Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-7-2018.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Subarea
25Co/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Ľ.Y. M., S..: XX.XX.XXXX, M. G. XXX, XXX XX G., zastúpený: X. M., S..: XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1. VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok (obchodná spoločnosť bola ku dňu 01.01.2018 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sa, vložka č.: 10315/ P, z dôvodu dobrovoľného výmazu s uvedením právnych nástupcov), právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o neplatnosť právneho úkonu s prísl. - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/166/2016 - 180 zo dňa 30.11.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania.
Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v druhom rade.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a zároveň v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere, vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.220,99 Eur s prísl.. Na pojednávaní dňa 30.11.2017, po začatí pojednávania zobral žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobu voči žalovanému v 2. rade späť z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v 2. rade so späťvzatím návrhu voči nemu súhlasil a podľa § 256 C.s.p. si uplatnil trovy konania, keďže zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobca vzal zároveň späť aj žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, vyhlásení úveru za bezúročný a bez poplatkov (trval len na vydaní bezdôvodného obohatenia s prísl.).
3. Následne súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
4. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vzal v časti voči žalovanému v 2. rade žalobu späť po začatí pojednávania, a po súhlasnom stanovisku žalovaného v 2. rade, súd prvej inštancie konanie v zmysle cit. ustanovení § 145 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. voči nemu zastavil. Súd uviedol,
že rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby pred rozhodnutím vo veci samej, nakoľko vo veci je nutné vykonať ďalšie pojednávanie, je potrebné zadovážiť vyjadrenie žalovaného v 1. rade k čiastočnému späťvzatiu žaloby a doplniť dokazovanie. Uvedený postup tak súd zvolil v záujme hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania žalovaného v 2. rade. Z týchto dôvodov následne súd prvej inštancie rozhodol, že v prevyšujúcej časti vec vylučuje na samostatné konanie.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca a žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania uplatnil. Nebolo pritom zistené, aby sa žalovaný v 2. rade správal v zmysle podanej žaloby, teda, aby plnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal. Preto procesný neúspech na zastavení konania voči žalovanému v 2.rade je nutné pričítať žalobcovi. Naviac, dôvodom späťvzatia žaloby voči žalovanému v 2. rade bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
6. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca. Uvedený výrok napadnutého uznesenia označil žalobca za nedôvodný. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovenia § 257 C.s.p.. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre uplatnenie spomenutého ustanovenia uviedol, že je otcom s minimálnym príjmom, jeho dcéra má jeden a pol roka, syn 5 rokov a 19 rokov (ešte chodí do školy) a náhrada trov by bola pre neho a jeho deti likvidačná, preto žiada súd, aby prehodnotil rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania, nedokázal vyhodnotiť následky vyplývajúce z podania neoprávneného návrhu. Ako spotrebiteľ neprávnik nevedel, a ani nemohol posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože v období pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podal, považovali za opodstatnené. Poukázal na prísnu aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, ktorá môže viesť k nežiaducim tvrdostiam, a preto žiada súd, aby žalovanému s poukazom na uvedené nižšie skutočnosti, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že medzi okolnosti hodne osobitného zreteľa, patria aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov v danom konaní k uplatneniu práva na súde, ako aj postoj účastníkov v konaní. Žalovaný svojím správaním mu nedal inú možnosť, ako brániť svoje porušené práva inak, ako súdnou cestou. Žalobca má za to, že podľa § 53 OZ ods. 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré v zmysle písmena p) tohto ustanovenia, obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, čo je aj v prípade CFH a VÚB. Zmluvu uzatvára jeden z týchto subjektov, ale akože je to produkt toho druhého, ale spotrebiteľ o tom nevie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zrušil, náhradu trov konania nepriznal a zároveň nepriznal stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný v 2. rade k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 19.12.2016, voči žalovanému v 1. rade domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.02.2017, navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a následne súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a uznesením č. k. 1Csp/166/2016 zo dňa 22.03.2017 pripustil, aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného, pristúpil žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vykonal v konaní nevyhnutné úkony na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie doručil dňa 26.05.2017 vyjadrenie k žalobe žalobcu, v ktorom označil žalobu za nedôvodnú a vzniesol námietku svoje pasívnej vecnej legitimácie. Na pojednávaní dňa 30.11.2017 zobral žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobu voči žalovanému v 2. rade späť z vyššie uvedeného dôvodu. Na uvedenom pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a v zmysle § 256 C.s.p. si uplatnil náhradu trov konania. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade podľa § 144 - 146 C.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.
12. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu, ako aj citovaných zákonných ustanovení, právne uzatvára:
13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. C.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania, a aby neodporovalo dobrým mravom.
14. S ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade vplýva, že žalovaný bol vo veci procesne úspešný, čím žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi.
15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania, je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
16. Žalobca podaním žaloby voči žalovanému inicioval začatie súdneho konania, a preto si musel byť vedomý aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania (v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného neúspechu v konaní. Žalobca bol ten, kto inicioval celé sporové konanie, počas konania zároveň navrhol pribrať žalovaného v druhom rade do konania, voči ktorému následne zobral žalobu späť, a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že trovy konania vzniknuté na strane žalovaného v druhom rade, boli nevyhnutné a účelne vynaložené, keďže tento sa v konaní len procesne bránil a vznikali mu aj tomu úmerné výdavky.
18. Dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, v danom prípade nedostatočne preukázané a nevyvracajúce procesnú zodpovednosť žalobcu za neúspech v konaní pre nedostatočnú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v druhom rade.
19. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v druhom rade v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v druhom rade.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).