Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slávkovská cesta č. 54, Kežmarok, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská č. 2317/32, Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.januára 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad P. (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu dňa 20.03.2013 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012. V tomto zdaňovacom období žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa F. L. U., U. O. XXX, XX-XXX F. F. na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2012 v hodnote 7.239,43 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2012 v hodnote 7.249,18 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 v hodnote 7.248,13 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 v hodnote 7.238,47 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2012 v hodnote 7.237,33 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2012 v hodnote 7.231,73 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 5.874,66 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 7.245,16 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 7.252,06 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2012 v hodnote 7.238,95 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2012 v hodnote 7.212,16 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 v hodnote 7.112,75 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 v hodnote 9.743,75 eur za dodávku bravčových pliec a bravčových polovičiek. Za účelom preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zasielal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2013, na ktorú odpovedala poľská daňová správa dňa 13.10.2014 č. X/XXXXXXX/XX.

2. Žalobca za zdaňovacie obdobie december 2012 ďalej predložil dodávateľské faktúry od spoločnosti U., s.r.o., so sídlom P. č. XX, M., za nákup bravčových polovičiek, hovädzích štvrtí, vajec, bravčových vnútorností, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 107.773,71 eur a to na základe dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 6.444,35 eur, DPH 1.288,87 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2012, základ dane 573,24 eur, DPH 114,65 eur, č.

XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2012, základ dane 4.802,67 eur, DPH 960,53 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2012, základ dane 4.619,57 eur, DPH 923,91 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012, základ dane 5.743,16 eur, DPH 1.148,63 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012, základ dane 11.972,46 eur, DPH 2.394,49 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 19.071,51 eur, DPH 3.814,30 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 36.111,40 eur, DPH 7.222,28 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2012, základ dane 5.128,83 eur, DPH 1.025,77 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012, základ dane 8.409,60 eur, DPH 1.681,92 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 25.053,14 eur, DPH 5.010,63 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 3.576,80 eur, DPH 715,36 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 4.801,29 eur, DPH 960,26 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2012, základ dane 2.610,32 eur, DPH 522,06 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, základ dane 25.925,28 eur, DPH 5.185,06 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 8.294,40 eur, DPH 1.658,88 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 2.247,00 eur, DPH 449,40 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 7.432,72 eur, DPH 1.486,54 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, základ dane 12.934,81 eur, DPH 2.586,96 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2012, základ dane 915,45 eur, DPH 183,09 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 6.912,00 eur, DPH 1.382,40 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 4.291,34 eur, DPH 858,27 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 6.700,80 eur, DPH 1.340,16 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 4.881,58 eur, DPH 976,32 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 8.699,20 eur, DPH 1.739,84 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 6.810,22 eur, DPH 1.362,04 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 12.540,80 eur, DPH 2.508,16 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 33.566,78 eur, DPH 6.713,36 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 4.181,69 eur, DPH 836,34 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, základ dane 32.232,67 eur, DPH 6.446,53 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 4.126,97 eur, DPH 825,39 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2012, základ dane 217.256,50 eur, DPH 43.451,30 eur. Dodanie tovaru preveroval správca dane dožiadaním č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 13.05.2013 u miestne príslušného správcu dane spoločnosti U., s.r.o., Daňového úradu M.. Na toto dožiadanie obdŕžal správca dane odpoveď č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2013 spolu s kópiou dokumentov získaných v súvislosti s výkonom kontroly na dani z pridanej hodnoty spoločnosti U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie august

- december 2012, kópie dokumentov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pod č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2013 v súvislosti s výkonom daňových kontrol u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., kópie dokumentov Okresného súdu Košice I. evidované na Daňovom úrade P., pobočka F. Z., dňa 11.02.2015 pod č. X/XXXXXX. Správcovi dane boli postúpené informácie poskytnuté Políciou Českej republiky Č. j.: D.-XXXX-X/ČJ-XXXX-XXXXXX-E zo dňa 17.07.2013 k subjektu P. E. (jediný konateľ spoločnosti U., s.r.o.), podklady z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy P., M. a V., Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Prezídia Policajného zboru, expozitúra Východ - M. č.j.: P.-O.-L.-XX-XXX/XXXX zo dňa 31.03.2015, oznámenie Okresného súdu Košice I. XCbR/XX/XXXX zo dňa 30.01.2015. Ďalej preveroval nadobudnutie tovaru spoločnosťou U., s.r.o., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to nadobudnutie tovaru od spoločnosti D. F. U. W T. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 21.10.2014, nadobudnutie tovaru od spoločnosti F. L. U. pre spoločnosť U., s.r.o. žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX zo dňa 20.10.2014, nadobudnutie tovaru od spoločnosti N. F. R., P. pre spoločnosť U., s.r.o., žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX zo dňa 21.10.2014, nadobudnutie tovaru od spoločnosti U. V., P., pre spoločnosť U., s.r.o., žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014, nadobudnutie tovaru od spoločnosti P. P. R., P., pre spoločnosť U., s.r.o., žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014, nadobudnutie tovaru od spoločnosti K. miesne Z. J.K.J. Z. F. L., P., pre spoločnosť U., s.r.o., žiadosťou č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014. Na predmetné žiadosti obdŕžal správca dane odpovede od poľskej daňovej správy č. X/XXXXX zo dňa 20.03.2015, č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2014, č. XXXXX/ XXXX zo dňa 16.12.2015, č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2015, č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2015, č. X/XXXXX/XX zo dňa 14.01.2015, č. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.05.2015 a č. XXXXXX/XXXX zo dňa 22.05.2015.

3. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2012 začala dňa 20.03.2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 11.03.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dic.

4. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXX/XX/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 27.09.2013 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 u žalobcu odo dňa 11.10.2013 z dôvodu, že podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa dodania tovarov do Poľskej republiky a Českej republiky. Daňovú kontrolu prerušil do dňa doručenia konečných odpovedí na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.10.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 13.10.2014 došla posledná odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, preto pokračuje v daňovej kontrole.

5. Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2015, ktoré si žalobca prevzal dňa 24.08.2015. K zisteniam uvedeným v oboznámení sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril.

6. Správca dane vypracoval protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca sa k protokolu a zisteniam uvedeným v tomto protokole vyjadril písomným podaním zo dňa 20.11.2015. Pripomienky a námietky žalobcu uvedené vo vyjadrení prerokoval správca dane so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 06.06.2016 a dňa 09.08.2016, o čom spísal aj zápisnicu.

7. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2016 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2012 rozdiel v sume 107.773,71 eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 65.908,54 eur a vyrubil daň v sume 41.865,17 eur.

8. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

9. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil uvedením odvolacích námietok žalobcu. Žalovaný popísal priebeh administratívneho konania pred správcom dane, citoval ustanovenia §3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1 a 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), § 43 ods. 1 a 5, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 69 ods. 1 zákona o DPH.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný zistil tento skutkový stav:

11. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012 pri ústnom pojednávaní dňa 20.03.2013 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX). Žalobca v zdaňovacom období december 2012 deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa F. L. U., U. O. XXX, XX-XXX F. F., IČ Y na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2012 v hodnote 7.239,43 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2012 v hodnote 7.249,18 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 v hodnote 7.248,13 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 v hodnote 7.238,47 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2012 v hodnote 7.237,33 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 13.12.2012 v hodnote 7.231,73 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 5.874,66 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 7.245,16 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012 v hodnote 7.252,06 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2012 v hodnote 7.238,95 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2012 v hodnote 7.212.16 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 v hodnote 7.112,75 eur, č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 v hodnote 9.743,75 eur za dodávku bravčových pliec a bravčových polovičiek. K faktúre č. XXXXXXXX boli doložené dodacie listy č. XXXXXX a č. XXXXXX, k faktúre č. XXXXXXXX boli doložené dodacie listy č. XXXXXX, č. XXXXXX ač. XXXXXX a k faktúre č. XXXXXXXX boli doložené dodacie listy č. XXXXXX a č. XXXXXX s uvedením mena odberateľa a konečného príjemcu, oválna pečiatka odovzdávajúceho SK-134 ES a prehlásenie o prijatí tovaru. Za účelom preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2013. Podľa odpovede poľskej daňovej správy č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 13.10.2014 daňový subjekt F. L. U. deklaroval v súhrnnom výkaze za december 2012 intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v hodnote 95.123,76 eur na základe faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX. č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX vystavených spoločnosťou HYDINA SK s.r.o.. Kontrolou bolo zistené, že sa uskutočnili len nadobudnutia zdokumentované faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Mäso bolo použité vo výrobe. Ostatné faktúry nedokumentujú skutočné nadobudnutia. Daňový subjekt F. L. U. uskutočnil korekciu súhrnného výkazu za obdobie december 2012 a priznal, že tovar uvedený v týchto faktúrach bol zapojený do vykazovania intrakomunitárnych dodaní pre U., s.r.o., no vykonaná kontrola preukázala, že tieto transakcie boli fiktívne, tovar v skutočnosti nebol privezený do Poľska, jeho úlohou bolo iba prijať faktúry od žalobcu a vyhotoviť faktúry pre spoločnosť U., s.r.o.. Zarobil na tom, že prijal rozdiel medzi nákupnou cenou a predajnou cenou. Spoločnosť U., s.r.o., bola zastúpená U. L. a za poľský daňový subjekt rokoval L. U., ktorý je spoločníkom spoločnosti. Z vykonaného preverenia poľskou daňovou správou vyplynulo, že žalobca uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru v zdaňovacom období december 2012 pre poľského odberateľa F. L. U. iba na základe faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 a č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2012 a podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré deklaroval odberateľskými faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX pre odberateľa F. L. U., nesplnil. Ako na ďalší dôkaz správca dane poukázal na informáciu z Kriminálneho úradu finančnej správy č. XXXXXXX/ X/XXXXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 24.03.2015, a to výpoveď zamestnankyne spoločnosti P. B. a.s., ktorá je personálne a ekonomicky prepojená so žalobcom, v ktorej uvádza, že v spoločnosti P. a.s. sú pečiatky viacerých spoločností, medzi nimi aj žalobcu a spoločnosti F. L. U.. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru pre nadobúdateľa - osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepreukázal, že splnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona, vznikla platiteľovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, t. j. dňom dodania tovaru, pretože miesto dodania tovaru je tuzemsko. Správca dane pri vyčíslení daňovej povinnosti vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH a do základu dane pri dodaní tovaru zahrnul všetko, čo tvorilo protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň. Suma základu dane z faktúr, ktoré neboli poľským odberateľom potvrdené, predstavovala čiastku 72 392.60 eur a žalobcovi v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH vznikla v zdaňovacom období december 2012 daňová povinnosť v sume 14.478,52 eur.

12. Ďalej uviedol, že žalobca ku kontrole za zdaňovacie obdobie december 2012 predložil dodávateľské faktúry od spoločnosti U., s.r.o., P. XX, M., za nákup bravčových polovičiek, hovädzích štvrtí, vajec, bravčových vnútorností, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 107.773,71 eur. Išlo o dodávateľské faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 6.444,35 eur, DPH 1.288,87 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2012, základ dane 573,24 eur, DPH 114,65 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2012, základ dane 4.802,67 eur, DPH 960,53 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2012, základ dane 4.619,57 eur, DPH 923,91 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012, základ dane 5.743,16 eur, DPH 1.148,63 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012, základ dane 11.972,46 eur, DPH 2.394.49 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 19.071,51 eur, DPH 3.814,30 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 36.111,40 eur, DPH 7.222,28 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2012, základ dane 5.128,83 eur, DPH 1.025,77 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012, základ dane 8.409,60 eur. DPH 1.681.92 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 25.053,14 eur, DPH 5.010,63 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 3.576.80 eura, DPH 715,36 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 4.801.29 eur, DPH 960,26 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2012, základ dane 2.610,32 eur, DPH 522,06 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012, základ dane 25.925,28 eur, DPH 5.185,06 eur, č.XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 8.294.40 eur, DPH 1.658,88 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 2.247,00 eur, DPH 449,40 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, základ dane 7.432,72 eur, DPH 1.486,54 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, základ dane 12.934,81 eur, DPH 2.586,96 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2012, základ dane 915,45 eur. DPH 183,09 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 6.912,00 eur, DPH 1.382,40 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa základ dane 4.291,34 eur, DPH 858,27 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 6.700,80 eur. DPH 1.340,16 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 4.881,58 eur. DPH 976,32 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 8.699,20 eur, DPH 1.739,84 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2012, základ dane 6.810,22 eur, DPH 1.362,04 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 12.540,80 eur, DPH 2.508,16 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, základ dane 33.566,78 eur, DPH 6.713,36 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012, základ dane 4.181,69 eur, DPH 836,34 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2012, základ dane 32.232,67 eur, DPH 6.446,53 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, základ dane 4.126,97 eur, DPH 825,39 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2012, základ dane 217.256,50 eur, DPH 43.451,30 eur. Správca dane preveroval dodanie tovaru dožiadaním č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 13.05.2013 u miestne príslušného správcu dane spoločnosti U., s.r.o., Daňového úradu M.. V odpovedi na dožiadanie č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2013 (č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 06.06.2013) Daňový úrad M. uviedol, že tento daňový subjekt je nekontaktný, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Spoločnosť U., s.r.o., za obdobie august - december 2012 podala daňové priznanie po lehote, a to všetky dňom 06.05.2013. V jednotlivých priznaniach vykazuje spoločnosť dodanie, ako aj odpočítanie dane vo vysokých sumách, pričom výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nízka daňová povinnosť. Spoločnosť U., s.r.o., vznikla dňa 02.08.2012, jediným konateľom spoločnosti je P. E., F. XXX/X, P. X - O. XXX XX, I.. Pred uvedeným dátumom sa menovaná spoločnosť nazývala F. - Z. s.r.o., so sídlom P. XX, M.. Jedinou konateľkou spoločnosti F. - Z. s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra bola R. U.. Správca dane má k dispozícii kópie dokumentov postúpené Daňovým úradom M. získané v súvislosti s výkonom kontroly na dani z pridanej hodnoty spoločnosti U., s.r.o., za zdaňovacie obdobia august - december 2012, evidované pod číslom XXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2013 a to generálnu plnú moc zo dňa 19.10.2012, zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šal zo dňa 02.07.2013 so svedkom R. U., odstúpené kópie dokumentov Finančného riaditeľstva SR pod číslom XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2013 v súvislosti s výkonom daňových kontrol u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., a to zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 15.10.2013 so svedkom R. U., bývalou konateľkou spoločnosti U., s.r.o., a kópie dokumentov Okresného súdu Košice I. evidované na Daňovom úrade P., pobočka F. Z. dňa 11.02.2015 pod číslom X/XXXXXX. Správca dane vyhotovil úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 14.07.2015 o oboznámení sa so spisom daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august a október až december 2012 postúpeným Finančným riaditeľstvom SR pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 08.10.2013 a so spisom daňového subjektu U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie august až december 2012.

13. Správca dane vyhotovil úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 14.07.2015 aj zo spisu o postúpení informácií poskytnutých Políciou Českej republiky Č. j. D.-XXXX-X/ČJ- XXXX-XXXXXX-E zo dňa 17. júla 2013 k subjektu P. E., odstúpených vybratých podkladov z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy P., M. a V., z podkladov MV SR - Prezídia policajného zboru, expozitúra Východ M. č. j. P.-O.- L.-XX-XXX/XXXX zo dňa 31.03.2015, z oznámenia Okresného súdu Košice I. XCbR/ XX/XXXX zo dňa 30.01.2015 o začatí konania o zrušení spoločnosti U., s.r.o., a oznamu Okresného súdu Košice I.. Uvedené dokumenty podľa správcu dane preukazujú, kto v skutočnosti mohol konať v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 za spoločnosť U., s.r.o. Pri ústnom pojednávaní dňa 02.07.2013 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šal) R. U. popísala priebeh obchodných transakcií, vykládky tovaru, vedenia účtovných dokladov a úhrad vystavených a prijatých faktúr za spoločnosť do doby, kedy bola konateľkou spoločnosti, t. j. do 02.08.2012. Z rodinných dôvodov predala svoj obchodný podiel v spoločnosti P. E., ktorý za ňou prišiel so svojím právnikom. Účtovníctvo spoločnosti sa viedlo v P., nevie, kto ho robil, nevie, kto robil záznamy k spracovaniu daňového priznania na dani z pridanej hodnoty. Doklady k spracovaniu daňových priznaní boli zasielané do P. za každé zdaňovacie obdobie. Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo poslané každý mesiac už vyplnené na súkromnú adresu R. U., ktorá ho opečiatkovala a zaslala na príslušný daňový úrad. Dňa 07.08.2012 spoločnosť U., s.r.o., podala na Okresný súd Košice I. návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti, kde v bode III. a IV. návrhu je uvedené, že spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. a to v rokoch 2010 a 2011, obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, bankové účty spoločnosti boli zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je vlastníkom žiadnych iných majetkových hodnôt. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo súvahy k poslednému podanému daňovému priznaniu spoločnosti za rok 2011. Ku skutočnosti, že spoločnosť je nemajetná, podáva konateľ spoločnosti P. E. čestné prehlásenie zo dňa 07.08.2012, ktoré je súčasťou podaného návrhu na zrušenie obchodnej spoločnosti. Oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti alebo družstva bez likvidácie bolo zverejnené Okresným súdom Košice I. dňa 17.01.2013 pod spisovou značkou 9CbR/99/2012. Uznesením zo dňa 30.07.2013 č. k. 9CbR/99/2012-129, právoplatným dňa 29.10.2013 Okresný súd Košice prerušil konanie na dobu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, a to na základe podania Daňového úradu M. zo dňa 12.09.2014 z dôvodu, že v spoločnosti U., s.r.o., prebiehajú štyri daňové kontroly. Opätovne podaným návrhom Daňového úradu M. dňa 12.09.2014 bol prerušený návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie po dobu 1 roka. Dňa 19.10.2012 bola konateľom spoločnosti P. E. udelená generálna plná moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch R. U.. Podľa informácie Kriminálneho úradu finančnej správy, pracovisko M. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2013 a Polície Českej republiky, Útvaru odhaľovania korupcie a finančnej kriminality č. D.-XXXX-X/I.-XXXX- XXXXXX-E zo dňa 17.07.2013 (odpoveď na dožiadanie č. P.-XXXXXX/MPS-XXXX-ODX-CZ-XXXXXX/ XXXX-PK) k subjektu P. E.. r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. X, F. XXX/X, bolo oznámené, že uvedená osoba je vedená v spise útvaru odboru daní, ktorý sa týka trestnej činnosti nesprávneho uplatňovania nadmerných odpočtov, v spise nefiguruje ako obvinený alebo podozrivý, ale ide o tzv. „bieleho koňa“. P. E. vystupuje ako spoločník alebo štatutár v 15 spoločnostiach, a nie je možné ho zastihnúť na žiadnej zo zistených adries. Ide o osobu opakovane vyšetrovanú pre trestné činy krádeže, podvodu a prevažne hospodárske trestné činy.

14. Z postúpenia informácií č. X/XXXXXXXX/XX zo dňa 14.10.2013 Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom a zo záverov z procesu určovania dane podľa pomôcok Daňovým úradom M. v spoločnosti U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie august - december 2012 (protokol č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Šar zo dňa 02.06.2014) bolo o spoločnosti U., s.r.o., zistené, že na adrese P. XX sa nachádza podnikateľské centrum, ktorého správcom je spoločnosť X. s.r.o. Podľa vyjadrenia správcu budovy R. P. spoločnosť U., s.r.o., na uvedenej adrese nikdy nemala prenajaté nebytové priestory, žiadne kancelárske priestory, nevyužívala a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala R. P. a následne, keďže si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť U., s.r.o. mala založené účty v bankách č. XXXXXXXXXX/XXXX. č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zakladateľom a disponentom týchto účtov bola R. U.. Disponentom účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX od ich založenia bol aj P. M.. Spoločnosť U., s.r.o., sa zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou, a to nákupom a predajom tovaru. Všetky daňové doklady za spoločnosť U., s.r.o., v čase, keď bola konateľkou R. U., vystavovala ona osobne, a to u seba doma. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne skladové priestory, nemala žiadny vozový park a žiadny hmotný a nehmotný majetok. Skladové priestory boli prenajaté v priestoroch spoločnosti P. B. a.s. Nákup a predaj tovaru spoločnosťou U., s.r.o., bol realizovaný spôsobom, že nákup tovaru za účelom jeho následného predaja bol vyložený priamo na sklad odberateľovi. Dodávatelia - poľské spoločnosti, mali chladiarenské vozidla a tovar prepravili priamo do miesta určenia odberateľovi, a to na základe priamej požiadavky odberateľa. Tovar došiel k odberateľovi, kde prítomná R. U. potvrdila len prepravné doklady. Taktiež prevzala doklady ako WZ doklad, ktorý dokladoval obsah prepravy, dokument B. - doklad obsahoval veterinárne číslo. CMR doklady prevzala, podpísala a opečiatkovala, následne sa ofotili a jedno vyhotovenie odovzdali šoférovi dodávateľskej spoločnosti, jedno vyhotovenie ostávalo spoločnosti U., s.r.o. a tretie išlo odberateľskej spoločnosti. Reklamácie o množstve a kvalite v čase, keď bola konateľkou. neriešila. Podľa informácií Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy P. príjemca U., s.r.o., je v elektronickom systéme „Zásielky“ evidovaný od 04.11.2011 a do elektronického systému „Zásielky“ nahlásil pre príjemcu v mieste určenia P. B. a.s., F. N. XX, M.. Podľa informácií Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy M. spoločnosť U., s.r.o., nie je evidovaná a nenahlasovala zásielky do systému „Evidencia zásielok“ až do dňa odoslania odpovede. Táto spoločnosť si nesplnila svoju zákonnú povinnosť ani ako sprostredkovateľ. Oprávnenosť na zastupovanie spoločnosti U., s.r.o., R. U. formou predloženia plnej moci nebola do dnešného dňa preukázaná.

15. Zamestnanci správcu dane preverovali nadobudnutie tovaru spoločnosťou U., s.r.o., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 21.10.2014 žiadali preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti D. F U. W T., P. pre spoločnosť P. B.. a pre spoločnosť U., s.r.o.. V odpovedi č. X/XXXXX zo dňa 20.03.2015 poľská daňová správa uviedla, že v decembri 2012 D. F U. W T. vystavila spoločnosti U., s.r.o., faktúry č. B./XXX/XXXX zo dňa 02.12.2012 na sumu 62.825,05 eur, č. B.XXX/XXXX zo dňa 08.12.2012 na sumu 62.825,05 eur a č. B./XXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 na sumu 62.825,05 eur za syrárske výrobky, s miestom dodania na adresu P. B.., F. N. XX, M., miesto dodania podľa N. B. F. s.r.o., F. N. XX, M.. Faktúry boli kompletne zaplatené a úhrada bola vykonaná z bankových účtov č. F a č. F Držitelia bankových účtov F. - Z. s.r.o., U. XXXX/X, M. a F. I. s.r.o., P. XXX/XX, M.. Objednávky boli zadávané v mene spoločnosti U., s.r.o., U. L.. Daň z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho dodania tovaru bola priznaná.

16. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX zo dňa 20.10.2014 správca dane žiadal preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti F. L. U. pre spoločnosť U., s.r.o.. Podľa oznámenia poľskej daňovej správy č. XXXXX/XXXX zo dňa 16.12.2015 uvedená žiadosť bola vybavovaná súčasne so žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 21.10.2014, ktorá bola zaslaná v súvislosti s výkonom daňovej kontroly daňového subjektu P. B.., a to z dôvodu, že požadované informácie sa týkali rovnakého zdaňovacieho obdobia - december 2012. V odpovedi č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2014 poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť F. L. U. priznala vo svojom súhrnnom výkaze za december 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru pre daňový subjekt U., s.r.o., vo výške 2.448.602 PLN za dodanie mäsa. kuracích drobov, čriev a vajíčok, vystavil 33 faktúr v spojitosti s uvedenými dodaniami, avšak kontrolou bolo preukázané, že v decembri 2012 nevykonal časť priznaných dodaní. Kontrolóri zistili, že faktúry č. XXXXX/XXXX, č. XXXXX/XXXX a č. XXXXX/XXXXX v celkovej hodnote 304.320,22 PLN, t. j. 74.392,40 eura. nedokumentujú skutočné transakcie. Uvedené faktúry sa týkajú množstva 39 996 kg mäsa, ktoré malo pochádzať od slovenského subjektu HYDINA SK s.r.o. Ide spolu o 10 faktúr vystavených spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. pre poľský daňový subjekt a 3 faktúry, ktoré sú následne vystavené poľským daňovým subjektom pre spoločnosť U., s.r.o.. Súčasťou odpovede je príloha, kde sú zaslané uvedené faktúry, na ktoré sa viažu fiktívne transakcie. Poľský daňový subjekt vypovedal, že mäso nebolo prepravené do Poľska, a že jeho úloha spočívala v prijatí faktúr vystavených spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a následnom vystavení faktúr pre U., s.r.o.. Na uvedenom postupe získaval peniaze tak, že prijal rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou. O tento postup mali záujem slovenské daňové subjekty. Poľský daňový subjekt nespochybnil závery kontroly a podal opravný súhrnný výkaz.

17. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX zo dňa 21.10.2014 správca dane žiadal preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti „N.” F. R., P., pre spoločnosť U., s.r.o.. Podľa oznámenia poľskej daňovej správy č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2015 uvedená žiadosť bola vybavovaná súčasne so žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 21.10.2014, ktorá bola zaslaná v súvislosti s výkonom daňovej kontroly daňového subjektu P. B. a.s., a to z dôvodu, že požadované informácie sa týkali rovnakého zdaňovacieho obdobia - december 2012. V odpovedi č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2015 poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt N. F. R. sa zaoberá výrobou mäsových výrobkov vrátane hydinových mäsových výrobkov. Spoločnosť potvrdila dodávku tovaru - chladená hydina a vnútornosti, pre spoločnosť U., s.r.o., za december 2012 v sume 3.589.448,00 PLN ako intrakomunitárne dodanie bez dane z pridanej hodnoty. Za obdobie december 2012 poľská spoločnosť vyskladnila tovar priamo na adrese B., O. Z. a P. B.., F. N. XX, M.. Tovar pochádzal z vlastnej výroby spoločnosti N.., ktorá nakupuje živé kurence na základe chovných zmlúv. Prepravu tovaru objednala spoločnosť N. S.A. samostatne a cez prepravné spoločnosti. Platby boli uskutočnené z účtov spoločností F. - Z. s.r.o. a F. I. s.r.o. Všetky dodávky tovaru boli zaplatené, platby v hotovosti neboli realizované. Osoby zodpovedné za transakcie zo strany poľského daňového subjektu boli P. G. a S. T. a pri obchodovaní so slovenským partnerom daňový subjekt zastupoval L. V.. Miesta dodania sa dohodli ústne s príjemcom, dňa 24.10.2011 bola uzavretá zmluva o predaji hydiny a hydinových výrobkov spoločnosti N. z o.o. pre F. - Z. s.r.o. Na zmluve sú pečiatky zmluvných strán, na strane poľského daňového subjektu je pečiatka predsedu predstavenstva R. T. a na strane slovenského daňového subjektu sú nečitateľné podpisy, ktoré patria R. U. a U. L.. Pri zmene názvu spoločnosti F. - Z. s.r.o. na spoločnosť U., s.r.o. dňa 10.09.2012 bola podpísaná rovnaká zmluva, pričom číslo zmluvy sa nezmenilo, iba za spoločnosť U., s.r.o., bol podpísaný zástupca spoločnosti P. E..

18. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 správca dane žiadal preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti U. V., K. wielka XX, XX-XXX, O., P. pre spoločnosť U., s.r.o.. Na základe oznámenia poľskej daňovej správy č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2015 uvedená žiadosť bola vybavovaná súčasne so žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 21.10.2014, ktorá bola zaslaná v súvislosti s výkonom daňovej kontroly daňového subjektu P. B. a.s., a to z dôvodu, že požadované informácie sa týkali rovnakého zdaňovacieho obdobia - december 2012. V odpovedi č. X/ XXXXX/XX zo dňa 14.01.2015 poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt sa zaoberá nákupom a predajom mäsa. Spoločnosti U., s.r.o., za obdobie december 2012 dodal hovädzie mäso v sume 108.494 PLN na adresu F. N. XX, M., prepravu realizoval U. V., ktorý prijal platbu v hotovosti, prijal doklady potvrdzujúce platbu, no nevie poskytnúť údaje o osobe, ktorá uskutočňovala platbu v hotovosti, prílohou odpovede sú doklady o platbe v hotovosti. Podľa vyjadrenia poľského daňového subjektu písomné dohody o spolupráci so slovenským daňovým subjektom neboli, objednávky boli zadávané telefonicky, poľský daňový subjekt nevie uviesť údaje o osobe, ktorá zadávala objednávku, a nepredložil žiadnu obchodnú dokumentáciu.

19. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 správca dane žiadal preveriť nadobudnutie tovaru od spoločnosti P. P. R.. P. pre spoločnosť U., s.r.o. V odpovedi č. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.05 2015 poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt vystavil pre spoločnosť U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie december 2012 dve faktúry, a to č. XXXX/UB/XXXX zo dňa 10.12.2012 a č. XXXX/UB/XXXX zo dňa 13.12.2012, ktoré sa týkali predaja kureniec a hydinových výrobkov. Poľský daňový subjekt podal priznanie za mesiac december 2012 a taktiež aj súhrnný výkaz. Prepravu tovaru vykonala spoločnosť F. L.. U., objednávky boli zadávané telefonický, pre nedostatok informácii nebola uvedená osoba, ktorá zadávala objednávky a taktiež pre nedostatok informácii nebol poskytnutý účet. z ktorého boli realizované priame platby v prospech poľského daňového subjektu. Tovar bol vyskladnený na adrese P. B. a.s., F. N. XX, M., súčasťou faktúr boli kópie prepravných listov, veterinárne povolenia a potvrdenia o prevzatí a úhrade tovaru. Spoločnosť R. bola kontaktovaná zo strany slovenského daňového subjektu.

20. Žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 správca dane žiadal preveriť nadobudnutia tovaru od spoločnosti K. U. Z. J.K.J. Z. F. L., P., pre spoločnosť U., s.r.o.. V odpovedi č. XXXXXX/XXXX zo dňa 22.05.2015 poľská daňová správa uviedla, že poľský daňový subjekt obchoduje s potravinárskymi komoditami, obchodné transakcie v zdaňovacom období december 2012 pre spoločnosť U., s.r.o., a to bravčové polovičky a bravčové vnútornosti v sume 352.043,00 PLN, potvrdil. Tovar bol uhradený prevodom z účtu spoločnosti U., s.r.o., a vyložený na adrese F. N. XX, M.. Za spoločnosť U., s.r.o., prvýkrát konala R. U. ktorá sa s konateľom spoločnosti stretla v priestoroch spoločnosti P. B. a.s., kde boli dohodnuté aj obchodné podmienky, objednávky boli zadávané len telefonicky, tovar bol prevezený na Slovensko dopravnými prostriedkami a vodičmi poľského daňového subjektu.

21. Konštatoval, že z uvedených dôkazov vyplýva, že tovar bol priamo dodávaný a doručovaný z Poľska do prevádzky B. SK s.r.o., B. M. s.r.o. a B. F. s.r.o., a to všetky dodávky s miestom určenia

- prevádzka F. N. XX, M.. Objednávateľom bola vo väčšine prípadov osoba menom U. L.. ktorý nemá žiadny právny vzťah k žalobcovi a od 20.12.2008 je členom predstavenstva spoločnosti P. B. a.s. Platby boli realizované z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaceho spoločnosti U., s.r.o., ktorého disponentom bol aj U.. P. M.. Medzi žalobcom a P. B. a.s. existuje personálne aj ekonomické prepojenie. Personálne prepojenie je zrejmé z výpisov z obchodného registra a ekonomické prepojenie vyplýva z užívania spoločných priestorov na podnikanie na adrese F. cesta XX, M. na podklade nájomných vzťahov uzavretých na základe dohody o postúpení práv a povinnosti zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2012, ktorej predmetom sú nebytové priestory predajne s priľahlým skladom a sociálnym zariadením, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti P. B., a Zmluvy o poskytovaní služieb spojených s nájmom nebytových priestorov a dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2012, ktorej predmetom je prenájom nebytových priestorov, a to výrobných priestorov rozrábky mäsa, hovädzích štvrtí a bravčových polovičiek s príslušnými sociálnymi zariadeniami, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti P. B...

22. Správca dane za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu zabezpečil aj ďalšie dôkazy, ktoré v súvislosti s personálne a ekonomicky prepojenými subjektmi žalobcu vykonali miestne príslušní správcovia daní, prípadne orgány činné v trestnom konaní. Z takto získaných dôkazných prostriedkov správca dane poukázal na zápisnicu spísanú Kriminálnym úradom finančnej správy č. XXXXXXX/X/ XXXXX-X/XXXX zo dňa 14.01.2013 so F. P., zamestnankyňou spoločnosti P. B.., ktorá ohľadne držania pečiatok iných firiem uviedla, že sú to pečiatky sprostredkovateľských spoločností a majú ich tam preto, lebo v určitých prípadoch tovar, ktorý je dodaný do spoločnosti P. B., je fakturovaný na niektorú z týchto sprostredkovateľských firiem a dodávateľ potrebuje mať potvrdené doklady o dodaní tovaru. Uvedený tovar od sprostredkovateľskej firmy vždy následne kupuje spoločnosť P. B. a.s. alebo B. s.r.o.. Podľa odpovede Okresného súdu Košice I č. X/XXXXXX zo dňa 10.02.2015 návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti U., bol podaný dňa 28.08.2012 navrhovateľom P., konateľom uvedenej spoločnosti. V bode IV. návrhu uviedol, že obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie správcu a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Tieto skutočnosti vyplývajú zo súvahy k poslednému podanému daňovému priznaniu spoločnosti za rok 2011. Tento dôkaz potvrdzuje zistenie správcu dane, že spoločnosť U., s.r.o., nevykonávala ekonomickú činnosť a v jej mene boli účelovo vystavované dodávateľské faktúry bez zodpovedajúceho vecného plnenia , teda plnila len úlohu fakturanta. K deklarovaným zdaniteľným obchodom so spoločnosťou U., s.r.o., má správca dane aj odpoveď z Kriminálneho úradu finančnej správy postúpenú Finančným riaditeľstvom SR zaevidovanú pod číslom X/XXXXXXX/XX, v prílohách ktorej okrem iného je aj odpoveď Slovenskej pošty, a.s., M., v ktorej je k adresátovi U., s.r.o., P. XX, M., uvedené, že adresát nemá označenú domovú listovú schránku, adresát požiadal o doposielanie zásielok na adresu U., s.r.o., P.O.V. E-XX, XXX XX M.. Na pošte M. X má adresát zriadený poštový priečinok, ktorý je platný od 01.06. 2013 na dobu neurčitú. Adresát U., s.r.o., P. XX, M. splnomocnil dňa 24.05.2013 na pošte M. 1 na tlačive „Žiadosť o doplnkové a dispozičné služby“ jednu osobu, pričom ju splnomocnil aj na preberanie poštových zásielok so službou „Do vlastných rúk“. Splnomocnenie vyhotovené na tlačive pošty je platné neobmedzene. Tieto úkony vykonala R. U. ako splnomocnenec, pritom pri jej vypočutí ako svedka uviedla, že spoločnosť U., s.r.o. od februára 2013 nezastupuje, čo je v rozpore s jej konaním vo veci zriadenia poštového priečinku a splnomocnenia na preberanie poštových zásielok.

23. Podľa informácií Kriminálneho úradu finančnej správy SR (úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 16.09.2013) disponentom bankových účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/ XXXX boli od založenia R. U. a U.. P. M.. U.. P. M. vykonával z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX hotovostné výbery aj vklady, tiež tu vykonával vysoké finančné vklady s označením B. M.. B. M.. Na účte dochádzalo k presunu peňažných prostriedkov spôsobom P. B.. - U.. s.r.o. - B. F. s.r.o., resp. naopak od B. F. s.r.o. cez U., s.r.o., do P. B... Kriminálnym úradom finančnej správy boli poskytnuté doklady preukazujúce výber hotovosti U.. P. M. z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 09. 02. 2012 v sume 200 800, 00 eur. dňa 14. 03. 2012 v sume 255 000. 00 eur, dňa 30. 08. 2012 v sume 469.000,00 eur, dňa 05.10.2012 v sume 180.000,00 eur, dňa 03.10. 2012 v sume 170.000,00 eur, ktoré boli poskytnuté Československou obchodnou bankou. a.s., V. pod č. XXXXXXXX/XXXXXX/XX/RMI. Podľa správcu dane z jeho zistení v prípade deklarovaných obchodných transakcií od spoločnosti U., s.r.o., vyplýva, že nadobúdateľom tovaru bol žalobca a spoločnosť U., s.r.o., v obchodnom reťazci má postavenie účelovo vytvoreného nárazníka bez vykonávania reálnej ekonomickej činnosti (v kontrolovanom zdaňovacom období za spoločnosť nikto reálne nekonal a nepreberal písomnosti, spoločnosť na adrese uvedenej na výpise v obchodnom registri nesídli. pri kontrolách, ktoré vykonával Daňový úrad M., spoločnosť U., s.r.o., nespolupracovala, preto jej bola zrušená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty). Nemožnosť skontaktovania sa s konateľom P. E., F. XXX/X, P., ktorý plní úlohu bieleho koňa vo viacerých spoločnostiach, disponovanie s účtom spoločnosti U., s.r.o., U.. P. M., objednávanie tovaru v mene spoločnosti U., s.r.o., U. L. je podľa správcu dane preukázané, že v prípade deklarovaných obchodov ide o reťazové obchody, kde na začiatku reťazca stojí dodávateľ z iného členského štátu, ktorý deklaruje dodania tovaru do iného členského štátu (pre slovenského odberateľa U., s.r.o.), ktorý síce na podklade podaných súhrnných výkazov intrakomunitárnym dodávateľom vystupuje aj v medzinárodnom systéme daňových správ VIES ako nadobúdateľ, avšak reálne nadobúda tovar iný subjekt (B. SK s.r.o.). Za zdaňovacie obdobie december 2012 bolo podľa správcu dane preukázané, že skutočným nadobúdateľom tovaru, ktorý bol fakturačne dodaný spoločnosťou U., s.r.o., je práve žalobca. Spoločnosť U., s.r.o., je účelovo vytvorená spoločnosť, ktorá ďalej vystavuje faktúry s daňou pre tuzemských odberateľov (alebo v mene ktorej sú vystavené uvedené odberateľské faktúry), a v mene ktorej je neznámou a nezistenou osobou podané daňové priznanie s potrebnou výškou zdaniteľných obchodov na výstupe a takmer rovnako vysokým odpočítaním dane na vstupe s minimálnou daňovou povinnosťou, ktorú nikdy nikto nezaplatí. V prípade potreby je daňové priznanie podané aj po lehote, no údaje v daňových priznaniach nie je možné nikdy preveriť, pretože spoločnosť je nekontaktná. pri kontrolách nespolupracuje a nepredkladá žiadne účtovné doklady.

24. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13, C-163/13 aC-163/13 (Italmoda). na ustanovenie § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a konštatoval, že žalobca vykonal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, do intrakomunitámych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená ako nárazník, pričom žalobca sa s plným vedomím priamo zúčastňovala na tomto konaní poznačenom podvodom. Týmto postupom došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a odpočítanie dane vo výške 107.773,71 eura za zdaňovacie obdobie december 2012 z faktúr od spoločnosti U., s.r.o., bolo neoprávnené.

25. V súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) daňového zákona správca dane zaslal oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2015, ktoré bolo prevzaté dňa 24.08.2015. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v oboznámení v stanovenej lehote nevyjadril, preto správca dane vypracoval protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2015 zaslal žalobcovi na vyjadrenie. Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 23.09.2015, správca dane zaevidoval v doručenej pošte pod číslom X/XXXXXXXX/ XXXX dňa 20.11.2015. K doručenému vyjadreniu neboli predložené žiadne listinné dôkazy. Žalobca vo vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly namietal nezákonné začatie daňovej kontroly, nesúhlasil so záverom správcu dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru poľskému daňovému subjektu F. L. U., ani so záverom pri odpočítaní dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou U., s.r.o.. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie správcu dane pri hotovostných úhradách, resp. pri disponovaní s bankovým účtom spoločnosti U., s.r.o., na nedostatočné odôvodnenie správcu dane proti tvrdeniam R. U. pri svedeckej výpovedi, na prenášanie dôkazného bremena a tiež nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že sa spoločnosť U., s.r.o. nestala vlastníkom tovaru. Uvedené pripomienky a návrhy správca dane prerokoval so žalobcom pri ústnom pojednávaní dňa 06.06.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) a dňa 09.08.2016 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX). Následne správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2016 určil žalobcovi za zdaňovacie december 2012 rozdiel v sume 107.773,71 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 65.908,54 eur a vyrubil daň v sume 41.865,17 eur.

26. K námietkam žalobcu uviedol, že zo strany správcu dane došlo pri začatí daňovej kontroly k porušeniu ustanovenia § 3 a § 44 ods. 1 daňového poriadku, pretože v oznámení o vykonaní kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2013 je uvedený začiatok daňovej kontroly dňa 20.03.2013, no toto oznámenie bolo žalobcovi až 21.03.2013, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Správca dane v danom prípade začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 dňa 20.03.2013 spísaním zápisnice. Zo zápisnice vyplýva, že zamestnanci správcu dane predložili žalobcovi písomné poverenie na výkon daňovej kontroly. Oprávnený zástupca žalobcu zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu predložil požadované doklady a zápisnicu podpísal bez výhrad. K začatiu výkonu daňovej kontroly ani k jej ďalšiemu priebehu neuplatnil žiadne námietky, ktorými sa domáhal uplatniť svoje práva správcom dane upreté. Preto námietku žalobcu v tomto smere považuje žalovaný za neopodstatnenú.

27. Citoval ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku a uviedol, že právnym predpisom pre oblasť spolupráce pre členské štáty je Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Práve v zmysle tohto nariadenia v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku postupoval aj správca dane pri preverovaní dodania tovaru poľskému daňovému subjektu F. L. U. žalobcom. Z odpovede poľskej daňovej správy vyplýva, že v tomto prípade došlo k fiktívnym obchodom, čo poľský daňový subjekt potvrdil aj úpravou súhrnného výkazu za kontrolované obdobie. Odpoveď poľskej daňovej správy na žiadosť o výmenu daňových informácií bola pre správcu dane a žalovaného jednoznačným dôkazným prostriedkom, preto nebolo potrebné zo strany správcu dane ani v tejto veci vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca navrhuje doplniť dokazovanie o vypočutie poľského daňového subjektu ako svedka podľa § 25 ods. 1 a 4 daňového poriadku za jeho účasti, aby mu mohol klásť otázky. K tomuto žalovaný uviedol, že ustanovenia daňového poriadku platia iba na území Slovenskej republiky a nemožno ich aplikovať na daňového subjekty iných členských štátov, resp. v štátoch mimo Európskej únie. Poznamenal, že poľská daňová správa pri svojom overovaní konala podľa svojich zákonných postupov a jej odpoveď sa neodvoláva na výpoveď svedka, preto námietka žalobcu, že správca dane odpoveď poľskej daňovej správy získal v rozpore s platným právom a nemôže byť použitá v tomto konaní ako dôkaz, je právne irelevantná.

28. K námietkam žalobcu týkajúcim sa neuznaného odpočítania dane z faktúr od spoločnosti U., s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly poukázal na viaceré súvislosti deklarovaného zdaniteľného obchodu, ktoré podľa žalovaného jednoznačne preukazovali, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje na zdaniteľných obchodoch, ktoré vykazujú znaky podvodu a to za účelom získania daňovej výhody. Správca dane zistil nezrovnalosti pri reálnom využití sídla spoločnosti U., s.r.o., ktoré má zapísané v Obchodnom registri. Vlastník priestorov uviedol, že spoločnosť U., s.r.o., v zastúpení R. U., fyzicky nikdy neprevzala kancelárskej priestory. Po podpísaní zmluvy odišla a nikdy s nevrátila. Správcom dane boli ďalej zistené aj rozpory v tvrdení R. U., že spoločnosť U., s.r.o., od februára 2013 nezastupuje, pričom od 01.06.2013 na dobu neurčitú zriadila poštový priečinok a je splnomocnená na preberanie poštových zásielok. Disponentmi bankových účtov spoločnosti U., s.r.o., boli od založenia R. U. a U.. P. M. (štatutárny zástupca spoločnosti P. B.), ktorý vykonával aj hotovostné výbery a vklady. Vypočutie P. E., konateľa spoločnosti U., s.r.o., na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií česká daňová správa nezrealizovala, pretože P. E. je v mieste bydliska neznámy. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal aj o preverenie zdaniteľných obchodov u daňových subjektov, ktoré realizovali obchody na Slovensko prostredníctvom spoločnosti U., s.r.o.. V nadväznosti na tieto zistené skutočnosti správca dane zhodnotil jednotlivé dôkazy a výsledkom zhodnotenia bolo konštatovanie, že spoločnosť U., s.r.o., je nekontaktná spoločnosť, nikdy nemala reálne sídlo, pri vykonávaných daňových kontrolách nepreukázala deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je na adrese trvalého pobytu nezastihnuteľný. Taktiež podľa žalovaného bolo správcom dane jednoznačne preukázané, že za činnosťou tejto spoločnosti stojí R. U., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie pošty, vyhotovuje faktúry, disponuje s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a pod., pritom táto svoje konanie nedoložila relevantnými dôkazmi. Spoločnosť U., s.r.o., nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od poľských dodávateľov. Vyhotovovanie faktúr v mene spoločnosti U., s.r.o., pre žalobcu bola podľa správcu dane len účelové, bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom U., s.r.o., boli za účelom znižovania daňovej povinnosti žalobcu a smerovali k získaniu daňovej výhody v podobe odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa U., s.r.o. . V takomto prípade sú deklarované obchody poznačené podvodom. Daň z pridanej hodnoty vykázané na odberateľských faktúrach vyhotovených spoločnosťou U., s.r.o., pre žalobcu nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných spoločnosťou U., s.r.o., napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolaní žalobca poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp zo dňa 22.10.2015, ktorý rieši neuznanie nároku na odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených neexistujúcim subjektom, ktorý nebol zaregistrovaný na účely dane z pridanej hodnoty, nepodával daňové priznania, a že zdaniteľná osoba nemohla vedieť, že dotknutý obchod je zapojený do podvodu s daňou z pridanej hodnoty. V danom prípade však správca dane vykonal daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u žalobcu v súvislosti s odpočítaním dane od spoločnosti U., s.r.o.. Preto závery tohto rozsudku na daný prípad podľa žalovaného nie je vhodné aplikovať.

30. Ďalej uviedol, že správca dane dostatočne preukázal, že spoločnosť U., s.r.o., vystupujúca ako prvý nadobúdateľ, bola vytvorená účelovo, pretože všetky obchodné transakcie spojené s nadobudnutím tovaru boli riadené a usmerňované blízkymi osobami žalobcu. Pretože osoby konajúce v mene žalobcu disponovali všetkými potrebnými informáciami k realizovaným obchodom vo vzťahu k poľským obchodným partnerom, účasť spoločnosti U., s.r.o., bola v reťazci vytvorená účelovo za účelom získania daňovej výhody. Daňovému subjektu U., s.r.o., daňová povinnosť vznikla iba z dôvodu uvedenia dane vo faktúre alebo v inom doklade o predaji, preto je povinná zaplatiť túto daň. V takomto prípade platiteľovi nárok na odpočet dane nevzniká. Vyhotovená dodávateľské faktúry v mene spoločnosti U., s.r.o., sa preukázali ako formálne doklady, neodrážajúce reálne uskutočnené zdaniteľné obchody. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženia u žalobcu.

31. Argumentoval, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe od dane z pridanej hodnoty splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných obchodov, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Právo na odpočet môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa. Správca dane tieto skutočnosti podľa žalovaného objektívne preukázal. Podľa záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-163/13 (Italmoda), na ktoré správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, žalobcovi, ktorý vedel alebo mohol vedieť, že sa podieľa na podvode s daňou z pridanej hodnoty spáchanom v ktoromkoľvek článku obchodného reťazca, okrem straty nároku na odpočítanie dane u nakúpeného tovaru, je možné neuznať aj oslobodenie od dane pre intrakomunitárne dodanie. Zároveň môže byť nadobúdateľovi tohto tovaru v inom členskom štáte znemožnený nárok na odpočítanie dane po samozdanení za súčasnej povinnosti ju odviesť. Podľa žalovaného v danom prípade správca dane kontrolnými zisteniami a získanými dôkaznými prostriedkami jednoznačne preukázal, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože pri zdaniteľnom obchode deklarovanom na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou U., s.r.o., v sume 107.773,71 eur nebolo preukázané, že došlo k vzniku daňovej povinnosti, ktorá je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle citovaného ustanovenia.

III.

32. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktoré žiadal zrušiť. Zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok.

33. V žalobe namietal absenciu správnej úvahy a uviedol, že zo samotnej štruktúry rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nekonal v súlade s princípmi správnej úvahy, keď sa s jeho námietkami uvedenými v podanom odvolaní (v rozsahu 21 strán, z toho 18 strán konkrétnych námietok) vysporiadal na necelých 3 stranách. Predkladal len opätovne opisu skutkového stavu, opis časti jeho vyjadrenia uvedeného v doplnení odvolania, pričom neuviedol žiadnu vlastnú úvahu týkajúcu sa jeho konkrétnych námietok uvedených v odvolaní, ktorou by odôvodnil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného teda neobsahuje vysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami uvedenými v podanom odvolaní. Neobsahuje žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, najmä tých, ktoré boli v jeho prospech, neobsahuje žiadne úvahy, ako sa správca dane vysporiadal s rozpormi jednotlivých dôkazov. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy konkrétne dôkazy vykonané správcom dane, ktoré preukazujú aktívnu činnosť spoločnosti U., s.r.o., ako dodávateľa žalobcu uvedené v protokole z daňovej kontroly ako skutočnosti zistené v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Neobsahuje ani žiadnu úvahu, ktorou by žalovaný zdôvodnil, prečo správca dane nevzal do úvahy výpoveď svedka R. U. zo dňa 15.10.2013, ktorou potvrdila vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti U., s.r.o., a dodanie tovaru pre žalobcu. Rozhodnutie žalovaného predstavuje autoritatívne rozhodnutie, ktoré vydáva ako orgán s mocenskou autoritou v oblasti správy daní. Takéto rozhodnutie nemôže byť prejavom svojvôle správneho orgánu voči daňovému subjektu, a preto musí byť predvídateľné, presvedčivé, konkrétne a určité, minimálne z hľadiska dôvodov a úvah, ktoré správcu dane viedli k uplatneniu jeho mocenskej právomoci, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 daňového poriadku, ako aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

34. Namietal porušenie princípu dvojinštančnosti konania, ktoré odôvodnil tým, že ak odvolací orgán obmedzí svoje konanie len na opis skutkového stavu, resp. na konštatovanie, že závery správneho orgánu na prvom stupni sú pravdivé, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami a predloženými dôkazmi daňového subjektu, bez uvedenia správnej úvahy, aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, princíp dvojinštačnosti konania je porušený. Formálne postúpenie odvolania a napadnutého rozhodnutia odvolaciemu orgánu a následné formálne rozhodnutie odvolacieho orgánu len s odvolaním sa na závery zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, resp. protokole z daňovej kontroly nie sú v súlade s princípom dvojinštančnosti konania a sú porušením práva daňového subjektu na spravodlivý proces. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sž 51/96. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovaného ako odvolacieho orgánu.

35. Žalobca ďalej namietal porušenie princípu proporcionality, ktoré odôvodnil citovaním ustanovení § 3 ods. 1, § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b/ a § 61 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku. Ďalej poukázal na bod 25 úvodných ustanovení Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“), čl. 10 oddiel 2 a čl. 12 oddiel 2 tohto nariadenia upravujúce lehoty na poskytovanie informácií. S poukázaním na citované ustanovenia argumentoval, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, túto zákonnú lehotu je možné predĺžiť jedine z dôvodov uvedených v § 61 daňového poriadku a to formou prerušenia daňovej kontroly, kedy lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Prerušenie výkonu daňovej kontroly je teda možné len z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61 daňového poriadku. V prípade, ak dôvodom prerušenia daňovej kontroly je získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, prerušenie výkonu daňovej kontroly je možné len spôsobom a za podmienok uvedených v predmetnom osobitnom predpise, na základe ktorého došlo zo strany správcu dane k prerušeniu daňovej kontroly. Citované nariadenie ako prameň sekundárneho komunitárneho práva ma v súlade s § 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch, preto je správny orgán každého členského štátu povinný v súlade v prípade požiadavky na poskytnutie informácií v rámci administratívneho vyšetrovania konať v tejto zákonnej maximálnej lehote, pričom v prípade, ak dožiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote do 3 mesiacov, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil. Uplynutím maximálnej lehoty 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti správca dane nemôže túto lehotu prekračovať a zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, pričom správca dane je povinný v súlade s ustanovením § 61 ods. 4 daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. V prípade, ak správca dane nekoná a nepokračuje vo výkone daňovej kontroly aj po uplynutí lehoty troch mesiacov, takýto prístup znamená, že porušovaním zákonných lehôt zo strany správnych orgánov dochádza k neprimeraným zásahom do práv daňových subjektov. Ak samotný limituje výkon daňovej kontroly na obdobie 1 roka odo dňa jej začatia a zároveň Nariadenie ako priamo aplikovateľný a všeobecne záväzný právny akt umožňuje prerušiť daňovú kontrolu za podmienok tak ustanovených, je správca dane povinný v zmysle princípu proporcionality prerušiť daňovú kontrolu len na obdobie určené všeobecne záväznými právnymi predpismi a po uplynutí tejto lehoty pokračovať vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola v prípade žalobcu bola prerušená na obdobie 577 dní od 11.10.2013 do 13.10.2014 a následne od 29.10.2014 do 25.05.2015, pričom v zmysle nariadenia dožiadané správne orgány boli povinné poskytnúť správcovi dane požadované informácie v prvom prípade v lehote do 11.01.2014 a v druhom prípade do 29.01.2015 (3 mesiace od podania žiadosti). Správca dane bol povinný po uvedených dátumoch pokračovať vo výkone daňovej kontroly, čo by znamenalo, že daňová kontrola mala byť ukončená v lehote do 21.09.2014. V danom prípade bola ukončená dňa 09.10.2015, teda trvala celkovo 933 dní, vrátane jej prerušenia. Správca dane tak ukončil daňovú kontrolu po uplynutí 383 dní odo dňa uplynutia zákonnej lehoty 1 roka odo dňa jej začatia, vrátane lehoty 3 mesiacov na každé jej prerušenie v zmysle nariadenia.

36. Namietal, že rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sú vydané v rozpore s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, pretože ak dôvodom prerušenia daňovej kontroly je potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, prerušenie výkonu daňovej kontroly je možné len spôsobom a za podmienok uvedených v tomto osobitnom predpise, na základe ktorého došlo zo strany správcu dane k prerušeniu daňovej kontroly, teda na dobu, ktorú ustanovuje citované nariadenie (maximálne 3 mesiace) a nie až do momentu získania potrebných informácií. Na základe uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola v tomto prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukázal v tomto prípade na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010. Zdôraznil, že v danom prípade neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy a správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly.

37. Vo vzťahu k preukázanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre F. L. U. žalobca namietal, že správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho tvrdeniami k danej veci uvedenej na strane 9 až 13 odvolania zo dňa 02.11.2016 a v odôvodnení rozhodnutia neuvádza žiadnu úvahu, ktorá by ovplyvnila hodnotenie dôkazov v danej veci, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti a je zaťažené vadou nezákonnosti. Citoval ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 24 ods. 2 daňového poriadku a argumentoval, že ak správca dane tvrdí, že odpoveď poľskej daňovej správy považuje za hodnoverný a dostatočný dôkaz, je povinný preukázať, že predložením tohto dôkazu boli zo strany správcu dane skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie, a že kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť aplikovať jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Tvrdí, že odpoveď poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je možné považovať za konkrétny vykonaný dôkaz, ale ide o informáciu o výsledku dokazovania vykonaného dožiadaným správcom dane. Správca dane bol povinný v rámci prejednacej zásady zistiť konkrétne vykonané dôkazy a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k týmto konkrétnym vykonaným dôkazom. Pretože správca dane nepostupoval týmto spôsobom, konal v rozpore s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 24 ods. 2 daňového poriadku, porušil prejednaciu zásadu a právo žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Žalobca tvrdí, že v danom prípade je ako dôkaz použitá informácia poľskej finančnej správy o zisteniach vykonaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií formou daňovej kontroly vykonanej podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Pre účely daňového konania v zmysle daňového poriadku je predmetný dôkaz listinným dôkazom, pretože sa nejedná o protokol z daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Ak teda správca dane tvrdí, že odpoveď poľskej finančnej správy je listinný dôkaz, ktorý považuje za dostatočne hodnoverný a ktorý nespochybňuje, teda na ktorý nahliada ako na pravdivý, muselo by v danom prípade ísť o verejnú listinu podľa § 205 Civilného sporového poriadku. Pretože v danom prípade predmetná informácia poľskej finančnej správy získaná v rámci medzinárodnej výmeny informácií nie je vydaná orgánom verejnej moci Slovenskej republiky, nie je vyhlásená osobitným predpisom za verejnú, nie je možné ju na účely daňového konania považovať za verejnú listinu a jej obsahovať považovať za pravdivý, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz, teda správcu dane ako osobu, ktorá predmetnú listinu predložila. Predloženie takéhoto dôkazu nezbavuje správcu dane povinnosti vykonať dokazovanie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

38. Žalobca citoval ustanovenie § 25 ods. 1 a 4 daňového poriadku, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že vždy, ak sa má fyzická osoba vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka a to bez ohľadu na skutočnosť, či túto osobu správca dane ako svedka označil, resp. či bola táto osoba správcom dane ako svedok navrhnutá, resp. predvolaná. Táto judikatúra potvrdzuje, že byť prítomný pri vypočutí akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá sa vyjadruje k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa kontrolovaného daňového subjektu, bez ohľadu na skutočnosť, či táto osoba bola ako svedok správcom dane označená a bez ohľadu na skutočnosť, či sa táto osoba vyjadruje pred miestne príslušným alebo dožiadaným správcom dane, je legálnym právom kontrolovaného daňového subjektu, ktoré vyplýva zo zásady súčinnosti. Nerešpektovanie tohto princípu zo strany správcu dane je porušením procesného práva, ktoré má dopad na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že skutočným obsahom právneho úkonu vykonaného poľskou daňovou správou bol výsluch svedka, pretože ako uvádza poľská daňová správa vo svojej odpovedi na medzinárodnú výmenu daňových informácií, poľský daňový subjekt sa vyjadroval k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa žalobcu, bol správca dane povinný písomne informovať žalobcu o výsluchu svedka a tento mal právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. V danom prípade správca dane nepostupoval zákonným spôsobom, informácie uvedené v odpovedi poľskej daňovej správy získané formou výsluchu svedka boli získané v rozpore s platným právom a odpoveď poľskej daňovej správy nemôže byť použitá v tomto konaní ako dôkaz. Skutočnosť, že správca dane nevykonal v rámci dokazovania opätovný výsluch svedka, za účelom odstránenia pochybností vo vykonaných dôkazoch tak, ako to navrhoval žalobca, preukazuje, že správca dane nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie a postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku.

39. Vo vzťahu k spoločnosti U., s.r.o., žalobca namietal, že správca dane a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s jeho tvrdeniami k danej veci uvedené na strane 14 a 20 doplnenia odvolania zo dňa 02.11.2016 a rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu, ktorá ovplyvnila hodnotenie dôkazov. Preto je rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nezákonnosti. Poukázal pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/47/2007 a postup správcu dane vo vyrubovacom konaní v rozpore s § 68 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal na vykonaný dôkaz formou výpovede svedka R. U. zo dňa 15.10.2013, v ktorom potvrdila R. U., že v kontrolovanom zdaňovacom období konala za spoločnosť U., s.r.o., a potvrdila, že táto spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť. Správca dane ako dôkaz na podporu svojich tvrdení poukázal na výpoveď R. U. zo dňa 25.09.2015, v ktorom R. U. poprela, že v kontrolovanom zdaňovacom období konala za túto spoločnosť a potvrdila, že spoločnosť U. vykonávala ekonomickú činnosť. Správca dane k dvom vyššie uvedeným rozporným a protikladným dôkazom v rozhodnutí o vyrubení dane uvádza iba tvrdenie, že aj keď výpoveď svedka R. U. súvisí s vyšetrovaním trestného činu skrátenia dane a poistného, správca dane jej výpoveď zo dňa 25.09.2015 nespochybňuje a považuje tento dôkaz za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Nevysporiadal sa s rozpornými a protichodnými tvrdeniami R. U. a neuviedol žiadnu logickú úvahu, ktorou by odôvodnil, prečo akceptoval jej výpoveď zo dňa 25.09.2016 napriek tomu, že ju podala v pozícii obvinenej, a prečo neakceptoval jej výpoveď zo dňa 15.10.2013, kedy ju podala v pozícii svedka.

40. Žalobca poukázal na dôkaz získaný ako odpoveď poľskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, kde jednotlivé dožiadané daňové subjekty potvrdili, že tovar dodávali spoločnosti U., s.r.o., a že za spoločnosť konala pani R. U.. Formou medzinárodnej výmeny informácií bol preverený poľský daňový subjekt N. F. R., PL, ako dodávateľ pre spoločnosť U., s.r.o.. Táto poľská spoločnosť potvrdila dodávky tovarov - chladená hydina a vnútornosti pre U., s.r.o., za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2012 v celkovej sume 3.589.448,00 PLN. Tovar bol v Poľsku evidovaný ako intrakomunitárne dodanie s 0 % daňou. Tovar dodaný na Slovensko bol z vlastnej výroby spoločnosti N. S.A., PL. Ďalej bolo preverované nadobudnutie tovaru prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií od spoločnosti U. V., PL, spoločnosťou U., s.r.o.. Na základe odpovede z poľskej daňovej správy správca dane v rozhodnutí uviedol, že poľský daňový subjekt uskutočnil intrakomunitárne dodania a dodal tovar za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2012 spoločnosti U., s.r.o., pričom prepravu realizoval poľský daňový subjekt na Slovensko. V odpovedi na žiadosť správcu dane poskytnutou českou daňovou správou je uvedené, že český daňový subjekt M. P.., uskutočnil intrakomunitárne dodania a dodal spoločnosti U., s.r.o., hovädzie držky a kuracie prsia v sume 2.893.144,00 eur. Tovar bol uhradený z účtu spoločnosti U., s.r.o.. Ďalej v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií vo veci preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru od poľskej spoločnosti Z., PL, sa uvádza, že tovar v zdaňovacom období december 2012 bol dodaný pre spoločnosť U., s.r.o., v hodnote 352.043,00 PLN, bol prevezený na Slovensko poľským dodávateľom a bol zaplatený z účtu spoločnosti U., s.r.o.. Správca dane sa s týmito zisteniami v rozhodnutí o vyrubení dane vyjadril iba tým, že potvrdil, že dožiadané daňové subjekty potvrdili dodanie tovaru pre U., s.r.o., avšak bolo zistené, že nie všetky dodania, ktoré deklaruje žalobca pre poľských odberateľov a následne, ktoré poľský odberateľ dodal spoločnosti U., s.r.o., boli skutočnými dodaniami.

41. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp zo dňa 22.10.2015, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že pokiaľ sporná hospodárska činnosť pozostáva z dodávok tovaru uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý nadobúdateľ a zároveň opätovný predávajúci tohto tovaru sa môže obmedziť na to, aby dal prvému predávajúcemu pokyn prepraviť predmetný tovar priamo druhému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. Rovnako prípadná nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt s dodávateľom tovaru alebo osobou zapísanou v obchodnom registri ako jej riaditeľ neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čas dodaní sporných veci vo veci samej, keďže tieto pokusy o kontakt sa uskutočnili v období predchádzajúcom týmto dodaniam alebo nasledujúcom po nich. Žalobca namietal, že s týmto rozsudkom Súdneho dvora EÚ sa správca dane nevysporiadal, resp. iba konštatoval, že ho nie je možné aplikovať na tento prípad z dôvodu, že rieši otázku neuznania nároku na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených neexistujúcim subjektom. Toto tvrdenie považuje žalobca za účelové, v rozpore so závermi Súdneho dvora EÚ, na ktoré v žalobe poukázal. Podľa názoru žalobcu práve rozsudok Súdneho dvora EÚ C-277/14 jednoznačne vyjadruje, že uvedené je potrebné aplikovať na prípady, kedy nie je možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, pričom kritériom existencie dodávateľa tovaru alebo jeho oprávnenia vystaviť faktúry nie je v danej veci rozhodujúce. Závery tohto rozsudku teda je možné jednoznačne aplikovať na prípad žalobcu, pretože správca dane spochybňuje dodanie tovaru spoločnosťou Z.. a tvrdí, že v danom prípade nie je možné jednoznačne určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru.

42. Ďalej uviedol, že v danom prípade je podstata neuznania odpočítania dane na základe faktúr od spoločnosti U., s.r.o., založená na tvrdení správcu dane, že nie je možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, pretože táto spoločnosť U., s.r.o., je nekontaktná a v čase dodania tovaru nedisponovala nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. Správca dane ako štátny orgán je povinný tento vyššie uvedený právny názor Súdneho dvora EÚ brať do úvahy, pretože Súdny dvor EÚ práve v tomto rozsudku vyjadril právny názor na rovnakú situáciu, ako je to v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012.

43. Vo vzťahu k problematike vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru a k nadobudnutiu vlastníckeho práva tovaru, resp. práva nakladať s tovarom ako vlastník, žalobca poukázal na Metodický pokyn Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k vzniku daňovej povinnosti § 19 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že pri určení, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník sa vychádza zo zmlúv. Ak z uzavretej zmluvy nie je zrejmé, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, potom sa pri posudzovaní tohto dňa vychádza z Obchodného zákonníka. Žalobca citoval ustanovenia § 266 ods. 1 a 3, § 409 ods. 1, § 412 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka a argumentoval, že z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nadobudnutia práva kupujúceho nakladať s tovarom ako vlastník je umožnenie kupujúcemu nakladať s tovarom ako vlastník. Pod týmto pojmom treba rozumieť ponuku predávajúceho, s ktorou je spojená prítomná možnosť reálne splniť túto ponuku, ak druhá strana prejaví pripravenosť prijať ponúknuté plnenie, pričom predávajúci si splní svoju povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci miesto tejto zložky včas kupujúcemu oznámi. Opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, v ktorom sa uvádza, že pojem dodávka tovaru uvedený v čl. 5 ods. 1 Šiestej smernice neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhu stranu fakticky s ním nakladať akoby bola vlastníkom tohto majetku, prípadná absencia právomoci dodávateľa tovaru právne disponovať s tovarom, o ktorý ide vo veci samej, nemôže vylúčiť dodanie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia, keďže uvedený tovaru bol skutočne odovzdaný odberateľovi, ktorý ho použil na potreby svojich zdaniteľných plnení. Žalobca ďalej argumentoval citovaním ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka a uviedol, že tovar od spoločnosti U.., nadobudol v dobrej viere ako od osoby oprávnenej s tovarom nakladať ako vlastník, preto tvrdenie správcu dane, že dodávateľ Mirbes, s.r.o., nebol v čase dodania tovaru jeho vlastníkom, pre nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník je irelevatné, pretože v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka sa dobromyseľnosť u kupujúceho predpokladá a správca dane nepreukázal opak. Skutočnosť, že v obchodných vzťahoch nie je nadobudnutie vlastníckeho práva viazané na podmienku prevodu právneho vlastníctva k tovaru, preukazuje aj ustanovenie § 8 ods.1 písm. a/ zákona o DPH.

44. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že mu nevzniká nárok na odpočítanie dane, pretože dodávateľ v čase dodania tovaru nevykonával ekonomickú činnosť, napriek tomu, že bol evidovaný ako platiteľ DPH, žalobca poukázal na skutočnosť, že samotné vydanie osvedčenia o registrácii predpokladá, že štátny orgán vykonal kontrolu toho, či osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o registrácii, teda ktorú správca dane ako štátny orgán označil za platiteľa, vykonáva ekonomickú činnosť, teda či je zdaniteľnou osobou. Vydaním osvedčenia o registrácii a pridelením identifikačného čísla DPH správca dane potvrdzuje, že preverovaná osoba je zdaniteľnou osobou a zverejnením identifikačného čísla deklaruje, že preveril zákonom požadované skutočnosti a osvedčenie vydal v súlade so zákonom. Platiteľ uplatňujúci odpočet dane môže splnenie tejto zákonnej podmienky overiť len kontrolou údajov zverejnených správcom dane a v zmysle princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva je pridelenie identifikačného čísla a jeho zverenie potvrdením štatútu platiteľa a tým aj zdaniteľnej osoby zo strany správneho orgánu. Ak teda správca dane spochybňuje postup žalobcu, keď pri uplatnení odpočítania dane vychádzal z informácií zverejnených správcom dane o právnom postavení dodávateľa, postupuje tak v rozpore s § 49 zákona o DPH, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva. Uviedol, že v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uplatňovaní práva na odpočet má žalobca postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle Šiestej smernice, tovar skutočne prijal, za dodaný tovar zaplatil a tento dodaný tovar uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou U. použil na výstupe na potreby svojich zdaniteľných plnení. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávateľ tovaru spoločnosť U. bola v čase dodania tovaru registrovaným platiteľom DPH, teda bola považovaná za zdaniteľnú osobu, čo potvrdzujú aj vykonané dôkazy. Tento záver nie je možné spochybniť okolnosťami uvádzanými správcom dane, že dodávateľ tovaru U., s.r.o., je nekontaktný a dodanie tovaru nebolo možné preukázať vecnými dôkazmi, teda že táto spoločnosť nevykonávala žiadnu hospodársku činnosť a vzhľadom na charakter dodávok, ktorá pozostáva z dodávok tovarov uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý nadobúdateľ a zároveň opätovný predávajúci tohto tovaru (spoločnosť U., s.r.o.) sa môže obmedziť na to, aby dal prvému predávajúcemu (PL subjekty) pokyn prepraviť predmetný tovar priamo druhému nadobúdateľovi (HYDINA SK) bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. Rovnako nemožnosť nadviazať kontakt s osobami zapísanými ako súčasní konatelia dodávateľa neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodania tovaru, keďže tieto pokusy i kontakt sa uskutočnili v období nasledujúcom po týchto dodaniach, konkrétne v období marec 2013 až október 2015, teda 3 - 34 mesiacov po období dodania tovaru. Žalobca teda splnil aj iné vecné podmienky práva na odpočet vyplývajúce zo znenia čl. 17 ods. 2 písm. a/ Šiestej smernice bez ohľadu na prípadnú nekontaktnosť súčasných konateľov spoločnosti U., s.r.o., v čase výkonu daňovej kontroly. Teda existencia tovaru bola potvrdená, existuje podrobný popis dodávaného tovaru a jeho identifikácia a nejedná sa o situáciu so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné.

IV.

45. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.10.2017, v ktorom uviedol k námietkam žalobcu o absencii správnej úvahy a porušeniu dvojinštančnosti konania z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje správnu úvahu a je postihnuté vadou svojvôle, a že odvolací orgán obmedzil svoje konanie len na opis skutkového stavu, resp. na konštatovanie, že závery správcu dane sú pravdivé a poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Ilurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04. 111. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Podľa citovanej judikatúry nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Podľa žalovaného neopodstatnená je i námietka žalobcu, že správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že odpoveď na žiadosť o výmenu daňových informácií nebola doručená správcovi dane do troch mesiacov tak, ako to ustanovuje nariadenie Rady č. 904/2010 zo dňa 17.10.2010 administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty pričom poukázal na ustanovenie §61 daňového poriadku, ktoré umožňuje prerušiť kontrolu len vo väzbe na podmienky stanovené citovaným nariadením. Lehoty na výmenu informácií boli podľa žalovaného ustanovené za účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami jednotlivých štátov a ich nedodržaním citované nariadenie nespája žiadne právne dôsledky. Zároveň v tejto súvislosti je podľa žalovaného potrebné podotknúť, že obsah takého opatrenia v boj i proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty by nemal ovplyvniť dostatočne zistený skutkový stav, prípadne nesprávny postup zahraničnej daňovej správy pripísať na ťarchu Finančnej správy SR. V bode 4. žaloby žalobca namieta porušenie povinnosti vysporiadať sa s námietkami daňového subjektu k tvrdeniam správcu dane uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane. Podľa žalobcu správca dane bezvýhradne prevzal odpoveď poľskej daňovej správy a považoval ju za jednoznačný dôkaz o tom, že žalobca neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane, že nedošlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre daňový subjekt U.., a tým nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a následne k vzniku práva na odpočítanie dane. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie v tejto časti neobsahuje žiadne informácie, ktoré by preukazovali kontrolné zistenia poľskej daňovej správy, a tiež neobsahuje žiadne vyhodnotenie dôkazov, na základe ktorých správca dane prijal závery uvedené v rozhodnutí. Správca dane tak bez preukázania konkrétnymi dôkazmi a bez vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti automaticky akceptoval tvrdenie daňovej správy iného štátu ako jediný správny a relevantný dôkaz, čím podľa žalobcu porušil ustanovenie § 24 ods. 2. ako aj § 3 ods. 3 daňového poriadku. Zároveň uprel žalobcovi právo vyplývajúce z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Uvedené námietky žalovaný nemôže akceptovať. pretože s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade žalovaný nezistil, aby správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní predložil dôkaz, ktorý získal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri preverovaní intrakomunitárneho dodania tovaru postupoval v zmysle ustanovení zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 17.10.2010 administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Z uvedených právnych predpisov nevyplýva povinnosť dožiadaným členským štátom predkladať jednotlivé dôkazy, podľa ktorých spracoval zaslanú informáciu na základe žiadosti daňovej správy iného členského štátu. Zároveň podľa žalovaného správca dane nemal zákonnú možnosť ani dôvod spochybňovať informácie poskytnuté poľskou daňovou správou. pretože prispeli k prijatému záveru na základe vyhodnotenia všetkých získaných dôkazov. Podľa žalovaného správca dane kontrolnými zisteniami jednoznačne spochybnil, že dodávateľ U., s.r.o. bol len nastrčený daňový subjekt pre zníženie jeho daňovej povinnosti vyhotovením faktúr, a že deklarované zdaniteľné obchody skutočne realizoval pri ktorých došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH. Správca dane zabezpečil dostatok dôkazov na podporu svojich tvrdení, že daňový subjekt U., s.r.o. v skutočnosti nevykonával ekonomickú činnosť, a že deklarované zdaniteľné obchody medzi ním a žalobcom boli iba za účelom získania daňovej výhody žalobcovi. Tovar z iného členského štátu bol dodávaný priamo žalobcovi bez priamej účasti daňového subjektu U., s.r.o.. Žalobca vykonával za daňový subjekt U. niektoré úkony v súvislosti s dovozom tovaru (nahlasoval zásielky živočíšneho pôvodu do elektronického systému, preberal tovar). Z uvedeného vyplýva, že transakcie medzi daňovými subjektmi U., s.r.o. a žalobcom boli umelo vytvorené a žalobca musel mať na takomto priebehu zdaniteľného obchodu eminentný záujem. Žalobcovi nič nebránilo, aby tieto obchody realizoval sám v súlade s ustanovením § 11 zákona o DPH a tak sa vyhol podozreniu účasti na zdaniteľnom obchode poznačenom podvodom. V tejto súvislosti je podľa žalovaného zo strany žalobcu právne irelevantné poukazovať na splnenie vecných a formálnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajúcich zo zákona o dani z pridanej hodnoty, keď deklarované zdaniteľné obchody neodrážajú ich skutočný priebeh. Žalobca v žalobe opätovne poukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, ktorý rieši neuznanie nároku na odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených neexistujúcim daňovým subjektom, ktorý nebol registrovaný na účely dane z pridanej hodnoty, nepodával daňové priznania a odberateľ nemohol vedieť, že dotknutý obchod je zapojený do podvodu s daňou z pridanej hodnoty. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že na tento prípad nie je možné aplikovať závery uvedeného rozsudku, pretože daňový subjekt U.. sa v skutočnosti javil ako subjekt nastrčený, simulujúci deklarované obchodné transakcie. Podanými daňovými priznaniami síce deklaroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tuzemsku za účelom vytvorenia domnienky vyváženého vzťahu k štátnemu rozpočtu, ktorý predstavovala minimálna daňová povinnosť, avšak nikdy žiadnymi dôkazmi skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov nepreukázal. V postavení zmiznutého obchodníka prevzal na seba úlohu domnelého skutočne zodpovedného subjektu za daňové úniky v obchodnom reťazci, avšak v reťazci dopredu zorganizovanom. Skutočnosť, že daňový subjekt U., s.r.o. bol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, a že faktúry mali požadované náležitosti, ešte neznamená. že došlo aj k materiálnemu a reálnemu naplneniu deklarovaného obchodu. Z uvedeného dôvodu i naďalej trvá na tom, že vyhotovovanie faktúr v mene daňového subjektu U., s.r.o. pre žalobcu bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov, a že deklarované obchody boli za účelom znižovania daňovej povinnosti žalobcu a smerovali k získaniu daňovej výhody v podobe odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa U., s.r.o.. V takom prípade sú deklarované obchody poznačené podvodom. Daň z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vyhotovených daňovým subjektom U., s.r.o. pre žalobcu nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných daňovým subjektom U., s.r.o. napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť. Tým žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane nevzniklo. pretože daňovému subjektu U., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona z titulu dodania fakturovaného tovaru. ale z dôvodu vyhotovenia daňového dokladu s daňou z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i v rozhodnutí považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosti, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 178 ods. 1S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

50. Podľa 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

51. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu P. (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 107.773,71 eur za zdaňovacie obdobie december 2012, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 65.908,54 eur a vyrubil daň v sume 41.865,17 eur.

52. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

53. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

54. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

55. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

56. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

57. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

58. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy dani ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

59. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

60. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

61. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení urči aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

62. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

63. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

64. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení neskorších predpisov platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom Štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

65. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

66. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

67. Podľa § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa §49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

68. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, pričom odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US 24/2010.

70. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2012 začala dňa 20.03.2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 11.03.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dic.

71. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXX/XX/XXXXXXX/XXXX/Dic zo dňa 27.09.2013 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 u žalobcu odo dňa 11.10.2013 z dôvodu, že podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa dodania tovarov do Poľskej republiky a Českej republiky. Daňovú kontrolu prerušil do dňa doručenia konečných odpovedí na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 13.10.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 13.10.2014 došla posledná odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, preto pokračuje v daňovej kontrole.

72. Ďalším rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Dic zo dňa 22.10.2014 správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 a to odo dňa 29.10.2014 z dôvodu, že podal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa nadobudnutia tovarov z Poľskej republiky a Českej republiky a to až do obdŕžania podkladov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.05.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.03.2013.

73. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije č. 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

74. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

75. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

76. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

77. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 17.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

78. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

79. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

80. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, preto tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

81. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

82. Správny súd s poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky v danom prípade je toho názoru, že vykonávaním daňovej kontroly a jej prerušením zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že správca dane v prípade, ak v lehote do troch mesiacov neobdŕžal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, bol povinný pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. Je potrebné podotknúť, že Nariadenie v súvislosti s úpravou lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú informáciu vo svojich ustanoveniach nespája nedodržaním lehôt žiadne dôsledky. Z ustanovenia § 61 ods. 4 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že správca dane pokračuje v daňovom konaní, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak teda správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a v tomto rozhodnutí o prerušení konania uviedol, že v daňovej kontrole bude pokračovať po obdŕžaní odpovedí na túto žiadosť, je zrejmé, že len naplnením tejto právnej skutočnosti správca dane mohol v daňovej kontrole pokračovať.

83. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorými spochybňoval tvrdenie správcu dane, že odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú obdŕžal od správcu dane príslušného členského štátu je v tomto prípade hodnoverným listinným dôkazom, a že správca dane mal vykonať ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedka príslušného daňového subjektu, o ktorom bola zaslaná informácia z príslušnej daňovej správy, správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

84. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.

85. Dôkazné prostriedky uvedené v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku sú vymenované nie taxatívnym spôsobom, to znamená, že okrem týchto dôkazných prostriedkov správca dane je oprávnený využiť aj ďalšie dôkazy na preverenie a objasnenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Podmienkou je, aby tieto dôkazy boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. správca dane získaval informácie a dôkazy v danom prípade v súlade so zákonom č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Správca dane využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplne určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o deklarovaných obchodoch, v rámci ktorých si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane, resp. nárok na oslobodenie od dane. Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 nariadenia, z ktorého nevyplýva pre dožiadaný členský štát povinnosť spolu s podanou informáciou predkladať aj jednotlivé dôkazy, ktoré pri zisťovaní požadovaných informácií získal. Námietky žalobcu preto v tomto prípade považuje správny súd za nedôvodné a účelové.

86. Vo vzťahu k žalobcom deklarovaného dodania tovaru pre poľského dodávateľa F. L. U., ktorým si uplatňoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane zistil, že správca dane preveroval deklarovanú dodávku tovaru na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 21.05.2013. Na základe odpovede poľskej daňovej správy č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 13.10.2014 správca dane obdŕžal informácie, že poľský daňovník deklaroval v súhrnnom výkaze za december 2012 intrakomunitárne nadobudnutia tovaru od platiteľa dane F v hodnote 389.609,-- PLN (95.123,76 eur) a to na základe faktúr vystavených žalobcom. Kontrolou bolo zistené, že poľský daňovník uskutočnil len časť priznaných nadobudnutí, t.j. uskutočnil nadobudnutia faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX. Za december 2012 skutočné nadobudnutia poľského daňovníka sú v sume 92.725,03 PLN, čo je 22.731,16 eur. Ostatné faktúry nedokumentujú skutočné nadobudnutia tovaru. Poľský daňovník za obdobie 12/2012 uskutočnil korekciu súhrnného výkazu a priznal, že tovar uvedený v týchto faktúrach bol zapojený do vykazovania intrakomunitárnych dodaní pre Slovenskú republiku daňovníka U., s.r.o.. Vykonaná kontrola preukázala, že tieto transakcie boli fiktívne, tovar v skutočnosti nebol privezený do Poľska. Jeho úlohou bolo iba prijať faktúry od slovenského daňovníka - žalobcu a vystaviť faktúry pre F On zarobil na tom, že prijal rozdiel medzi nákupnou cenou a predajnou cenou. Na základe uvedeného preverenia bolo zistené, že žalobca uskutočnil intrakomunitárne tovaru a to bravčové polovičky a bravčové plece v zdaňovacom období december 2012 pre odberateľa F. L. MIM. iba v množstve 11248 kg v celkovej sume 22.731,16 eur, teda bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH deklarovanými odberateľskými faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX vystavenými pre odberateľa F. L. U..

87. Vychádzajúc z uvedených skutočností zistených správcom dane je zrejmé, že žalobca nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru pre nadobúdateľa a že splnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v tuzemsku do iného členského štátu podľa §43 ods. 5 zákona o DPH, tak ako to deklaroval v daňovom priznaní.

88. Žalobca v žalobe vo vzťahu k spoločnosti U., s.r.o., namietal tvrdenie správcu dane, že spoločnosť U., s.r.o., preukázateľne nevykonávala hospodársku činnosť a nikdy sa nestala vlastníkom tovaru, čím nemohla tento tovar ani dodať ďalšiemu subjektu a namietal, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s jeho námietkami, ktoré uviedol v doplnenom odvolaní.

89. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane správny súd zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie december 2012 uplatňoval odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti U., s.r.o., za nákup bravčových polovičiek, hovädzích štvrtí, vajec, bravčových vnútorností, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 310.321,37 eur. Vykonal rozsiahle dokazovanie a to jednak dožiadaním u miestne príslušného správcu dane Daňový úrad M., ktorý v odpovedi č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 04.06.2013 uviedol, že spoločnosť U., s.r.o., je nekontaktná, na adrese podľa obchodného registra nesídli a nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária, nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti, za obdobie august až december 2012 podala daňové priznanie po lehote a to všetky dňom 16.05.2013. V jednotlivých priznaniach vykazuje dodanie ako aj odpočítanie dane vo vysokých sumách a to od 1,3 milióna až po X,3 milióna eur, pričom výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nízka daňová povinnosť. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť U., s.r.o., vznikla 02.08.2012, jediným konateľom je P. E. so sídlom F. XXX/X, P. 4 - O., I. republika. Pred týmto dátumom sa spoločnosť nazývala F. - Z. s.r.o. so sídlom P. XX, M.. Jedinou konateľkou F. - Z. s.r.o. bola R. U.. Správca dane disponoval kópiami dokumentov z Daňového úradu M. získanými v súvislosti s výkonom kontroly na dani z pridanej hodnoty spoločnosti U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie august až december 2012, generálnou plnou mocou zo dňa 19.10.2012, zápisnicou o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šal zo dňa 02.07.2013 so svedkom p. R. U., kópiami dokumentov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom daňových kontrol u daňového subjektu B. F. s.r.o. a to zápisnicou o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 05.10.2013 so svedkom R. U., kópie dokumentov Okresného súdu Košice I., z ktorých vyplynulo, že dňa 02.07.2013 p. R. U. na ústnom pojednávaní uviedla, že bola konateľkou spoločnosti U., s.r.o., do 02.08.2012, z rodinných dôvodov predala svoj obchodný podiel p. E.. Účtovníctvo spoločnosti sa viedlo v P., nevie, kto ho robil, ani kto robil záznamy k spracovaniu daňového priznania na dani z pridanej hodnoty. Daňové priznania boli poslané každý mesiac už vyplnené na jej súkromnú adresu, ktoré opečiatkovala a zaslala na príslušný daňový úrad. Ďalej správca dane zistil, že dňa 07.08.2012 spoločnosť U., s.r.o., podala návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti na Okresný súd Košice I., kde bolo uvedené, že spoločnosť si neplní svoju povinnosť, nezaložila v Zbierke listín okresného súdu riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej za dve účtovné obdobia a to v rokoch 2010, 2011, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiadny majetok, bankové účty boli zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí ani iných majetkových hodnôt. Dňa 19.10.2012 bola konateľom spoločnosti P. E. udelená plná moc R. U. na zastupovanie tejto spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch.

90. Ďalej z informácií Kriminálneho úradu finančnej správy, pracovisko M., správca dane obdŕžal informáciu k subjektu P. E., z ktorých vyplynulo, že táto osoba je vedená spisu útvaru odboru daní, ktorý sa týka trestnej činnosti nesprávneho uplatňovania nadmerného odpočtu, v spise nefiguruje ako obvinený alebo podozrivý, ide však o tzv. „bieleho koňa“. P. E. vystupuje ako spoločník alebo štatutár v 15 spoločnostiach, nie je ho možné zastihnúť na žiadnej zo zistených adries, ide o osobu opakovane vyšetrovanú pre trestné činy krádeže, podvodu, prevažne hospodárske trestné činy.

91. Správca dane ďalej z odstúpenia informácií č. X/XXXXXXXX/XX zo dňa 14.10.2013 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, odborom boja proti podvodom a na základe záverov procesu určovania dane podľa pomôcok správcom dane Daňovým úradom M. spoločnosti U., s.r.o., za zdaňovacie obdobie august až december 2012 zistil, že na adrese Popradská 66 sa nachádza podnikateľské centrum, ktorého správcom je spoločnosť X. s.r.o.. Podľa vyjadrenia správcu budovy R. P. spoločnosť U., s.r.o., na tejto adrese nikdy nemala prenajaté nebytové priestory. Žiadne kancelárske priestory nevyužívala a nemala zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani Podhorská a následne, keďže si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť U., s.r.o., mala založené účty v bankách, ktorých zakladateľom a disponentom bola p. R. U.. Disponentom týchto účtov od ich založenia bol aj P. M.. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne skladové priestory, nemala žiadny vozový park, žiadny hmotný, nehmotný majetok, skladové priestory boli prenajaté, v priestoroch spoločnosti P. B. Nákup a predaj tovaru spoločnosťou U., s.r.o., bol realizovaný spôsobom, že nákup tovaru za účelom jeho následného predaja bol vyložený priamo na sklad odberateľovi. Dodávatelia - poľské spoločnosti mali chladiarenské vozidlá a robili prepravu do miesta určenia odberateľovi spoločnosti U., s.r.o., a to na základe priamej požiadavky odberateľa. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru spoločnosťou U., s.r.o., aj prostredníctvom o medzinárodnú výmenu informácií a to u spoločnosti D. F. U. W T., F. L. U., N. F. R., U. V., P. E., u spoločnosti M. P.., Česká republika, Z. J.K.J. P. republika. Z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že tovar bol priamo dodávaný a doručovaný z Poľskej republiky do prevádzky HYDINA SK, B.. s.r.o.. Všetky dodávky s miestom určenia prevádzka F. N. XX, M.. Objednávateľom bola vo väčšine prípadov osoba menom U. L., ktorý nemá žiadny vzťah k žalobcovi a od 20.12.2008 je členom predstavenstva P. B.. Platby boli realizované z účtu patriaceho spoločnosti U. ktorého disponentom bol aj P.. Medzi žalobcom a P. B.. existuje personálne ako aj ekonomické prepojenie.

92. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného žalovaný všetky tieto zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil a konštatoval, že mal za jednoznačne preukázané, že za činnosťou spoločnosti U., s.r.o., stojí R. U., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie pošty, vyhotovovanie faktúr, disponuje s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a pod., pričom toto svoje konanie nepredložila relevantnými dôkazmi. Konštatoval, že spoločnosť U., s.r.o., nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od poľských dodávateľov. Vyhotovovania faktúr v mene daňového subjektu U., s.r.o., pre žalobcu bolo účelové, bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov a to za účelom znižovania daňovej povinnosti žalobcu. Žalovaný teda reagoval na námietky žalobcu a vysporiadal sa s nimi. Správny súd z uvedených dôvodov považuje námietky žalobcu za nedôvodné. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky správny orgán (ani súd) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam a obsahujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby reagoval na všetky detaily uvádzané účastníkom konania. 93. Nedôvodná je námietka žalobcu, že správca dane porušil prejednaciu zásadu podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 24 ods. 2 daňového poriadku a neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi dňa 24.08.2015 oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2015, teda aj informácie o vykonanom dokazovaní. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k uvedeným zisteniam a vykonaným dôkazom nevyužil a správcovi dane nepredložil žiadne vyjadrenie.

94. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

95. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

96. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

97. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

98. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.

99. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp dvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

100. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

101. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

102. Toto rozhodnutie prijal správny súd v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.