Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Csp-21-2018.pdf
PDF · 89.2 KB
No categories available
10Csp/21/2018
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: L. P., S..XX.XX.XXXX, XXX XX W. Z. X, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 818 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.06.2016 zo zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Zamestnávateľ žalobcu Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažitková 4, 821 01 Bratislava, IČO:31 813 86 je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
III.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016 je neplatná. Zároveň, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
2. Podanú žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 02.06.2014 uzatvoril ako dlžník so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o úvere mu bolo poskytnutý úver vo výške 8 300 eur. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy , ktorá bola vopred pripravená zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
3. Nakoľko sa dostal do omeškania so splácaním úveru, žalovaný listom zo dňa 20.07.2017 vyzval zamestnávateľa žalobcu Y. S. M., Q. X, XXX XX M., E.: XX XXX XXX na vykonávanie zrážok.
4. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obch. zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci, Zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016 uzatvorená medzi ním ako žalobcom a žalovaným, sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Má za to, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a to v podstatných ustanoveniach predmetnej zmluvy. Za neprijateľnú podmienku je nutné považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy mu bola
daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktorú vnímal, že ide čisto len o Zmluvu o úvere. Zároveň nemal poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec nevnímal, že podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvu o úvere. Zmluva o úvere predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou. On ako dlžník tak svojím podpisom mohol len vopred pripravené a naformulované ustanovenia Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu iba ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy a takúto zmluvnú podmienku rozhodne nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je podľa jeho názoru v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako veriteľov pohľadávka bude zročná. Zrážky teda možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Zastáva názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 53 ods. 1 a ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je len neprimeranou požiadavkou veriteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je nutné považovať aj ustanovenie bodu 4.11 Zmluva o úvere, kde je ukotvená Rozhodcovská doložka. Predmetná rozhodcovská doložka nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná. Záverečné ustanovenia zmluvy o úvere predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok, pričom rozhodcovská doložka je doslova jej súčasťou. Mohol teda svojím podpisom túto rozhodcovskú doložku ako celok akceptovať alebo ju odmietnuť. Nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu iba ohľadom rozhodcovského konania a takúto zmluvnú podmienku rozhodne nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je podľa jeho názoru v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu, že rozhodcovská doložka mu nedáva možnosť na výber medi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Je toho názoru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016 neobsahuje náležitosti, ktoré by mala obsahovať v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa. Práve absencia náležitostí, ktoré by mala uzatvorená zmluva o úvere ako spotrebiteľská úverová zmluva obsahovať, tak spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o vydanie neodkladného opatrenia, žalobca v podanej žalobe uviedol, že skutkový a právny stav uvedený v podanom žalobnom návrhu umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu, bez možnosti zamedziť výkonu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v prospech žalovaného. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca neschválil postihnutie jeho majetku a neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré majú zabezpečiť nárok žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca má okrem žalovaného ďalších veriteľova snaží sa splácať aj tieto svoje dlhy, zároveň zo svojho príjmu musí hradiť všetky bežné a základné mesačné výdavky na svoj život. Zrážky v prospech žalovaného, ktoré vykonáva zamestnávateľ, dostávajú žalobcu do devastačnej finančnej situácie, keďže len základné a nevyhnutné mesačný výdavky na život žalobcu a jeho rodiny, ako aj splátky ostatným veriteľom, presahujú jeho príjmy. Zároveň má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom. Preto na základe uvedených skutočností, ktorým žalobca čelí, tak bez okamžitej úpravy právnych pomerov, na ktoré sa žalobca odvoláva v tomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, tak pokiaľ by súd tomuto návrhu nevyhovel, tak právo žalobcu je ohrozené a hrozí žalobcovi nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktoré spočíva v tom, že uvedené zrážky zo mzdy žalobcu dostávajú do devastačnej finančnej a životnej situácie, pričom ďalším dopadom pre žalobcu je, že nie je schopný platiť ďalšie aspoň čiastočné úhrady voči ostatným veriteľom, čím sú ostatní veriteľa znevýhodnení.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi doloženými navrhovateľom mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania.
19. Účelom neodkladného opatrenia je v zásade dočasná, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, aj trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán v konaniach o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery strán konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ustanovených pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s poukazom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/253/2016 z 22.12.2016, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/207/2016 z 01.12.2016, atď.)
20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné.
21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.
22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal).
24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, lebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C/30/12
- W. X./Pohotovosť, s.r.o.:
26. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať' predbežné opatrenie za účelom pozastavenie vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. "
27. Článok 4-14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súhlas v spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
28. Na základe predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 02.06.2016. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca preukázal, že jeho zamestnávateľ mu chce vykonávať zrážky zo mzdy s tým, že žalovaný požiadal o vykonávanie týchto zrážok písomne listom zo dňa 20.07.2017. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe uvedenej zmluvy o úvere je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytoval úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. Súd zhodnotil, že v konaní vo veci samej bude nutné podrobiť zmluvy o úvere súdnej kontrole, teda či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
29. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.
30. Súd v danom prípade zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a neodkladné opatrenia nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi účastníkmi.
31. Žalobkyňa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj žalobu vo veci samej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP bude o trovách rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).