Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, R., právne zastúpená: Mgr. Ľubica Dendisová, advokátka so sídlom U. XX/X, E. a otca: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, R., o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 19P/85/2017-233 zo dňa 4. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú v celom rozsahu zamietol m e n í tak, že matka j e p o v i n n á platiť zvýšené výživné na mal. D. J., nar. XX.XX.XXXX v sume 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2017 vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca maloletej.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017 vo výške 100 Eur p o v o ľ u j e matke splácať formou splátok vo výške 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/284/2012-54 zo dňa 05.06.2013 v časti o určení vyživovacej povinnosti matky.

Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo konanie o návrhu matky na zmenu zverenia maloletej a o návrhu otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou zastavené, z o s t á v a j ú n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného voči matke maloletej zo sumy 110 Eur na sumu 200 Eur mesačne. Konanie v časti návrhu matky na zmenu zverenia maloletej do jej starostlivosti a konanie v časti návrhu otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že naposledy bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom zo dňa 05.06.2013, ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 110 Eur mesačne. Následne skúmal, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti matky došlo na strane oprávnenej maloletej, ako aj rodičov, ktorí sú povinní prispievať na jej výživu, k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doteraz určenej vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že zákonné podmienky ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine neboli naplnené. Otec nepreukázal podstatnú zmenu pomerov,

ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou druhého stupňa základnej školy, aktuálne navštevuje strednú školu. Aj keď je o 4 roky staršia oproti poslednej úprave, má naďalej približne rovnaké náklady súvisiace so štúdiom, ako aj s uspokojovaním životných potrieb. Uvedenému, podľa okresného súdu, nasvedčovalo aj vyjadrenie otca, ktorý k výdavkom maloletej uviedol, že sa zvýšili „trochu“. Zo špecifikácie, ktorú predložil otec maloletej, okresný súd zistil, že ide o bežné výdavky vynakladané na stravu, ošatenie, hygienu, obuv a podobne. Otec nešpecifikoval a nepreukázal žiadne zvýšené výdavky spojené napríklad s krúžkovou činnosťou maloletej, prípadne s jej zdravotným stavom. Matka v čase predchádzajúce, aj aktuálneho rozhodovania súdu pracovala u toho istého zamestnávateľa. Jej aktuálny príjem sa oproti predchádzajúcemu zvýšil iba mierne. Oproti tomu príjem otca vzrástol podstatne. Ďalej mal preukázané, že matka prispieva aj nad rámec výživného formou darčekov pre maloletú. Stretávajú sa a matka tak vynakladá finančné prostriedky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú pri realizácii styku. Výška, ktorú aktuálne matka platí, a to 110 Eur, je dostatočná na pokrytie potrieb maloletej. Na základe týchto skutočností preto návrh otca nepovažoval za opodstatnený a tento zamietol.

3. Matka zobrala svoj návrh na rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti späť, rovnako aj otec zobral späť návrh týkajúci sa zmeny styku matky s maloletou. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 29 ods. 1, 2 konanie o týchto nárokoch zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podal odvolanie otec. Žiadal, aby krajský súd uložil matke povinnosť platiť výživné na maloletú dcéru v sume 200 Eur, a to vždy k 20. dňu príslušného mesiaci. Uviedol, že matka maloletej je zdravá, môže si nájsť takú prácu, aby mala dostatočný príjem na riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu ustanovenia § 65 a § 67 Civilného mimosporového poriadku a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) tento podľa § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci týkajúci sa vyživovacej povinnosti matky, avšak následne vec nesprávne právne posúdil. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletej. Za primeranú reakciu na zistené pomery na strane matky, ako aj maloletej, považoval určenie vyživovacej povinnosti sumou v rozsahu 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2017. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti zobral do úvahy skutočnosť, že zabezpečenie výživy sa týka jednak výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Na druhej strane majú však odôvodnené potreby dieťaťa takisto svoju konkrétnu hranicu, ktorá je daná zásadne spotrebným charakterom výživného. Výživné nad túto hranicu by mohlo viesť k nehospodárnosti, alebo by nimi mohli byť uspokojované nepriamo sčasti aj potreby iných osôb.

7. Naposledy bolo rozhodnuté o povinnosti matky platiť výživné na maloletú rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 05.06.2013. Nepochybne, odo dňa tohto rozhodnutia uplynulo dlhšie časové obdobie, maloletá je staršia a v súvislosti s vekom sa zmenili aj jej potreby a zvýšili sa bežné výdavky (strava, oblečenie, výdavky na školu a voľný čas). Zároveň v tomto období však došlo k zmene aj na strane rodičov. Je pravdou, že u matky nedošlo k podstatnému zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu súdnemu rozhodovaniu, naopak, u otca došlo podstatnejšiemu zvýšeniu príjmu. Vzhľadom na vek maloletej, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou otca už v celom rozsahu nemožno brať ako úplné splnenie si vyživovacej povinnosti. Maloletá je vo veku, kedy je už podstatne samostatnejšia a nie je nutné osobnou starostlivosťou zabezpečovať uspokojovanie jej základných životných potrieb. Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie s tým, že určil povinnosť matky platiť zvýšené bežné výživné vo výške 130 Eur mesačne. Začiatok tohto nároku ustálil k 01.04.2017. Otec podal návrh na zvýšenie na okresnom súde dňa 11.04.2017. Krajský súd dospel k záveru, že už za celý mesiac apríl, keďže splatnosť výživného určil ku 15. dňu príslušného mesiaca, možno priznať nárok na zvýšené výživné.

8. Týmto rozhodnutím krajského súdu došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/284/2012-54 zo dňa 05.06.2013 v časti o určení vyživovacej povinnosti matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017, vo výške 100 Eur, povolil matke splácať formou splátok vo výške 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Pri určení nedoplatku na výživnom vychádzal z toho, že pôvodná vyživovacia povinnosť matky predstavovala 110 Eur mesačne, nová vyživovacia povinnosť jej bola určená sumou 130 Eur mesačne, teda mesačný nedoplatok na výživnom predstavoval 20 Eur. Za obdobie od 01.04.2017, odkedy krajský súd určil matke platiť zvýšené výživné, do 31.08.2017 bolo splatné výživné za 5 mesiacov a nedoplatok na výživnom predstavoval sumu 100 Eur.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.