Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletú V. N., nar. XX.X.XXXX, a maloletú S. N., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, maloletá S. zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov matka: O. N., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, Nitrianska 5, Piešťany, a otec: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, Pribinova 43, Hlohovec, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 14P/100/2016-131, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23. mája 2017, č.k. 14P/100/2016-136, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca doručený súdu dňa 28.7.2016 na zníženie výživného a takisto zamietol návrh matky doručený súdu dňa 16.2.2017 na zvýšenie výživného. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec maloletých detí sa domáhal zníženia výživného na svoje dve maloleté deti, ktoré bolo naposledy určené v roku 2013 v sume 100 eur na každé, po tom, ako boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Dňa 26.2.2016 sa mu narodila ďalšia dcéra, takže došlo uňho preukázateľne k výraznej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného. Matka maloletých so znížením výživného nesúhlasila, naopak, žiadala výživné zvýšiť, nakoľko príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil a maloleté deti za posledné štyri roky od úpravy výživného vyrástli. Opatrovník uviedol, že staršej dcére V. N. bola diagnostikovaná histamínová intolerancia, s čím sú spojené zvýšené mesačné výdavky na stravu pre maloletú, preto vidí skôr dôvod na zvýšenie výživného, pričom s jeho znížením na základe návrhu otca nesúhlasí, nakoľko by to nebolo v záujme detí. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 3.4.2013, č.k. 30P/310/2012-65, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na ich výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa. V tom čase bol otec zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 598 eur. Matka bola takisto zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 380 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom B. Y. a maloletými deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve druha matky. Je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 500 eur. Podľa vyjadrenia matky jej druh má takisto príjem približne 500 až 600 eur mesačne v čistom. Maloletá V. je študentkou druhého ročníka na Združenej strednej škole obchodu a služieb v Piešťanoch.

Bola jej diagnostikovaná histamínová intolerancia, s čím súvisia zvýšené náklady na stravu, nakoľko nemôže konzumovať výrobky z bielej múky. Mladšia S. je študentkou siedmej triedy Základnej školy v K.. Otec maloletých je stále zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 900 eur, žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou S. Y., z ktorého vzťahu sa mu narodila dňa 26.2.2016 dcéra L., takže mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou, maloletou L. a S. M., ktorý je vlastníkom rodinného domu, ktorý obývajú. Na náklady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti otec maloletých prispieva sumou 150 eur mesačne. Po vyhodnotení dôkazov súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v apríli 2013 uplynula doba viac ako štyri roky. Maloleté deti sú staršie, navštevujú druhý stupeň základnej školy a druhý ročník strednej školy. U rodičov sa pomery zmenili tým, že obaja majú vyšší príjem, avšak otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky súd dospel k záveru, že tak návrh otca na zníženie výživného ako aj návrh matky na zvýšenie výživného je potrebné zamietnuť. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by otec alebo matka uprednostňovali iné nevyhnutné výdavky pred výživným na maloletú V. a S.. Tak výdavky otca ako aj výdavky matky súd vyhodnotil ako nevyhnutné a primerané. Súd mal za to, že samotná skutočnosť uplynutia doby štyroch rokov a vyšší príjem otca približne o 300 eur mesačne, vylučuje možnosť vyhovenia jeho návrhu na zníženie výživného a to aj napriek skutočnosti, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť. Ďalej mal súd za to, že aj keď výživné na maloletú V. a S. po 100 eur mesačne nepostačuje na pokrytie polovice všetkých odôvodnených potrieb, ktoré vyčíslila matka, takto určená výška výživného zodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca. Súd za kritérium pri rozhodovaní o zmene výšky výživného nebral len príjem povinného rodiča ale zmenu pomerov posudzoval komplexne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome hradí druh matky, tým pádom matka je od týchto výdavkov odbremenená. Je pravdou, že u otca sa zvýšil príjem o 300 eur, avšak na druhej strane mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť pričom výdavky na plienky a mlieko tvoria len časť pravidelných nutných výdavkov na maloletú L.. Súd zohľadnil aj špecifické výdavky otca na zabezpečenie potrieb spojených s narodením maloletej L. (detská výbava) pričom príjem počas rodičovskej dovolenky matky maloletej L. - družky otca nemožno považovať za postačujúci na pokrytie ani polovice potrieb dieťaťa s prihliadnutím na ich rozsah i aktuálne cenové relácie. Táto nepriaznivá finančná situácia otca je len dočasná, kým sa matka maloletej L. nevráti do zamestnania, čím bude automaticky umožnené otcovi prispievať na svoje dve dcéry vyššou sumou, čo bude zrejme odôvodnené, vzhľadom na uplynutie doby vtedy už päť rokov od poslednej úpravy výživného. Súd preto oba návrhy rodičov zamietol. S poukazom na § 57 nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že v konaní podrobne doložila náklady maloletých detí, spojené s ich výchovou a výživou. Tieto ešte vzrástli z dôvodu, že maloletá V. sa lieči na chronickú vénovú chorobu dolných končatín a náklady na jej liečbu predstavujú mesačne sumu približne 16 eur. Súd správne ustálil, že výživné v sume 100 eur síce nepokrýva polovicu všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí ale nesprávne dospel k názoru, že takáto výška zodpovedá aktuálnym možnostiam a schopnostiam povinného. Súd ďalej uviedol, že zmenu pomerov posudzoval komplexne, poukázal na to, že všetky výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome hradí druh matky a tým pádom je od týchto výdavkov matka odbremenená. Dáva tu však do pozornosti súdu, že aj výdavky spojené s bývaním tvoria oprávnené náklady maloletých detí a tieto sú povinní hradiť a prispievať na ne primárne rodičia, ktorí majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť danú zákonom. To, že náklady na bývanie zabezpečuje v plnom rozsahu hradí druh matky, neznamená, že táto povinnosť nezaväzuje rodiča otca maloletých detí. Matka sa o deti osobne stará, zabezpečuje celkovú starostlivosť spočívajúcu v praní, žehlení, stravovaní, návštevy lekárov, školské povinnosti. Otec sa s deťmi stretáva jedenkrát v mesiaci, kedy idú na víkend navštíviť starú matku v T.. Inak je komunikácia medzi deťmi a otcom obmedzená len cez facebook. Navrhla preto výživné otca zvýšiť u maloletej V. zo sumy 100 eur na 150 eur a u maloletej S. zo sumy 100 eur na 140 eur mesačne. Doložila lekársku správu zo dňa 15.5.2017, z ktorej vyplýva, že dcéra V. je liečená s diagnózou chronická vénová choroba, doporučený liek Detralex, kompresia pančuchami, s tým, že kontrola je o rok.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zníženie výživného nie je v záujme maloletých. Určenie výšky výživného ponechali na úvahe súdu, ktorý bude prihliadať na finančné možnosti rodičov.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ sa týka zmeny pomerov, tak samotné uplynutie obdobia štyroch rokov od poslednej úpravy výšky výživného nie je samé o sebe bez ďalšieho relevantným dôvodom pre úvahy o zvýšení výživného. Maloletá V. dochádzala do školy aj na základnú školu a to do K., v súčasnosti dochádza na strednú školu do Piešťan. Takže má takisto spojené náklady s cestovným do školy. Maloletá S. bola štvrtáčka, teraz je siedmačka, navštevuje tú istú školu. Matka v konaní žiaden nárast jej nákladov neosvedčila. Tak pred štyrmi rokmi bolo potrebné ich šatiť ako je tomu teraz, preto nie je možné uvažovať o zvyšovaní nákladov na nákup oblečenia a obuvi. Priemerná mesačná mzda otca za posledných 12 mesiacov od marca 2016 do februára 2017 predstavuje sumu 839,68 eur a nie matkou deklarovaných 900 eur. Popri zvýšení príjmu otca došlo u neho k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť matka považuje za právne bezvýznamnú. Matka síce náklady v písomnom podaní doručenom súdu 16.2.2017 vyčíslila, ale žiadnym relevantným spôsobom nedoložila. Samotné vyčíslenie nemožno hodnotiť inak ako zjavne nadhodnotené. Matka tvrdí, že maloletým dcéram dáva denne finančné prostriedky na pokrytie nákladov na stravu, avšak v prípade maloletej V. uvádza, že táto sa nemôže stravovať v školskej jedálni a z titulu takejto diagnózy podozrenia na histamínovú intoleranciu ani v bežných reštauračných zariadeniach. Matka si tak značne protirečí, pretože na jednej strane deklaruje náklady na stravu pre maloletú V., na ktoré jej denne dáva finančné prostriedky, avšak na druhú stranu tvrdí, že táto sa nemôže v škole stravovať, preto jej pripravuje stravu doma. Maloleté deti nechodia do školy 30 dní v mesiaci a minimálne cez víkendy sa stravujú doma, resp. uňho, keď s ním pravidelne každý mesiac absolvujú cestu na Kysuce. Takisto matkou uvádzané náklady na ošatenie a obuv u oboch maloletých v sume 100 eur mesačne je značne prehnané. Pokiaľ sa týka nákladov spojených s bývaním, ktoré uhrádza druh matky v celom rozsahu, tak je absolútne iracionálne, aby mal otec prispievať na náklady, ktoré matka nielenže neosvedčila, ale sama priznala, že ich v celom rozsahu uhrádza jej druh. Otec tak objektívne nemôže byť zaviazaný k úhrade nákladov spojených s bývaním, ktoré maloleté deti reálne nemajú. Matka zároveň uviedla, že zabezpečuje celkovú starostlivosť o deti, pričom otec s nimi trávi len jeden víkend v mesiaci. Otec je ochotný sa s dcérami stretávať častejšie, avšak vôľa stretávať sa absentuje na strane detí, čo je z veľkej miery dôsledkom puberty, v ktorej sa nachádzajú. Ak matka chce, aby deti trávili viac času s ním, nebolo by na škodu, aby ich k tomu nabádala a v tom stretávaní podnecovala. Jej postoj je však úplne opačný, keď okrem zaužívaných pravidelných výletov na Kysuce nie je naklonená k prílišnému stretávaniu maloletých dcér s otcom. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Vyjadrenie otca považuje za účelové, snažiace sa vyhnúť sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Navrhla preto rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu o zvýšenie výživného je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 14P/100/2016 je zvýšenie výživného otca na dcéru V. N., nar. XX.X.XXXX, ktorá v priebehu odvolacieho konania dovŕšila plnoletosť a maloletú S. N., nar. X.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, túto zmenu pomerov riadne vyhodnotil a správne rozhodol, že nie je dôvod na zvýšenie výživného, keď doposiaľ určená výška je primeraná zisteným potrebám detí ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie správne zhodnotil príjem otca, správne zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú otec má voči narodenej dcére, pričom pokiaľ je matka s maloletým dieťaťom na materskej dovolenke, tak otec má povinnosť prispievať na výživu aj matke maloletého dieťaťa. Výška vyživovacej povinnosti určenej súdom sa pohybuje v rozmedzí od 20% do 25% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, kedy súd zohľadňuje viaceré faktory (napr. počet vyživovacích povinností, odôvodnené potreby dieťaťa v závislosti od jeho veku, odôvodnené výdavky povinného rodiča a iné). Uvedené rozpätie predstavuje z čistého príjmu otca sumu od 180 eur do 225 eur mesačne, ktorá suma však musí byť použitá na všetky vyživovacie povinnosti povinného rodiča, a ktorá neopodstatňuje zvýšenie výživného. Vzhľadom na vek maloletých detí matka nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči nim kompenzovať len osobnou starostlivosťou, je taktiež povinná prispievať určitou sumou a to aspoň 50 eur s prihliadnutím na výšku jej príjmu. Takže keď deti dostanú každá 100 eur od otca, aspoň 50 eur od matky, a rodinné prídavky, tak každá bude mať na svoju výživu 173 eur. Uvedená suma je tak primeraná schopnostiam a možnostiam povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám detí.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .