Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci navrhovateľky: G.. X. O., A.. X.X.XXXX, bytom Q. X, W., zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89, Bratislava, proti bývalému manželovi: G.. U. O.E., A.. X.X.XXXX, bytom O. X, W., o určenie výživného na rozvedenú manželku, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu faxom dňa 20.3.2012 a doplneným písomne dňa 23.3.2012, sa navrhovateľka domáhala voči svojmu bývalému manželovi určenia príspevku na svoju výživu na čas po rozvode v sume 1890,- eur mesačne od 19.3.2012.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s bývalým manželom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V s právoplatnosťou ku dňu 19.3.2007. Z manželstva pochádzajú 2 deti: syn P., A.. XX.X.XXXX a dcéra P., A.. X.X.XXXX. Závažnou zmenou majetkových pomerov, schopností a možností u navrhovateľky, ku ktorej došlo po rozvode manželstva účastníkov, sa navrhovateľka nie z vlastnej viny dostala do stavu hmotnej núdze. Pod vplyvom nekalého konania bývalého manžela sa zničilo navrhovateľkino zdravie, schopnosť byť pracovne činná, čo viedlo k dramatickému zhoršeniu jej životnej úrovne. Vážne zdravotné problémy vyústili v dlhodobé práceneschopnosti až do osobnej invalidity. Príjmy navrhovateľky nestačia pokryť jej základné životné potreby ani náklady na lieky, ktoré navrhovateľka nevyhnutne potrebuje. Do podania tohto návrhu nebolo medzi účastníkmi konania vyporiadané ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode. Bývalý manžel jej zobral všetko, čo mohol vrátane detí. Inak sa k nej nesprával ani počas trvania manželstva, kedy on žil v luxuse a navrhovateľke vedome neumožnil mať rovnako vysokú životnú úroveň ako on. Spoločnosti, v ktorých v súčasnosti pracuje a ktoré patrili do masy nevysporiadného BSM, bývalý manžel bez súhlasu a proti vôli navrhovateľky previedol na svoju súčasnú manželku M. O.E. a navrhovateľke spôsobil dlžoby. Bývalý manžel a jeho súčasná manželka majú vysoké príjmy z oboch spoločností, zároveň sú aj vlastníkmi viacerých nehnuteľností. Bývalý manžel nie je ochotný prispievať na výživu navrhovateľky ani jej akýmkoľvek spôsobom pomôcť v jej chorobe a hmotnej núdzi.

3. Bývalý manžel s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a navrhoval zo zamietnuť ako nedôvodný.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjmoch a výdavkovými dokladmi účastníkov, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok a o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

potvrdeniami ÚPSVaR Bratislava o poberaní dávok v hmotnej núdzi, súdnymi rozhodnutiami vo veciach účastníkov konania, lekárskymi potvrdeniami o zdravotnom stave, čestnými prehláseniami, výpismi z obchodného registra, výpismi z listov vlastníctva, daňovými priznaniami a účtovnými závierkami obchodných spoločností, výpismi z rakúskeho účtu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.2.2005, č.k. 25C 113/99-469, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2007 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-578 zo dňa 14.9.2006 a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-644 zo dňa 19.2.2007 čo do opravy odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-578, bolo rozvedené manželstvo účastníkov tohto konania. Zároveň súd na čas po rozvode manželstva zveril vtedy maloletého syna P. do výchovy a opatery otca a matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 1800,- Sk mesačne vopred.

6. Navrhovateľka je od roku 2003 až doposiaľ jedným z dvoch konateľov obchodnej spoločnosti TOPTREND s.r.o.. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti jej za obdobie rokov 2005 až 2014 nebola vyplatená žiadna odmena z titulu výkonu funkcie konateľa. Podľa oznámenia Daňového úradu Bratislava táto spoločnosť naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011. Od marca 2008 je navrhovateľka dlhodobo práceneschopná. Podľa lekárskych potvrdení z roku 2009 trpí navrhovateľka ochorením, ktoré vyžaduje dlhodobú liečbu, je spojené s obmedzením fyzickej aktivity a mobility, potrebuje fyzické a psychické šetrenie. Je nutné kľudové prostredie, celková výkonnosť a somatický nález sú výrazne zhoršované vplyvom vonkajších stresových momentov. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2009 bola navrhovateľka uznaná za invalidnú s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%, od 5.3.2009 jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 134,80 eur. Tento invalidný dôchodok bol každoročne zvyšovaný - v roku 2010 poberala invalidný dôchodok vo výške 139,- eur, v roku 2011 vo výške 141,60 eur, v roku 2012 vo výške 146,30 eur, v roku 2013 vo výške 152,20 eur, v roku 2014 vo výške 172,- eur, v roku 2015 vo výške 174,70 eur, v roku 2016 vo výške 175,70 eur, v roku 2017 vo výške 268,90 eur a v roku 2018 vo výške 276,10 eur. Od 31.1.2014 bol Sociálnou poisťovňou prehodnotený jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% a od 26.5.2017 bol pokles schopnosti určený na 80%. Z invalidného dôchodku sú navrhovateľke vykonávané exekučné zrážky na úhradu dlhov. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.1.2018, nebola a ani v súčasnosti nie je navrhovateľka vedená ako uchádzačka o zamestnanie. V období od 1.6.2010 do 31.12.2013 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 38,84 eur, následne už o vyplácanie tejto dávky nepožiadala.

7. Bývalý manžel navrhovateľky je jedným z dvoch konateľov spoločnosti M. K. M. spoločnosť s r. o.. Do roku 2004 bol aj jedným zo spoločníkov tejto spoločnosti, svoj obchodný podiel previedol na svoju súčasnú manželku M. O.. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2011 až 2016 táto spoločnosť vykazuje dlhodobo stratu. Do 31.3.2017 pracoval v tejto spoločnosti na kratší pracovný úväzok. Podľa potvrdení o výške príjmu bol jeho priemerný mesačný príjem v rokoch 2012-2014 vo výške 181,- eur netto mesačne, za mesiace január až jún 2015 priemerne vo výške 186,- eur netto mesačne, v roku 2016 priemerne vo výške 208,- eur netto mesačne, v mesiacoch január až marec 2017 vo výške 212,- eur netto mesačne. Bývalý manžel navrhovateľky bol do roku 2004 aj jedným zo spoločníkov spoločnosti MKM-STRED, spol. s r.o., svoj obchodný podiel previedol na svoju súčasnú manželku M. O.. Až do apríla 2012 pôsobil aj vo funkcii jedného z konateľov tejto obchodnej spoločnosti. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala táto spoločnosť za rok 2011 zisk vo výške +82967,06 eur a za rok 2012 zisk vo výške +14137,10 eur. Sám má tiež zdravotné problémy, v roku 2001 mu vyoperovali obličku a od roku 2010 je diabetikom.

8. Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že bola uznaná za invalidnú dôchodkyňu, poberá invalidný dôchodok. Zdravotný stav jej nedovoľuje, aby bola riadne zamestnaná. Jej schopnosti sú obmedzené po fyzickej aj mentálnej stránke. Okrem invalidného dôchodku od júna 2010 do konca roku 2013 poberala aj dávky v hmotnej núdzi. Po zmene zákona a výške invalidného dôchodku jej už dávky v hmotnej núdzi neprináležali. Zdravotný stav sa jej začal postupne zhoršovať od roku 2002, v roku 2007 bola prepadnutá a následne bola dlhodobo v kóme. V roku 2009 sa jej zhoršili príznaky iných ochorení. Od roku 2003 pôsobí ako konateľka obchodnej spoločnosti, avšak bez odmeny. Cez túto spoločnosť navrhovateľka pracovala pre jednu cestovnú kanceláriu. Táto práca jej totiž umožňovala časté pobyty pri mori kvôli astme, ktoré by si inak nemohla finančne dovoliť. Je jazykovo zdatná, ovláda angličtinu a nemčinu.

V rokoch 2006-2007 mala nepravidelné príjmy z príležitostných prekladov. Tejto činnosti sa však už nedokáže viac venovať kvôli svojmu zdravotnému stavu. Navrhovateľka býva v 4-izbovom družstevnom byte v Bratislave, náklady spojené s užívaním bytu sú vo výške 151,38 eur mesačne, za energie platí 20 eur mesačne. Na lieky dopláca 20-30 eur. Navrhovateľka sa snažila minimalizovať všetky svoje výdavky súvisiace s bývaním aj so stravu. Kvôli zdravotnému stavu musí mať mobil, za ktorý platí 5 eur a požičiava si na električenku. K obom deťom jej bola súdom určená vyživovacia povinnosť, ktorú však nebola schopná uhrádzať v plnej sume. Za neplatenie výživného preto bola aj trestne stíhaná. Chalupa s pozemkom v obci X. M., E. T., ktorú nadobudla darovacou zmluvou, je neobývateľná. Navyše je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom. Iný majetok navrhovateľka nevlastní. Bývalý manžel odišiel v roku 1998 zo spoločnej domácnosti bez toho, aby navrhovateľke nechal nejaké financie. Preto bola nútená požičať si veľký obnos peňazí na zachovanie životnej úrovne pre seba a deti, ktoré musí samozrejme vrátiť. Išlo o pôžičky v sume viac ako 1 000 000,- Sk. Zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje špeciálny diétny režim, mala by užívať drahšie lieky, vitamínové a minerálne doplnky, absolvovať rehabilitácie, liečenia v kúpeľoch aj pobyty pri mori, čo si však nemôže dovoliť. Na príspevok na výživu rozvedeného manžela bola navrhovateľka odkázaná samozrejme už skôr, ako podala svoj návrh na súd. Myslela si však, že sa s bývalým manželom dohodne mimosúdne a on ju vyplatí v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, čo sa však nestalo. Vzťahy medzi nimi sú narušené, bývalý manžel jej urobil zo života peklo. Napriek tomu, že ho viackrát telefonicky aj písomne žiadala o príspevok na svoju výživu, bývalý manžel jej nikdy neprispel.

9. Bývalý manžel navrhovateľky vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že samotné rozvodové konanie trvalo 9 rokov, navrhovateľka nechodila na pojednávania a konanie účelovo predlžovala. Na čas po rozvode boli spoločné deti zverené do jeho starostlivosti, deti však u neho začali bývať už od roku 2002. Odvtedy sa o deti staral a zabezpečoval všetky náklady spojené s výchovou detí. Navrhovateľka sa o deti nezaujímala a svoju vyživovaciu povinnosť k nim si neplnila. Životná úroveň navrhovateľky nie je taká, ako to uvádza. Navrhovateľka sama obýva 4-izbový byt, ide o družstevný byt nadobudnutý počas trvania manželstva. Navrhovateľka sama platí platby spojené s užívaním bytu, má niekoľko mobilov, používa aj motorové vozidlo. Je konateľkou prosperujúcej obchodnej spoločnosti so širokým záberom. Navrhovateľka je zdatná v jazykoch, ešte počas trvania manželstva vykonávala na základe živnosti tlmočnícku činnosť, z ktorej mala príjem 400 000-600 000,- Sk. Túto činnosť môže vykonávať aj teraz. Počas trvania manželstva vybrala navrhovateľka zo spoločného účtu peniaze, ktoré si previedla na svoj rakúsky účet, celková suma bola asi 5 000 000,- Sk. Je tiež vlastníčkou chalupy a priľahlých pozemkov v okrese T.. Navrhovateľka nikdy nebola nahlásená na Úrade práce ako nezamestnaná. Priznanie výživného na rozvedenú manželku je podľa bývalého manžela navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. On sám má nízky príjem a tiež zdravotné problémy, v roku 2001 mu vyoperovali obličku a okrem toho je diabetikom od roku 2010. Preto nemôže riadne vykonávať svoju prácu. Na základe dohody o zmene pracovného času z 24.2.2006 pracoval na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti, v ktorom je tiež jedným z konateľov. Odmenu za výkon funkcie konateľa nepoberá. Žije v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou manželkou a synom, výdavky na domácnosť predstavujú 700-800 eur mesačne. Poprel, že by ho navrhovateľka v minulosti nejakým spôsobom vyzvala, aby jej prispieval na výživu rozvedenej manželky.

10. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

11. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

12. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté deti.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi, pričom v niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo je v zásade trvalý zásah do spôsobu života manželov a spravidla dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard a ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa skúmajú v zmysle kritérií ustanovených v § 75 Zákona o rodine. Konanie o príspevku na výživu rozvedeného manžela nemožno začať z úradnej moci, jeho začatie je podmienené podaním návrhu na jeho určenie rozvedeným manželom. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 druhej vety zákona o rodine). Zavedenie časového ohraničenia poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela s hornou hranicou 5 rokov predstavuje predpokladanú maximálnu dobu, v ktorej má rozvedený manžel možnosť získať potrebné návyky, zabezpečiť starostlivosť o deti a aspoň do určitej miery odstrániť rozdiely vyvolané spravidla manželstvom, ktoré vplývali na jeho ekonomickú nesamostatnosť. Uvedené ohraničenie nie je absolútne, vo výnimočných prípadoch, je možné vyživovaciu povinnosť predlžiť. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi nevzniká vždy ako dôsledok rozvodu manželstva. Nie každý rozvedený manžel totiž má nárok na poskytovanie príspevku na výživu. Zákon tento nárok priznáva iba rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť živiť sa môže u rozvedeného manžela spočívať napríklad buď v jeho chorobe, v pokročilom veku alebo všeobecne v pracovnej neschopnosti (v subjektívnych okolnostiach) alebo aj v objektívnych ťažkostiach spojených s jeho zaradením do pracovného procesu, najmä ak ide o manžela, ktorý počas trvania manželstva nebol v pracovnom procese, staral sa iba o deti a spoločnú domácnosť a stratil prípadne pôvodnú kvalifikáciu. Objektívne ťažkosti môžu byť aj v tom, že manžel nemá okamžite možnosť svoje maloleté deti počas výkonu práce umiestniť do adekvátneho výchovného zariadenia (jaslí, materskej školy a podobne), prípadne nemôže zveriť svoje deti do týchto zariadení pre ich nepriaznivý zdravotný stav. V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka podala návrh dňa 20.3.2012 a rozvod manželstva nadobudol právoplatnosť 9.2.2007. Návrh bol podaný po uplynutí piatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia. Príspevok na výživu možno priznať iba odo dňa podania návrhu. Zákon síce neukladá lehotu na podanie návrhu, ustanovuje však časové ohraničenie poskytovania príspevku. Navrhovateľka podala návrh po uplynutí piatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia, teda jej nevznikol nárok na priznanie príspevku po dobu, po ktorú jej príspevok súd priznať mohol. Horná hranica 5 rokov totiž uplynula už pred podaním návrhu a to 9.2.2012. Súd nemohol ani predlžiť dobu prispievania, keďže príspevok nebol navrhovateľke doposiaľ priznaný. Súdna prax nie je jednotná pri výklade a aplikácii ustanovenia § 72 Zákona a rodine, súd sa však priklonil k výkladu „miernejšiemu“ pre navrhovateľku, že je možné priznať príspevok na rozvedeného manžela aj po uplynutí 5 rokoch za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené zákonom. Kým pre príspevok pre rozvedeného manžela po dobu piatich rokoch odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode zákon vyžaduje „len“ neschopnosť živiť

sa, po uplynutí tejto doby, zákonodarca už ustanovenie precizuje a vyžaduje objektívne dôvody, pre ktoré nie je rozvedený manžel schopný sa živiť. Výpočet dôvodov, pre ktoré je možné predĺžiť dobu poskytovania príspevku je síce exemplifikatívny, avšak pokiaľ by mal byť dôvodom dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav oprávneného, zákon uvádza ako podmienku nevyhnutnosť sústavnej opatery, ktorá nie je v prípade navrhovateľky splnená. Dôvodom predĺženia doby poskytovania príspevku nemôže byť pretrvávajúca invalidita navrhovateľky a jej neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, pretože neschopnosť sám sa živiť je základným dôvodom pre vznik nároku na tento príspevok podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, avšak podkladom pre výnimočné rozhodnutie o predĺžení nároku na tento príspevok podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine ( resp. o priznaní príspevku po uplynutí tejto lehoty) musí byť kvalifikovaný dôvod na strane navrhovateľky, pričom pomery oprávnenej osoby sa vzhľadom na výnimočnosť predĺženia zákonom stanovenej 5-ročnej doby posudzujú podľa§ 72 ods. 3 Zákona o rodine prísnejšie ako pri určení príspevku podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Nakoľko je výpočet dôvodov predĺženia doby poskytovania príspevku nad päť rokov od rozvodu demonštratívny, je možné predĺžiť túto dobu aj z iného dôvodu, avšak akýkoľvek iný, v zákone neuvedený dôvod predĺženia, by mal byť rovnako závažný ako tie dôvody, ktoré sú v zákone príkladmo uvedené. Navrhovateľka žiadny takýto dôvod pre súdom neuviedla. Jej neschopnosť vykonávať sústavné zamestnanie je kompenzovaná invalidným dôchodkom vo výške 276,10 Eur mesačne, čo je porovnateľné s minimálnym starobným dôchodkom a navyše je stále vedená ako konateľka v spoločnosti TOPTREND s.r.o., Navrhovateľka argumentuje tým, že spoločnosť nemá žiadne zisky a ona zo svojej činnosti žiadny príjem. Potom však vyvstáva otázka, prečo sa navrhovateľka nevzdá funkcie konateľa. Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti- chalupy v katastrálnom území Stará huta, predajom ktorej, ( prípadne prenájmom ) by získala finančné prostriedky. Na nehnuteľnosť je síce zriadené záložné právo, avšak v prospech Ing. C. A., ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti, kde je konateľkou aj matka a ktorého bývalý manžel označila ako partnera navrhovateľky. Navrhovateľka poukazuje na svoj zlý zdravotný stav a neschopnosť sa živiť, napriek tomu, však dokáže viesť množstvo súdnych sporov s bývalým manželom aj s deťmi a aktívne v nich vystupovať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala súdu žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by nebola schopná sa sama živiť. Pokiaľ túto podmienku nespĺňa, sú irelevantné majetkové pomery bývalého manžela, na ktoré neustále poukazovala. Na záver súd dodáva, že výživné, ktoré požadovala navrhovateľka, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si navrhovateľka dlhodobo neplnila vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré boli po rozvode manželstva zverené do starostlivosti otca.

16. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.