Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-87-2017.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/87/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v exekučnej veci oprávneného: BENEFIT GROUP I, a.s. so sídlom v Trenčíne, Bavlnárska 312/9, IČO: 47 131 781, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, so sídlom v Trenčíne, Bavlnárska 312/9, proti povinnému : U. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kupeckého 29, pod sp.zn. EX 1077/2011, o vymoženie 6.129,20 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.8.2017, č. k. 12Er/3155/2011-58
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený - Prvá stavebná sporiteľňa a.s. sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Zm/869/2010-14 zo dňa 6.4.2011. Oprávnený v zákonom stanovenej lehote doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom uviedol, že si právo na vymoženie dlžnej sumy z exekúcie uplatňuje na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol súdu prvej inštancie vydaný z titulu uznania nároku pôvodného veriteľa zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú zároveň súdu predložil.
3. Po preskúmaní predloženej zmluvy súd uzavrel, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zmenkový platobný rozkaz, pričom zmenkový súd rozhodoval len na základe predloženej zmenky v súlade s v tom čase platným ust. § 175 a nasl. O.s.p., na základe čoho teda konštatoval, že pred vydaním exekučného titulu zmenkový súd neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky a nezaoberal sa (ne)spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania. Na základe uvedeného považoval za nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
4. Uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným pritom nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
5. Na základe uvedeného uzavrel, že oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu zastavil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
7. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie (správne zastavil exekúciu - poznámka odvolacieho súdu) v rozpore s platnou právnou legislatívou, konkrétne v rozpore s ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Uviedol, že keďže exekučné konanie sa začalo predo dňom účinnosti novely Exekučného poriadku, bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré ust. oprávnenému jasne určuje, ktoré skutočnosti a v akej lehote je povinný pri priznaní nároku vyplývajúceho zo zmenky preukázať. Doplnenie bolo odoslané poštou dňa 22.1.2016, teda v lehote na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného sa preto domnieva, že súd prvej inštancie predmetné exekučné konanie (exekúciu) zastavil v rozpore so zákonom.
8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal napadnuté podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/), a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 23.12.2015 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 23.12.2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
16. Podľa § 243f ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 23.12.2015 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 26.8.2011 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.4.2011, č.k. 1Zm/869/2010-14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.4.2011. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.9.2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 27.1.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2775024402 zo dňa 10.7.2006.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že oprávneným predložená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že ňou bol založený spotrebiteľský vzťah, a tento záver nenamietal v odvolaní ani oprávnený.
20. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:
21. Na základe listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne upravil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. V čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.
23. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve premietli do vymáhaného nároku, bol by to v citovanom ustanovení výslovne vyjadril. Keďže v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku je použitá formulácia „ak v konaní...nebolo prihliadnuté na...“, uvedené nepripúšťa iný výklad, než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.
24. Odvolací súd zastáva názor, že keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z podstaty ktorého vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje pritom neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov).
25. V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Bratislava V v základnom konaní sp.zn. 1Zm/869/2010 v súlade s vtedy platným a účinným procesným predpisom rozhodoval len na základe predloženia originálu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).