Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Cb-268-2017.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/268/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: MMspol Stavby s.r.o., so sídlom Vašinova 125/61, Nitra, IČO: 47 035 005, právne zastúpený: JUDr. Marianna Kohútová - Bérešová, advokátka so sídlom Štefánikova 47, Bratislava, proti žalovanému: AQUA-RELAX, s.r.o., so sídlom Rybníková 14, Trnava, IČO: 46 384 677, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie sumy 62.073,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e zabezpečovacie opatrenie zriadené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 28Cb/268/2017-65 zo dňa 10.01.2018.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.12.2017, doručenou súdu dňa 22.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 62.073,35 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z dôvodu neuhradenia druhej časti zádržného po odstránení vád a nedorobkov na vykonanom diele - stavby „RELAX CENTRUM TRNAVA“.
2. Dňa 22.12.2017 bol súdu súčasne doručený aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal zriadenie záložného práva k stavbe RELAX CENTRUM Trnava, súpisné číslo XXXX, druh stavby: budova pre šport a rekreačné účely, postavenej na parcelách registra C katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX, vedenom pre katastrálne územie G., obec G., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 62.073,35 eura s príslušenstvom, uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28Cb/268/2017.
3. Uznesením č.k. 28Cb/268/2017-65 zo dňa 10.01.2018 súd zriadil k predmetnej nehnuteľnosti záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní.
4. Dňa 09.03.2018 bolo súdu doručené spoločné písomné podanie žalobcu a žalovaného, ktorým žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami konania došlo k urovnaniu práv a povinností. Žalobca si žiadne trovy konania neuplatňuje a žiada, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán konania. Žalovaný zaplatil žalovanú istinu dňa 05.03.2018 a preto žalobca berie späť aj svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V predmetnom podaní žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania z dôvodu mimosúdneho urovnania, nakoľko medzi stranami došlo k urovnaniu práv a povinností. Žalovaný si
žiadne trovy konania neuplatňuje a žiada, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.
5. Podľa ustanovenia § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
6. Podľa ustanovenia § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
7. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Pokiaľ súd neobmedzí trvanie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska času, nie sú právne účinky týchto inštitútov limitované a k zániku neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia zo zákona nedochádza. Každé časovo neobmedzené neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie musí byť zrušené osobitným súdnym rozhodnutím, inak jeho účinky trvajú. Zásadne platí, že neodkladné/ zabezpečovacie opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. Preto, ak bolo neodkladné, či zabezpečovacie opatrenie nariadené po začatí konania a samotné žaloba bola následne odmietnutá, zamietnutá, súd neodkladné/zabezpečovacie opatrenie zruší. To isté platí aj v prípade, ak súd konanie vo veci samej zastaví. O zrušení neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v takýchto prípadoch aj bez návrhu súd prvej inštancie ex offo, a to osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby, uznesenia o odmietnutí podania, či uznesenia o zastavení konania.
9. S poukazom na uvedené posúdil súd písomné podanie žalobcu, ktorým vzal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia späť, podľa jeho obsahu ako návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže spolu s návrhom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu, zrušil súd zriadené zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 335 ods. 1 CSP.
10. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
14. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).
15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)
19. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
20. Nakoľko k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo ešte skôr, ako bola žaloba doručená žalovanému, a žalobca ani žalovaný si neuplatňujú náhradu trov konania, je potrebné rešpektovať vôľu sporových strán. Uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.