Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/216/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o deti K. : t. č. plnoletého L. nar.XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. J., A. U. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č.6667 a o maloletú B. nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov : matky L.. R. K., rod. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom B. J., A. U. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č.6667 a otca N.. P. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom W., V. D..X/XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom v Púchove, Štefánikova 813/4, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom, návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k deťom takto

rozhodol:

Návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti B. a B. a toho času plnoletého L. a návrh plnoletého L. na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .

Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k deťom. Najprv návrhom zo dňa 10.9.2014 ( č.l.6) navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330,-Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur (5.000,-Sk) mesačne na sumu 330,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2013. Potom na pojednávaní podaním do zápisnice dňa 16.9.2015 ( č.l.359) matka navrhla zvýšiť aj vyživovaciu povinnosť otca k vtedy ešte mal. L. z doterajšej sumy 331,94 Eur ( 10.000,-Sk) mesačne na sumu 500,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015. Potom návrhom zo dňa 5.9.2017 ( č.l. 511) matka navrhla s účinnosťou od 1.9.2017 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. na sumu 400,-Eur mesačne a k mal. B. na sumu 400,-Eur mesačne a súčasne so zvýšením výživného žiadala tezauráciu výživného. Matka uviedla, že maloleté deti pochádzajú z jej manželstva s otcom deti, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.9.2008 č. k. XXC/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí : L. a dvojičiek B. a B. do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. L. sumou 10.000,-Sk mesačne, na výživu mal. B. sumou 5.000,-Sk mesačne a na výživu mal. B. sumou 5.000,-Sk mesačne. Súčasne bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s deťmi. Matka poukázala na to, že v čase rozvodu mali dvojičky B. a B. X rok a keďže od 1.9.2013 zahájili povinnú školskú dochádzku, kedy nastúpili do 1. ročníka

ZŠ, zvýšili sa výdavky v súvislosti s ich odôvodnenými potrebami, preto žiadala zvýšenie výživného na sumu 330,-Eur mesačne pre každú maloletú a keďže od 1.9.2017 dievčatá nastúpili do 5. ročníka ŽS, teda stali sa žiačkami druhého stupňa ŽS, žiadala zvýšiť výživné pre ne na sumu 400,-Eur mesačne pre každú maloletú. Matka ďalej poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného mal L. X rokov a bol žiakom 3. ročníka ZŠ a keďže od 1.9.2015 nastúpil do kvinty osemročného gymnázia, čo zodpovedá 1. ročníku strednej školy, žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k nemu na sumu 500,-Eur mesačne. Matka poukázala na to, že otec detí účelovo previedol svoj majetok, postupne sa zbavoval majetku, v roku 2013 previedol nehnuteľnosti na sestru jeho manželky, v roku 2015 previedol obchodné podiely v obchodných spoločnostiach a svoje členstvo v družstve a potom si podal návrh na zníženie výživného a vykresloval sa ako nemajetný človek. Dokonca prestal platiť aj doterajšie určené výživné a ona musela voči nemu iniciovať exekučné konanie. Nakoniec, ako uviedol na poslednom pojednávaní, previedol aj rodinný dom na svoju terajšiu manželku. K tomu poukázala na listinné dôkazy v spise, z ktorých vyplýva, že dňa 15.11.2011 otec detí uzavrel zmluvu o pôžičke s p. Y. B., na základe ktorej si otec detí od neho požičal 150.000,-Eur, 31.12.2011 previedol všetky svoje nehnuteľnosti (rodinný dom, X- izbový byt, pozemky) za kúpnu cenu 245.000,-Eur na sestru svojej manželky, 18.3.2015 podal návrh na zrušenie jeho BSM so súčasnou manželkou, 6.2.2015 ukončil svoju činnosť v spol. P., 16.3.2015 ukončil svoju činnosť v spol. P.-O., družstvo, 2.4.2015 ukončil svoju činnosť v spol. H.-O. s.r.o. a 2.4.2015 podal návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k deťom na sumu 28,-Eur mesačne pre každé dieťa. Matka poukázala na to, že otec detí bol dobre situovanou osobou, mimoriadne finančne zabezpečená, z podnikania dosiahol značné príjmy, kedy napr. v roku 2013 mu bol z P.-O. družstvo vyplatený podiel na zisku za rok 2012 vo výške 183.774,-Eur, pričom k zániku jeho členstva v družstve k 16.3.2015 táto spoločnosť eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 198.500,-Eur. Matka poukázala na to, že otec pristupuje k správe majetku ľahkovážne a napriek svojim enormným ziskom a rozsiahlemu súboru nehnuteľností, ktorými v minulosti disponoval, mu zostal len dom v W., ktorý nakoniec, ako uviedol na poslednom pojednávaní, previedol na svoju terajšiu manželku. Matka ďalej poukázala na to, že hoci otec detí zdôvodňoval ukončenie svojho členstva v obchodných spoločnostiach a v družstve kvôli svojmu údajne zlému zdravotnému stavu, matka je toho názoru, že aj tak mohol zostať členom spoločností a družstva, pričom nemusel mať súčasne pracovný pomer. Keďže otec detí od roku 2011 úplne netransparentne a nedôveryhodne vykonával transakcie so svojim majetkom, ktorých výsledkom je jeho deklarovaná nemajetnosť, pričom dôvody pre tieto majetkové dispozície nedokázal logicky a racionálne vysvetliť, a preto ich matka považuje za čisto účelové. Preto matka žiadala, aby súd postupom podľa § 75 ods,1 Zákona o rodine neprihliadal na tieto účelové a neprehľadné majetkové dispozície otca a výšku výživného stanovil podľa majetkových pomerov otca pred týmito majetkovými dispozíciami, pričom takýto jeho niekdajší majetok plne odôvodňuje zvýšenie výživného na ňou požadovanú sumu. Preto s návrhom otca na zníženie výživného matka nesúhlasila, žiadala jeho návrh zamietnuť a trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného a súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Po začatí konania nadobudol L. plnoletosť a tým aj plnú procesnú spôsobilosť. V plnom rozsahu sa pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k nemu na sumu 500,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015 a v tej súvislosti aj k návrhu na tezauráciu výživného. Uviedol, že v súčasnosti má XX rokov a je študentom X.. ročníka R. Poukázal na to, že v budúcom roku sa mu zvýšenia výdavky, pretože sa bude pripravovať na maturitu a prijímacie pohovory na vysokú školu umeleckého zamerania. Poukázal na svoje súčasné výdavky v súvislosti s návštevou jazykovej školy, že sa venuje ako herec divadlu, zaujíma sa o fotografovanie, video a pod., k čomu potrebuje kvalitnú techniku. Tiež navštevuje hokejbalový a florbalový krúžok. K majetkovej a finančnej situácii svojho otca uviedol, že v minulosti chodieval do domácnosti svojho otca a nikdy u neho nebola núdza o financie, oni si mohli dovoliť kupovať všetko, domácnosť mali zariadenú na špičkovej úrovni, chodievali na zahraničné dovolenky a pod. Priznal, že jeho domácnosť navštívil naposledy pred cca 3 alebo 4 rokmi.

3. Otec detí nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného a žiadal návrh matky a plnoletého L. na zvýšenie výživného zamietnuť a naopak otec sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Najprv návrhom zo dňa 2.4.2015 ( č.l.18) sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k synovi L. z doterajšej sumy 331,94 Eur mesačne na sumu 28,-Eur mesačne, k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28,-Eur mesačne a k maloletej B. z doterajšej sumy 165,97 Eur mesačne na sumu 28,-Eur mesačne. Uvedený návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od roku 2002 podnikal a vtedy sa snažil zabezpečiť nadštandardné podmienky pre život najbližších. Ale situácia sa zmenila, zrejme vplyvom negatívnych udalostí z posledných rokov, a to najmä problematické spolužitie s matkou detí, pracovné vyťaženie, krokov jeho bývalej manželky a matky detí,

založených na lžiach, manipulácii a vydieraní, čo vyvrcholilo, že mu matka odmietla vydávať deti, sa u neho okrem iných zdravotných komplikácii prejavila i psychická choroba (depresia), čo si vyžiadalo jeho dlhodobú práceneschopnosť a bol nútený ukončiť všetky jeho dovtedajšie pracovné aktivity súvisiace s podnikaním. Ukončil pôsobenie v obchodných spoločnostiach, poberal len mzdu z P. v priemernej sume 395,-Eur mesačne netto a rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne a prídavky na tri deti spolu 70,56 Eur mesačne, pričom spolu mal vyživovaciu povinnosť k 6 deťom. Potom podaním zo dňa 1.8.2017 ( č.l.501) otec uviedol, že medzičasom sa zamestnal a jeho príjem cca 868,-Eur mesačne netto mu umožňuje zmeniť jeho pôvodný návrh na zníženie výživného. Teda netrval na znížení výživného na sumu 28,-Eur mesačne pre každé dieťa a navrhol znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k synovi L. na sumu 130,-Eur mesačne, k mal. B. na sumu 100,-Eur mesačne a k mal. B. na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré sumy považoval s ohľadom na vek a potreby detí, s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti za primerané. Otec poukázal na to, že nároky matky a ňou vyčíslované výdavky na deti sú prehnané, a že prestupom na druhý stupeň ZŠ nedošlo k tak výraznej zmene pomerov. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a pri matkinej požiadavke výšky výživného 400,- Eur na dieťa v 5. ročníku ZŠ, keby obaja rodičia prispievali rovnakými sumami, dieťa by malo výživné v sume 800,-Eur mesačne, ktoré presahuje výšku priemernej mzdy. Otec ďalej uviedol, že doterajšia suma výživného na tieto 3 deti predstavovala takmer výšku jeho mzdy a po uhradení výživného mu už nezostávali ďalšie financie, pričom on má okrem týchto troch detí z rozvedeného manželstva ešte ďalšie 3 deti z jeho terajšieho manželstva, ku ktorým má tiež vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že mnohé matkou vyčíslované výdavky na tieto deti, poistky, krúžky a pod. považuje v porovnaní s jeho pomermi a v porovnaní s jeho ďalšími deťmi za nadštandardné, takéto výdavky si on nemôže dovoliť voči jeho deťom z terajšieho manželstva. Matkou vyčíslené výdavky považuje za extrémne nadštandardné, pričom on má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti a jeho majetkové pomery od podania návrhu mu neumožňujú platiť výživné ani len vo výške ako bolo naposledy upravené. Odmietol tvrdenia matky o účelovom zbavovaní sa majetku, snažil sa len zabezpečiť tak potreby svojej rodiny ako aj potreby jeho detí a jeho život sa nezastavil v roku 2014, pričom je bežnou praxou, že podiely vo firmách a družstvách sa prevádzajú, pričom nešlo o žiadne špekulatívne snahy ukrátiť kohokoľvek. Zdôraznil, že jeho príjem je závislý od jeho zdravia, ktoré v súčasnosti nie je ideálne a snaží sa zabezpečiť svoju rodinu. Poukázal na to, že napriek všetkých okolnostiam si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas a náklady preukazované matkou na výživu detí sú náklady, ktoré by postačovali aj pre 2 rodiny. Zdôraznil, že matka má rovnakú vyživovaciu povinnosť ako otec a keď dokáže pokryť všetky extrémne potreby svojich detí z jej terajšieho príjmu, nevidí žiaden dôvod, aby sa akýmkoľvek spôsobom zvyšovalo výživné. Naopak situácia na jeho strane sa zhoršila a nie je v jeho možnostiach platiť výživné tak ako doteraz. Otec okrem iného poukázal na to, že pri vyporiadaní ich BSM s matkou detí on matke detí ponechal kompletne prerobený rodinný dom so záhradou a garážou spolu v hodnote 5.500.000,-Sk, osobné motorové vozidlo L. XXX a finančnú hotovosť 2.000.000,-Sk. Po rozvode za 7 rokov jej vyplatil výživné spolu v sume 54.600,-Eur, teda nemožno hovoriť, že aj v prípade zníženia výživného by deti utrpeli ujmu, pretože tu bol dostatočný priestor pre tvorbu úspor deťom.

4. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, uviedol, že je pravdou, že na strane detí nastala zmena pomerov a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh matky z č.l.3 na zvýšenie výživného, lustrácie v SP, výpisy z OR, návrh otca na zníženie výživného z čl. 18, SL, RL, lekárske správy, oznámenie SP, potvrdenie o PND, daňové priznania spoločnosti H. U., s. r. o., daňové priznanie spoločnosti P.o za rok 2014,2013,2012, daňové priznanie firmy H.. za rok 2014, 2013, 2012, daňové priznanie P. za rok 2014, 2013, 2012, potvrdenie o príjme matky, mzdový list, potvrdenie o príjme z čl. 135, pracovná zmluva matky, kúpna zmluva z čl. 141, rozhodnutie správy katastra, dohoda o vyporiadaní BSM, LV č. XXX, LV č. XXXX, výpisy z OR, návrh na vklad z čl. 161, kúpna zmluva z čl. 165, rozhodnutie o povolení vkladu, návrh na vklad z čl. 177, kúpna zmluva z čl. 180, SMS komunikácia, prehľad ukončenia podnikania, výpis zisku družstva, prehľad ziskov družstva, potvrdenie o transakcií, výpis z účtu, potvrdenie o návšteve školy, rozpis výdavkov, poštové poukážky, faktúry, PPD, rozpis nákladov, poistné, faktúry, prihláška na stravovanie, oznámenie školy, výška príspevku ZUŠ, rozpis nákladov, pokladničné bločky, cenové ohodnotenie pomôcok, pokladničné bločky, množstvo bločkov, rozpis nákladov na domácnosť, doklad SIPO, faktúry, rozhodnutia obce, rozhodnutie o odpadoch, zmluva U. O., detaily bankových transakcií, doklady k poisťovni, pokladničné bločky, rozpis nákladov matky na opravu, pokladničné bločky, faktúry, PPD, pokladničné bločky, doklad o poistnom, kúpna

zmluva, kúpna zmluva z čl. 300, kúpna zmluva z čl. 303, kúpna zmluva z čl. 307, zmluva o pôžičke, uznanie dlhu z čl. 318, zmluva o postúpení pohľadávky, zmluva o pôžičke z čl. 323, zmluva o prevode obchodného podielu z čl. 325, zmluva o prevode obchodného podielu z čl. 326, uznesenie z čl. 328, oznámenie o vystúpení z družstva, lekárske správy, dohoda o skončení pracovného pomeru, potvrdenia o platbách, pohyby na účte, úvery, faktúra, bankové doklady, bankové doklady, faktúry za elektriku, vyúčtovacia faktúra, vyúčtovanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, exekučný príkaz, LV č. 1112, zápisnica z pojednávania, vyjadrenie družstva, vyjadrenie pani P. k odkúpeniu, vyjadrenie otca z čl. 372, zmluva o finančnom príspevku na deti, zápisnica, čestné prehlásenie z čl. 383, zmluva o pôžičke z čl. 387, faktúry, doklady o výdavkoch za bývanie, oznámenie z čl. 409, vyjadrenie z čl. 410, vyjadrenie družstva z čl. 412, vyjadrenie družstva z čl. 420-421, vyjadrenie matky z čl. 427, výpisy z OR, lustrácie v SP z čl. 452 a nasl., potvrdenie o nemocenských dávkach, daňové priznanie z čl. 463 a nasl., daňové priznanie P. za rok 2015, potvrdenie o príjme otca a mzdový list, vyjadrenie otca z čl. 501, sumarizácia financií, potvrdenie o RP, potvrdenie o príjme matky, návrh na zvýšenie výživného, vyjadrenie matky z čl. 514, čestné prehlásenie z čl. 523, vyjadrenie matky k šíreniu nepravdivých informácií, vyjadrenie členov pedagogického zboru, návrh povinného na zastavenie exekúcie, potvrdenie banky z čl. 533, vyjadrenie družstva z čl. 534, prehľad o firme H. z internetovej stránky Finstat, účtovná závierka, výpis z OR, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenie o príjme manželky otca, rozpis nákladov na domácnosť, faktúry za elektriku, náklady bývania, potvrdenia o bankových transakciách, doklady o okuliaroch, rozpis nákladov, potvrdenie školy o nákladoch, dohoda o splatení kúpnej ceny, výpis z účtu, LV č. 5330, zápisnica z čl. 594, výpisy z OR, súvaha spoločnosti H.., prehľad o firme z čl. 621, vyjadrenie z čl. 432, zmluva o úvere, lustrácie v SP, lustrácie v SP, výpis z OR z čl. 633, lustrácie v SP, vyjadrenie matky z 09.03.2018 + prílohy, rozpis príjmov otca, dohoda o prevode členských práv v družstve, výpoveď z PP, pracovná zmluva, výpis z LV č.XXX, katastrálne konania, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, XXP/XX/XXXX, XXC/ XX/XXXX, spisy OS TN ohľadom H., spis OS BA1 ohľadom H. a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

6. Toho času už plnoletý L. a maloleté deti B. a B. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu O. zo dňa X.X.XXXX č. k. XXC/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti L., B. a B. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého L. sumou 10.000,- Sk (331,94 Eur) mesačne, na výživu maloletej B. sumou 5.000,-Sk (165,97 Eur)mesačne a na výživu maloletej B. sumou 5.000,-Sk (165,97 Eur) mesačne. Súčasne sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2008. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal vtedy maloletý L. X rokov a bol žiakom 3. ročníka ZŠ. Navštevoval ZUŠ, hru na gitare s polročným poplatkom 850,-Sk (28,20 Eur) a mal záujem o počítače a cudzie jazyky. Maloleté dvojičky B. a B. mali necelé X roky. Matka s deťmi bola na rodičovskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok 4.628,-Sk (153,62 Eur) mesačne a prídavky na 3 deti spolu v sume 1.620,- Sk (53,77 Eur) mesačne. Otec detí v tom čase podnikal, bol členom družstva P., súhlasil s matkou požadovaným výživným spolu 20.000,-Sk ( 663,88 Eur) mesačne, svoj konkrétny mesačný príjem nevedel uviesť a predložil potvrdenie uvedeného družstva o jeho čistej mesačnej mzde 6.960,-Sk (231,- Eur) mesačne. Z družstva poberal mzdu a zisk.

7. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že otec detí podnikal, resp. okrem členstva vo vyššie uvedenom družstve P. O. bol otec ešte pred rozvodom manželstva s matkou detí a úpravou výživného spoločníkom aj ďalších obchodných spoločností, napr. od 7.6.2007 bol otec spoločníkom spol. H. U. s.r.o., od 8.12.2005 bol spoločníkom spol. H..

8. Z predloženej Dohody o vyporiadaní BSM rodičov detí zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že už v čase pred rozvodom boli účastníci konania vysoko majetní, vlastnili množstvo nehnuteľností, napr. rod. dom so súp.č.XXX s pozemkami v k. ú. B. J., množstvo rôznych pozemkov a rozostavanú stavbu v k. ú. L. I., dve autá, hodnotné hnuteľné veci, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach, úspory a pod. V zmysle tejto dohody sa majetkovo vyporiadali, nehnuteľnosti v k. ú. B. J. (rodinný dom s pozemkami) pripadli matke detí a nehnuteľnosti v k. ú. L. I. ( rozostavaná stavba a pozemky) pripadli otcovi detí, vyporiadali sa i ohľadne hnuteľných vecí a úspor. Otec detí vyplatil spoločný úver 557.551,-Sk. Ďalšie vzájomné finančné nároky si započítali.

9. Návrhom zo dňa 16.4.2014 sa otec detí domáhal zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a žiadal zveriť maloleté deti B. a B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Konanie bolo vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Matka detí s jeho návrhom nesúhlasila. Žiaľ po začatí uvedeného konania sa vzťahy medzi účastníkmi konania ešte viac vyhrotili, aj dovtedajší styk otca s deťmi sa prestal realizovať, matka sa dokonca návrhom na nariadenie predbežného opatrenia začala domáhať zákazu styku otca s deťmi. Jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku bol síce zamietnutý, ale vzťahy medzi účastníkmi zostali veľmi narušené. Nakoniec otec zobral svoj návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti späť, ale matka trvala na svojom návrhu na zákaz styku otca s deťmi a vo veci aj bolo nariadené znalecké dokazovanie. Nakoniec aj matka detí zobrala svoj návrh na zákaz styku otca s deťmi späť a celé konanie bolo uznesením zo dňa 15.12.2015 č.k.XXP/XX/XXXX-XXX zastavené.

10. V súčasnosti tak maloleté deti B. a B., i toho času už plnoletý L. bývajú s matkou a s otcom sa už nestretávajú. Otec v súčasnosti platí doterajšie určené výživné, hoci istý čas riadne neplatil a matka detí začala výživné vymáhať exekučne.

11. Plnoletý L. už má XX rokov a od 1.9.2015 je žiakom strednej školy. V súčasnosti je žiakom X.. ročníka R. na B.. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 26,-Eur mesačne. Navštevuje jazykovú školu s poplatkom za semester 170,-Eur. Venuje sa divadlu, navštevuje ZUŠ, dramatický odbor, kde mesačný poplatok predstavuje 5,-Eur. S uvedeným divadelným krúžkom sa zúčastňujú súťaží na okresnej, krajskej i celoslovenskej úrovni, pričom priznal, že výdavky s tým spojené hradí ZUŠ, on k tomu dostáva od matky len vreckové. Ešte navštevuje hokejbalový a florbalový krúžok, ktoré sú podľa jeho udania bezplatné, mal len jednorazové výdavky za športové ošatenie a výstroj. Len čepele a palice si kupuje častejšie, kde palice stoja 25,- až 30,-Eur a čepel 17,-Eur. Je vedený v kožnej ambulancii a v alergologickej ambulancii a užíva lieky v hodnote 18,-Eur mesačne. Je zdravý. V budúcnosti má záujem ísť študovať na vysokú školu umeleckého zamerania, chce sa pripraviť na talentové skúšky, vykonávať umelecké práce, k čomu bude podľa jeho udania potrebovať kvalitnú techniku. Z lustrácie v SP vyplynulo, že t. č. plnoletý L. mal od 12.7.2017 do 2.11.2017 uzavretú Dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným vymeriavacím základom (brutto príjmom) 50,-Eur mesačne. K uvedenému plnoletý L. uviedol, že v kaviarni pracoval ako čašník len od 12.7. do 25.8.2017, kde vypomáhal podľa potreby 4,5 hod. denne v niektorých dňoch a od 07/2017 tam už vôbec nepracoval.

12. Maloleté deti B. a B. sú J.. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného mali necelých X rokov a boli žiačkami X. ročníka ZŠ. V súčasnosti majú XX rokov a sú žiačkami 5. ročníka ZŠ. N. stravné v školskej jedálni predstavuje 24,-Eur mesačne. Obe dievčatá navštevujú ZUŠ, hru na flaute, dramatický odbor, krúžok mažoretiek a v CVČ gymnastický krúžok. Celkové ročné výdavky na túto ich záujmovú činnosť predstavujú spolu 220,-Eur ročne pre každú, t.j. po 22,- Eur mesačne (mimo prázdnin) pre každú maloletú. Tiež sú členkami divadelného súboru, s čím nie sú spojené poplatky. Dievčatá začali navštevovať aj krúžok AJ s polročným poplatkom 80,-Eur ( t.j. 13,33 Eur mesačne) na každé dieťa. Maloletá B. nosí okuliare, čo ročne stojí cca 110,-Eur. Maloletá B. je vedená v alergologickej ambulancii a náklady na lieky predstavujú 96,-Eur ročne, t.j.8,-Eur mesačne. Deti majú výdavky primerané ich veku.

13. Matka súdu predložila svoje tabuľky rozpísaných výdavkov na deti. V jej prvej tabuľke (č.l.201) vyčíslila z ročného prepočtu 09/2013 až 08/2014 celkové výdavky v priemere mesačne na syna L. 249,76 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné platby 260,48 Eur, t.j. spolu 510,24 Eur, na mal. B. v priemere 181,38 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné platby 170,16 Eur, t.j. spolu 351,54 Eur a na mal. B. 181,38 Eur ako pravidelné platby a nepravidelné 170,16 Eur, t.j. spolu 351,54. V jej ďalších tabuľkách ( č.l.571 a 575) z obdobia rokov 09/2015 až 08/2017 takto vyčíslila celkové mesačné výdavky na L. sumou 649,20 až 724,90 Eur, na maloletú B. sumou 435,31 až 443,17 Eur a na maloletú B. sumou 433,76 až 441,64 Eur. Z predložených tabuliek najväčšiu položku tvorili životné poistenia detí, šetrenie G., poistenie, strava, opakované vreckové deťom, vyššie uvedené výdavky a pod.

14. Matka detí je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s týmito tromi deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve titulom vyporiadania BSM. Celkové náklady bývania vyčíslila sumou 250,- Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako stredoškolská učiteľka s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa (gymnázium) zisťovanou z obdobia od 01/2014 do 08/2015 vo výške 962,39 Eur a popritom od 03/2014 do 08/2014 poberala aj príjem z krátkodobého pracovného pomeru uzavretého s S. vedecko-technických informácií SR v priemernej výške 495,64 Eur mesačne

netto. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa jej priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 09/2015 do 07/2017 predstavovala 950,48 Eur a podľa jej vyjadrenia na poslednom pojednávaní je stále zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a s rovnakými zárobkovými pomermi. Okrem týchto troch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka vlastní rodinný dom, v ktorom býva a X-ročné auto zn. W..

15. Otec detí je ženatý. Býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou a troma deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý pôvodne nadobudli do ich BSM a v súčasnosti je už dom vo vlastníctve jeho manželky. Okrem týchto troch detí z rozvedeného manželstva má tak otec ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX, ktorú si na základe rozsudku Okresného súdu O. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX osvojil ako manžel matky dieťaťa. Ešte má vyživovaciu povinnosť k jeho maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva: k mal. P. K., nar. 17.XX.XXXX a k mal. P. K. nar. X.XX.XXXX. Teda spolu má otec šesť vyživovacích povinností k nezaopatreným deťom. V minulosti bol otec detí vlastníkom pomerne veľkého hnuteľného i nehnuteľného majetku, ale v dôsledku mnohých ťažko objasnených právnych úkonov už v súčasnosti nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Tiež bol v minulosti spoločníkom alebo členom viacerých obchodných spoločností a družstva. V súčasnosti už nie je spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti ani družstva a od 1.1.2018 je zamestnancom spoločnosti T. s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je jeho súčasná manželka a podľa pracovnej zmluvy má otec dojednanú mesačnú mzdu 550,-Eur brutto, jedná sa o prácu manikér, pedikér, rehabilitácia a rekondícia. Predtým do 12.8.2015 bol otec detí zamestnancom P. O., družstva s tým, že medzitým od 01/2014 do 08/2014 poberal aj materské cca 325,-Eur mesačne( č.l.456), potom bol na rodičovskej dovolenke a poberal rodičovský príspevok 203,-Eur mesačne a od 03/2015 do 06/2015 bol práceneschopný a poberal nemocenské 610,-Eur mesačne (č.l.456). Pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 12.8.2015. Od 5.8.2016 do 31.12.2017 bol zamestnancom spol. G. SK s.r.o., kde dosahoval čistú mesačnú mzdu 716,09 Eur. Splácajú hypotekárny úver po 408,33 Eur mesačne, ktorý si vzali v roku 2011 v sume 70.000,-Eur na dostavbu rodinného domu v W. (č.l.635). Manželka otca detí je od roku 2010 doposiaľ zamestnaná u zamestnávateľa J. O., kde podľa potvrdenia jej zamestnávateľa dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu v roku 2014 vo výške 450,79 Eur, v roku 2015 vo výške 330,20 Eur, v roku 2016 vo výške 372,95 Eur, v roku 2017 vo výške 368,86 Eur a v roku 2018 vo výške 400,-Eur. Teraz je od 06/2017 manželka otca aj jediným spoločníkom a konateľom spol. T. s.r.o. Manželka otca detí má okrem ich troch spoločných detí ešte vyživovaciu povinnosť k jej plnoletému synovi L. X. nar. v r. XXXX vo výške 130,-Eur mesačne, ktorá jej bola určená rozsudkom Krajského súdu v O. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX, ktorým bol v odvolacom konaní zmenený rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 9.11.2015 č.k.XXC/XX/XXXX-XXX.

16. Otec detí bol jedným zo zakladajúcich členov družstva P., ktoré bolo založené dňa 30.1.2002. Uvedené družstvo malo v minulosti 6 členov, otec detí a N.. V. V. mali fakticky hlavnú účasť, ostatní členovia družstva boli ich rodinnými príslušníkmi alebo známymi. Od 27.9.2002 do 23.2.2015 bol otec detí aj predsedom uvedeného družstva, bol aj v pracovnom pomere a N.. V. V. bol podpredsedom družstva. Uvedené družstvo vykonávalo činnosť a prosperovalo. Činnosť vykonávalo v budove, ktorú malo prenajatú od spol. H., ktorej bol otec detí v minulosti tiež spoločníkom s obchodným podielom 50%. Podľa daňových priznaní družstva dosiahlo uvedené družstvo za rok 2012 základ dane 494.898,-Eur, za rok 2013 základ dane 286.659,73 Eur, za rok 2014 základ dane 350.501,79 Eur, za rok 2015 základ dane 324.608,-Eur a za rok 2016 základ dane 305.378,28 Eur. Potom družstvo dňa 1.4.2017 vstúpilo do likvidácie. Listom zo dňa 4.2.2015 ( č.l.330), teda ešte pred likvidáciou družstva, otec detí oznámil, že vystupuje z P. s tým, že jeho členstvo zanikne uplynutím dvojmesačnej lehoty. Súčasne otec detí vyhlásil, že sa v celom rozsahu vzdáva nároku na výplatu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho členstva v družstve. Ku dňu 23.2.2015 ukončil funkciu predsedu družstva. Jeho pracovný pomer v družstve ešte krátko trval a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.8.2015 ukončil aj pracovný pomer v družstve ku dňu 12.8.2015 (č.l.332). Z oznámenia družstva zo dňa 4.2.2016 ( č.l.421) vyplynulo, že zo zisku družstva z roku 2009 pripadol otcovi detí podiel 144.175,44 Eur, z roku 2010 podiel 8.000,-Eur a jeho sestre J. T. podiel 178.554,-Eur, z roku 2011 pripadol otcovi detí podiel 6.048,82 Eur a J. T. 133.000,-Eur, z roku 2012 otcovi detí pripadol podiel 183.774,52 Eur, zisk z roku 2013 bol nerozdelený ponechaný v družstve a zo zisku za rok 2014 nepripadol otcovi detí a jeho rodinným príslušníkom podiel na zisku. Z oznámenia družstva zo dňa 4.2.2016 ďalej vyplynulo, že družstvo eviduje voči otcovi detí ešte nezúčtované finančné pôžičky v sume 192.000,-Eur + úroky, ktoré družstvo považuje v podstate za právne nedobytné. Z vyjadrenia družstva zo dňa 5.9.2017 (č.l.534) už vyplynulo, že nie sú si vedomí, že by otec detí mal voči P. v likvidácii nevysporiadané pôžičky a iné finančné plnenia a všetky finančné plnenia vyplývajúce z minulosti medzi otcom detí a družstvom boli uzavreté. K tomuto rozporu otec detí

na pojednávaní dňa 13.9.2017 uviedol, že družstvo ho vyzvalo na vrátenie pôžičky a za tým účelom mu p. N.. V. poskytol pôžičku 90.000,-Eur, ktorú potom on poslal družstvu v troch splátkach a tak teraz on menej dlží družstvu a popri tom on dlží p. N.. V..

17. Otec detí bol v minulosti spoločníkom aj obchodnej spoločnosti H. U. U. U., N. : XX XXX XXX, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra OS O. dňa X.X.XXXX, otec mal obchodný podiel 50 % a druhým spoločníkom bol N.. V. V.. Dňa 30.1.2013 bola spoločnosť zrušená a dňa 11.4.2013 vymazaná z obchodného registra.

18. Otec detí bol tiež v minulosti spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti H. IČO : XX XXX XXX, ktorá vznikla 7.6.2007, tu mal otec detí obchodný podiel 33 %, ďalšími spoločníkmi boli N.. V. V. a N.. X. P.. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola výstavba budov, ale spoločnosť bola dlhodobejšie nečinná, podľa daňových priznaní dosiahla za roky 2012 a 2013 daňovú stratu a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.2.2015 č.k.XXCbR/XX/XXXX-XX bolo začaté konania o zrušenie uvedenej obchodnej spoločnosti.

19. Otec detí bol tiež v minulosti spoločníkom obchodnej spoločnosti P. IČO : XX XXX XXX, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 9.9.2011. Otec detí bol konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti s obchodným podielom 50 %. Druhým spoločníkom bol N.. V. V.. Uvedená spoločnosť podľa udania otca nič nevlastnila, jej predmetom činnosti bolo čistenie odpadových vôd. Podľa daňových priznaní za roky 2012 až 2014 dosahovala daňovú stratu, v roku 2012 -372,50 Eur, v roku 2013 -708,55 Eur, v roku 2014 - 179,90 Eur. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 15.12.2014 otec detí previedol svoj obchodný podiel na druhého spoločníka za dohodnutú odplatu 100,-Eur (č.l.326) a jeho funkcia konateľa skončila dňom 27.8.2015. Potom táto spoločnosť P. zanikla v dôsledku zlúčenia s novozaloženou spoločnosťou H.. (založenej 24.11.2015) a dňom 17.12.2015 bola spol. P. vymazaná z obchodného registra.

20. Otec detí bol v minulosti tiež spoločníkom spol. H. IČO : XX XXX XXX, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 8.12.2005. Otec detí bol konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti s obchodným podielom 50 %. Druhým spoločníkom bol N.. V. V.. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola výroba strojov a podľa udania otca detí táto spoločnosť vlastnila nehnuteľnosť (budovu), ktorú prenajímala družstvu P. Uvedená spoločnosť v roku 2012 dosiahla daňovú stratu - 19.326,49 Eur, v roku 2013 daňovú stratu - 1.171,26 Eur, v roku 2014 mala základ dane 2.131,81 Eur. Zo súvahy a výkazu ziskov a strát spoločnosti za rok 2014 na internetovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> bolo zistené, že v roku 2014 evidovala spoločnosť majetok spolu 231.046,-Eur, z toho dlhodobý hmotný majetok v súčte 225.673,-Eur a pasíva spolu vlastné imanie a záväzky 231.046,-Eur, z toho záväzky voči spoločníkom a združeniu 129.023,-Eur. Z pripojeného spisu z OR sp.zn. S.r.o. 16242/ R vyplynulo, že Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 6.3.2015 otec detí previedol svoj obchodný podiel na uvedenej spoločnosti na druhého spoločníka za dohodnutú odplatu 52.000,-Eur. Hoci v čl. III ods.4 Zmluvy o prevode obchodného podielu je uvedené, že prevodca sa zaväzuje uhradiť nadobúdateľovi odplatu v splátkach po 5.200,-Eur vždy do 30.6. v roku po dobu 10 rokov, t.j. od 30.6.2015 do 30.6.2024, súd má za to, že sa jedná o chybné označenie strán, a že odplatu by mal vyplácať nadobúdateľ obchodného podielu prevodcovi. Otcovi detí skončila funkcia konateľa v uvedenej spoločnosti dňom 7.8.2015. Potom táto spoločnosť H.. zanikla v dôsledku zlúčenia s novozaloženou spoločnosťou H.. (založenej 24.11.2015) a dňom 17.12.2015 bola spol. H.. tiež vymazaná z obchodného registra. Následne aj spoločnosť H.. (právny nástupca spoločností P. v ktorej otec detí nikdy nemal majetkovú účasť, bola od 29.1.2016 zrušená a po jej likvidácii dňom 11.10.2016 vymazaná z obchodného registra.

21. Otec detí bol v minulosti vlastníkom viacerých nehnuteľností. Titulom Dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2008 uzavretej s matkou detí mu po rozvode ich manželstva zostali nehnuteľnosti v k. ú. L. I. ( rozostavaná stavba na parc.č.XXX/X a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy). Z LV č.XXXX pre k.ú. B. J. (č.l.158) vyplynulo, že otec detí bol titulom kúpnej zmluvy z roku 2009 aj vlastníkom bytu č.XX v bytovom dome so súp.č.XX na B. J.. Otec detí bol aj bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu v W..

22. V súčasnosti už otec detí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

23. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2011 (č.l.165) vyplynulo, že otec detí kúpnou zmluvou previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti v k. ú. L. I. (rodinný dom na parc.č.XXX/X a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy), pozemok orná pôda v k. u. W. a jeho byt v k. ú. B. J., na kupujúcu T. P., sestru jeho súčasnej manželky, za dohodnutú kúpnu cenu 245.000,-Eur so splácaním formou mesačných splátok po dobu 20-tich rokov s tým, že prvá splátka vo výške 53.000,-Eur mala byť uhradená 20.1.2012 a ostatné mali byť splácané po 800,-Eur mesačne.

24. Z iných dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 1.1.2012 ( č.l.300 a 303) vyplynulo, že na tie isté nehnuteľnosti uzavrel otec detí ako predávajúci s kupujúcou p. T. P. (sestrou jeho terajšej manželky) aj iné zmluvy s inak dojednanými kúpnymi cenami. Na ten istý byt v k.ú. B. J. s ňou uzavrel kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 41.000,-Eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy a na tie isté nehnuteľnosti v k.ú. L. I. (rodinný dom na parc.č.XXX/X a množstvo pozemkov- orná pôda, TTP, záhrada, zastavané plochy) a pozemok orná pôda v k. ú. W. s ňou uzavrel kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 36.000,-Eur, ktorá mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy.

25. Vklad do KN v prospech zápisu na nadobúdateľku T. P. bol povolený Správou katastra N. dňa XX.X.XXXX.

26. Otec detí poskytol súdu rôzne verzie vysvetlenia vyššie uvedených dvojitých zmlúv. Najprv uviedol (č.l.372), že vtedy stavali ten dom v W., potrebovali financie na jeho dostavbu, t.j. úver od banky a sestra jeho manželky im takto ponúkla pomoc. Takto jeho manželka svojej sestre oficiálne predala byt (ktorý bol v podstate vtedy už jej sestry) a to kúpnou zmluvou vo výške 133.000,-Eur, ale spísali aj medzi sebou zmluvu, ktorou jej byt skutočne odpredala za 1,-Eur. Ani jej sa však nepodaril úver pre nich vybaviť. Následne on získal úver, ale len na sumu 70.000,-Eur s tým, že založil chatu v L. I.. Keďže nemali dosť financií na dostavbu domu, požičal si od priateľa 150.000,-Eur a zároveň chcel použiť kúpnopredajnú zmluvu na všetky jeho nehnuteľnosti. Manželkina sestra im ponúkla pomoc. Preto pripravili oficiálnu kúpnu zmluvu, ktorou jej on odpredal svoje nehnuteľnosti, ktorá chata v L. I. už bola zaťažená úverom. Vtedy otec uviedol, že sestra jeho manželky im vyplatila za X-izbový byt v B. J. sumu 41.000,-Eur a zároveň 36.000,-Eur za úverom vo výške 70.000,-Eur zadĺženú chatu v L. I. s pozemkami s tým, že im prenechala predkupné právo a môžu chatu občasne užívať.

27. Potom otec detí predložil súdu Dohodu o splatení kúpnej ceny zo dňa X.XX.XXXX (č.l.588), z ktorej vyplynulo, že kupujúca T. T. rod. P. (sestra terajšej manželky otca) nezaplatila tú kúpnu cenu 245.000,- Eur v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2011 (čím sa v podstate odvolal na tú prvú kúpnu zmluvu), preto dojednali nový spôsob úhrady kúpnej ceny. Uviedli, že 1.1.2012 kupujúca uhradila predávajúcemu 77.000,-Eur. Nesplatený zostatok 168.000,-Eur začne kupujúca uhrádzať od júna 2014 s tým, že ďalšie mesačné splátky nebude hradiť podľa zmluvy, ale až po predaji chaty tretej osobe. Chata vtedy nebola predaná, tak sa dohodli na započítaní sumy 13.500,-Eur z pôžičky. Potom sa dohodli, že do 31.12.2016 uhradí kupujúca časť nesplatenej kúpnej ceny 134.500,-Eur a nesplatený zostatok 20.000,- Eur začne od 01/2017 kupujúca splácať mesačne po dobu 10 rokov po 166,67 Eur mesačne.

28. Na pojednávaní dňa 13.9.2017 otec detí uviedol, že p. T. T. r. P. už predala predmetné nehnuteľnosti v k. ú. L. I. (chatu a pozemky) za kúpnu cenu 120.000,-Eur, ktorý predaj v roku 2016 potvrdila aj svedkyňa T. T..

29. Ohľadom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s terajšou manželkou otca detí, vrátane rodinného domu v W., si otec detí s manželkou zrušili toto BSM. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že uzavrel s terajšou manželkou Dohodu o vyporiadaní ich BSM s tým, že celý rodinný dom v W. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva jeho terajšia manželka a otec detí tam má len vecné bremeno práva doživotného bývania a z vyporiadania nebude ničím vyplatený. Ohľadom uvedenej dohody o vyporiadaní BSM bol aktuálne podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na liste vlastníctva je vyznačená plomba.

30. Predloženou zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.315) otec detí preukazoval, že on s manželkou ako dlžníci uzavreli s veriteľom Y. B. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si oni od neho požičali sumu 150.000,-Eur, ktorú mu mali vrátiť v ročných splátkach po 15.000,-Eur od 31.12.2012 do 31.12.2021. V zmysle uznania dlhu zo dňa XX.X.XXXX (č.l.318) otec s manželkou uznali dlh z vyššie uvedenej pôžičky v sume 130.000,-Eur a zaviazali sa ho uhradiť najneskôr do 31.12.2026 vo forme

polročných splátok vo výške 3.000,-Eur a do zálohy dali svoju nehnuteľnosť na LV č.XXXX. Potom zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2015 (č.l.320) uzavretej medzi otcom detí ako postupcom a postupníkom Y. B. sa dohodli, že otec detí postupuje na nadobúdateľa svoju pohľadávku voči dlžníkovi V. V. vo výške 52.000,-Eur zo Zmluvy o prevode obchodného podielu v spol. H.. splatnej 30.6.2015 a následne po dobu 10 rokov v rovnakých splátkach, teda, že postupca bude splátky bezodkladne odovzdávať k rukám postupníka.

31. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.5.2015 (č.l.323) otec preukazoval, že on ako dlžník uzavrel s veriteľom T. O. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička 10.000,-Eur so záväzkom splácania po 300,-Eur mesačne najneskôr do 31.12.2018.

32. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

35. Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

36. V danej veci si obaja rodičia detí podali svoje návrhy. Matka i t. č. už plnoletý L. žiadali zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k deťom a otec detí žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k deťom. Je pravdou, že vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 9.9.2008, teda pred 9 rokmi, ale odvtedy došlo na strane všetkých účastníkov konania k takým rôznym zmenám pomerov, ktoré v konečnom dôsledku odôvodňujú ponechať nezmenenú doterajšiu výšku výživného.

37. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k deťom s poukazom na vyšší vek detí a s tým spojené ich vyššie výdavky a súčasne s poukazom na to, že otec detí sa postupne od roku 2011 začal účelovo zbavovať majetku. Je pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí, pretože v čase poslednej úpravy výživného mal L. len X rokov a bol žiakom prvého stupňa ZŠ a v súčasnosti už má XX rokov a je žiakom strednej školy. Tiež maloleté deti B. a B. mali v čase poslednej úpravy výživného necelé X roky a v súčasnosti už majú XX a sú žiačkami X.. ročníka ZŠ. Je pravdou, že deti sú oproti poslednej úprave výživného vekovo staršie, majú viacero záujmov a vyššie výdavky, čo by samo osebe bez iných okolností odôvodňovalo zvýšenie výživného. Na druhej strane však došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane rodičov detí. Matka detí bola v čase poslednej úpravy výživného na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 153,62 Eur mesačne a prídavky na tri deti. V súčasnosti matka detí pracuje a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 950,-Eur a poberá prídavky na tri deti. Teda na jej strane došlo k 6,18 násobnému zvýšeniu jej

príjmových pomerov a počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Z uvedeného je teda zrejmé, že jej podstatne zvýšenými zárobkovými pomermi došlo na jej strane aj k podstatnému zvýšeniu jej schopností a možností tiež sa podieľať na výžive jej detí oproti jej schopnostiam a možnostiam v čase poslednej úpravy výživného. Na druhej strane však na strane otca došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá znižuje tieto jeho schopnosti a možnosti a neodôvodňuje zvýšenie výživného na tieto tri deti, pretože jemu oproti poslednej úprave výživného pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti, čo by zase naopak samo osebe odôvodňovalo skôr zníženie výživného. Otec detí má tak v súčasnosti spolu 6 vyživovacích povinností k maloletým deťom a len na tieto tri deti spolu v súčasnosti prispieva 663,88 Eur mesačne, pričom matka ešte žiada výživné zvýšiť tak, aby prispieval na tieto tri deti spolu 1.300,-Eur ( 500,- + 400,- + 400,-Eur) mesačne, čo je suma, ktorá v kontexte súčasných podmienok vysoko prevyšuje spotrebný charakter výživného, teda potreby úhrady odôvodnených potrieb detí, ku ktorým má okrem iného vyživovaciu povinnosť aj samotná matka. Treba zdôrazniť, že otec detí má vyživovaciu povinnosť aj k jeho ďalším trom deťom a keby mal aspoň z princípu spravodlivosti aj na tieto deti prispievať aspoň približne takýmito matkou požadovanými sumami, možno usúdiť, že je asi nereálne, aby len jeho vyživovacia povinnosť k jeho všetkým 6 deťom mala predstavovať sumu presahujúcu 2.500,- Eur mesačne. Ako už bolo konštatované doterajšie určené výživné v sumách 331,94 Eur + 165,97 Eur + 165,97 Eur bolo určené v čase, kedy matka detí mala naozaj minimálny príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku, a je teda zrejmé, že výživu detí po finančnej stránke zabezpečoval v podstatnej miere otec detí, ktorý už v čase poslednej úpravy výživného bol vysoko majetný s vysokými príjmami z jeho podnikateľskej činnosti, keďže bol vtedy členom a predsedom prosperujúceho družstva a spoločníkom ďalších obchodných spoločností. A práve s prihliadnutím na taký skutkový stav, kedy schopnosti a možnosti matky finančne prispievať na výživu detí boli minimálne, sa vtedy rodičia dohodli na uvedených sumách výživného. Teda z tohto výživného boli pokrývané všetky výdavky detí. V zmysle Zákona o rodine sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností, pričom tento pomer sa v priebehu života môže meniť. Ako bolo vyššie konštatované, od poslednej úpravy pomerov sa podstatne, t.j. 6,18 násobne zvýšili príjmové pomery matky, a preto sa zmenil aj pomer povinností rodičov prispievať na výživu ich detí. Preto hoci sú deti vekovo staršie a zvýšili sa ich výdavky, je na výžive týchto detí už povinná podieľať sa aj matka vo väčšej miere ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Výživné je určené na úhradu odôvodnených potrieb detí, má teda spotrebný charakter, pričom súd má za to, že doterajšie určené výživné zo strany otca k deťom, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, je zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám týchto troch detí, pričom možno konštatovať, že už doterajšie určené výživné je v našich územných podmienkach upravené v relatívne nadštandardnej výške a umožňuje deťom slušnú životnú úroveň a slušný životný štandard, pričom súd nezistil potrebu nejakých špeciálne zvýšených výdavkov na deti, keďže deti navštevujú bežné krúžky, s bežnými výdavkami, nemajú žiadne mimoriadne zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, pričom doterajšia výška výživného im bezproblémovo postačuje na úhradu týchto potrieb. Matka detí súdu predkladala ňou vypracované tabuľky o výdavkoch na deti, ale aj súdu sa zhodne s názorom otca javí, že tie sú nadsadené, pričom pomerne vysokou položkou sú ani nie výdavky na samotnú výživu detí, ale na ich sporenia, životné poistenia, úrazové poistenia. Taktiež mnohé ďalšie výdavky ako položky za stravu, vreckové, ošatenie a pod. sa javia ako nadhodnotené. Je ťažko uveriteľné, že dieťa na základnej škole alebo na strednej škole pre seba spotrebuje mesačne takú sumu, ako zarobí v našich územných podmienkach niektorý pracujúci človek s príjmom pre celú domácnosť. Okrem toho v konaní neboli preukázané také zárobkové pomery otca, ktoré by mu umožňovali platiť matkou požadované nadštandardné zvýšené výživné. Argumentácia matky, že otec sa postupne zbavoval majetku však nie je dôvodom pre zvýšenie výživného, pretože zbavovanie sa majetku osobou povinnej z vyživovacej povinnosti nepredstavuje zmenu pomerov, ktorá by znamenala zvýšenie životnej úrovne povinnej osoby a tým aj odôvodňovala zvýšenie výživného, ale je to okolnosť, na ktorú súd prihliada v konaní o určenie výživného, akoby nedošlo k zmenšeniu majetku, teda že súd pri určovaní výživného neprihliada na nemajetnosť povinnej osoby a pod. A podľa tejto zásady postupoval súd pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného.

38. Otec detí žiadal o zníženie výživného, pričom poukazoval na svoj podstatne nižší príjem v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, na jeho nemajetnosť, dlhy, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti a pod. Ako už bolo vyššie konštatované, je pravdou, že na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a že teraz má spolu 6 vyživovacích povinností k maloletým deťom. Tiež dokladoval zníženie jeho príjmových pomerov s tým, že jeho súčasný zárobok je len 550,-Eur mesačne brutto, ktoré skutočnosti by bez iných okolností mohli byť dôvodom pre zníženie výživného. Ale s poukazom na § 75 ods.1 Zákona o rodine na tieto zmeny smerujúce k

zníženiu jeho životnej úrovne súd neprihliadal, pretože zhodne s názorom matky mal súd za to, že u otca sa jednalo o postupné a účelové znižovanie majetku. Otec detí sa dobrovoľne bez nároku na vyrovnací podiel vzdal členstva v družstve v čase, kedy družstvo prosperovalo a dosahovalo vysoké zisky. Tiež prevodom obchodných podielov v obchodných spoločnostiach sa vzdal svojej účasti na majetku a ziskoch týchto spoločností, pričom spol. H.. podľa zistení z účtovných dokladov vtedy evidovala dlhodobý hmotný majetok v hodnote 225.673,-Eur, sám otec uviedol, že vlastnila budovu, ktorú prenajímala družstvu, a otec previedol svoj obchodný podiel na druhého spoločníka za 52.000,-Eur, aj to s 10-ročným splácaním, akoby financie nepotreboval, pričom uvedená majetná spoločnosť sa krátko potom zlúčila s novozaloženou spoločnosťou H., na ktorú automaticky musel prejsť všetok jej majetok, a ktorá krátko potom vstúpila do likvidácie. V tejto súvislosti neobstojí odôvodnenie otca, že tak urobil z dôvodu jeho zdravotného stavu, pretože majetková účasť v obchodných spoločnostiach nie je viazaná na zdravotný stav spoločníkov, ani na pracovný pomer. Okrem toho jeho funkcia konateľa aj tak zanikla až neskôr ako previedol obchodný podiel a po jeho práceneschopnosti. Taktiež nie je zrejmý dôvod, prečo si otec detí podľa jeho tvrdenia požičal od p. V. sumu 90.000,-Eur, ktorou mal splatiť časť svojho dlhu voči družstvu, čím si vyrobil dlh voči fyzickej osobe, napriek tomu, že podľa udania družstva, ktoré aj tak krátko potom vstúpilo do likvidácie, už uvedená právnická osoba považovala svoju pohľadávku voči nemu za nedobytnú a nesnažila sa ju od neho vymáhať. Taktiež otec sa kúpnymi zmluvami uzavretými so sestrou jeho manželky zbavil svojho predošlého veľkého nehnuteľného majetku (byt na B. J., dom a pozemky v L. I., pozemok v W.), na tie isté nehnuteľnosti podpísal s ňou rôzne zmluvy s rôznym kúpnymi cenami, pričom jeho vysvetlenia boli rozporné. Najprv tvrdil, že setra jeho manželky im len chcela pomôcť so získaním úveru, pretože potrebovali peniaze na dostavbu domu v W., a že reálne im vyplatila za byt v B. J. 41.000,-Eur a za zadĺžené nehnuteľnosti v k.ú. L. I. sumu 36.000,-Eur, teda v zmysle tých druhých zmlúv zo dňa 1.1.2012. Potom v predloženej Dohode o splatení kúpnej ceny zo dňa 6.12.2016 (č.l.588), sa už odvolával na dojednanie kúpnej ceny 245.000,-Eur v zmysle prvej kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2011 a modifikácii splácania kúpnej ceny a započítania pôžičiek od nej, pričom sa javí ako nelogické, aby si oni ako veritelia z kúpnej zmluvy požičiavali od svojej dlžníčky z kúpnej zmluvy financie a stávali sa tak dlžníkmi voči svojej dlžníčke. Teda vysvetlenia otca boli rozporné, ale faktom je, že otec detí už tieto nehnuteľnosti nevlastní. Taktiež sa otec detí nakoniec bezodplatne vzdal aj svojho posledného majetku, a to rodinného domu v W., ktorý mali s manželkou v minulosti v BSM, ktorý úver na dom on splácal, keďže z ním deklarovaného príjmu jeho manželky 350,- až 400,-Eur mesačne by to nebolo možné splácať z jej príjmu. Otec detí si teda najprv s ňou zrušil BSM a potom dohodou o vyporiadaní BSM na ňu bezodplatne previedol svoj podiel na nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že otec detí robil kroky, ktorými sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu a majetku, preto súd neprihliadal na jeho nemajetnosť a jeho návrh na zníženie výživného považoval za nedôvodný.

39. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy oboch rodičov zamietol ako nedôvodné a výživné ponechal v doterajšej výške, ktorú súd považuje za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu, veku a odôvodneným potrebám detí, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a vyššie citovaným zákonným kritériám. Keďže bol zamietnutý návrh na zvýšenie výživného, nedôvodný bol aj návrh na tezauráciu výživného. Je pravdou, že otec detí sa nedôvodne zbavoval majetku, na čo súd prihliadal pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného, ale nebolo preukázané, že by otec detí mal fakticky k dispozícii takú veľkú finančnú hotovosť, ktorú by zložil vopred na osobitný účet za účelom tezaurácie výživného.

40. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .