Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-23-2017.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu: M. Š. - P., L. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Imrich Hrubý, Advokátska kancelária so sídlom Farská 32, Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KD12-64/2017-P zo dňa 21.07.2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KD12-64/2017-P z 21.7.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. zmenil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-OD12-508/2016-P z 31.5.2017 tak, že vo výroku predmetného rozhodnutia vypúšťa text „M. Š.F. - P., G.. XX.X.XXXX, E. K. L. XXX, U. M., týmto svojím konaním porušil § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ a nahradzuje ho textom: „M. Š. - P.Ý., G.. XX.X.XXXX, E. K. L. XXX, U. M., týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1 a 4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ zák. NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, h/ bod 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Ostatné časti rozhodnutia ostávajú nezmenené.
2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, a to zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 29.8.2016 žalobcom (M. Š. - P.), ktorý uviedol, že 28.8.2016 okolo 17.00 hod. viedol motocykel značky Yamaha EVČ M. po obci Ubľa smerom na Sobrance. Jazdil rýchlosťou cca 50 km/h (presnú rýchlosť uviesť nevedel). Pred nehodou vyšiel z mierne pravotočivej zákruty, potom jazdil rovno, všimol si pri pravej strane na odpočívadle stojace vozidlo Škoda Fabia. Vo vzdialenosti asi 7m pred zrážkou vodič vozidla Fabia mu náhle vošiel do jeho jazdnej dráhy a došlo k zrážke tak, že prednou časťou motocykla narazil do ľavej prednej časti vozidla Fabia. Pred zrážkou zareagoval tak, že začal brzdný úkon, ale k samotnej nehode došlo po náraze sa buchol o čelné sklo vozidla Fabia, potom padol na zem asi 2 - 3 metre za auto a bol v šoku. Podrobil sa dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo 16.9.2016 vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia T.. M. C. uviedol, že 28.8.2016 okolo 17-tej hodine viezol motorové vozidlo značky Škoda
Fabia EVČ I. po obci Ubľa, vracal sa z návštevy a po prejdení asi 120 m zišiel s autom na starú cestu po pravej strane a mal v úmysle vyjsť na hlavnú cestu vľavo. Pozrel sa naľavo aj napravo, cesta bola prázdna, tak s vozidlom bezpečne vošiel na cestu, ale v čase, keď jeho vozidlo prednou časťou už bolo v pruhu, do ktorého sa chcel zaradiť, a zadná časť sa nachádzala cca 0,5 m v ľavom jazdnom pruhu, tak zo zákruty „vyletel“ motocyklista, ktorý jazdil tak, že jeho motocykel bol pred zrážkou za bielou stredovou čiarou v jeho jazdnom pruhu, a to asi 0,5 m a tam došlo aj k zrážke. Na vzniknutú situáciu reagoval tak, že s vozidlom zastavil. Potom, čo s vozidlom už stál, do ľavého svetla jeho vozidla narazil motocyklista prednou ľavou časťou. Po náraze motocyklistu vyhodilo na čelné sklo a následne sa zošmykol po prednej kapote vozidla a padol na cestu pred auto. Podrobil sa dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Spolu s ním v aute bola manželka T.. Q. C. a dcéra mal. A. C., ktoré v zápisnici o podaní vysvetlenia potvrdili to, čo uviedol vodič motorového vozidla Škoda Fabia. Na miesto nehody bola privolaná policajná hliadka, ktorá vyhotovila záznam o dopravnej nehode, takisto zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, ako aj plánok z miesta dopravnej nehody a fotodokumentácia. Dňa 6.10.2016 bola vyhotovená zápisnica o preverovacom pokuse (rekonštrukcii) za prítomnosti žalobcu vodiča vozidla Škoda Fabia M. C., jeho manželky C. a znalca z odboru dopravy cestnej Ing. Štefana Kováča. Vo veci podal písomné odborné vyjadrenie znalec Ing. Štefan Kováč č. 49/2016 zo dňa 20.10.2016, z ktorého vyplýva, že 28.8.2016 v čase okolo 17.05 hod. došlo na štátnej ceste č. II/3894 v obci Ubľa v smere na obec Dúbrava k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom značky Škoda Fabia EČ I., ktoré viedol M. C. z miesta mimo cesty na hlavnú cestu v smere do centra obce Ubľa a motocyklom Yamaha EČ M., ktoré viedol vodič M. Š. - P. (žalobca) po hlavnej ceste v smere do centra obce Ubľa na obec Dúbrava v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou cca 75,29 km/h. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia vychádzal s motorovým vozidlom z miesta mimo vozovku na hlavnú cestu z nulovej rýchlosti približným zrýchlením 2,0 m/s a pri vyjdení na hlavnú cestu došlo k zrážke s motocyklom Yamaha v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu vodiča motocykla. Nárazová rýchlosť motocykla v čase zrážky bola 55,00 km/h. Motorové vozidlo Škoda Fabia v čase zrážky stálo. Po zrážke došlo k vymršteniu motocyklistu zo sedadla a ten narazil prilbou o čelné sklo motorového vozidla a následne spadol cez kapotu pred motorové vozidlo. K posúdeniu techniky jazdy vodiča motocykla (žalobcu) pred nehodou uviedol, že ak by vodič motocykla sa pohyboval s uvedeným motocyklom dovolenou rýchlosťou 50,00 km/h a nie vypočítanou rýchlosťou 75,29 km/h, reagoval by na vjazd motorového vozidla Škoda Fabia, keď už reagovať mohol, t.j. vo vzdialenosti 49,49 m pred miestom zrážky v čase 2,50 s pred zrážkou, tak potom by zastavil s uvedeným motocyklom vo vzdialenosti 9,50 m pred miestom zrážky, a to aj pri polovičnom - nekolíznom brzdení 4,0 m/sek. a k zrážke by nedošlo. Taktiež by sa vodič mohol pri dovolenej rýchlosti vyhnúť stojacemu motorovému vozidlu či už po pravej alebo po ľavej strane. Prečo tak vodič neurobil, má iné, než technické príčiny. K zrážke vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu jazdy motocykla vo vzdialenosti 15,90 m od VBM a 4,80 m vpravo od BPBM oproti smeru jazdy motocykla Yamaha. Jazda rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť dovolená v danom úseku cesty a oneskorená reakcia na rozpoznanie kolíznej dopravnej situácie, sú nesprávne prvky v technike jazdy vodiča motocykla Yamaha (žalobcu), ktoré vznikli v rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej premávke a ktoré znemožnili vodičovi zabrániť dopravnej nehode. Tie prvky sú teda prvky technickej príčiny dopravnej nehody.
3. Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 1/2017 znalcom z odboru doprava cestná Ing. Pavlom Hodym zo dňa 18.4.2017, z ktorého vyplýva, že rýchlosť jazdy motocykla Yamaha cca 77 km/h bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne bola tým prvkom nehodového deja, ktorý motocyklistovi aj pri včasnom rozpoznaní nebezpečnej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Motocyklista mohol zastaviť z rýchlosti 50 km/h pred miestom zrážky, a teda pri dodržaní pravidiel cestnej premávky (správna technika jazdy) mohol odvrátiť dopravnú nehodu. Motocyklistovi nebola z technického hľadiska vytvorená prekážka náhla, pričom zo strany vodiča osobného motorového vozidla Škoda Fabia M. C. by vo vzťahu k rýchlosti jazdy motocykla pre daný úsek maximálne dovolenej 50 km/h došlo aj k daniu prednosti v jazde. Z vykonanej analýzy je možné konštatovať, že ak by motocyklista zvolil správnu techniku jazdy spočívajúcu v dodržaní povolenej rýchlosti, t.j. 50 km/h, k zrážke medzi dopravnými prostriedkami by nedošlo. Z uvedených dôvodov je možné vyhodnotiť ako technickú príčinu dopravnej nehody rýchlosť jazdy vodiča motocyklu M. Š. - P. (žalobcu), ktorou sa v čase pred dopravnou nehodou cca 77 km/h pohyboval. Podľa vykonanej analýzy možného priebehu dopravnej nehody a jej výsledkov znalec konštatuje, že ak by vodič motocykla M. Š. - P. viedol motocykel rýchlosťou do 50 km/h, potom z technického hľadiska mohol zastaviť pred vľavo odbočujúcim osobným automobilom bez toho, aby musel náhle znížiť rýchlosť svojej jazdy. Zabrániť zrážke by mohol vodič
motorového vozidla Škoda Fabia, pokiaľ by pred vstupom do vozovky zastavil a svoj vjazd na cestu uskutočnil až po prejdení motocykla Yamaha vedeným žalobcom.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-MI-OD12-508/2016-P, VS: 360455 z 31.5.2017 rozhodol tak, že obvinený z priestupku M.E.T. Š. - P. (žalobca) dňa 28.8.2016 v čase o 17.05 hod. viedol motocykel továrenskej značky Yamaha EVČ: M. po štátnej ceste II/3894 v obci Ubľa v smere na Sobrance, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, ako aj iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať. S motocyklom jazdil podľa vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru cestná dopravy vyššou rýchlosťou ako je dovolené v danom úseku cesty 50 km/h, a to rýchlosťou cca 77 km/h, pričom narazil do osobného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Fabia EVČ: I., ktoré viedol vodič M. C. z miesta mimo vozovky na hlavnú cestu, pričom pri vyjdení na hlavnú cestu došlo k zrážke vozidla s motocyklom, čím došlo k dopravnej nehode. M. Š. - P. týmto konaním spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodiča M. Š. - P. s dobou liečenia do 7 dní. K zraneniu iných osôb nedošlo. Vodiči nemali požité alkoholické nápoje. Na motorovom vozidle vznikla škoda podľa priloženej faktúry č. 20160167 vo výške 4.293,91 Eur a motocykli vznikla podľa predbežného odhadu policajta objasňujúceho dopravnú nehodu škoda vo výške 2.500,- Eur. M. Š. - P. (žalobca) svojim konaním porušil § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. sa ukladá mu pokuta vo výške 150,- Eur, zároveň podľa § 79 ods. 1 zák. SNR č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 písm. c/ vyhl. MV SR č. 411/2006 Z.z. mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- Eur.
5. Proti rozhodnutiu o priestupku podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE- KD12-64/2017-P z 21.7.2017 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu iba čo do doplnenia paragrafového znenia, ktoré ustanovenie žalobca porušil a v ostatnej časti nechal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezmenené. V odôvodnení rozhodnutia k námietkam žalobcu poukázal predovšetkým na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v ktorom sú uvedené povinnosti vodiča, a poukázal najmä na to, že z tohto ustanovenia vyplýva, že vodič v obci má jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, ktorú rýchlosť žalobca nedodržal.
6. K námietke žalobcu, kto zavinil dopravnú nehodu dňa 28.8.2016 v čase o 17.05 hod., žalovaný poukázal na obsah znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava, z ktorého vyplýva, že rýchlosť jazdy motocykla Yamaha, t.j. žalobcu cca 77 km/h bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne bola tým prvkom nehodového deja, ktorý motocyklistovi a aj pri včasnom rozpoznaní nebezpečnej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Motocyklista mohol zastaviť z rýchlosti 50 km/h pred miestom zrážky, a teda pri dodržaní pravidiel cestnej premávky (správna technika jazdy) mohol odvrátiť dopravnú nehodu. Motocyklistovi nebola z technického hľadiska vytvorená náhla prekážka, pričom zo strany vodiča osobného motorového vozidla Škoda Fabia by vo vzťahu rýchlosti jazdy motocykla pre daný úsek maximálne povolené 50 km/h došlo aj k daniu prednosti v jazde. Zdôraznil, že vypracované odborné vyjadrenie znalcom z odboru cestná doprava ako aj vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru cestná doprava nie sú v rozpore s nazhromaždenými dôkazmi v písomnom materiáli, ale sú iba jedným z dôkazných prostriedkov.
7. Pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok táto bola uložená v súlade s § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., keď za tento priestupok je možné uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do troch rokov, a podľa § 22 ods. 2 písm. d/ bod 2 možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 600,- Eur. Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliadol na to, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu a došlo aj k značnej škode na majetku. Žalobca za posledné dva roky bol riešený za dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a uloženú pokutu za priestupok považuje za primeranú.
8. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
9. V žalobe uviedol, že s rozhodnutím správneho orgánu nesúhlasí. Je toho názoru, že správny orgán zo všetkých dostupných dôkazov určil priebeh dopravnej nehody nesprávne a zároveň vyvodil nesprávny právny záver o zavinení dopravnej nehody. V rozhodnutí sa vôbec nezaoberal porušením povinnosti dať prednosť v jazde zo strany vodiča Škoda Fabia a vplyv na vznik dopravnej nehody. Pre posúdenie konkrétnej veci nie je rozhodujúce, či vodič, ktorému mala byť daná prednosť v jazde, jazdil rýchlosťou 50 km/h alebo 70 km/h, ani či pred nárazom brzdil alebo videl a na akú vzdialenosť a v akej polohe vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty na cestu hlavnú. Podstatné je, že vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia so svojim vozidlom mal dať prednosť v jazde jemu. Zároveň zo strany vodiča motorového vozidla Škoda Fabia malo byť vykonané všetko pre to, aby jemu, ktorý sa pohyboval na motocykli po hlavnej ceste, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, teda mu dať prednosť v jazde. Vodič Škody Fabia si mal uvedomiť, že pri rozjazde na hlavnú cestu sa mal sústrediť na cestu po jeho ľavej strane, kde sa nachádza ostrá zákruta, kde sa v jej vnútornom oblúku po úzkom trávnatom páse o šírke cca 1,5 m nachádza vegetáciou zarastený svah, ktorý pre neho vytváral oblasť zakrytého rozhľadu. V odbornom vyjadrení č. 49/2016 Ing. Štefan Kováč uviedol, že vodič motorového vozidla Škoda Fabia mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by dôslednejšie kontroloval vozidlá jazdiace po hlavnej ceste z jeho ľavej strany a nevchádzal na hlavnú cestu v čase, keď po nej jazdia vozidlá. Ďalej uviedol, že vjazd motorového vozidla Škoda Fabia v danom časovom okamihu (s následným prejazdom cez križovatku) možno považovať za nesprávny prvok technickej jazdy vodiča Škody Fabia v prípade, že vodič tohto vozidla má predpokladať, že v danom úseku vozovky sa po hlavnej ceste môžu pohybovať i vozidlá rýchlosťou cca 72 km/h a vzhľadom na túto rýchlosť má vyhodnocovať situáciu na hlavnej ceste. Prehodnotením znaleckého posudku ako aj vyvodením správneho právneho záveru ohľadom porušenia povinnosti dať prednosť v jazde vodičom osobného automobilu Škoda Fabia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dopravnú nehodu zavinil nielen vodič motocykla Yamaha, teda on, ale spoločne s ním aj vodič Škody Fabia.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
11. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe poukázal na skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, teda, že ohľadne podaného odborného vyjadrenia znalcom Ing. Štefanom Kováčom a znaleckému posudku vyhotoveného znalcom Ing. Pavlom Hodym zaujal stanovisko už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a konštatuje, že odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava Ing. Štefana Kováča a znalca z odboru cestná doprava Ing. Pavla Hodyho je zhodné na tom, že príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola rýchlosť jazdy motocykla Yamaha 77 km/h, t.j. žalobcu. Teda dopravnú nehodu zavinil žalobca a nie vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia ako to na začiatku tzv. škodovej udalosti pri objasňovaní dopravnej nehody policajtom na mieste samom bolo uvedené, pretože tento v tom čase nedisponoval údajmi, ktoré vyplývajú z obsahu administratívnych spisov a to predovšetkým listinných dôkazov.
12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Úlohou správneho súdu je preskúmať rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 až 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/, h/ bod 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150,- Eur.
14. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má dohľad.
15. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.
16. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
17. V danom prípade z odborného posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Štefana Kováča č. 49/2016 ako aj zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Pavla Hodyho č. 1/2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca motocyklom jazdil v obci rýchlosťou cca 77 km/h, hoci v obci mohol jazdiť v súlade s ust. § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. povolenou rýchlosťou 50 km/h. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že žalobca v obci Ubľa pri dopravnej nehode dňa 28.8.2016 v čase o 17.05 hod. jazdil rýchlosťou vyššou ako je povolená v obci o 22 km/h. Ak by žalobca ako vodič motocykla sa pohyboval v uvedenej obci dovolenou maximálnou rýchlosťou 50 km/h a reagoval by na vjazd motorového vozidla Škoda Fabia, keď už reagovať mohol, t.j. vo vzdialenosti 49,49 m pred miestom zrážky v čase 2,50 pred zrážkou, tak potom by zastavil s motocyklom vo vzdialenosti 9,50 m pred miestom zrážky, a to aj pri polovičnom - nekolíznom brzdení 4,0 m za sekundu a k zrážke by nedošlo. Taktiež by sa mohol pri dovolenej rýchlosti vyhnúť stojacemu motorovému vozidlu Škoda Fabia, pretože toto motorové vozidlo v čase zrážky stálo, nebolo v pohybe či už po pravej alebo po ľavej strane. Teda vodičovi motocykla (žalobcovi) nebola vytvorená náhla prekážka, nakoľko pri správnej technike jazdy mohol zastaviť do miesta zrážky. Jazda rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť dovolená v danom úseku cesty a oneskorená reakcia na rozpoznanie kolíznej dopravnej situácii sú nesprávne prvky v technike jazdy žalobcu ako vodiča motocykla Yamaha, ktoré znemožnili mu zabrániť dopravnej nehode. Rýchlosť jazdy motocykla Yamaha, ktoré riadil žalobca, bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne bola tým prvkom nehodového deja, ktorý motocyklistovi, t.j. žalobcovi aj pri včasnom rozpoznaní nebezpečnej situácie znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Žalobca, ktorý riadil motocykel Yamaha, mohol zastaviť z rýchlosti 50 km/h pred miestom zrážky a teda pri dodržaní pravidiel cestnej premávky (správna technika jazdy) mohol odvrátiť dopravnú nehodu. Vodič motorového vozidla Škoda Fabia správne vyhodnotil situáciu na hlavnej ceste vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča motocyklu Yamaha, t.j. žalobcu, keďže pre daný úsek je povolená maximálna rýchlosť 50 km/h a vyšiel na cestu. Po vyjdení na cestu vozidlo, keď uvidel z ľavej strany prichádzajúci motocykel zastavil, aby umožnil vodičovi motocykla Yamaha ho obísť. Na základe toho možno povedať, že vodič motocykla Yamaha (žalobca) pri správnej technike jazdy, jazda dovolenou rýchlosťou a včasná reakcia na vchádzanie motorového vozidla Škoda Fabia na cestu nemusel náhle meniť smer a rýchlosť jazdy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca pri prejazde obcou Ubľa motocyklom Yamaha prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť z 50 km/h na cca 77 km/h, je nesprávnym prvkom v technike jazdy žalobcu ako vodiča motocyklu Yamaha, ktorá znemožnila mu zabrániť dopravnej nehode. Týmto spôsobom jazdy žalobca zároveň závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky stanovené v cit. ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z., lebo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, ktorá spočívala v nedovolenom prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, v dôsledku čoho zapríčinil vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví jemu a vodičovi motorového vozidla Škoda Fabia, spôsobil škodu na majetku vo výške 4.293,91 Eur, čo vyplýva z priloženej faktúry č. 20160167. Na motocykli žalobcu vznikla škoda približne vo výške 2.500,- Eur.
18. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
19. Žalobca ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nejazdil v obci primeranou rýchlosťou tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. V danom prípade prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku, kde došlo k dopravnej nehode, t.j. v obci Ubľa o 27 km/h, čím porušil ust. § 16 ods. 1 a 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa cit. ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb.
20. Žalobca sa dopustil aj priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ bod 2 zák. č. 372/1990 Zb., lebo podľa tohto ustanovenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 21 až 50 km.h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km.h-1. V danom prípade ako už bolo uvedené, žalobca v obci Ubľa jazdil rýchlosťou cca 77 km/h, pričom v obci je povolená rýchlosť 50 km/h, teda prekročil povolenú rýchlosť v obci o 27 km/h.
21. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do 3 rokov a podľa písm. d/ druhého bodu sa uloží pokuta od 150,- Eur do 600,- Eur.
22. V danom prípade žalobcovi za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/, h/ bod 2 zák. č. 372/1990 Zb. bolo možné uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do 3 rokov, resp. uložiť pokutu od 150,- Eur do 600,- Eur. Žalobcovi za spáchané priestupky bola uložená pokuta na dolnej hranici, t.j. 150,- Eur, pričom bolo zohľadnené to, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu iba žalobcu, došlo ku značnej škode nielen na motocykli žalobcu, ale aj na osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia. Žalobca za posledné dva roky bol riešený za dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, teda pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správne orgány postupovali v súlade s ust. § 12 zák. č. 372/1990 Zb.
23. Námietky žalobcu ohľadne toho, kto zavinil vznik dopravnej nehody dňa 28.8.2016 v čase o 17.05 hod. v obci Ubľa a teda zohľadnenie, že rovnaký podiel na dopravnej nehode má aj vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia, je neopodstatnená, pretože tak, ako už bolo uvedené zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Pavla Hodyho č. 1/2017 ako aj z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava Ing. Štefana Kováča č. 49/2016 jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil žalobca ako vodič motocykla Yamaha, a to nesprávnou technikou jazdy tým, že v obci prekročil maximálne povolenú rýchlosť o 27 km/h a ak by jazdil maximálnou dovolenou rýchlosťou v obci 50 km/h, tak by aj pri povoličnom - nekolíznom brzdení zastavil pred miestom zrážky a v prípade, že by šiel maximálnou povolenou rýchlosťou, mohol sa vyhnúť aj stojacemu motorovému vozidlu Škoda Fabia, pretože toto motorové vozidlo v čase zrážky nebolo v pohybe, ale stálo. Možno jednoznačne konštatovať, že jazda rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť dovolená v danom úseku žalobcom motocyklom Yamaha a jeho oneskorená reakcia na rozpoznanie kolíznej dopravnej situácie sú nesprávne prvky v technike jazdy vodiča, ktoré znemožnili žalobcovi ako vodičovi motocykla Yamaha zabrániť dopravnej nehode. Správny súd za neopodstatnenú považuje námietku žalobcu, že aj vodič motorového vozidla Škoda Fabia pri vjazde na hlavnú cestu mal predpokladať, že v danom úseku vozovky sa po hlavnej ceste môže pohybovať vozidlo rýchlosťou aj cca 72 km/h a vzhľadom na túto rýchlosť mal vyhodnocovať situáciu na hlavnej ceste. Vodič motorového vozidla Škoda Fabia pri vychádzaní na hlavnú cestu, keď zbadal, že prichádza motocykel Yamaha, ktorý riadil žalobca, zastavil, ale žalobca bol ten, kto prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku dopravnej nehody o 27 km/h. Námietka, že každý vodič, ktorý sa pohybuje na ceste, resp. ktorý vychádza na hlavnú cestu, musí vyhodnocovať situáciu aj s prihliadnutím na to, že po hlavnej ceste môže ísť motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou tak, ako v danom prípade, že žalobca prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 27 km/h je neopodstatnená. Žalobca bol povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a v úseku obce, kde došlo aj k dopravnej nehode, mal jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/h a nie iní vodiči motorových vozidiel, ktorí sa nachádzajú na danom úseku cesty, majú vyhodnocovať situáciu a prihliadať k tomu, že po ceste sa môže pohybovať motorové vozidlo, ktoré nedodržuje maximálnu povolenú rýchlosť, ale ju prekročí o viac ako 20 km/h.
24. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajskom súde v Košiciach (§ 443 ods.1 Správneho súdneho poriadku). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.