Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-36-2021.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: N. L., bytom F., P. O. T. XXXX/X, zastúpený Mgr. Petrom Rybanským, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 46, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OOP1-2021/011280-002 zo dňa 04. 03. 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Nitra odbor opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP1-2021/011280-002 zo dňa 04. 03. 2021 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu v Topoľčanoch, odboru vnútornej správy č. OU-TO-OVVS-2020/010125-010 zo dňa 29. 12. 2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.
Krajský súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 04. 03. 2021 č. OU-NR-OOP1-2021/011280-002 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu v Topoľčanoch, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TO- OVVS-2020/010125-010 zo 29. 12. 2020 tak, že zmenil výrokovú časť, ktorá znie: obvinený Dušan Kováčik, nar. 14. 04. 1955, bytom Topoľčany, Hviezdoslavova 2169/6 sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 26. 04. 2019 vo večerných hodinách v bližšie neurčenom čase v záhradkárskej osade pri rieke Nitra v Topoľčanoch na N. C. a jeho manželku vykrikoval slová s výhražným podtextom že: „keď ešte raz nájde zalepený zámok, zalepí im rite tým lepidlom“ a zahnal sa na N. C. záhradnými nožnicami.
V ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-TO-OVVS-2020/010125-010 zo dňa 29. 12. 2020 zostáva v ostatnej časti nezmenené.
2. Prvostupňový správny orgán oznámením o predmetnom skutku rozhodol dňa 26. 04. 2019, kedy zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený N. L. úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním voči N. C. tým, že dňa 26. 04. 2016 v záhradkárskej osade pri rieke Nitra v Topoľčanoch ho mal napadnúť záhradnými nožnicami a pri tom sa mu mal vyhrážať slovami „ty špina, choďte odtiaľto do piče, lebo ťa zabijem.“ Správny orgán zastavil konanie z dôvodu, že za priestupok bola uložená bloková pokuta.
3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 16. 04. 2020 podal prokurátor Krajskej prokuratúry protest prokurátora č. Kd 132/20/4400-8 zo dňa 02. 09. 2020, v ktorom namietal, že rozhodnutím odvolacieho orgán u došlo k porušeniu ustanovenia § 84 ods. 1 a § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch.
Odvolací orgán sa následne stotožnil s návrhom a dôvodmi Krajskej prokuratúry a dospel k záveru, že protestu treba vyhovieť. Zrušil svoje rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2020 a opätovne rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2020 uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným porušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 26. 04. 2019 vo večerných hodinách, v bližšie neurčenom čase, v záhradkárskej osade pri rieke Nitra v Topoľčanoch na N. a jeho manželku vykrikoval slová s výhražným podtextom, že „keď ešte raz nájde zalepený zámok, zalepí im rite tým lepidlom“. Tiež mu adresoval vulgárne slová „vyjebaný kokot“ a zahnal sa záhradnými nožnicami.
Za spáchanie priestupku správny orgán uložil žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v súlade s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 10,- euro, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň ho zaviazal povinnosťou uhradiť trovy konania vo výške 16,- euro, a to do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odvolanie, kde uvádza, že predmetné rozhodnutie je nesprávne, nebol zistený objektívny skutkový stav veci. Uznáva ho vinným len na základe výpovede p. Jakubíčku a manželky, a tiež na základe jeho čiastočného priznania. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že žalobca opakovane správnemu orgánu navrhol za účelom objasnenia veci aby bola vykonaná konfrontácia medzi ním, oznamovateľom a jeho manželkou, k čomu nedošlo.
Odvolací správny orgán konštatoval po preskúmaní odvolania žalobcu a predloženého spisového materiálu, že prvostupňový správny orgán na ústne pojednávanie predvolal obvineného N. L., oznamovateľa N.. a svedkyňu G.. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň vo večerných hodinách bol v záhradkárskej oblasti Topoľčany a po príchode zistil, že má zalepený zámok na bránke, čím mu bol znemožnený prístup do jeho záhrady. Pri prestrihávaní zámku si všimol, že sa na tom smiali susedia C.. V hneve uviedol, že oznamovateľovi N. C. a manželke K. zaletí rite tým lepidlom ak nájde ešte raz zalepený zámok, a tiež uviedol, že sa zahnal následne nožnicami na oznamovateľa N. C.. Následne svoju výpoveď pred správnym orgánom dňa 24. 11. 2020 odmietol podpísať. Oznamovateľ N. C. a manželka K. si predvolanie na ústne pojednávanie na deň 24. 11. 2020 a 22. 12. 2020 neprevzali v odbernej lehote a na ústne pojednávanie sa nedostavili. Vzhľadom na túto skutočnosť prvostupňový správny orgán vychádzal z ich výpovedí, ktoré uviedli pred policajným orgánom dňa 07. 09. 2020, kedy ich vo večerných hodinách v záhradkárskej oblasti v Meste Topoľčany slovne napadol obvinený N. L. tak, že mu povedal: „vyjebaný kokot“ a zahnal sa po ňom záhradnými nožnicami, pričom k žiadnemu fyzickému zraneniu nedošlo.
Vzhľadom na rozsah dokazovania žalovaný správny orgán zastáva názor, že obvinenému N. L. bolo spáchanie skutku jednoznačne preukázané a jeho konanie napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku.
Odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku, zmenil výrokovú časť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový správny orgán vo výroku nesprávne uviedol, že obvinený N. L. mal oznamovateľovi adresovať tiež slová v znení „vyjebaný kokot“, čo podľa názoru odvolacieho orgánu nebolo v priebehu dokazovania nad rámec všetkých pochybnosti preukázané. Odvolací správny orgán mal za to, že rozpor v pôvodnom popise skutku a následným popisom skutku oznamovateľom a svedkyňou pred policajným orgánom nebol v priebehu správneho konania odstránený a z toho dôvodu odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie.
Skutočnosť, že žalobca odmietol podpísať zápisnicu, resp. svoju výpoveď dňa 24. 11. 2020 správny orgán vzal do úvahy túto výpoveď, pretože správnosť tohto zápisu potvrdili pracovníci prvostupňového správneho orgánu, ktorí viedli ústne pojednávania, a to G.. R. U. a Y. G.. Obvinený N. L. pravdivosť uvedených skutočností nenamietal, a to ani v odvolaní a bol uznaný vinným zo skutku len v rozahu, ku ktorému sa sám priznal.
Čo sa týka žiadosti o konfrontáciu obvineného oznamovateľom a svedkyňou správny orgán poukázal na výpoveď obvineného Kováčika, ktorý do zápisnice uviedol, že žiada predvolať svedkov, pričom neuviedol, že žiada s nimi vykonať konfrontáciu.
Správny orgán poukazuje na to, že oznamovateľ a svedkyňa Jakubíčkoví vypovedali pred policajnými orgán, svoje výpovede riadne podpísali a pričom krivá výpoveď im nebola počas pojednávania preukázaná.
Preukázanie sankcie správny orgán prihliadal na miesto a okolnosti spáchania skutku a na skutočnosť, že medzi obvineným, oznamovateľom a jeho manželkou sú dlhodobo narušené vzájomné vzťahy a bola braná do úvahy skutočnosť, že obvinený sa priznal k skutku a svojim konaním nespôsobil obvinený oznamovateľovi žiadnu vážnejšiu ujmu aj keď v minulosti bol už postihnutý za protiprávne konanie obdobného charakteru.
II.
4. Žalobca v podanej žalobe poukázal na procesné pochybenia správneho orgánu, že pojednával v neprítomnosti oznamovateľa a svedka, ktorí si neprevzali termín prejednávania priestupku a ja napriek tomu, že žiadal ich vypočutie, správny orgán na jeho žiadosť nereagoval. Poukázal na tú skutočnosť, že odmietol podpísať zápisnicu z pojednávania, pretože nesúhlasil s jej obsahom a jeho požiadavkám správny orgán nevyhovel, a preto poznačili pracovníčky správneho orgánu, že odmietol podpísať zápisnicu, avšak bez uvedenia dôvodu, čím porušili ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o správnom konaní. Taktiež bez ďalšieho vysvetlenia správny orgán nevykonal dôkazy ktoré navrhol žalobca, a to na konfrontáciu, ktorej sa dožadoval a správny orgán uvádza, že žalobca túto konfrontáciu nenavrhoval. Túto skutočnosť pracovníčky však neuviedli. Ďalej poukazuje, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a neboli zabezpečené také dôkazy, ktoré by v dostatočnej miere objektivizovali skutočnosti prezentované správnym orgánom. Ďalej poukázal na absolútne formalistické a jednostranné vyhodnotenie výsluchu žalobcu, ktorý bol v správnom konaní jedinou vypočutou osobou. Z obsahu spisu nie je možné zistiť ani postoj oznamovateľa, pretože ten pred správnym orgánom nebol vôbec vypočutý. Žalobca bol predmetným rozhodnutím ukrátený na svojich ústavných právach a navyše spôsobom, kedy v príkrom rozopre so zákonom dochádza k vyrubeniu sankcie.
Žalovaný správny orgán prevzal v celom rozsahu výsledky vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánom, ktoré sú nedostatočné a majú vplyv na celkové zistenie skutkového a právneho stavu veci. Žiadal zrušiť rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
II.
5. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie dňa 26. 08. 2021, v ktorom uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že námietka žalobcu, ktorou poukazuje na nesprávne zapísanú a prispôsobenú jeho výpoveď z pojednávania jeho priestupku zo dňa 24. 11. 2020, nepovažuje odvolací orgán na dôvod pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pretože v odvolaní žalobca nenamietal správnosť zápisnice a jej správnosť bola potvrdená podpismi pracovníčok prvostupňového správneho orgánu.
6. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu ohľadom nevykonanej konfrontácie so svedkami, správny orgán poukazuje na to, že žalobca do zápisnice uviedol, že navrhuje predvolať svedkov, avšak nežiadal vykonať konfrontáciu s nimi.
7. Na ústne pojednávanie priestupku boli predvolaní svedkovia N. a G., ktorí sa však nedostavili bez ospravedlnenia. Odvolací orgán zastáva názor, že v danom prípade bolo úplne postačujúce pre zistenie skutkového stavu vychádzať z výpovedi svedkov zabezpečených pred policajným orgánom v
štádiu objasňovania a s výpovede samotného obvineného pred správnym orgánom dňa 24. 11. 2020, kde presne uviedol, akého skutku sa dopustil. Nepovažoval za nutné voči svedkom uplatniť inštitút predvedenia.
Postupom žalovaného správneho orgánu neboli porušené práva žalobcu ako to uvádza vo svojej žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
III.
8. V replike právny zástupca žalobcu opätovne poukazoval na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa si nesplnil svoju povinnosť uviesť do zápisnice dôvody, pre ktoré odmietol žalobca podpísať zápisnicu, a táto skutočnosť je zároveň logickým vysvetlením, prečo v zápisnici nie je uvedená žiadna námietka žalobcu. Ak by žalobca súhlasil s obsahom zápisnice, nemal by dôvod ju nepodpísať. Žalovaný v prípade posudzovania otázky viny žalobcu vychádzal výlučne zo zápisnice, ktorá nespĺňa zákonné požiadavky, a teda je absolútne nepoužiteľným dôkazom a navyše doteraz zistený skutkový stav prezentovaný žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom nemôže obstáť ani pri najväčšej snahe tvoriť podklad zákonného rozhodnutia.
Zástupca žalobcu ďalej uvádzal, že tvrdenie žalovaného, že sa žalobca nemal domáhať konfrontácie s oznam oznamovateľmi sa nezakladá na pravde, pretože v podaní žalobcu zo dňa 12. 03. 2020 označené ako odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania žalobca sa opakovane dožaduje vykonania konfrontácie, ktorá doposiaľ nebola vykonaná. Ďalej poukazoval zástupca žalobcu, že rozhodnutie žalovaného poukazuje iba na skutkové zistenia vyvodzujúce zo zápisnice o výsluchu žalobcu vykonaného pred orgánom prvej inštancie, pričom sám dokazovanie nijako nedoplnil aj napriek povinnosti a potrebe. Žiadal rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
IV.
9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 03. 2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu v Topoľčanoch č. OU-TO-OVVS-2020/010125-010 zo dňa 29. 12. 2020 zmenil vo výrokovej časti.
Na nariadenom pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a písm. g/ a ods. 3 písm. a/ SSP.
10. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože sa žiadneho skutku nedopustil, ktoré mu bolo kladené za vinu. Je pravdou, že so susedmi v záhradkárskej osade manželmi C. nemali dobré vzťahy, títo podávali rôzne oznámenia voči jeho osobe. Po príchode na záhradu si našiel zalepený zámok a videl susedov ako ho sledujú a smiali sa, preto im povedal, že či by boli spokojní s tým, keby im to niekto urobil. Nebol spokojný ani s postupom prvostupňového správneho orgánu, pretože i napriek jeho žiadosti manželia C. nikdy neboli na pojednávaní, priestupkovom vypočutí ani s ním konfrontovaní.
11. Právny zástupca žalobcu poukazoval právnu genézu tohto prípadu, takže prvé rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené, vzhľadom na protest prokurátora. Žalobca odmietol podpísať zápisnicu po pojednávaní, pretože tam boli uvádzané iné zápisy ako povedal a dôvod jeho odmietnutia podpísať túto zápisnicu nebol uvedený i keď ho ústne ho zamestnankyniam okresného úradu povedal. Ďalej zástupca uviedol, že skutkový stav a závery orgánov prvého stupňa ako aj žalovaného nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, navyše odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, napĺňa znaky arbitrárnosti.
12. Zástupca žalovaného správneho orgánu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 26. 08. 2021. Žalobca nevzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom prvostupňového správneho orgánu, a to, že podal sťažnosť na zamestnankyne uviedol až na súdnom pojednávaní.
13. Právny zástupca žalobcu na ďalšom pojednávaní dňa 25. 04. 2022 uviedol, že v súvislosti s podanou sťažnosťou na postup pracovníkov Okresného úradu v Topoľčanoch, táto mala by vybavená listom dňa 10. 05. 2021. Podľa doručenky predloženej k tomuto listu sa oboznámil až 08. 06. 2021. V čase vyšetrovania tejto sťažnosti 06. 05. 2021 bol prítomný na prvostupňovom správnom orgáne, avšak v následný deň bol hospitalizovaný, takže zásielku 08. 06. 2021 nemohol prevziať, pretože bol v nemocnici takmer tri mesiace, preto nemal informácie o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti. Konfrontácia s N. nebola nikdy vykonaná a správne orgány rozhodovali len na základe výpovede žalobcu zo dňa 24. 11. 2020.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 182 ods. 1 písm. h/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
- Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilo osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.
- Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné, alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie, hoci len z nedbanlivosti, aj zákon nevyžaduje výslovne úmysel;
- Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje.
- Objektívna stránka je daní konaním, následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom; fakultatívnymi znakmi je objektívnej stránky sú čas a miesto konania.
Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutých v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená podľa § 49 zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie
vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 100,- euro.
Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetku pochybnosť, platí zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej veci podľa správneho súdu zistený skutkový stav správnym orgánom neviedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Neboli odstránené prvostupňovým správnym orgánom rozdiely vo výpovediach obvineného a svedkov, čo je závažným procesným pochybením. Náležite sa nevyporiadali s rozdielnymi výpoveďami uvedených osôb a vyhodnotili dôkazy jednostranne tak ako to namieta žalobca.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
14. V predmetnej veci bolo úlohou súdu usúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným porušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, tým že dňa 26. 04. 2019 vo večerných hodinách, v bližšie neurčenom čase, v záhradkárskej osade pri rieke Nitra, že N. a jeho manželku vykrikoval slová s výhražným podtextom, ktorý je uvedený vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, za čo mu bola uložená pokuta 10,- euro podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v súlade s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch a povinnosť uhradiť trovy konania.
15. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán po zrušení rozhodnutia nadriadeným orgánom - žalovaným, rozhodnutím OU-NR-OOP1-2020/035389 zo dňa 25. 11. 2020, v dôsledku protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra predvolal na ústne pojednávanie dňa 24. 11. 2020 obvineného N. L., ktorý vypovedal ohľadne incidentu, ktorý sa mal udiať dňa 26. 04. 2019 v záhradkárskej osade, túto zápisnicu však odmietol podpísať a správny orgán bližšie nezdôvodnil dôvody odmietnutia podpísania zápisnice obvineným. Správny orgán na tento termín pojednávania predvolal i poškodeného, teda oznamovateľa, ako svedka N. C. a jeho manželku G.. K. C., ktorí sa pojednávania nezúčastnili, opätovne predvolal všetkých zúčastnených tohto priestupkového konania na ďalšie prejednanie priestupku stanoveného na deň 22.12.2020 na 8:00 hod, ktorého sa nezúčastnili bez ospravedlnenia. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie len na základe predchádzajúcej výpovede obvineného N. L. a vôbec neodstránil rozpory medzi jeho tvrdením a tvrdeniami poškodených, teda svedkov manželov C., ktorí vypovedali len pred policajným orgánom. Správny orgán vykonal ústne pojednávanie bez prítomnosti poškodených, ktorí sa nedostavili ani na ďalšie pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia a uvedenia dôvodu, tým došlo k porušeniu práva obvineného, teda žalobcu, pretože podľa § 31 ods. 1 trestného zákona a čl. 6 ods. 3 písm. d/ Európskeho dohovoru, podľa ktorého každý, kto je obvinený z trestného činu alebo priestupku má tieto minimálne práva: vypočúvať, alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov proti nemu. Teda správny orgán mal opätovne zvolať ústne pojednávanie, na ktoré mal zabezpečiť účasť svedkov, ktorí by za prítomnosti obvineného boli vypočutí. Týmito porušeniami procesných práva, došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, pretože žalobca sa v konaní o priestupku nemohol konfrontovať s vypočúvanými svedkami, možnosť im klásť nejaké otázky, alebo sa vyjadriť ich výpovediam.
16. Taktiež správa orgán nedal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutiam vyjadrili k podkladom, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 3 správneho poriadku.
17. Vzhľadom na tieto závažné porušenia správneho konania prvostupňovým správnym orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydania nezákonného rozhodnutia, správny súd zrušil rozsudkom napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a písm. g/ a zároveň podľa ods. 3 písm. a/ zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo. Správny orgán po zrušení veci opätovne vykoná dokazovanie v danej veci v zmysle zákona o správnom konaní.
18. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
19. O trovách konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.