Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-7-2018.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky Mgr. W. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom A. Y. XX, I. a otca N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, C. X, Česká republika, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca na zmenu priezviska maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 23P/83/2017-42 zo dňa 24. júla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že upresňuje výrok rozsudku nasledovne: Súd u d e ľ u j e za otca s ú h l a s k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa N. I., nar. XX.XX.XXXX, a to na priezvisko K..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nahradil súhlas otca so zmenou priezviska mal. N. I. na priezvisko K.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletého nie sú, ani neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2011. Matka žije na Slovensku a otec v Českej republike. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/4/2012-101 z 23.10.2012, právoplatný dňa 04.12.2012 (zverenie do osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť otca, úprava styku otca s maloletým). Otec mal upravený styk s maloletým každý párny víkend v čase od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. za prítomnosti matky. Matka dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s U. K. a okrem mal. N. sa starajú aj o spoločné dieťa - mal. S., nar. XX.XX.XXXX. Od obdobia rozchodu rodičov sa o mal. N. stará výlučne matka s terajším manželom. Otec potvrdil, že sa s maloletým nestretáva a za posedných päť rokov ho videl iba niekoľkokrát a v posledných dvoch rokoch ho videl iba 1-krát, keď bola s ním matka na návšteve na chalupe pri C.. Napriek tomu, že má upravený styk súdom, tento absolútne nevyužíva. Je ženatý a z tohto manželstva sa mu narodilo jedno dieťa. Matka je v kontakte s rodičmi otca (starými rodičmi maloletého) minimálne 1-krát do roka v Čechách alebo na Slovensku. Maloletý biologického otca nepozná a za otca považuje manžela matky. Maloletý sa chce volať K., pretože aj jeho otec a brat sa tak volajú. Názor maloletého mal zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Záujem maloletého prevyšuje záujem otca, ktorý dlhodobo o neho neprejavuje skutočný záujem, nekontaktuje ho ani pri príležitostí narodenín, menín a pod. Maloletý vyrastá v rodine, v ktorej členovia vrátane matky majú priezvisko K..
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého. V prvom rade poukazoval na to, že sa súd nevysporiadal s jeho námietkou miestnej nepríslušnosti. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda i nesprávne právne posúdil. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že matka uviedla nepravdivé údaje o tom, že maloletému sa majú posmievať za jeho priezvisko. Nezaoberal sa podrobnejšie či maloletý chce zmenu priezviska z vlastnej vôle, keď mu je vštepované, že aj mačka sa volá K.. Preto navrhuje návrh zamietnuť.
4. Matka maloletého k odvolaniu otca uviedla, že námietka miestnej nepríslušnosti je nedôvodná s poukazom na ust. § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, nakoľko maloletý má trvalý pobyt v I.. Nesprávne skutkové zistenia súdu otec maloletého v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Maloletý svojho biologického otca nepozná, otec nejaví o neho záujem, ani raz nerealizoval styk s maloletým upravený súdom, nekontaktuje ho ani v čase, keď má maloletý nejaký sviatok. Medzi nimi neexistuje nijaké citové puto, čo si otec zavinil svojím správaním. Naopak maloletý za otca považuje jej súčasného manžela, ktorý sa s ňou o maloletého aj reálne stará. Súd prvej inštancie náležite venoval pozornosť názoru maloletého. Rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé a prospešné pre maloletého. Maloletý v septembri 2017 začal plniť povinnú školskú dochádzku a zjednotenie priezvisk členov ich rodiny ešte viac utuží citové väzby, ktoré majú vybudované. Preto navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ v spojení s § 2 ods. 1 CMP, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.1, § 359, § 362 os. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd iba upresnil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, že sa udeľuje súhlas za otca maloletého s poukazom na § 11 ods. 3 písm. a/ veta tretia zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, keď k žiadosti o zmenu priezviska sa musí priložiť písomný súhlas druhého rodiča alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahradzujúce súhlas tohto rodiča, v preskúmavanej veci otca.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
8. V zmysle § 42 zákona o rodine nemožno priezvisko dieťaťa meniť, len čo nadobudne plnoletosť. Súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa dá súd jednému z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, napríklad ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, prípadne z iného závažného dôvodu nie je v záujme výchovy dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. (napr. Rč 12/1965).
9. Z vykonaného dokazovania v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletého N. nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Otec sa so synom nekontaktuje, hoci má súdom upravený styk. Maloletý svojho otca prakticky nepozná, keďže rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti v čase, keď bol maloletý v útlom detskom veku (maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, rodičia nežijú spolu od septembra XXXX) a jeho styk s otcom bol realizovaný v minimálnej a nedostatočnej miere na to, aby sa medzi otcom a synom vytvorila dostatočne pevná citová väzba. Styk otca s maloletým sa nerealizuje vôbec, sám otec sa vyjadril, že sa s maloletým stretol keď spal, alebo ho videl iba z poza plota, keď s ním matka bola na návšteve u jeho rodičov (teda stretnutia neprebehli v priamom kontakte). Dňa XX.XX.XXXX uzavrela matka nové manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Kontakt medzi terajším manželom matky a maloletým N. je veľmi
dobrý. Maloletý v konaní sám prejavil vôľu, ktorá bola zisťovaná prostredníctvom kolízneho opatrovníka, že jeho prianím je volať sa tak, ako sa volá v súčasnej dobe jeho matka a brat, pričom za otca považuje súčasného partnera matky. Týmto spôsobom chce prejaviť spolupatričnosť k rodine a na druhej strane spolupatričnosť rodiny k nemu, ako k dieťaťu. Na uvedenom nič nemení ani to, že maloletý sa mal vyjadriť (vo svojom detskom ponímaní), že aj mačka (ktorá je súčasťou ich domácnosti) sa volá K..
10. K odvolacej námietke, že matka mala klamať ohľadne toho, že maloletému sa majú posmievať deti pre jeho priezvisko, odvolací súd ju považuje za nepodstatnú, nakoľko súd prvej inštancie uvedené tvrdenie pri rozhodovaní nebral do úvahy a nebol dôvodom na vydanie súhlasu na zmenu priezviska.
11. Podľa § 387 ods. 3 veta prvá CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
12. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu (č.l. 31) vzniesol námietku príslušnosti, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a otec túto námietku zopakoval aj v odvolaní. Preto odvolací súd sa s otázkou právomoci (medzinárodnej príslušnosti) slovenských súdov konať v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zaoberal, a to vzhľadom na existenciu cudzieho prvku spočívajúceho v (obvyklom) pobyte maloletého v Slovenskej republike a otca v Českej republike.
13. Pokiaľ otec v súvislosti s námietkou príslušnosti poukazoval na Nariadenie rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2009 odvolací súd konštatuje, že v zmysle čl. 1 ods. 2 toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva. V preskúmavanej veci predmetom konania nebola vyživovacia povinnosť, preto nie je možné vychádzať z citovaného nariadenia.
14. Na uvedený prípad sa nevzťahuje ani Nariadenie rady (ES) 2201/2003 (Brusel II bis), keď podľa čl. 1 ods. 3 písm. c/, Nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa.
15. Nariadenie, ktoré by upravovalo právomoc súdov výslovne vo veci priezviska dieťaťa, neexistuje. Neexistuje ani iné nariadenie, ktoré by bolo možné na prejednávaný prípad (úprava rodičovských práv a povinností) aplikovať.
16. Preto bolo potrebné skúmať, či existuje nejaká medzinárodná, či už viacstranná alebo dvojstranná dohoda, ktorá by upravovala právomoc súdov.
17. Podľa čl. 4 písm. a/ Haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996, tento dohovor sa nevzťahuje na meno a priezvisko dieťaťa. Označený dohovor preto nemožno uplatniť na aktuálne prejednávanú vec, a teda podľa neho ani riešiť otázku právomoci súdov. Iná viacstranná alebo dvojstranná (s Českou republikou) medzinárodná zmluva, ktorá by umožňovala riešiť otázku právomoci súdov v prejednávanej veci, neexistuje.
18. Preto bolo nevyhnutné aplikovať slovenský zákon č. 97/1963 Zb. Podľa jeho ust. § 39 ods. 1, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
19. Vo veci nie je sporné, že maloletý N. má od septembra 2011 svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko maloletý N. má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. je daná právomoc slovenských súdov. Z týchto dôvodov je vznesená námietka otca maloletého bezpredmetná.
20. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že okresný súd správne vo veci rozhodol, preto napadnutý rozsudok § v zmysle ust. § 387ods. 1 CSP potvrdil.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)