva priamo z právneho predpisu.
13. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP, pričom rozhodol o nároku žalobcu ako úspešnej strany v konaní na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).