Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcov: 1. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., ul. E. č. 5, zast.: advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, Nitra, Štúrova č. 21, 2. JUDr. P. V., nar. XX.X.XXXX, Z., ul. V. č. XX, proti žalovanému: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, zast. Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Ľ. Podjavorinskej č. 1735/23, o neúčinnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd určuje, že právny úkon kúpna zmluva zo dňa 4.7.2012, ktorej vklad bol povolený pod číslom V XXXX/ XXXX a ktorou dlžník Ján Sviatko ako predávajúci previedol na X. A. ako kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV číslo XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m? spolu s rodinným domom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v celosti, je voči žalobcovi v l. rade právne neúčinná.

Žalobca v 1. rade má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

Súd žalobu žalobcu v 2. rade zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v l. a v 2.rade sa písomne podanou žalobou zo dňa 17.1.2013 domáhali, aby súd rozhodol o určení, že kúpna zmluva číslo V 4370/12 - 5410/12 uzatvorená medzi kupujúcim D.. X. A. a predávajúcim P. Q. dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX kat. úz. I. je voči žalobcom v l. a v 2. rade právne neúčinná. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 26.9.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi P. Q. a žalobcom v 2. rade, predmetom ktorej bol rodinný dom za kúpnu cenu vo výške 202.233,94 eur. Z prijatých peňazí Ján Q. požičal žalobcovi v 2. rade 9958,18 eur (300.000 Sk) a 6630,78 eur (200.000 Sk), ktoré si však vymienil, že nie sú znížením kúpnej ceny, ale sú pôžičkou. Reálna hodnota nehnuteľností v čase jej predaja mala byť niečo nad 165 969,59 eur ( 5.000.000 Sk) a to s poukazom na zistenú konštrukčno-statickú vadu v dome. Predávajúci P. Q. uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, nevlastným synom. L. P. Q. má pohľadávku, ktorú neuhradil napriek vydanému platobnému rozkazu a preto majú žalobcovia za to, že uzatvoril kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť žalobcov ako veriteľov.

2.Právny zástupca žalobcu v 1.rade zotrval na podanej žalobe, poukázal na uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi P. Q. a žalobcom v 2. rade. X. Q. použil finančné prostriedky získané titulom kúpnej ceny na vlastnú potrebu a aby sa zbavil všetkého majetku uzatvoril kúpnu zmluvu zo žalovaným. Splnili všetky podmienky uvedené v ust. podľa § 42a a 42b Obč. zák., ktoré zákon vyžaduje pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti, t.j. existenciu právneho úkonu, ktorý ukracuje veriteľa žalobcu a to s poukazom

na kúpnu zmluvu zo dňa 4.7.2012 uzatvorenú medzi pôvodným dlžníkom P. Q. a žalovaným. Bola preukázaná existencia pohľadávky tak ako je v zákone uvedené, pohľadávka vo výške 202.233,94 eur s prísl. je vymáhaná v konaní na OS Nitra č. k. XXC/XXX/XXXX. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom v 2. rade a žalobcom v l. rade je platná. Veriteľ, žalobca bol ukrátený, keď pôvodný dlžník P. Q. sa zbavil všetkého majetku, keď previedol nehnuteľnosti v kat. úz. Zobor i v kat. úz. Z., nevlastní žiadne motorové vozidlo, iné nehnuteľnosti. Nemá účet v bankom ústave, nemá cenné papiere a má mesačný dôchodok vo výške asi 400 euro. Ďalšou podmienkou pre úspešné odporovanie právneho úkonu je podľa § ust. § 42a Obč. zák. úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, čo bolo v konaní preukázané.

3.Žalobca v l. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 2007 bola podpisovaná kúpna zmluva medzi žalobcom v 2. rade a pánom Sviatkom, v tom období mal 13 rokov. V roku 2009 začal pracovať na nehnuteľnosti, robili úpravy, vyrovnávala sa zemina, maľovalo sa. Bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú spisoval keď mal 18 rokov a na základe zmluvy žalobcovi v 2.rade nezaplatil nič.

4.Žalobca v 2. rade uviedol, že v roku XXXX si bol obhliadnuť nehnuteľnosť, ktorú mal záujem kúpiť od svojho vtedajšieho kamaráta pána Sviatka, ktorý však založil nábytkom a kobercami statické praskliny, neupozornil ho na statické chyby. X. k podpísaniu kúpnej zmluvy, k vyplateniu kúpnej ceny, neskôr však zistil, že nehnuteľnosť mala vady. Bol problém i s kúrením, do nehnuteľnosti investoval. Chcel od pána Q., aby mu vrátil peniaze, čo však pán Q. odmietol s tým, že peniaze nemá. Neskôr zistil, že novou vlastníčkou bola pani A., ktorá mu potvrdila, že peniaze nezaplatila, nahovorili ju pán Q. a pani Q.. Nehnuteľnosť bola predaná žalovanému v roku 2012, ktorý za ním prišiel ako nový vlastník. Je presvedčený o tom, že žalovaný žiadne peniaze nevyplácal, celé to je podvod, s úmyslom ukrátiť veriteľa. Poukázal na absolútne nesporné listinné dôkazy, ktoré naznačujú, že právny úkon prevodu nehnuteľnosti medzi predávajúcim P. Q. a kupujúcim Petrom A. je úkonom tzv. absolútne neplatným, na ktorý je súd z úradnej povinnosti prihliadať. V spise sa nachádza uznanie dlhu P. Q., ktoré podpísal 20.10.2011 a uznal v ňom, že žalobcovi v 2. rade je povinný vrátiť 202.233,94 eur do 1.12.2008. K tejto sume sa nabaľuje zákonný úrok. Poukázal na dôkaz, ktorý sa nachádza v spise a to samotnú kúpnu zmluvu medzi pánom Q. a pánom A., táto kúpna zmluva bola zavkladovaná pod číslo 4370/12, rukou je dopísaný dátum dňa 4.7.2012. Túto kúpnu zmluvu písal F.. M.. Zmluva sa volá kúpna zmluva, kde kupujúci kupuje a predávajúci predáva za hotovosť 209.500 eur, ktoré vraj pán Sviatko vyplatil pred pánom M. v T. G., teda v sídle kancelárie. Potom v trestných konania pán Q. začal meniť aj s pánom A., že oni s tými finančnými prostriedkami išli na chodbu a na chodbe si vyplácali 209.500 euro. Ak sa otočí zavkladovaná zmluva na stranu 2 článok 5, je uvedené, že "Účastníci zmluvy berú na vedomie, že táto nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností a že svojimi zmluvnými prejavmi sú viazaní." Nevie ako sa podarilo pánu Q., pánu A. a pánu M. takúto zmluvu zavkladovať, to znamená previesť vlastnícke právo, ale 100 % vie, že zmluva bola koncipovaná ako darovacia zmluva a potom niekto prišiel na to, že V. to napadne odporovacím právnym úkonom ako to teraz robí, tak sa vyhotovila tzv. fiktívna zmluva. Prepísala sa prvá strana z darovacej na kúpnu, iniciály zostali, nehnuteľnosť zostala a druhú stranu si jednoducho nevšimol a pán Q. sa týmto úkonom zbavil totálne majetku, ktorý v roku 2011, teda už v dobe, keď už znovu nebol vlastník previedol na syna svojej manželky. Dňa 9.11.2012, keď pán Q. tento istý dom predal spolu so svojou manželkou kamarátke pani Komárňanskej a tiež podpísal, že prijal 209.500 eur, bolo uvádzané, že na dome neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a iné právne povinnosti. Pani A. keď už bola vlastníčkou toho domu vypovedala dňa 9.11.2012 kriminalistovi B. " A. rodinného domu som realizovala formou splátok resp. so Q. sa dohodla, že dohodnutú kúpnu cenu bude postupne splácať. Presne si však s odstupom čase nespomenula, nevedela, či nejakú sumu vyplatila a na akých mesačných splátkach sa dohodli", podpísaný poručík P. B. kriminalista. Po prevode bytu pán Sviatko prijal 98.000 eur od pána F. spolu so svojou manželkou, ale pán F. ich vlastne nevyplatil, preto lebo nedostal hypotekárny úver. Tento byt vlastnil približne 10 mesiacov a potom ho daroval výlučne pani Sviatkovej, svedčí jednoznačne úmysel zbaviť sa majetku, nemať nič na účtoch, nevlastniť nehnuteľnosť. V preklade to znamená, či bude mať právoplatný exekučný titul o 10 rokov, alebo jeho syn, tento exekučný titul vzhľadom na kroky pána Q. a jeho syna, ale aj pána M. bude nevymáhateľný. Toto má jednotný cieľ, jednotný motív a jednotné konanie. Upozornil prvostupňový súd na článok 46 ods. 3 ústavy. Týchto úkazov je strašne veľa, ktoré naznačujú o jednoznačnom úmysle pána Q., keď boli v roku 2007 s pánom Q. kamaráti aj s jeho ženou, tak doslova plakal na terase, že jeho žena Zuzana míňa veľa vody a chce sa odsťahovať do mesta. Ak by vtedy pri podpise kúpnej zmluvy pán Q. odtiahol svoj nábytok a povedal by kamarát vysilikónoval som tu v rodinnom dome celú podlahu, pretože sa prehla, tak si vypijeme kávu, možno si dáme štamprlík a pôjde pozrieť pre svojho brata iný dom. Jednoducho on tam vtlačil 20 túb silikónu, zakryl to pred znalcom

aj pred kupujúcim a hodnota tej opravy sa pohybovala do 60.000 euro. X. Q. keď už bol v úzkych, tak finančnému policajtovi oznámil, že on nedôveruje slovenským bankám a slovenským orgánom a svoje peniaze vyviezol k svojej dcére do G., tam ich vraj má v trezore. Pán Q. si zrejme neuvedomil, že vývoz peňazí takého množstva peňazí je ďalší trestný čin.

5.Právny zástupca žalovaného poukázal, že ide o rozporné tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v 1.rade, ide o predčasne podanú žalobu, keďže nie je exekučný titul, spochybnil aj aktívnu legitimáciu žalobcov v 1. a v 2. rade s tým, že Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatným právnym úkonom. Žalovaný pánovi Sviatkovi vyplatil kúpnu cenu v plnej výške, dal si urobiť rozpočet na opravu nehnuteľnosti, ktorá bola v katastrofálnom stave, nehnuteľnosť riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu. Na pojednávaní odznelo niekoľko veľmi závažných a právne relevantných tvrdení zo strany žalobcu v 2. rade a to jednak, že finančné prostriedky rovnajúce sa kúpnej cene za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, ktoré mal uhradiť pánovi Jánovi Q. nikdy neboli jeho majetkom. " X. pozrieť pre svojho brata iný dom", na základe týchto tvrdení samotného žalobcu v 2. rade, mal za to, že aktívne legitimovaný v tomto spore nie sú žalobcovia a to z dôvodu, že tak ako sám priznal žalobca v 2. rade zrejme konal pri uzatváraní kúpnej zmluvy s pánom P. Q. v mene svojho brata a použil finančné prostriedky svojho brata. Z tohto dôvodu je aj I. o postúpení pohľadávky, o ktorú sa táto žaloba opiera, neplatnou zmluvou, pretože žalobca v 2. rade nemal postúpiť akú pohľadávku, keďže ako sám priznal jedná sa o finančné prostriedky jeho brata, nie jeho. X. by aj súd vyhodnotil, že zmluva o postúpení pohľadávky, ako aj ďalšie zmluvy, ktorými previedol žalobca v 2. rade všetky ním tvrdené pohľadávky na žalobcu v l. rade sú platnými, stratil tým žalobca v 2. rade akúkoľvek aktívnu legitimáciu v tomto spore. I. nepreukázali žiadne zo svojich tvrdení, ktoré sú obsiahnuté v ich návrhu z XX.XX.XXXX, kde tvrdili okrem iného, že predvolajú svedkov, ktorými preukážu, že pán A. pomáhal pánovi Q. pri zastretí konštrukčno-statických vád, že pán A. nezdanil sumu XXX.XXX euro, že pán A. mal po hrubom nátlaku vypratať predmetnú nehnuteľnosť a že mala byť uzatvorená akási štvrtá kúpna zmluva medzi pánom A. a ďalšou osobou. V súvislosti so statickými vadami poukázal na číslo XX/XXXX D.. D. A., ktoré je súčasťou trestného spisu, keď v tomto posudku sa jednoznačne konštatuje časový horizont vzniku poruchy a teda žalobcom tvrdené poškodené základové dosky nie sú zistiteľné. L. znalec konštatuje " Základová konštrukcia nosnej steny a ostatné nosné konštrukcie nevykazujú žiadnu mieru poruchy". Týmto skutočnosťami preukázali neexistenciu žalobcami tvrdenej vymáhateľnej pohľadávky, keď je zrejmé, že pohľadávka musí byť jednoznačne určená jednak čo do právneho základu a jednak do jej výšky. I. rovnako nijak nepreukázali, že pán Sviatko nemá iné prostriedky, z ktorých by pohľadávku uhradil, teda nimi tvrdenú pohľadávku uhradil. Práve naopak D.. F., uviedol " Q. sa majú dobre, žijú vyšším štandardom až nadštandardne". Pani Q. uviedla " Môj manžel X mil. korún má, skryl ich, stále ich má, je ochotný i zaplatiť žalobcovi v 2. rade, ale nevie koľko, pretože nehnuteľnosť bola zdevastovaná." J. poukázal na výsluch pána Q., ktorý uvádza " Peniaze, ktoré som získal od pána Kišša mám, keď budem zaviazaný vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky vrátim ich". Na základe všetkých uvedených skutočností mal za to, že existujú dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

6.Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nie je pravdou, že by pán Q. nemal z čoho vrátiť dlh. X. Q. vyplatil sumu v plnej výške, dal si urobiť rozpočet na opravu nehnuteľnosti, ktorá bola v katastrofálnom stave, ktorý zapríčinil žalobca v 2. rade. V. ho na vypratanie nehnuteľnosti písomne, nie je pravdou, že by nejako inak konal, že by tam zabezpečil nejakých hrubokrkých ľudí. Žalobca v 2. rade ho v noci prepadol s tým, že ho zničí za to, že kúpil nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu. Bolo namietané, že dal vypnúť žalobcu z elektriny a plynu, bol vypnutý, avšak z dôvodu, že za plyn a elektrinu nebolo platené. Nehnuteľnosť si nebol pozrieť, pretože poznal jej stav. Do nehnuteľnosti si nasťahoval veci firmy, vedel o kúpnej zmluve medzi pánom Q. a pánom V., že je neplatná, vedel, že nehnuteľnosť je na predaj. A. cena bola vyplácaná v priestoroch agentúry G.. Kúpna zmluva bola podpísaná v kancelárii Dr. Erneka, nevie, kto ju zhotovil. Na nehnuteľnosť je daná plomba a preto si nemôže zobrať úver na túto nehnuteľnosť, ktorá by bola zábezpekou. Z týchto dôvodov nemohol ani vrátiť požičané peniaze pánovi Božekovi. Doposiaľ ich od neho nevymáha, nevie, čo je v zmluve uvedené, či tam bola dohodnutá nejaká pokuta alebo nie. Pán Sviatko ho ubezpečil, že dom je v takom stave ako je predávaný s tým, že pán V. tam mal dať elektrický kotol. V., ktoré patrili žalobcovi v 2. rade išli do skladu.

X.Svedok P. Q. uviedol, že s manželkou pani I. sa rozhodli, že predajú rodinný dom, ktorý má tri poschodia a nachádza sa na L. č. XXX. B. to z dôvodu, že boli vysoké náklady na jeho udržiavanie, nemali dostatočný príjem a preto oslovil dve alebo tri realitné kancelárie, koncom roku XXXX, ktorým aj zadal objednávku na predaj tejto nehnuteľnosti. C. suseda pána D.. J. sa žalobca v 2. rade dozvedel,

teda P.. V., že nehnuteľnosť predáva a prejavil o túto nehnuteľnosť záujem. C. do tejto nehnuteľnosti, rozhodoval sa, či ju kúpi, alebo nie a v roku XXXX prejavil eminentný záujem o túto nehnuteľnosť s tým, že minimálne jeden krát do týždňa chodil do nehnuteľnosti. X. si ju, častejšie chodil do nehnuteľnosti a hovoril, že dom ho očaril. Q. na terase a v máji XXXX prejavil už záujem, že nehnuteľnosť kúpi. B. to v období, keď mu oznámil, že má dvoch záujemcov, ktorý zložia zálohu XXX.XXX Sk, na čo žalobca v 2. rade v júni XXXX priniesol zálohu 150.000 Sk, ktorá mala byť akousi zábezpekou, že nehnuteľnosť nebude daná ďalej na predaj, bude pre neho zárukou s tým, že on si mal so svojou manželkou hľadať bývanie. O tejto skutočnosti existuje aj písomný doklad, že mu bola doplatená v takejto výške záloha. T. o dva týždne cez realitnú kanceláriu L. si s manželkou našli byt na V. ul., pričom však kúpna cena bola vo výške X.XXX.XXX Sk a žalobca v 2. rade sa vyjadril, že kúpnu cenu doplatí a že majú tento byt si kúpiť. X. však na účet nechodili, do realitky zložil dokonca zálohu 100.000 Sk a keďže nemal finančné prostriedky od JUDr. V., odstúpil od kúpnej zmluvy na byt na Výstavnej a musel zaplatiť pokutu XX.XXX Sk. I. v 2. rade v kúpnej zmluve mu akože venoval XX.XXX Sk, teda polovičku z pokuty a druhú polovicu znášal on. Dohodli sa, že kúpna cena bude 6.310.000 Sk. Žalobca v 2. rade neustále chcel od neho, aby si dali vypracovať znalecký posudok, nesúhlasil, prečo by si mal dávať vypracovať znalecký posudok. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy prišlo 26.9.2007 a bolo dohodnuté, že kúpna zmluva nebude zavkladovaná, pokiaľ nebude uhradená XXX % kúpna cena a zároveň v zmluve bolo dohodnuté, že sa nebudú realizovať stavebné úpravy, pokiaľ zmluva nebude daná na kataster. I. koncipoval žalobca v 2. rade a mal nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva. Pri podpise kúpnej zmluvy mali byť zaplatené už 2/3-iny kúpnej ceny, bola zaplatená iba 1/4-ina a to 1.550.000 Sk, 17.500 Sk ako pokuta z dôvodu, že nebola uzatvorená kúpna zmluva za byt na Výstavnej a X.XXX Sk za znalecký posudok a to tiež polovica, ktorou sa on mal podieľať. Q. s manželkou si našli byt na C., kde boli iba v prenájme. Bola podpísaná nájomná zmluva a to z dôvodu, kým sa nepostavia byty v polygóne, tu stratil tiež 26.000 Sk. Z nehnuteľnosti sa vysťahovali v polovici mesiaca apríl 2009. Koncom júna v roku 2008 mu žalobca v 2. rade volal, že potrebuje požičať pol milióna Sk a to na týždeň pre pani F., ktorá mala kupovať dom v Starom I., vtedy mu povedal, že má síce finančné prostriedky, ale tieto sú na vinkulovaných vkladoch. Vybral 200.000 Sk a 300.000 Sk, bol vystavený pokladničný doklad na sumu 500.000 Sk a asi o dva roky bolo spísané u notára, že poskytol žalobcovi v 2. rade pôžičku 500.000 Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do týždňa. Žalobca v 2. rade asi v júli 2009 prišiel za ním s tým, že chce robiť nejakú prerábku, pretože mal prísť jeho brat zo zahraničia, ktorý tam chcel bývať. Podľa papierov mu však žalobca v 2. rade stále dlžil sumu 217.500 Sk a povedal mu, že keď doplatí cenu, môže hneď robiť čo chce podľa seba. Vtedy žalobca v 2. rade uviedol, že nemá peniaze a že chcel iba vybúrať jednu priečku, na čo mu povedal nakoniec, že nech si zavolá statika. Prišiel tam aj nejaký pán, ktorý sa vyjadril, že sa to môže urobiť, preto s tým súhlasil, ale iba s vybúraním jednej priečky, nie je o tom však písomný záznam. Keď sa z nehnuteľnosti vysťahovali, žalobca v 2. rade tam búral, prestavoval, napriek tomu, že nemal na to od neho písomný súhlas, a keď mu to hovoril, tak sa iba vyjadril, že je to irelevantné, teda že zmluva je irelevantná, považoval ju za zdrap papiera. Kúpna zmluva, ktorú vypracoval žalobca v 2.rade by aj tak neprešla cez kataster, pretože v zmluve bolo uvedené katastrálne územie Nitra, avšak nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. Zobor. Uviedol by, že žalobca v 2. rade musel opustiť nehnuteľnosť nie z dôvodu, že by ho vyhodil, ale z dôvodu, že bol nedoplatok na plyne 890 eur, na elektrine 3.000 eur, dokonca bol žalobcovi v 2. rade aj vypnutý prívod elektriny aj plynu. Od roku 2009 žalobca v nehnuteľnosti permanetne prerábal, on do nehnuteľnosti chodil, upozorňoval ho, že s tým nesúhlasí, mal k tomu stále pripomienky, robil to proti jeho vôli. V roku 2008 odišiel žalobca v 2. rade do USA za svojím bratom spolu so synom. Letenky im zaplatil pán Ing. Rudický a do dnešného dňa žalobca v 2. rade Ing. Rudickému nevrátil peniaze za letenky, to vie od neho. Žalobca v 2. rade si z USA priniesol šek, hovoril mu, že trvá dva až tri týždne prevod a vzhľadom na kurzovú stratu je suma 217.500 Sk, ktorú mu žalobca v 2. rade nevyplatil. Žalobcu v 2. rade sa pýtal, že kedy prepíšu a odhlásia energie, povedal mu, že to nie je podstatné, že sa to bude riešiť tak, že šeky prídu na jeho meno, ale že mu dá peniaze. Síce mu peniaze dával, bolo to však po dvoch až troch mesiacoch, potom ako ho vyzval, keď to neskoro platil. V máji v roku 2012 Dr. M. vyzval žalobcu v 2. rade, aby doplatil kúpnu cenu a keď nedoplatí, aby sa vysťahoval. Na to prišlo oznámenie zo strany žalobcu v 2. rade, že odstupuje z dôvodu závažných statických porúch. V roku 2011 nehnuteľnosť predal, nakoľko bol jej vlastníkom, pani A.. Bola zaplatená aj kúpna cena, keď sa o tom dozvedel žalobca v 2. rade, začal sa pani Komárňanskej vyhrážať, dokonca aj trestným oznámením, ako aj tým, že bude od nej žiadať 67.000 eur za zhodnotenie nehnuteľnosti, pretože v takejto výške mal brat žalobu v 2. rade Dušan Veis poslať finančné prostriedky. Z týchto dôvodov preto prišlo k odstúpeniu od zmluvy a nebola uzatvorená nová kúpna zmluva. Pani Komárňanskej vrátil finančné prostriedky, ktoré prevzal titulom kúpnej ceny, bol tam prítomný aj jej manžel. Následne prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným, bola dohodnutá kúpna cena 209.500 eur, ktorú mu pán Kišš aj vyplatil. Dňa

20.10.2011 bolo stretnutie u JUDr. A., na ktorom sa dohodli, že vráti žalobca v 2. rade pol milióna korún do 6.2.2012, vtedy sa pani Macáneková vyjadrovala, že to zvládnu ľavou zadnou, nestalo sa tak, ani po troch týždňoch ani po mesiaci, ani doteraz. Kúpna zmluvu, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom v 2. rade nebola daná na kataster, mohol tak urobiť žalobca v 2. rade ako právnik a advokát, ale aj tak tam bolo uvedené zlé katastrálne územie, čo zistil asi rok na to ako sa zmluva uzatvorila. Jeho manželka nebola nikdy vlastníčkou nehnuteľnosti a kúpnu zmluvu uzatváral iba on so žalovaným. Manželmi sa stali 12.10.1996 a už predtým bol zapísaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti. Kolaudačné rozhodnutie bolo právoplatné 16.9.1996. V tomto období mal aj on nejaké pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a žalobca v 2. rade mu dal fyzicky sumu 202.233 eur. Nemá v súčasnej dobe žiadny majetok, poberá dôchodok vo výške 485 eur. Má dve deti z predchádzajúceho manželstva, ako aj dve deti má z predchádzajúceho manželstva jeho manželka, ktorá je zapísaná ako vlastníčka bytu, jeho dve deti nesúhlasili s druhým manželstvom a u nich je to tak, že muži skôr zomierajú a preto, aby sa vyhlo nejakým prípadným dedičským konfliktom to vyriešili týmto spôsobom. Keď nehnuteľnosť kolaudovali, žalovaný mal 22 rokov. Asi jeden až dva krát týždenne chodieval za nimi na Klokočinu, keď sa neskôr oženil, s deťmi za nimi chodieval asi tak 10 krát za rok. Žalovaný vedel, že má nejaký problém so žalobcom v 2. rade, ale nevedel výšku finančnej čiastky, ktorú mu dlhuje. U pani Dr. Kelemenovej bola taká dohoda, že vráti pol milióna Sk, nehnuteľnosť bude napísaná na neho, čo sa aj stalo a následne môžu hovoriť o novej kúpnej cene so žalobcom v 2. rade. V uznaní sú aj úroky z omeškania za predpokladu, že predá dom tretej osobe v tom období. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré získal titulom kúpnej ceny od pani A., tieto vrátil. X., ktoré získal od pána A. má, keď bude zaviazaný žalobcovi vrátiť finančné prostriedky tieto mu vráti. Znalec Ing. Raček videl nehnuteľnosť, videl ju dopodrobna, videl v akom stave je, nemal k nej výhrady a nie je pravdou, že by on mal oklamať znalca. Taktiež nie je pravdou, že v nehnuteľnosti boli koberce, v nehnuteľnosti bolo podlahové kúrenie, nehnuteľnosť nesilikónoval, malé praskliny však silikónoval, robí to však aj teraz v byte. Žalobca v 2. rade robil úpravy, napriek tomu, že ho nikto nevpustil do domu. V čase, keď predával nehnuteľnosť pani A., nemal pohľadávku voči žalobcovi v 2. rade. Keď predával nehnuteľnosť žalovanému, nebol s ním v súdnom spore. Žalovaný mu finančné prostriedky titulom kúpnej ceny odovzdával v Bratislave, v objekte FORZA, na Trnavskej ul. č. 100, existujú o tom záznamy, ktoré sú uložené v trezore. Peniaze si odniesol domov. Žalobca v 2. rade tvrdí, že mal vyplatiť sumu 4.515.000 Sk naraz a u neho v kancelárii, avšak skutočnosť je iná, najskôr vyplatil 2.215.000 Sk a asi o dva dni 2.300.000 Sk doma na Zobore. Štvrtinová čiastka z kúpnej ceny domu vo výške 1.440.000 Sk + 21.500.-Sk, ktoré už udával vo svojej výpovedi išli cez účet, bolo to v čase podpisovania kúpnej zmluvy. Má peniaze, aby vyplatil čiastku žalobcovi v 2. rade, na ktorú ho zaviaže súd. So svojou manželkou sa vysťahovali v polovici mesiaca apríl 2009, žalobca v 2. rade sa do nehnuteľnosti nasťahoval v októbri 2010 a nehnuteľnosť začal ničiť a opravovať v júli až v auguste 2009. Nevie v akom stave bola nehnuteľnosť, keď sa nehnuteľnosť predávala žalovanému a preto v kúpnej zmluve so žalovaným nebol uvedený stav nehnuteľnosti. Nikdy nepovedal, že znižuje kúpnu cenu na 217.500 eur. Nevie určiť presnú výšku, ktorú si uplatňuje od žalobcu v 2. rade, musí to rozhodnúť súd, je to zhruba 80.000 eur. Uplatňuje si za prenájom 42.000 eur, sumu, ktorú mu požičal okolo 16.000 eur, 1140 eur za vyplatený plyn a 22.000 eur oprava. V prípade, ak ho súd zaviaže na sumu súdnym rozhodnutím, túto je ochotný uhradiť žalobcovi v 2. rade. Disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré by použil na úhradu. Na otázky zo strany žalobcu v 2. rade nebude odpovedať, už odpovedal, či už na tunajšom súde, alebo pred vyšetrovateľom. Zo sumy 17.000 eur mu vrátil JUDr. Veis 115 eur v roku 2011, pričom k požičaniu peňazí prišlo v roku 2008 na týždeň. Nemienil odpovedať na otázku koho boli tieto peniaze. Je množstvo výpovedí, kde tvrdí pán Veis, že peniaze boli jeho brata, prípadne jeho firmy. Znalca potreboval JUDr. Veis na hypotekárny úver z banky. Na ďalšie otázky svedok udával, že nemieni odpovedať. Nemienil odpovedať na otázku koľko vlastní finančných prostriedkov a koľko nehnuteľností, ale uviedol, že dosť na to, aby mohol vrátiť finančné prostriedky, na ktoré ho zaviaže súd. Vráti ich vtedy, keď súd ho zaviaže, po zohľadnení pohľadávok.

8.Svedkyňa Mgr. Zuzana Q. na pojednávaní uviedla, že žalovaný jej synom. So žalobcom v 2. rade sa dohodli o kúpe domu, nevie kedy to presne bolo, mohlo to byť asi pred X,X rokmi. V. zložil zálohu 6. mil. Sk, potom však prišiel s tým, že či by mu z týchto peňazí pol milióna Sk nepožičali, pretože jeho priateľka pani F. si chce kúpiť dom a takáto suma im chýba. I. v 2. rade sa do nehnuteľnosti nasťahoval, v nehnuteľnosti prerábal, či už vnútri, alebo vonku likvidoval zeleň, skalku, mala za to, že si to robí podľa seba. Q. si myslela, že zvyšok sumy okolo XXX.XXX Sk doplatí, pretože už to nebola nejaká veľká suma. V., že žalobca v 2. rade aj predáva nejaké priestory a teda nejaké financie by mohol mať. F. si, že sa to vyrieši a to až do roku 2011, bolo to novembri, keď sa so žalobcom v 2. rade a s pani Macánekovou stretla v Mlynoch pred predajňou H & M, vtedy jej žalobca v 2. rade uviedol, že oni už

ich dom nepotrebujú, že majú dva byty. I. prekvapená, povedala nech odíde, na čo on povedal, že to nebude také jednoduché a začal vypočítavať to, že v prípade, ak by peniaze ktoré im dal ako zálohu si dal do banky, mal by X mil. korún na úrokoch, ďalej uviedol, že do nehnuteľnosti investoval veľa peňazí, že jej dal peniaze na byt, pamätá si, že tá suma bola okolo 13. mil. korún. Nepamätá si, kedy jej manžel predal dom jej synovi. Byt je zapísaný na ňu, chcela mať niečo na seba, pretože manžel má dve vlastné deti, je o dosť od nej starší a keby sa s ním niečo stalo, musela by prípadne vyplácať ešte aj jeho deti. Manžel nemá hnuteľné a nehnuteľné veci, nemá ani účty, nemá nič, poberá dôchodok asi 400 eur. Pri podpise kúpnej zmluvy nebola, ktorá bola uzatváraná medzi manželom a žalovaným. Peniaze, ktoré boli vyplatené titulom kúpnej ceny si manžel uložil do banky. Byt kúpili od pána Plandoru ako už udávala, keďže boli manželia, bol zapísaný na nich oboch. Potom tento byt chceli predať pánovi F., uzatvorili písomne aj zmluvy s tým, že pán F. im dal zálohu XX.XXX alebo 40.000 eur, nevie presne koľko a zvyšok mal doplatiť. Pánovi F. nedali úver a preto po vzájomnej dohode sa rozhodli, že zmluvu zrušia, pretože aj pán žalobca v 2. rade im neplatil zvyšok kúpnej ceny. Syn zaplatil manželovi v hotovosti 6. mil. korún, pomýlila sa, keď hovorila, že peniaze boli zaplatené na bankový účet. Manžel 6. mil. korún má, skryl ich, stále ich má, je ochotný zaplatiť i žalobcovi v 2. rade, ale nevie koľko, pretože nehnuteľnosť bola zdevastovaná. Vyplatenú sumu 209.500 eur od pani Evy Komárňanskej mali doma v krabici pod posteľou. Pani A. určite musela povedať pravdu na polícii, že vyplatila 209.500 eur. Nemá vedomosť o sume 8.600 eur. Pánovi F. peniaze vrátili.

9.Svedok Ing. Richard Molnár na pojednávaní uviedol, že zháňal byt a cez ocina sa dozvedel, že pán Sviatko predáva byt, na ktorý sa išiel pozrieť. B. mu vyhovoval, prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s tým, že pri podpise kúpnej zmluvy bola vyplatená časť kúpnej ceny, niečo menej ako 50.000 eur a zvyšok kúpnej ceny mal byť doplatený. Zisťoval si, či spĺňa podmienky pre poskytnutie úveru, bolo mu povedané, že úver by dostal, avšak musel by vyplatiť aj spotrebný úver, ktorý si už zobral. Túto skutočnosť oznámil aj pánovi Sviatkovi a dohodli sa tak, že bol uzatvorený dodatok, že zvyšok kúpnej ceny doplatí do určitého časového horizontu. Prišlo i k zavkladovaniu nehnuteľnosti na jeho meno a na obdobie do zaplatenia celej kúpnej ceny bola medzi ním a Sviatkovcami uzatvorená nájomná zmluva. Zvyšok kúpnej ceny sa mu však nepodarilo zabezpečiť, preto sa dohodli, že byt vráti a to formou darovacej zmluvy, pričom byt daroval pani Sviatkovej. Bolo to iba pani Sviatkovej z rodinných dôvodov, pán Sviatko a pani Sviatková mali deti a teda bola tam nejaká súvislosť s dedičskou postupnosťou. Kúpna cena, ktorú zaplatil, bola vrátená. K vráteniu kúpnej ceny došlo asi k dátumu uzatvorenej darovacej zmluvy. Mal predschválený úver a o skutočnosti, že je nejaký problém s úverom sa dozvedel až po podpise zmluvy. Banka tam preverovala nejaké podmienky a až následne by sa dalo uvažovať o založení bytu. O tom, aby bola spísaná darovacia zmluva vyšiel podnet od Sviatkových, ktorí sa majú dobre, žijú vyšším štandardom až nadštandardne, cestujú, deti majú v zahraničí. V ten istý deň, keď bola uzatvorená kúpna zmluva dostal vyrozumenie od banky, a keďže boli problémy s financiami, bol uzatvorený hneď v ten deň aj dodatok. Vyrozumenie od banky dostal telefonicky. S pánom Sviatkom sa nestretáva, vídajú sa veľmi málo, nazval by to ojedinele. S pánom Kiššom sa nestretáva vôbec. Mal uzatvorenú kúpnu zmluvu, bol uzatvorený dodatok, keďže potreboval vyriešiť finančné záležitosti, mal tam Q. ako nájomníkov. X. mal u svojich rodičov. Z. si kedy bolo vrátených 50.000 eur, boli vrátené v hotovosti. X. vo výške 50.000 eur mal doma u svojich rodičov v trezore a bolo to v čase, keď nebol ženatý, boli to našetrené finančné prostriedky.

10.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s uznaním dlhu, treťou výzvou na vrátenie dlhu, príjmovým pokladničným dokladom, príkazom na úhradu, kúpnou zmluvou zo dňa 26.9.2007, kópiou spisu V 4370/12, uznesením OR PZ Z., výpisom LV číslo 1104, kúpnou zmluvou medzi kupujúcim P. Sviatkom a M. A., I. o postúpení pohľadávok zo dňa 26.9.2012, so žalobou 7C/283/2013, platobným rozkazom XXRo/XXX/XXXX-XX, rozhodnutím Z. XCdo/XXX/XXXX, nálezom Y. súdu SR, ÚS 136/09, znaleckým posudkom Ing. Jozefa J. číslo XX/ XXXX, statickým posudkom k skrytým vadám stavby D.. Petra Kotryho, uznesením ORPZ Nitra zo dňa 28.12.2012, zo dňa 28.3.2014, zo dňa 27.8.2014, oznámením zmeny právnej kvalifikácie skutku, s fotografiami, s vyčíslením, s obsahom spisov V 4370/2012, V 5376/2011, V 117/2012, V XXXX/XXXX, P XXX/XXXX, P XXX/XXXX, fotokópiou vkladových a záznamových listín zapísaných na LV č.XXXX, kat. úz. Zobor, Darovacou zmluvou zo dňa 16.7.2012, Kúpnou zmluva zo dňa 7.9.2011, oznámením o podaní trestného oznámenia, fotografiami, s dokladmi v prílohovej obálke, výpisom LV číslo 4202, LV číslo 7400, 6482, Zápisnicou o výsluchu svedka- Eva Komárňanská, rozsudkom 4Cdo/107/2004, s Nájomnou zmluvou zo dňa 1.10.2011, Zmluvou o výkone správy, Zmluvou o dodávke zemného plynu, elektrickej energie a vody, príjmovými pokladničnými dokladmi, znaleckým posudkom číslo 49/2003,

úradným záznamom, obsahom spisu ČVS: ORP-1685/OEK-NR-2012 JL, obsahom spisov 7C/213/2013, 7C/283/2013, 10C/309/2012, spisom 17C/195/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

11.Dňa 26.9.2007 bola uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej Ján Sviatko ako predávajúci predával žalobcovi v 2.rade ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Nitra okres Nitra, obec Nitra, zapísané na LV číslo XXXX - pozemok, parc. č. XXXX o výmere XXX m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. číslo XXXX, druh stavby rodinný dom postavený na parc. č. XXXX. I. strany sa dohodli na kúpnej cene XXX XXX,XX eur (X.XXX.XXX Sk) s tým, že záloha kúpnej ceny bola vo výške XX XXX,XX eur (X.XXX.XXX Sk), čo predstavovalo XX% kúpnej ceny, zaplatená kupujúcim dňa 25.9.2007 prevodným príkazom na účet predávajúceho. Od zálohy malo byť odpočítaných 4 979,09 eur (150.000 Sk), ktorú poskytol kupujúci predávajúcemu dňa 16.6.2007 a pripočítaných 99,58 eur ( 3.000Sk) za znalecký posudok Ing. J. a XXX,XX eur ( XX.XXX Sk) ako 50% zmluvnej pokuty za nesplnenie uzatvoriť kúpnu zmluvu za byt. Predmetná zmluva nebola predložená Správe katastra na zavkladovanie.

12.Z uznania dlhu zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že Ján Sviatko ako dlžník uznal svoj dlh podľa § 558 Obč. zák. voči veriteľovi, žalobcovi v 2.rade vo výške 202.233,94 eur. Právnym titulom bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007, pričom predmetné plnenie sa zaviazal Ján Sviatko vrátiť žalobcovi v 2.rade najneskôr do 1.12.2008.

13.Dňa 7.9.2011 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcim Jánom Sviatkom a kupujúcou Evou Komárňanskou ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Zobor, nehnuteľnosti zapísané na LV č.1104 za kúpnu cenu 209.500 eur. Dňa 10.1.2012 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi kupujúcim Jánom Sviatkom a predávajúcou Evou Komárňanskou ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I., nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX za účelom realizácie odstúpenia od A. zmluvy, ktorej vklad bol povolený J. Q. katastra Z. V Na základe predmetnej zmluvy prišlo k vráteniu kúpnej ceny vo výške 209.500 eur, ktorá bola vrátená pri podpise tejto zmluvy Jánovi Q..

14.Zo spisu V 4370/12 súd zistil, že dňa 4.7.2012 bola medzi predávajúcim Jánom Q. a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV číslo 1104, pozemky, parc. č. 5006 o výmere 414 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. číslo 2411 na parc. č. 5006 druh stavby, rodinný dom. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 209.500 eur, ktorá bola v celosti vyplatená pri podpise tejto zmluvy kupujúcim k rukám predávajúceho. Prevzatie kúpnej ceny potvrdil predávajúci vlastnoručným podpisom tejto zmluvy. Na základe kúpnej zmluvy bol dňa 2.8.2012 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na žalovaného.

15.Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená dňa 26.9.2012 podľa § 524 Obč. zák. vyplýva, že došlo k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 202.233,94 eur a to postupcom žalobcom v 2.rade na žalobcu v 1.rade, pričom právnym titulom dlhu bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007.

16.Zo spisu 19C/128/2013 súd zistil, že prebieha konanie vo veci žalobcu v 2. rade proti P. Q. o zaplatenie sumy XXX XXX,XX eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, konanie nie je právoplatne skončené.

XX.Podľa § 524 ods. X H. zákonníka (ďalej len H.. zák.), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

XX.Podľa § 5X4 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19.Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

20.Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21.Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4,ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22.Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

23.Podľa § 42b ods.1,2 Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 24.Právny zástupca žalovaného namietol, že v danej veci nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Súd poukazuje, že právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 CSP, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. 25.Súd sa v danej veci následne zaoberal platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky.Vyššie citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. 26.Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.9.2012 je platným právnym úkonom s poukazom na § 39 obč. zák. Na základe predmetnej zmluvy došlo k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 202.233,94 eur zo strany postupcu žalobcu v 2.rade na postupníka žalobcu v 1.rade. Právnym titulom dlhu bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 ako i úroky z omeškania a príslušenstvo pohľadávky. Súd mal za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v 1. rade, ktorý ako nový veriteľ (postupník) nadobudol postupovanú pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Prebiehajúce exekučné konania voči žalobcovi v 2. rade nespôsobujú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok (rozh. 4Cdo/107/2007). Z týchto dôvodov mal súd za to, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v 2. rade v danej veci a preto súd preto žalobu žalobcu v 2. rade zamietol.

27.V zmysle citovaných zákonných ustanovení účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, ale i darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu a ďalšie. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Pojem blízka osoba je uvedený v ustanovení

§ 116 a § 117 OZ, v zmysle ktorých blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Úspešná odporovateľnosť veriteľa právnym úkonom dlžníka má za následok tzv. relatívnu neúčinnosť právneho úkonu voči jej domáhajúcemu sa veriteľovi, teda možnosť pre veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky (pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní )z predmetu odporovateľného právneho úkonu ako by k nemu vôbec nedošlo. Relatívna neúčinnosť znamená, že s daným právnym úkonom, ktorému sa úspešne odporovalo, sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval, akurát voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže docieliť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky predajom veci tvoriacej predmet odporovateľného úkonu tak, ako by k zmene jej vlastníctva nedošlo. 28.Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy. Nastolila sa otázka, či je potrebné podmieňovať úspešnosť odporovacej žaloby podľa ustanovenia § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka existenciou vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) a či teda je možné stotožniť pohľadávku vymáhateľnú s pohľadávkou vykonateľnou, teda pohľadávkou už opretou o exekučný titul. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnú pohľadávku je teda možné charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj "pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde" - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od toho je vykonateľnou taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi (alebo jeho právnemu predchodcovi) teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. 29.Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 22.9.2015 prehlásil, že mal dom pozerať pre brata, že finančné prostriedky v sume 236 000 USD nie sú jeho majetkom. Súdu bola predložená Zmluva o pôžičke zo dňa 27.4.2008, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom v 2. rade a jeho bratom Dušanom Veisom, na základe ktorej si žalobca v 2. rade požičal finančné prostriedky na doplatenie kúpnej ceny. Bolo preukázané, že žalobca v 2. rade nekonal v mene brata a finančné prostriedky boli požičané z dôvodu doplatku kúpnej ceny a až následne by prišlo k rozdeleniu nehnuteľnosti ( výpoveď žalobcu 2), č.l.541, Zmluva o pôžičke). V danej veci bolo pre rozhodnutie podstatné zistenie splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených v ust. § 42 ods.1 obč. zák. Pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov súd sa zaoberal tým, či v prípade odporovateľnosti v osobe postavenia žalobcu v 1. rade ide o veriteľa a či ako veriteľ má dlžníka. Žalobca v 1. rade uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal, že je veriteľom a to s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok a má dlžníka, ktorým je Ján Sviatko. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedka Jána Sviatka, ktorý potvrdil, že nepopiera nárok na vrátenie kúpnej ceny ponížený o jeho pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, teraz žalobcovi v 1. rade, tvrdil, že dlžnú sumu uhradí, keď ho zaviaže súd. V konaní bol preukázaný blízky vzťah osôb, ktoré uzatvorili kúpnu zmluvu. Blízkou osobou v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka sú jednak osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). To znamená, že iné osoby sú blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok, a to že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súd mal za to, že medzi Jánom Sviatkom a žalovaným je vytvorený vzťah obdobný vzťahu rodinnému, pričom ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Žalovaný je synom manželky Jána Sviatka, a preto úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a bolo na žalovanom, aby preukázal opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný nepreukázal tieto skutočnosti, nestačilo iba tvrdenie, že o tomto úmysle nevedel, sám vo výpovedi potvrdil, že vedel o kúpnej zmluve medzi pánom Sviatkom a žalobcom v 2. rade, vedel, že zmluva je neplatná. Súd poukazuje na výpoveď Jána Sviatka, ktorý potvrdil, že žalovaný vedel, že má nejaký problém so žalobcom v 2. rade, ale nevedel výšku finančnej čiastky, ktorú mu dlhuje. V konaní bola tiež preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky ( konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/128/2013) a neexistencia majetku dlžníka, ktorý by mohol byť postihnuteľný. V konaní nebolo preukázané, že dlžník Ján Sviatko aj reálne disponuje s finančnými prostriedkami, nebol preukázaný taký

majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu v 1. rade uspokojiť. Svedok Ján Sviatko potvrdil vo svojej výpovedi, že nemá žiadny majetok a poberá dôchodok vo výške 485 eur, taktiež svedkyňa Mgr. Zuzana Sviatková potvrdila, že manžel (Ján Sviatko) nemá hnuteľné a nehnuteľné veci, nemá účty, nemá nič, ale na druhej strane uviedla, že jej syn, teda žalovaný vyplatil kúpnu cenu a tieto peniaze jej manžel má, skryl ich. Zároveň súd poukazuje i na tú skutočnosť, že Sviatkoví uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 7.9.2011 s Ing. Molnárom, predmetom prevodu bol byt na Cintorínskej 2933/13, Nitra, pričom kúpna cena 99 226 eur bola vyplatená pri podpise zmluvy Sviatkovým, hoci svedok Ing. Molnár tvrdil, že bola vyplatená iba suma 50 000 eur a zvyšok mal byť uhradený z finančných prostriedkov z úveru a keďže mu nebol poskytnutý uver, následne previedol kúpenú nehnuteľnosť darovacou zmluvou dňa 16.7.2012, avšak iba na manželku Jána Sviatka. S poukazom na vykonané dokazovanie, keďže bola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky a neexistencia takého majetku, ktorý by bol postihnuteľný, súd žalobe žalobcu v 1. rade vyhovel a určil, že predmetný úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca v 1. rade domáhal je neúčinný. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vznesené žalobcom v 2. rade (vypočutie ďalších svedkov) s poukazom na uvedené zamietol ako i ohľadom na tú skutočnosť, že súd ich nepovažoval za dôvodné vo veci vykonať.

30.Podľa §21 písm. d) zákona č. 586/2003 Z.z. zákona o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť.

31.Žalobcovia namietli prípustnosť právneho zastúpenia žalovaného, ktorý bol Okresným prokurátorom v Nitre, keďže žalobca v 2. rade podával trestné oznámenia a by mohol použiť informácie, ktoré získal. Súd však poukazuje, že v zmysle § 52 nebolo dôvodné rozhodovať o tejto námietke, a súd nie je oprávnený o námietke v tomto konaní rozhodovať s poukazom na vyššie cit. zák. ust.

32.Vzhľadom úspechu žalobcu v 1. rade v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi v1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže súd zamietol žalobu žalobcu v 2. rade, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.