Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Ľ.Y. M., S..: XX.XX.XXXX, M. G. XXX, XXX XX G., zastúpený: X. M., S..: XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1. VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok (obchodná spoločnosť bola ku dňu 01.01.2018 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sa, vložka č.: 10315/ P, z dôvodu dobrovoľného výmazu s uvedením právnych nástupcov), právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o neplatnosť právneho úkonu s prísl. - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/166/2016 - 180 zo dňa 30.11.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v druhom rade.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a zároveň v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere, vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.220,99 Eur s prísl.. Na pojednávaní dňa 30.11.2017, po začatí pojednávania zobral žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobu voči žalovanému v 2. rade späť z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v 2. rade so späťvzatím návrhu voči nemu súhlasil a podľa § 256 C.s.p. si uplatnil trovy konania, keďže zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobca vzal zároveň späť aj žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, vyhlásení úveru za bezúročný a bez poplatkov (trval len na vydaní bezdôvodného obohatenia s prísl.).

3. Následne súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vzal v časti voči žalovanému v 2. rade žalobu späť po začatí pojednávania, a po súhlasnom stanovisku žalovaného v 2. rade, súd prvej inštancie konanie v zmysle cit. ustanovení § 145 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. voči nemu zastavil. Súd uviedol,

že rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby pred rozhodnutím vo veci samej, nakoľko vo veci je nutné vykonať ďalšie pojednávanie, je potrebné zadovážiť vyjadrenie žalovaného v 1. rade k čiastočnému späťvzatiu žaloby a doplniť dokazovanie. Uvedený postup tak súd zvolil v záujme hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania žalovaného v 2. rade. Z týchto dôvodov následne súd prvej inštancie rozhodol, že v prevyšujúcej časti vec vylučuje na samostatné konanie.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca a žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania uplatnil. Nebolo pritom zistené, aby sa žalovaný v 2. rade správal v zmysle podanej žaloby, teda, aby plnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal. Preto procesný neúspech na zastavení konania voči žalovanému v 2.rade je nutné pričítať žalobcovi. Naviac, dôvodom späťvzatia žaloby voči žalovanému v 2. rade bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca. Uvedený výrok napadnutého uznesenia označil žalobca za nedôvodný. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenia § 257 C.s.p.. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre uplatnenie spomenutého ustanovenia uviedol, že je otcom s minimálnym príjmom, jeho dcéra má jeden a pol roka, syn 5 rokov a 19 rokov (ešte chodí do školy) a náhrada trov by bola pre neho a jeho deti likvidačná, preto žiada súd, aby prehodnotil rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania, nedokázal vyhodnotiť následky vyplývajúce z podania neoprávneného návrhu. Ako spotrebiteľ neprávnik nevedel, a ani nemohol posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože v období pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podal, považovali za opodstatnené. Poukázal na prísnu aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, ktorá môže viesť k nežiaducim tvrdostiam, a preto žiada súd, aby žalovanému s poukazom na uvedené nižšie skutočnosti, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že medzi okolnosti hodne osobitného zreteľa, patria aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov v danom konaní k uplatneniu práva na súde, ako aj postoj účastníkov v konaní. Žalovaný svojím správaním mu nedal inú možnosť, ako brániť svoje porušené práva inak, ako súdnou cestou. Žalobca má za to, že podľa § 53 ods. 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré v zmysle písmena p) tohto ustanovenia, obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, čo je aj v prípade CFH a VÚB. Zmluvu uzatvára jeden z týchto subjektov, ale akože je to produkt toho druhého, ale spotrebiteľ o tom nevie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zrušil, náhradu trov konania nepriznal a zároveň nepriznal stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný v 2. rade k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 19.12.2016, voči žalovanému v 1. rade domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.02.2017, navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a následne súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a uznesením č. k. 1Csp/166/2016 zo dňa 22.03.2017 pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného, pristúpil žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vykonal v konaní nevyhnutné úkony na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie doručil dňa 26.05.2017 vyjadrenie k žalobe žalobcu, v ktorom označil žalobu za nedôvodnú a vzniesol námietku svoje pasívnej vecnej legitimácie. Na pojednávaní dňa 30.11.2017 zobral žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobu voči žalovanému v 2. rade späť z vyššie uvedeného dôvodu. Na uvedenom pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a v zmysle § 256 C.s.p. si uplatnil náhradu trov konania. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade podľa § 144 - 146 C.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.

12. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu, ako aj citovaných zákonných ustanovení, právne uzatvára:

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. C.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania, a aby neodporovalo dobrým mravom.

14. S ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade vplýva, že žalovaný bol vo veci procesne úspešný, čím žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania, je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

16. Žalobca podaním žaloby voči žalovanému inicioval začatie súdneho konania, a preto si musel byť vedomý aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania (v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného neúspechu v konaní. Žalobca bol ten, kto inicioval celé sporové konanie, počas konania zároveň navrhol pribrať žalovaného v druhom rade do konania, voči ktorému následne zobral žalobu späť, a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že trovy konania vzniknuté na strane žalovaného v druhom rade, boli nevyhnutné a účelne vynaložené, keďže tento sa v konaní len procesne bránil a vznikali mu aj tomu úmerné výdavky.

18. Dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, v danom prípade nedostatočne preukázané a nevyvracajúce procesnú zodpovednosť žalobcu za neúspech v konaní pre nedostatočnú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v druhom rade.

19. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v druhom rade v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v druhom rade.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).