Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/237/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu PELUJA TRA s. r. o., so sídlom Odbojárov 1957/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 654 662, zast. Q. X., nar. XX. Q. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX P. S., proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 8C/352/2015-47 zo dňa 30. marca 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) nepripustil vstup súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného do konania na strane žalovaného (prvý výrok), žalobu zamietol (druhý výrok) a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 29,16 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že proti žalobcovi ako povinnému bola na žiadosť oprávneného Mesta Dolný Kubín vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen (ďalej aj „súdny exekútor“). Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 29. januára 2013 bol žalobca upovedomený, že dňa 22. novembra 2012 sa proti nemu začalo exekučné konanie na vymoženie sumy 42,66 eur ako sumy vymáhanej pre oprávneného ku dňu vyhotovenia upovedomenia bez trov exekúcie. V upovedomení bola ďalej uvedená suma 39,83 eur predstavujúca 10 %-nú odmenu exekútora vrátane DPH a suma 4,38 eur predstavujúca náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Žalobca bol vyzvaný na zaplatenie celkovej sumy 86,87 eur do 14 dní od doručenia upovedomenia. Z uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Er/462/2012-30 zo dňa 25. marca 2013, ktorým sa rozhodlo o zastavení exekúcie a súdnemu exekútorovi sa trovy exekúcie nepriznali vyplýva, že žalobca dňa 12. februára 2013 na účet súdneho exekútora zaplatil sumu 86,87 eur (istina, odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov exekútora). Okresný súd Dolný Kubín v uznesení o zastavení exekúcie ďalej uviedol, že preukázané trovy exekúcie v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavovali sumu 18,83 eur a v zmysle § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) vznikol súdnemu exekútorovi nárok aj na daň z pridanej hodnoty v sume 3,77 eur (20% zo sumy 18,83 eur); spolu vznikol exekútorovi nárok na trovy v sume 22,60 eur. Okresný súd Dolný Kubín v závere uznesenia skonštatoval, že „pri konečnom vyúčtovaní trov exekúcie bude úlohou exekútora vyporiadať sa so sumou, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené povinný uhradil bez právneho dôvodu (t. j. časť sumy, ktorá prevyšuje vymáhanú

istinu - 42,66 EUR a trovy exekúcie 22,60 EUR).“ Žalobca zaslal súdnemu exekútorovi výzvu zo dňa 20. mája 2013 na vydanie peňažnej hotovosti v sume 85,99 eur. Odvolával sa na predmetné uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne, ktorým bola exekúcia vedená proti nemu zastavená, a v ktorom súd priznal súdnemu exekútorovi trovy len vo výške 22,60 eur. Žalobca podľa jeho tvrdenia uhradil súdnemu exekútorovi sumu trov exekúcie v sume 44,21 eur (39,83 eur + 4,38 eur) a zároveň poukázal na účet súdneho exekútora dňa 08. marca 2013 sumu 75,- eur. Súdny exekútor vrátil žalobcovi dňa 08. apríla 2013 sumu 10,62 eur. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadosťou o vyplatenie náhrady škody zo dňa 16. júla 2013 adresovanej žalovanému vyzval žalovaného v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na zaplatenie sumy 85,99 eur. Žalovaný oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 16. januára 2013 oznámil žalobcovi, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekútora a jeho žiadosť bola preto posúdená ako nedôvodná. 1.1.1 Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 17. marca 2016 skonštatoval, „že v štádiu konania, keď súd rozhoduje o trovách konania má aj súdny exekútor postavenie účastníka a medzi súdnym exekútorom a žalobkyňou dochádza k vzniku súkromnoprávneho vzťahu.“ Suma vo výške 85,99 eur uplatňovaná žalobcom v konaní predstavuje súdnym exekútorom vyčíslené a vymožené trovy exekúcie, ktoré nesúvisia so samotným výkonom exekučnej činnosti. Možno preto konštatovať, že medzi súdnym exekútorom a žalobcom došlo k vzniku súkromnoprávneho vzťahu. Žalovaný svoje tvrdenia podložil poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012 zo dňa 13. februára 2013, v ktorom Ústavný súd v obdobnom prípade zaujal jednoznačný postoj v súvislosti s rozhodovaním o postavení a možnom bezdôvodnom obohatení súdneho exekútora pri vyčísľovaní trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že súdny exekútor má právny záujem na výsledku konania a preto navrhol, aby súdny exekútor vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Na pojednávaní na súde prvej inštancie sa žalobca vyjadril, že nesúhlasí s tým, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného a rovnako nesúhlasil ani so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. 1.2 Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že náhradu škody vo výške 85,99 eur si žalobca uplatnil z dôvodu exekúcie, ktorá bola voči nemu vedená súdnym exekútorom, ktorý si podľa žalobcu v rámci odmeny za vykonávanie exekúcie uplatnil a ponechal vyššiu sumu ako mu patrila. Okresný súd sa v konaní zaoberal najmä tým, či je žalovaný zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu žalobcovi a či má v predmetnom spore pasívnu vecnú legitimáciu. Prvoinštančný súd s poukazom na § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci skonštatoval, že exekútor zastupuje štát iba v časti vymáhanej pohľadávky podľa exekučného titulu, ktorá sa týka oprávneného v exekúcii. V časti, ktorá sa týka výkonu exekúcie vo veci náhrady hotových výdavkov ako aj odmeny exekútora nekoná exekútor v mene štátu. Vzťahy týkajúce sa odmeny exekúcie a náhrady výdavkov sú vzťahmi exekútora ako súkromnej osoby a v tejto časti exekútor nenahrádza výkon verejnej moci. V prípade ak súdny exekútor v rámci vymáhania si náhrady hotových výdavkov resp. svojej odmeny v exekúcii spôsobí povinnému škodu, zodpovedá za vzniknutú škodu sám. Súd prvej inštancie svoje tvrdenia podložil s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 165/2012 a ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku druhá veta, podľa ktorého, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie účastníkom konania je aj poverený exekútor. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného v konaní nie je daná a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1, 2 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal voči žalobcovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva vo výške 29,16 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že zo strany súdneho exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu; zotrvával na svojom názore, že sa jednalo o nesprávny úradný postup na strane súdneho exekútora. Žalobca ďalej s poukazom na čl. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 4/2011 a ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že súdny exekútor môže konať len v medziach zákona a v predmetnom prípade súdny exekútor v daných zákonných medziach nekonal, nerešpektoval právny poriadok

Slovenskej republiky a preto postupoval nesprávnym úradným postupom. Na potvrdenie svojich tvrdení predložil žalobca do konania na súde prvej inštancie dostatok listinných dôkazov. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora vzhliadol žalobca už v samom začiatku exekučného konania, keď súdny exekútor uviedol v upovedomení o začatí exekúcie sumy trov exekúcie súvisiace s úžerou a mimo právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalobca nenamietal, že v konečnom dôsledku na strane súdneho exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu, avšak v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora pri výkone verejnej moci, t.j. zodpovednosť za náhradu škody nesie Slovenská republika. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného zmenil tak, že zaviaže žalovaného v zmysle žaloby.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, na ktorom základe žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

8. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

9. Účastníkmi konania sú v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj z „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu. Odvolací súd sa preto zaoberal predovšetkým odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na rozporné tvrdenia žalobcu v odvolaní, keď najprv uviedol, že zo strany súdneho exekútora nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, no v závere odvolania už tvrdil, že v konečnom dôsledku na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Podľa žaloby sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej mu súdnym exekútorom pri výkone verejnej moci. Škoda mala vzniknúť ako dôsledok nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, keď podľa žalobcu súdny exekútor už v upovedomení o začatí exekúcie uviedol neprimeranú sumu odmeny exekútora a nakoniec aj prijal odmenu vo vyššej sume, ako mu skutočne patrila. Žalobca sa domáhal náhrady škody od žalovaného na základe zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podľa § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona je výkonom verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Súdny exekútor má podľa ustanovenia § 5 ods.

1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa; vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti je podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z. z. príslušné konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak v dôsledku činnosti súdneho exekútora vznikla škoda, má poškodený právo domáhať sa náhrady tejto škody. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Objektívna zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu je založená za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Odvolací súd v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu skúmal, či došlo k vzniku škody na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Za nesprávny úradný postup sa považuje okrem iného aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ďalej nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Po preskúmaní skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom dospel odvolací súd k záveru, že zo strany súdneho exekútora nebol preukázaný vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súdny exekútor pri realizácii úkonov exekučného konania ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. V tejto časti exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd. Odlišný status súdneho exekútora mu prislúcha v časti rozhodovania o trovách exekúcie; v tejto časti konania je účastníkom konania aj poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 veta druha Exekučného poriadku). Trovami exekúcie sú podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Ako už uviedol prvoinštančný súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2013, ak ide o odmenu súdneho exekútora, súdny exekútor koná vo vlastnom mene, na vlastný účet a preto môže byť v tomto konaní subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania prevažuje u súdneho exekútora aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie (podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku), ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS 4/2012). Okresný súd ďalej správne skonštatoval, že vo veci náhrady hotových výdavkov, ako aj odmeny exekútora exekútor nenahrádza výkon verejnej moci a v prípade, ak súdny exekútor v rámci vymáhania si náhrady hotových výdavkov prípadne odmeny v exekúcii spôsobí povinnému škodu, zodpovedá za vzniknutú škodu sám. S uvedenými názormi súdu prvej inštancie je možné súhlasiť. Logická je aj argumentácia žalovaného, ktorý počas konania uviedol, že suma uplatňovaná žalobcom v konaní predstavuje trovy exekúcie vyčíslené a vymožené súdnym exekútorom, ktoré nesúvisia so samotným výkonom exekučnej činnosti; medzi súdnym exekútorom a žalobcom došlo v časti trov k vzniku súkromnoprávneho vzťahu. Žaloba žalobcu bola postavená na argumentácii, že súdny exekútor spôsobil škodu v časti konania týkajúceho sa trov exekúcie, resp. odmeny exekútora. Prvoinštančný súd správne túto skutočnosť zohľadnil a na tom základe rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie v tejto veci nie je prekážkou, ktorá by bránila žalobcovi uplatniť si svoj nárok v novom konaní voči súdnemu exekútorovi z titulu bezdôvodného obohatenia.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p., vrátane výroku o trovách konania, ktorý je v súlade s vtedy účinným § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania; keďže si žalovaný žiadne trovy neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplynuli, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).