Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-191-2017.pdf
PDF · 185.19 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/191/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateliek: 1. Q. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, 2. J. G., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené advokátkou: JUDr. Jana Uhrinová, Bratislava, Bezručova 1, proti odporcovi - (osobe povinnej platiť výživné): K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., T. XX, prechodne bytom U., Z. O. XXXX/XX, zastúpený: Kováčik Le§al s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 45 290 601, so sídlom Solčany, Hviezdoslavova 603/20 a kanceláriou: Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2261, za čas maloletosti navrhovateliek za účasti ich matky: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXX/XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/5/2011-748 zo dňa 23. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke 1 zo sumy 66,39 Eur na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010.
II. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke 2 zo sumy 49,79 Eur od 01.09.2010 na sumu 70,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2013 zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne.
III. Výživné je odporca - (osoba povinná platiť výživné) p o v i n n ý platiť do rúk navrhovateliek 1 a 2 do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
IV. Vo zvyšku súd návrh navrhovateliek 1 a 2 z a m i e t a .
V. Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/215/2006-24 z 22.11.2006, v časti výšky výživného určeného otcovi pre navrhovateľku 1 a navrhovateľku 2.
VI. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre Q. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 30.03.2017 vrátane vo výške (90,- Eur - 66,39 Eur = 23,61 Eur x 79 mesiacov) 1.865,19 Eur, odvolací súd povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach po 52,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk Q. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
VII. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre J. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 31.08.2013 vrátane (70,- Eur - 49,79 Eur = 20,21 Eur x 36 mesiacov) v sume 727,56 Eur a od 01.09.2013 do 31.03.2017, (t.j. 90,- Eur - 49,79 Eur = 40,21 Eur x 43 mesiacov) v sume 1.729,03 Eur spolu 2.456,59 Eur, odvolací súd povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach po 68,24 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk J. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné pre navrhovateľky 1 a 2 s účinnosťou od 01.09.2010 a to:
- pre navrhovateľku 1 zo sumy 66,39 Eur na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk Q. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre Q. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 30.03.2017 vo výške 5.025,19 Eur súd povolil otcovi splácať splátkou vo výške 139,59 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk Q. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
- pre navrhovateľku 2 zo sumy 49,79 Eur na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk J. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre J. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 30.03.2017 vo výške 5.546,59 Eur súd povolil otcovi splácať splátkou vo výške 154,07 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk J. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/215/2006-24 z 22.11.2006, v časti výšky výživného určeného otcovi pre Q. a J.. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 26, § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a ods. 3, a vecne tým, že matka navrhovateliek návrhom z 17.09.2010, doručeným súdu 21.09.2010, navrhla, aby súd zvýšil výživné pre vtedy mal. Q. zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne od 01.09.2010 a pre vtedy mal. J. zo sumy 49,79 Eur mesačne na 120,- Eur mesačne od 01.09.2010.
3. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/215/2006-24 z 22.11.2006, súd zistil, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 66,39 Eur na mal. Q. a 49,79 Eur na mal. J.. Súd z odôvodnenia rozsudku zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca činil 365,13 Eur. Priemerný mesačný príjem matky činil 270,63 Eur, žila v domácnosti s priateľom, splácala úver splátkou po 169,29 Eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť voči Q., ktorá bola žiačkou 6. ročníka základnej školy a J., ktorá bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. Matka im hradila cestovné do školy v R. po 16,60 Eur mesačne, za družinu 3,31 Eur mesačne na dieťa a na stravné 18,59 Eur mesačne.
4. Z Dohody o vyporiadaní BSM z 09.05.2007 súd zistil, že bola uzatvorená medzi matkou a otcom, na základe ktorej veci nadobudnuté počas manželstva, t.j. nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. U. evidované na LV č. XX, hypotekárny úver od K. banky Y. - konečný stav k zániku manželstva 13.277,57 Eur, revolvingová pôžička z R. Y. - konečný stav k zániku manželstva 1.289,22 Eur, úverová zmluva z T. B. - konečný stav k zániku manželstva 5.377,41 Eur, prevzal otec, pričom uvedené dlhy sa zaviazal uhradiť. Matka do výlučného vlastníctva nenadobudla žiadne veci.
5. Z Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Ro/168/2010-47 z 06.07.2010, súd zistil, že otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť matke 6.657,80 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 06.09.2010.
6. Z Kúpnej zmluvy z 15.02.2008 zatvorenej medzi predávajúcim - otcom a kupujúcim - treťou osobou súd zistil, že jej predmetom je predaj nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX Správy katastra W., katastrálne územie Q. U., ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov, a ktorej sa týkala dohoda o vysporiadaní BSM. Kúpna cena činila 42.156,28 Eur /1.270.000,- Sk/, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.323,57 Eur /70.000,- Sk/ bola uhradená 02.01.2008 v hotovosti do rúk otca, čo otec potvrdil podpisom na zmluve, druhá časť vo výške 2.323,57 Eur /70.000,- Sk/ mala byť uhradená v hotovosti do rúk otca 06.02.2008 a tretia časť kúpnej ceny vo výške 37.509,13 Eur /1.130.000,- Sk/ mala byť uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru na účet otca.
7. Z výpisu z účtu K. banky k 11.02.2008 súd zistil, že úver bol splatený otcom sumou vo výške 13.382,56 Eur.
8. Súd po opätovne vykonanom dokazovaní vyvodil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami právny záver, že návrh matky do času plnoletosti Q. a J., na zvýšenie výživného otcovi je dôvodný. Pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre Q. a J. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, t.j. takmer 4 roky pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane Q., J., ako aj matky.
10. Súd mal preukázané, že na strane Q. došlo od posledného rozhodnutia o výživnom v novembri 2006 k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu matkou 17.09.2010 bola o 4 roky staršia, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou II. stupňa základnej školy - 6. ročník, pričom od septembra 2010 sa stala študentkou gymnázia v R., čím došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na jej strane. Týmto matke, aj Q. vznikali zvýšené výdavky - 24,- Eur mesačne stravné, školné na ZUŠ + ZRPŠ pri ZUŠ vo výške 70,- Eur polročne, cestovné týždenne 5 x 0,46 Eur ... 2,30 Eur, 5,50 Eur 17.10.2011 časopis pre anglický jazyk, 18,- Eur na nákup učebníc francúzskeho jazyka, výdavok 1.062,21 Eur a 38,50 Eur na kúpu elektrického klavíra s obalom, školné pre gymnázium 35,- Eur, 42,80 Eur na školskú tašku a prezuvky 18.06.2010, 6,25 Eur na obaly do školy 12.08.2010, 17,11 Eur na školské potreby 05.07.2010, 31,50 Eur za učebnice anglického jazyka, 240,- Eur + 11,- Eur na školský zájazd do Paríža, 5,50 Eur na anglický časopis do školy, 15.02.2013, 118,- Eur kúpa dioptrických okuliarov 14.03.2013. K ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane Q. došlo v septembri 2014, kedy začala študovať na vysokej škole - na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aj s týmto matke, aj Q. vznikajú spojené zvýšené výdavky na nákup skrípt a učebníc, 30,- Eur týždenne na stravné, na cestovné z Piešťan do Bratislavy a späť vo výške 20,- - 25,- Eur mesačne, potom z Piešťan do Veľkého Orvišťa vo výške 1,10 Eur jedna cesta, 35,90 Eur - cestovný lístok na MHD v Bratislave na obdobie od 22.09.2014 do 20.12.2014, ďalej 20,40 Eur na platbu karty Z.. Q. mala tiež výdavok vo výške 40,- Eur na prihlášky na vysokú školu, 6,- Eur na overovanie listín do školy. Od októbra 2016 do februára 2017 bola často chorá, za toto obdobie za lieky zaplatila 70,- Eur. Ďalšie výdavky má bežné, na drogériu približne 10,- Eur mesačne, 5,- - 10,- Eur mesačne na návštevu kult. akcií. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky, Q. a doloženými citovanými výdavkovými dokladmi.
11. Podobne ako u Q. súd tiež porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že aj na strane J. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže bola o 4 roky staršia, čím sa matke zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Tiež u J. došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa jej vzdelania a to od septembra 2009, kedy sa stala žiačkou II. stupňa základnej školy. V čase podania návrhu matkou teda na strane J. boli pomery zmenené podstatným spôsobom, keďže v čase skoršieho rozhodnutia o výživnom bola žiačkou I. stupňa (3. ročníka) základnej školy. Týmto matke tiež vznikali zvýšené výdavky na stravné 24,- Eur priemerne mesačne, 7,- Eur školné na tanečný krúžok, tiež s tým spojené výdavky na ošatenie priemerne mesačne 10,- Eur, 5,95 Eur za pracovný zošit angl. jazyka, 20,- Eur na polrok do Rady školy, 10,- Eur učebnica angličtiny, 35,- Eur polročné školné ZUŠ, 56,10 Eur kúpa dioptrických okuliarov, 10,- Eur exkurzia do Košíc, 28,- Eur. Od septembra 2013 došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane J. keďže sa stala študentkou gymnázia. S týmto matke vznikli ďalšie zvýšené výdavky - 270,- Eur školská exkurzia v Paríži, náklady na dochádzku do školy 2,50 Eur týždenne, 22,- Eur exkurzia v Smoleniciach, 8,- Eur divadelné predstavenie v SND, 30,- Eur stravné v škole, školné 40,- Eur polročne. Existenciu a odôvodnenosť uvedených výdavkov mal súd za preukázanú výsluchom matky, J., písomnými podaniami matky a doloženými pokladničnými dokladmi.
12. Matka okrem uvedených výdavkov mala v súvislosti so starostlivosťou o obe dcéry výdavok vo výške 517,40 Eur na kúpu notebooku, čo mal súd za preukázané pokladničným dokladom z 04.07.2010. Z
pripojených poistných zmlúv mal súd tiež za preukázané, že od 01.06.2010 matka platí obom dcéram poistky vo výške 23,08 Eur každej.
13. K zdravotnému stavu Q. a J. a s tým spojenými zvýšenými výdavkami súd zistil, že od posledného určenia výživného došlo v tomto k podstatnej zmene na strane Q., ktorá mala zhoršený zrak, s čím mala spojené výdavky na kúpu okuliarov a následne v r. 2015 za operáciu očí, za ktorú zaplatila 840,- Eur, ktoré si požičala od priateľa matky. Vykonanie tejto operácie bolo z objektívnych dôvodov na základe odporučenia lekára vzhľadom k tomu, že mala dioptrie -7, zrak sa jej zhoršoval, od 7 rokov, nosila okuliare. Aj na strane J. došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu z dôvodu recidivujúcich infektov močových ciest od októbra 2013 do augusta 2014, tiež trpí alergiou, nosí okuliare, s čím matke vznikajú zvýšené výdavky, uvedené v bode 15 odôvodnenia tohto rozsudku.
14. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností, t.j. okrem Q. a mal. J. rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
15. Príjem matky v čase posledného určenia výživného činil 270,63 Eur mesačne, žila v domácnosti s priateľom; teraz príjem matky zo zamestnania v roku 2011 činil 407,12 Eur, v roku 2012 vo výške 437,85 Eur, v roku 2013 vo výške 423,64 Eur, v r. 2014 427,17 Eur, v r. 2015 459,56 Eur, v r. 2016 vo výške 445,23 Eur. Na základe uvedeného možno konštatovať, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o priemerne mesačne 160,- Eur. Z citovaného rozsudku Okresného súdu Topoľčany mal súd za preukázané, že matka v čase posledného určenia výživného za preukázané, že splácala úver mesačnou splátkou vo výške 169,29 Eur. Od marca 2010 matka spláca pôžičku 3.000,- Eur mesačnou splátkou po 100,- Eur, ktorú si zobrala na splatenie dlhu vymáhaného v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Mgr. Slopovskou vzniknutého počas trvania manželstva, na zaplatenie ktorého sa otec zaviazal v dohode o vyporiadaní BSM po predaji nehnuteľnosti, avšak tak neučinil. Došlo tiež k zhoršeniu zdravotného stavu matky a s tým spojeným zvýšením výdavkov na nákup liekov, čo mal súd za preukázané lekárskymi správami, pokladničnými dokladmi. Týmto sa zároveň objektívne zhoršilo postavenie matky na pracovnom trhu, ako aj jej schopnosť sa zamestnať na plný úväzok, a tým dosahovať vyšší príjem.
16. Príjem otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom činil 365,13 Eur zo závislej činnosti; teraz je otec nezamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 300,- až 350,- Eur mesačne, ktoré si dokáže brigádnicky privyrobiť, čo mal súd za preukázané výsluchom otca, ako aj rozpisom jeho príjmov za obdobie od októbra 2014 do septembra 2016, teda na strane otca k podstatnej zmene pomerov nedošlo.
17. Na uvedené preukázané skutočnosti súd potom aplikoval citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine, ktorý kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, čo vyplýva aj napr. z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/1162/2015, v ktorom sa tiež uvádza, že cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
18. Potom na základe preukázaných ustálených pomerov na strane Q. a J. súd dospel k záveru, že na strane Q. došlo od posledného určenia, kedy navštevovala základnú školu, k podstatnej zmene pomerov (ako to už súd uviedol v bode 36 odôvodnenia tohto rozsudku) nástupom na gymnázium septembrom 2010 a k ďalšej podstatnej zmene pomerov v septembri 2014 nástupom na vysokoškolské
štúdium. Ďalšou podstatnou zmenou pomerov na strane Q. je aj zhoršenie zdravotného stavu (zhoršený zrak a s tým spojené výdavky na operáciu. U J. došlo od posledného určenia výživného, kedy navštevovala I. stupeň základnej školy, k podstatnej zmene pomerov nástupom na II. stupeň základnej školy septembrom 2009 a k ďalšej podstatnej zmene pomerov septembrom 2013 nástupom na štúdium na gymnáziu. Aj u J. došlo od posledného určenia výživného k podstatnej zmene pomerov zhoršením zdravotného stavu (recidivujúce infekty močových ciest od októbra 2013 do augusta 2014, alergiou, nosenie okuliare). Aj na strane matky došlo tiež k podstatnej zmene pomerov, keďže od posledného určenia výživného jej priemerný čistý mesačný príjem vzrástol o približne 160,- Eur mesačne. Došlo však aj k zmene na strane jej výdavkov, keďže okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, na školu Q. a J. spláca úver splátkou vo výške 100,- Eur mesačne, ktorý bol matke poskytnutý na splatenie dlhu T., a.s. B. vzniknutého počas trvania manželstva, na zaplatenie ktorého sa otec zaviazal v dohode o vyporiadaní BSM, avšak ju po predaji nehnuteľnosti v BSM, ani doposiaľ nezačal splácať. Na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keďže jeho príjem sa stále pohybuje vo výške 300,- - 350,- Eur mesačne. Čo sa týka tvrdeného zhoršeného stavu otec na základe výzvy súdu predložil iba lekárske potvrdenie z ortopedického vyšetrenia z 10.11.2016, pričom iné lekárske správy, ktoré by preukázali ním tvrdené zdravotné problémy (reuma, problémy a s pankreasom, podžalúdkovou žľazou, nosenie okuliarov, pohybový aparát, problémy s kĺbmi, s prostatou).
19. Na základe uvedeného potom súd rozhodol o zvýšení výživného otcovi pre Q. zo sumy 66,39 Eur mesačne na 130,- Eur mesačne a pre J. zo sumy 49,79 Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne z dôvodu preukázanej viacnásobnej podstatnej zmeny pomerov, pričom otec zvýšenie výdavkov (okrem výdavku na operáciu očí Q.) nespochybňoval.
20. Pri zvýšení výživného otcovi súd vychádzal z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave (napr. porovnaj uznesenie č.k. 25CoP/76/2014-122 z 13.01.2015) podľa ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Tu súd uvádza, že pri otcovi nevychádzal z príjmu, ktorý dosahuje vo výške 300,- - 350,- Eur mesačne, ale s poukazom na § 62 Zákona o rodine z príjmu, ktorý je schopný objektívne vzhľadom na svoje vzdelanie (stredoškolské s výučným listom) a prax (rôzna - napr. práca v lese, údržbár, murárske, stavebné, búracie, obkladacie práce) aj reálne dosahovať s poukazom na zistené a preukázané ponuky na trhu práce v deň rozhodnutia (ako aj počas predchádzajúceho obdobia), zohľadňujúce pomery otca (stredoškolské vzdelanie s výučným listom na pozícii skladník, montážny pracovník, balič, pracovník vo výrobe s prihliadnutím na rôznorodosť prác vykonávaných otcom v rámci SR a ČR v minulosti). Otec pritom svoje zárobkové schopnosti a možnosti dostatočne nevyužíva, dlhodobo od 2011 sa uspokojuje iba s brigádami bez vážnejších dôvodov, pričom nemal predtým problém dochádzať za prácou do Bratislavy, dokonca niekoľko rokov pracoval v Českej republike. Preto súd vychádzal zo schopností otca dosahovať príjem minimálne 800,- - 900,- Eur v čistom, ktorá suma aj zodpovedá vyššie uvedenému vzdelaniu a praxi otca. Keďže v zmysle vyššie uvedeného záveru súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške 800,- - 900,- Eur mesačne v čistom, výživné na výživu Q. a J. bolo možné určiť zo sumy 240,- - 270,- Eur mesačne (horná hranica 30% vzhľadom na vek Q. a J.). Súd pri zvýšení výživného otcovi prihliadal aj na skutočnosť (namietanú otcom v odvolaní), že mu bola v r. 2009 (v rámci vyporiadania BSM získal na nehnuteľnosti v BSM aj podiel matky) na základe predaja tejto nehnuteľnosti vyplatená suma 42.156,28 Eur, čo mal súd za preukázané kúpnou zmluvou z 15.02.2008, z ktorej vyplatil 13.382,56 Eur K. banke ako splátku celého úveru (preukázané potvrdením banky), 5.311,03 Eur ako províziu realitnej kancelárii, sumu 1.289,22 Eur spoločnosti R. v zmysle dohody o vyporiadaní BSM, pričom výsluchom otca mal súd za preukázané, že sumu 2.655,51 Eur použil na splatenie pôžičky, z ktorej zateplil zvnútra dom, tiež na splatenie dlhu T. vo výške 1.161,79 Eur a 829,85 Eur - 863,04 Eur, dlhu sestre 1.327,- Eur, pričom mu malo zostať 2.500,- Eur - 3.500,- Eur, z ktorých si zabezpečil bývanie. Tu súd uvádza, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/1162/2015 z 23.02.2016). Potom v súlade s uvedeným súd uvádza, že na výdavky otca vo výške 2.655,51 Eur (úver na zateplenie), 1.161,79 Eur a 829,85 Eur - 863,04 Eur (splatenie dlhu T.), 1.327,- Eur (splátka dlhu sestre), 2.500,- Eur - 3.500,- Eur (bývanie) neprihliadal, keďže tieto výdavky nie sú výdavkami, ktoré
majú prednosť pred výživným. Súd tiež uvádza, že keby aj otec uvedené dlhy v celkovej sume približne vo výške 8.500,- Eur v skutočnosti splatil (čo napriek opakovanej výzve súdu nepreukázal, pričom súd ani po uplatnení vyšetrovacej zásady nie je schopný inak žiadaný údaj zistiť, keďže sa mu to nepodarilo ani opakovaným výsluchom otca), otec nepreukázal, ako naložil so zostatkom vo výške 13.674,- Eur, a preto súd dospel k záveru, že otec naďalej touto sumou disponuje.
21. Matka a po dosiahnutí plnoletosti aj navrhovateľky 1 a 2 navrhli, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k obom dcéram s účinnosťou od 01.09.2010, ktorému návrhu súd vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že v tejto dobe preukázateľne boli pomery na strane vtedy maloletých detí zmenené z hľadiska ich veku a vzdelania s prihliadnutím na uvedené zárobkové a majetkové pomery otca. Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k obom deťom danými časovými úsekmi bolo takto opodstatnené.
22. Hoci matka podala návrh na začatie konania na súde 21.09.2010, súd (keďže v priebehu konania nedošlo v tomto smere k akejkoľvek zmene) považuje za obhájiteľné tiež zvýšenie výživného spätne už od prvého dňa mesiaca, v ktorom došlo k začatiu konania z dôvodu, že pri oboch deťoch boli v danom momente preukázateľne podstatne zmenené pomery v súvislosti s bežnými výdavkami na ich stravu a ošatenie. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10CoP/22/2011). Spätným priznaním výživného pritom došlo z objektívneho dôvodu aj preto, lebo logicky matka až po začatí nového školského roka (v priebehu septembra) mohla zistiť výšku výdavkov spojených s návštevou školy a záujmovou činnosťou oboch detí. Preto by súd nepovažoval za spravodlivé a v hlavne v záujme oboch detí priznanie zvýšeného výživného až dňom podania návrhu, t.j. od 21.09.2010, keď už prakticky počas predchádzajúcich dvoch mesiacov matke vznikali zvýšené výdavky.
23. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať.
24. Súd otcovi zvýšil výživné:
- pre Q. od 01.09.2010, čím mu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 5.025,- Eur vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 31.03.2017 - 79 mesiacov x 63,61 Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným 130,- Eur a pôvodným výživným 66,39 Eur).
- pre J. tiež od 01.09.2010, čím mu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 5.546,59 Eur vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 31.03.2017 - 79 mesiacov x 70,21 Eur, čo je rozdiel medzi zvýšeným výživným 120,- Eur a pôvodným výživným 49,79 Eur).
25. Oba nedoplatky súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 139,59 Eur mesačne pre Q. a vo výške 154,07 Eur pre J. tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, všetko spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej splatnej splátky, pričom k splateniu nedoplatkov dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch rokov. Pri určení výšky splátky súd zohľadnil aj skutočnosť uvedenú v bode 47 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj skutočnosť, že konanie sa začalo v r. 2010, pričom zvýšené výdavky matky na zabezpečenie starostlivosti o dcéry nespochybňoval, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd v poradí štvrtým rozsudkom rozhodol takmer identicky o zvýšení výživného otcovi.
26. Súd v zmysle § 121 CMP poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Topoľčany, ktorým bola naposledy otcovi upravená výška výživného pre Q. a J..
27. O náhrade trov konania súd rozhodol § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie odporca s tým, že rozhodnutím súdu došlo ku skutočnosti podľa § 365 ods. 1 písm. d), tzn. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a tiež podľa § 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
Výrok napadnutého rozsudku sa zakladá na neúplnom a nedôslednom zistení skutkového stavu, nevykonanie a nezohľadnenie všetkých skutočností a dôkazov, ktoré sú uvedené jednak v odôvodnení rozhodnutia a ktoré počas konania boli predložené odporcom, čo zapríčinilo nesprávne právne posúdenie veci. Namietal predovšetkým, že výrok obsahuje nedoplatok na výživnom pre Q. a J. za obdobie od 01.09.2010 do 30.03.2017, pričom samotný rozsudok bol vyhlásený dňa 23.03.2017. Z uvedeného vyplýva nelogický záver ako mohol súd rozhodnúť o nedoplatku na výživnom za obdobie do 30.03.2017, ktoré teda ešte v čase vyhlásenia rozsudku nenastalo. Otec má dôvodné pochybnosti o celkovom správnom nestrannom objektívnom rozhodovaní súdu, keďže opakovane bolo rozhodnutie súdu zrušené a vrátené na prejednanie, pričom opakovane v poradní už štvrtom rozhodnutí dochádza k závažnému pochybeniu. Ďalej namietal, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá po rozvode otca s matkou navrhovateliek, kedy otec nadobudol nehnuteľnosť kat. úz. Q. U. na LV č. XX, hypotekárny úver z K. U. Y. - konečný stav zániku manželstva bol 13.277,57 Eur, revolvingová pôžička z R. Y. - končený stav 1.289,22 Eur, úverová zmluva z T. B. - končený stav k zániku manželstva 5.377,41 Eur, ktoré záväzky otec prevzal a zaviazal sa uvedené dlhy uhradiť. Spočítaním jednotlivých záväzkov, ktoré prevzal otec, ich súhrn predstavuje 19.944,20 Eur. Ďalej platobným rozkazom OS Topoľčany sp. zn. 4Ro/168/2010 zo 06.07.2010 bol odporca povinný matke zaplatiť sumu 6.657,80 Eur. Otec uhradil spoločnosti R. sumu 5.311,03 Eur ako províziu realitnej kancelárii a sumu 2.655,51 Eur na splatenie pôžičky, ktorú mal na zateplenie domu a rekonštrukciu, aby ho mohol predať. Zároveň platiť exekútorke za dlh vymáhaný vo T. vo výške 1.161,79 Eur a 829,85 Eur a 863,04 Eur. Spočítaním týchto záväzkov ide celkovo o sumu 17.479,09 Eur. Celkovými záväzkami plynúcimi z dohody o vyporiadaní, celková suma záväzkov predstavuje 37.423,22 Eur, pričom k tejto sume je možné prirátať i splatenie pôžičky otca svojej sestre vo výške 40.000,- Eur, t.j. 1.327,75 Eur, čo je celková suma záväzkov 38.750,97 Eur. Po odpočítaní tejto sumy zostala pre otca suma 3.405,31 Eur a nie 13.674,- Eur ako je uvedené v odôvodnení rozsudku. Súd podľa odôvodnenia rozsudku sa domnieva, že otec predajom nadobudnuté prostriedky vlastní, resp. ich zostatok 13.674,- Eur, pričom už len z logiky veci a jednotlivých životných potrieb bežného človeka keby ich aj náhodou vlastnil, bolo to v čase 9 rokov spätne, určitú časť by spotreboval na bežný život a nebude vlastniť stále rovnakú sumu. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno jednoznačne konštatovať, že by sa zásadne zmenili majetkové pomery otca a najmä vôbec nemožno konštatovať, že by sa zmenili pozitívne, práve naopak, tieto sa zmenili negatívne, lebo otec bol nútený prísť o vlastné bývanie, aby bol schopný uhradiť všetky záväzky, ktoré mu zostali z manželstva a všetky ďalšie, ktoré sa vyskytli a neboli ani uvedené v dohode o vyporiadaní BSM. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia krajským súdom otec na pojednávaní 06.10.2016 riadne zdokladoval svoj príjem za posledných 24 mesiacov, pričom vôbec nemal záujem žiadnym spôsobom tvrdiť, že nemá príjem. Písomnými dôkazmi doložil, že je nezamestnaný, nepoberá sociálne dávky a že aspoň brigádnicky si privyrobí preukázanú sumu. Otec sa snaží prežiť a žiť ako je to možné v regióne, v ktorom žije so svojou priateľkou. V danom regióne sa pohybuje najvyššia miera nezamestnanosti vo výške 25% a je táto jednou z najvyšších na Slovensku. Tvrdiť, že by mal žiť niekde inde, prípadne nemá žiadne citové väzby, nie je na mieste, vzhľadom k tomu, že vlastnú rodinu nemá a žije teda tam, kde našiel spriaznenú dušu a s ktorou zdieľa svoj osud. Otec nepoberá teda žiadne dávky ako príspevok v núdzi, príspevok v nezamestnanosti, ale sa snaží žiť dôstojne a platiť doteraz určené výživné 66,39 Eur a 49,79 Eur. Nepoberaním žiadnych sociálnych dávok možno jednoznačne preukázať, že otec sa nesnaží parazitovať na sociálnom systéme. Po zhodnotení súčasných majetkových pomerov otca, jeho čistého mesačného príjmu s prihliadnutím, že by malo byť vyhovené rozsudku a mal by platiť zvýšené výživné spolu 250,- Eur, tak by celkový mesačný záväzok predstavoval len na výživné sumu vo výške 250,- Eur a teda otcovi by zostal príjem na živobytie vo výške 50,- až 100,- Eur, teda ani vo výške životného minima. Je absurdné pochopiť, že otec je schopný dosahovať príjem minimálne 800,- až 900,- Eur v čistom, keď na území SR bola v roku 2016 priemerná mesačná mzda v hrubom 912,- Eur, čo predstavuje 700,- Eur v čistom. Jedná sa o priemernú mesačnú mzdu v celej Slovenskej republike, kedy je treba zobrať do úvahy regionálne rozdiely, odvetvia a ďalšie aspekty. Vôbec nie je zrejmé ako súd a akým spôsobom dospel k takémuto nereálnemu číslu. Súd chce na jednej strane svojím rozhodnutím zabezpečiť navrhovateľkám nadštandardné životné podmienky s odôvodnením „lebo to potrebujú“ a na druhej strane dostať samotného odporcu a povinného na platenie výživného do sociálnej situácie bezdomovca bez adekvátneho finančného krytia, ktoré mu pokryje základné životné potreby. Je potrebné prihliadať nielen na želané a požadované potreby dcér otca, ale aj na reálne možnosti otca v lokalite, v ktorej žije a aké má. Zdôraznil, že súd je povinný pri rozhodovaní brať do úvahy všetky vykonané dôkazy a všetky skutočnosti, ktoré počas konania zistil a zistí. Sú rozhodujúce skutočné majetkové pomery a príjem v čase vyhlásenia rozsudku a nie majetkové pomery, ktoré by mohli byť v minulosti napr. 9 rokov spätne.
Otec nepopiera a nespochybňuje, že jeho dcéry vyrástli a zvýšili sa požiadavky na ošatenie, životné potreby a podobne, avšak požiadavky na životné potreby aj životný štandard musia byť v korelácii s majetkovými pomermi rodičov a ich finančných možností. Je zarážajúce, že na jednej strane sa zohľadňujú požiadavky na životný štandard navrhovateliek a ich potreby, ale na druhej strane sa žiadnym spôsobom nezohľadňujú majetkové pomery a požiadavky životného štandardu ich otca. Je nepochopiteľné, že i napriek preukázaniu čistého mesačného príjmu otca a jeho majetkových pomerov, súd i napriek týmto skutočnostiam opakovane rozhodne s vykonaným dokazovaním i s právnymi predpismi. U otca je totižto skôr na zváženie a zamyslenie, že pripadá do úvahy skôr zníženie výživného ako jeho zvýšenie, keďže jeho majetkové pomery sú horšie ako v prípade rozhodovania o určení výživného pred Okresným súdom Topoľčany. I keď sú tu okolnosti odôvodňujúce túto potrebu a možnosť podať návrh na zníženie výživného z dôvodu nezamestnanosti nízkeho príjmu, nemožno nájsť si trvalý pracovný pomer, otec takýto návrh nepodal, ďalej platí výživné, ktoré mu bolo určené. Je absurdné, aby sa v tejto situácii a daných majetkových pomerov, v ktorých momentálne otec žije uvažovalo vôbec o zvýšení výživného na takúto sumu, pričom by bolo reálnejšie zníženie výživného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zvýšenie výživného voči otcovi v celom rozsahu zamietol alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. K doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie navrhovateľky s tým, že nesúhlasia s tvrdením otca, ktorý vytýka súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko skutkový stav bol v danej veci zistený dôsledne a úplne a vec bola právne posúdená správne. Čo sa týka skutočností a dôkazov, ktoré boli počas konania predložené odvolateľom, tieto boli pri rozhodovaní súdom zohľadnené a správne vykonané. Otec nie je v odvolaní špecifický a neuvádza, ktoré ním navrhnuté skutočnosti a dôkazy neboli podľa jeho názoru vykonané správne a preto navrhujú nebrať tento argument do úvahy. Odôvodnenie rozsudku je podľa nich presvedčivé a dostatočné a tvrdenie odvolateľa o porušení jeho práv v tomto ohľade odmietajú. Ďalej odporca predkladá výpočet jeho záväzkov, ktoré na seba prevzal v zmysle dohody o vyporiadaní BSM medzi ním a matkou jeho dcér E. G., a ktoré sa zaviazal uhradiť a zároveň výpočet ďalších jeho záväzkov, a to záväzok plynúci z právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, ktorým bol odporca zaviazaný matke navrhovateliek zaplatiť 5.311,03 Eur voči spoločnosti Profireal v súvislosti s predajom nehnuteľnosti, ktorú odvolateľ nadobudol na základe spomenutej dohody o BSM. K tvrdeniu odvolateľa, že po zaplatení všetkých dlhov mu nezostala suma, ktorú si súd vypočítal. V tejto súvislosti poukázali na to, že otec v danom období bol schopný a ochotný platiť nájomné za jednoizbový byt v U. vo výške 398,- Eur, pričom ony ako jeho dcéry nemali k dispozícii na uspokojenie všetkých svojich základných potrieb ani polovicu tejto sumy. Tiež poukázali na to, že mesačný príjem ich matky, ktorá od rozvodu s odvolateľom takmer výlučne zabezpečuje ich výživu predstavuje sumu 360,- až 380,- Eur mesačne a na jej vlastné živobytie jej neostáva ani 50,- Eur. Čo sa týka schopností a možností odporcu, tento počas celého konania žiadnym spôsobom nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu a ani to, že vynaložil dostatočné úsilie na to, aby získal lepšie platenú prácu, ktorá by zodpovedala jeho možnostiam a schopnostiam a to napriek tomu, že ho k tomu súd niekoľkokrát vyzýval. Preto považujú za správne, že súd pri rozhodovaní v predmetnej veci aplikoval § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené záujmy oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Odmietajú tvrdenie odvolateľa o nadštandardných životných podmienkach navrhovateliek. S napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu súhlasia a navrhujú, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, že odvolaniu je treba priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa § 388 CSP.
31. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky podaného na súd ešte 21.09.2010 na zvýšenie výživného pre obe vtedy ešte maloleté navrhovateľky. Po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky sa stali účastníkmi konania bez zastúpenia kolíznym opatrovníkom a obe zotrvali na návrhu na zvýšenie výživného v rozsahu navrhovateľka 1 na sumu 130,- Eur a navrhovateľka 2 na sumu 120,- Eur od 01.09.2010.
32. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v celom rozsahu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného pre navrhovateľky v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie.
33. Odvolací súd zotrváva na svojich názoroch a záveroch, ktoré uviedol v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach a ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil.
34. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
37. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).
38. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
39. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
40. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
41. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
42. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť a to ani dohodou strán. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákon o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je taktiež individuálna. Dieťa môže byť schopné sa samostatne živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, musí súd posúdiť v každom prípade individuálne.
43. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení upriamil pozornosť na plnoletosť oboch navrhovateliek a tým spojenú zmenu ich procesného postavenia. Obe navrhovateľky sú plnoleté a pokračujú v štúdiu, ktorú skutočnosť odporca nenamieta a preto aj odvolací súd má za to, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľkám trvá. V danom prípade preto bolo potrebné rozlíšiť obdobie rozhodovania o výživnom do plnoletosti, kedy malo byť priznané výživné zodpovedajúceho
odôvodneným potrebám dieťaťa. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Po dosiahnutí plnoletosti navrhovateliek sa už nejedná o konanie o úpravu výživného pre maloleté deti, kde súd plní zisťovaciu úlohu a vykonáva dôkazy aj z vlastnej iniciatívy. Ide o výživné pre plnoleté deti, kde dôkazné bremeno, preukázať odkázanosť na výživné od rodiča je na nich a aj výšku výživného treba posúdiť individuálne vychádzajúc z vykonaného dokazovania.
44. Výživné pre obe maloleté bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/215/2006-24 z 22.11.2006, súd zistil, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 66,39 Eur na mal. Q. a 49,79 Eur na mal. J.. Priemerný čistý mesačný príjem otca činil 365,13 Eur mesačne. Priemerný mesačný príjem matky činil 270,63 Eur, žila v domácnosti s priateľom, pričom obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Vyživovaciu povinnosť k deťom majú rovnako obaja rodičia. Zmenu výšky príjmu a to jeho zvýšením, súd prvej inštancie zistil len u matky navrhovateliek.
45. Už v čase podania návrhu matkou od ostatnej úpravy výživného, od ktorej uplynulo 4 roky, nastala zmena, keď navrhovateľka 1 nastupovala do 1. ročníka gymnázia v Piešťanoch a navrhovateľka 2 bola žiačkou na druhom stupni základnej školy. V priebehu súdneho konania k opätovným zmenám, keď obe navrhovateľky už študujú na vysokých školách, ide o dospelé ženy, ktoré okrem bežných životných potrieb majú potreby v súvislosti so štúdium, pričom nemajú svoj vlastný príjem.
46. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že u oboch navrhovateliek došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb a to aj bez preukazovania ich výšky spred niekoľkých rokov a to predovšetkým v súvislosti s pribudnutím ich veku, postúpením na vyšší stupeň vzdelávania (druhý stupeň u navrhovateľky 2, u oboch na strednú školu a napokon na vysokoškolské štúdium), do ktorého obdobia zapadá u oboch i nadobudnutie plnoletosti, aktuálne u navrhovateľky 1 i uzavretie manželstva, vychádzajúc zo zmeny jej priezviska.
47. S nástupom na strednú školu a následným pokračovaním vo vzdelávaní na vysokoškolskom štúdiu sú notoricky známe výdavky súvisiace, nákupom učebníc, kníh a ostatných učebných pomôcok a školských potrieb, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a stravné. Pričom u navrhovateliek pribudli i nepochybne ďalšie výdavky spojené s ich mimoškolskými aktivitami, a bývaním mimo domácnosti matky. Od poslednej úpravy výživného na strane oboch navrhovateliek vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov majúcich vplyv na výšku výživného, pričom účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
48. Súd preto rozsudkom rozhodol o zvýšení výživné pre ešte maloleté deti a kontinuálne aj o výživnom pre plnoleté navrhovateľky. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
49. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu maloletého dieťaťa, ktoré sa neustále zvyšujú až dovtedy, kým sa nevyrovnajú potrebám dospelého dieťaťa.
50. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K
týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto pokiaľ otec v odvolaní namietal, že jeho možnosť zamestnať sa a dosiahnuť príjem je v jeho prípade je obmedzená vzhľadom na miesto, kde žije a jeho zdravotným obmedzeniam, je táto odvolacia námietka dôvodná len čiastočne.
52. Z výsledkov dokazovania pred súdom prvej inštancie bezpochyby vyplynulo, že otec nejaví o možnosť zamestnania sa skutočný záujem, keď nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie napriek tomu, že nemá príjem, do evidencie nezamestnaných bol prihlásený len prechodne a aj to len na krátku dobu. Zamestnávateľa nemá a podľa vlastných ničím nepodložených tvrdení dosahuje príjem z príležitostných práv v rozsahu maximálne do 350,- Eur mesačne.
53. Ak teda otec okrem príležitostného zárobku nemá ďalší príjem zo zamestnania a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, možno dospieť len k jedinému záveru, že otec zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a nezúročil všetky svoje schopnosti na zabezpečovanie zákonnej vyživovacej povinnosti k svojim deťom. Ani pokiaľ sa týka jeho zdravotných problémov, tieto zostali len v rovine tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by odporca súdu predložil, navyše odporca napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k navrhovateľkám, nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu nájsť si primerane svojim možnostiam a schopnostiam a primerane i zdravotnému stavu adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Preto správne súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu navrhovateliek a predtým ich matky na zvýšenie výživného vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý by mohol otec dosiahnuť. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov predovšetkým k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletého i plnoletého, ale výživou na otca odkázaného dieťaťa.
54. Odvolací súd je však názoru, že obstojí námietka odvolateľa, že súd nesprávne vychádzal z priemerného zárobku prevzatého zo štatistických údajov pre celé Slovensko. Treba prisvedčiť, že pri posudzovaní možností osoby povinnej v takýchto prípadoch treba vziať do úvahy lokalitu, kde býva, trvale žije a možnosti uplatnenia v tomto regióne s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, profesiu a doteraz nadobudnutú prax.
55. Otec je už dlhšiu dobu usadený v U., v ktorej lokalite podľa dostupných informácií zo štatistických údajov bol napr. v roku 2015 priemerný plat o 202,- Eur nižší ako celoslovenský priemer, teda 725,- Eur a aj v susednom Revúckom okrese bol priemerný plat na úrovni 747,- Eur. V roku 2016 síce dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku hodnotu 912,- Eur, pričom priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla iba v Bratislavskom kraji na 1.235,- Eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 798,- Eur. Vychádzajúc z uvedeného odporca by v regióne, kde býva mohol by vzhľadom na vyššie uvedené kritériá dosiahnuť optimálne maximálny zárobok 600,- Eur netto mesačne.
56. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20% - 30% jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby. Z vyššie uvedeného príjmu odporcu 30% predstavuje 180,- Eur mesačne. Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku. Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Dôkazom, že súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax o tejto otázke, je množstvo rozhodnutí tunajšieho súdu s vyslovením rovnakého právneho názoru o určení výšky výživného v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), napr. rozhodnutia č.k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa 06.09.2017, č.k. 24Co/385/2016-167 zo dňa 15.02.2017, č.k. 25CoP/54/2016-241 zo dňa 08.02.2017, č.k. 25CoP/17/2016-52 z 28.09.2016, č.k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 05.04.2017, č.k. 26CoP/17/2016-98 zo dňa 27.09.2016, č.k. 26CoP/32/2015-143 zo dňa 22.12.2015, č.k. 26CoP/12/2013-80 zo dňa 20.05.2014, č.k. 11CoP/10/2016-101 zo dňa 16.03.2016, č.k. 10CoP/33/2015-209 zo dňa 27.01.2016.
57. Odvolací súd sa tak stotožňuje len so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľkám v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ale nie v rozsahu ako to urobil súd prvej inštancie a bez ohľadu na obdobie posudzovania od podania návrhu.
58. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd vychádzajúc zo zárobku otca, ktorý vzhľadom na jeho schopnosti mohol dosiahnuť počas celého obdobia sporu, zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke 1 zo sumy 66,39 Eur na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010, pretože už v čase podania návrhu nastupovala na strednú školu a jej odôvodnené potreby a zárobok matky je takéto výživné primerané.
59. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke 2 zo sumy 49,79 Eur od 01.09.2010 na sumu 70,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2013 od kedy nastúpila na strednú školu zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne.
60. Výživné je odporca - osoba povinná platiť výživné povinný platiť do rúk navrhovateliek 1 a 2 do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
61. I keď odvolací súd uznáva ďalšie zvyšovanie odôvodnených potrieb navrhovateliek pri nástupe na vysokoškolské štúdium, pre neprodukovanie dôkazov na oboch stranách sporu a nezistenú zmenenú situáciu, podmienky na zvýšenie výživného neboli preukázané a preto súd vo zvyšku súd návrh navrhovateliek 1 a 2 zamietol.
62. Ostatné odvolacie dôvody odvolateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
63. Čo sa týka zaostalého výživného, správne súd zaostalé výživného počítal do konca marca 2017, keď v čase rozhodovania súdom prvej inštancie bolo splatné aj výživné za marec 2017, nakoľko výživné sa platí do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
64. Nakoľko odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku o zvýšení výživného, zmenil aj závislý výrok o nedoplatku na výživnom pre obe navrhovateľky samostatne, s tým, že neplatením zvýšeného výživného vzniknutý nedoplatok ako zaostalé výživné povolil odporcovi zaplatiť v splátkach v súlade s ust. § 232 ods. 1 a 2 CSP a tiež v súlade so súdnou praxou tak, aby tieto nedoplatky boli zaplatené v lehote troch rokov.
65. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre Q. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 30.03.2017 vo výške (90,- Eur - 66,39 Eur = 23,61 Eur x 79 mesiacov) 1.865,19 Eur : 36 mesiacov, odvolací súd povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 52,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk Q. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
66. Nedoplatok na splatnom výživnom otca pre J. vzniknutý za obdobie od 01.09.2010 do 31.08.2013 (vrátane 70,- Eur - 49,79 Eur = 20,21 Eur x 36 mesiacov) v sume 727,56 Eur a od 01.09.2013 do 31.03.2017, (t.j. 90,- Eur - 49,79 Eur = 40,21 Eur x 43 mesiacov) v sume 1.729,03 Eur spolu 2.456,59 Eur : 36 mesiacov, odvolací súd povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 68,24 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk J. spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
67. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
68. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).