Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3T-93-2014.pdf
PDF · 181.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a prísediacich Mgr. Juraja Čurillu a Ľudmily Dubeckej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. marca 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1) Ing. Z. X., J.. XX.XX.XXXX v Levoči, okres Levoča, trvale bytom N., W.. F. XXXX/XX, okres Spišská Nová Ves, zamestnanec 1. Ready, s. r. o. Smižany,
2) Ing. Z. Z., J.. XX.X.XXXX v Liptovskom Mikuláši, okres Liptovský Mikuláš, trvale bytom N. J. I., W.. J. S. XXXX/XX, okres Spišská Nová Ves, konateľ v spol. URANPRES, spol. s.r.o., Prešov, 3) Ing. S. E., J.. XX.X.XXXX v Ostrove, trvale bytom N. J. I., W.. Ľ. XXXX/XX, okres Spišská Nová Ves, dôchodca,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e
ako konatelia spol. URANPRES, spol. s. r.o., Fraňa Kráľa 2, Spišská Nová Ves (od 08.03.2013 so sídlom Čapajevova 29, Prešov), IČO: 316 768 55, v ktorej boli súčasne zodpovední za nakladanie s finančnými prostriedkami a rozhodovali o ich použití, po predchádzajúcej vzájomnej dohode
v bode 1a/
obžalovaní Ing. Z. X., F.. Z. Z. M. F.. S. E. neodviedli na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo zamestnancom spoločnosti zrazené z ich vymeriavacích základov podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákona, a to v nasledujúcom časovom období:
- dňa 24.07.2012 vo výške 48,16 €,
- dňa 26.07.2012 vo výške 4.834.55 €,
- dňa 10.08.2012 vo výške 1.891,31 €,
- dňa 17.08.2012 vo výške 76,85 €,
- dňa 03.09.2012 vo výške 4.868,34 €,
- dňa 04.09.2012 vo výške 586,27 €,
- dňa 13.09.2012 vo výške 1.337,51 €,
- dňa 20.09.2012 vo výške 510,03 €,
- dňa 21.09.2012 vo výške 58,30 €,
- dňa 24.09.2012 vo výške 104,24 €,
- dňa 27.09.2012 vo výške 790,44 €,
- dňa 01.10.2012 vo výške 300,54 €, v celkovej sume 15.406,54 €,
hoci v čase zrazenia poistného z miezd zamestnancov spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na jeho úhradu, pričom sumy zrazeného poistného použili neoprávnene na iný účel, čím teda Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, neodviedli zrazené poistené na sociálne poistenie v celkovej sume 15.406,54 €,
v bode 1b/
obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z.
neodviedli na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo zamestnancom spoločnosti zrazené z ich vymeriavacích základov podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákona, a to v nasledujúcom časovom období:
- dňa 27.02.2013 vo výške 114,04 €,
- dňa 28.02.2013 vo výške 117,13 €, v celkovej sume 231,17 €,
hoci v čase zrazenia poistného z miezd zamestnancov spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na jeho úhradu, pričom sumy zrazeného poistného použili neoprávnene na iný účel, čím teda Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, neodviedli zrazené poistené na sociálne poistenie v celkovej sume 231,17 €,
v bode 2
obžalovaní Ing. Z. X., F.. Z. Z. M. F.. S. E.
nezaplatili Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, v lehotách splatnosti podľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, a to v nasledujúcom časovom období za jednotlivé mesiace:
- za obdobie 06/2012 vo výške 35.702,79 € s lehotou splatnosti do 02.07.2012,
- za obdobie 07/2012 vo výške 29.766,11 € s lehotou splatnosti do 31.07.2012, spolu vo výške 65.469,28 €,
hoci v lehote splatnosti poistného spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na jeho úhradu, čím teda Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, nezaplatili poistené na sociálne poistenie v celkovej sume 65.469,28 €,
t e d a
v bode 1a/ a v bode 1b/
obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z. spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
v bode 2
obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z. spoločným konaním v značnom rozsahu nezaplatili splatné poistné na sociálne poistenie,
v bode 1a/
obžalovaný Ing. S. E.
spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
v bode 2
obžalovaný Ing. S. E.
spoločným konaním v značnom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie,
č í m s p á c h a l i
v bode 1a/ a v bode 1b/
obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z. pokračovací zločin neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 2 obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z. pokračovací prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
v bode 1a/
obžalovaný Ing. S. E.
pokračovací zločin neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
v bode 2
obžalovaný Ing. S. E.
pokračovací prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a za to
s a o d s u d z u j ú
1) Obžalovaný Ing. Z. X.: Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods.1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
2) Obžalovaný Ing. Z. Z.: Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods.1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
3) Obžalovaný Ing. S. E.: Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods.1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor okresnej prokuratúry podal na tunajší súd obžalobu na obvinených Ing. Z. X., F.. Z.Á. Z. v bode 1a, b) pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 2a, b) pokračovací zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 3 Tr. zákona formou spolupáchateľstva § 20 Tr. zákona, na obvineného Ing. S. E. v bode 1a) pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 2a) pokračovací zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:
obvinení ako konatelia spoločnosti URANPRES, spol. s r.o., Fraňa Kráľa 2, Spišská Nová Ves (od 08.03.2013 so sídlom Čapajevova 29, Prešov), IČO: 316 768 55, v ktorej boli zodpovední za nakladanie s finančnými prostriedkami a rozhodovanie o ich použití, po predchádzajúcej vzájomnej dohode:
Obvinení Ing. Z. X., F.. Z. Z. M. F.. S. E. v bode 1a/ neodviedli na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo zamestnancom spoločnosti zrazené z ich vymeriavacích základov podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákona, a to v nasledujúcom časovom období: dňa 24.07.2012 vo výške 48,16 €, dňa 26.07.2012 vo výške 4.834.55 €, dňa 10.08.2012 vo výške 1.891,31 €, dňa 17.08.2012 vo výške 76,85 €, dňa 03.09.2012 vo výške 4.868,34 €, dňa 04.09.2012 vo výške 586,27 €, dňa 13.09.2012 vo výške 1.337,51 €, dňa 20.09.2012 vo výške 510,03 €, dňa 21.09.2012 vo výške 58,30 €, dňa 24.09.2012 vo výške 104,24 €, dňa 27.09.2012 vo výške 790,44 €, dňa 01.10.2012 vo výške 300,54 €, dňa 19.10.2012 vo výške 5.438,11 €, dňa 27.11.2012 vo výške 390,99 €, dňa 19.12.2012 vo výške 6.245,87 € a dňa 15.01.2013 vo výške 5.776,20 € v celkovej sume 33.257,71 €.
Obvinení Ing. Z. Z. M. Q.. F.. Z. X. v bode 1b/ neodviedli na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo zamestnancom spoločnosti zrazené z ich vymeriavacích základov podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zákona aj dňa 22.02.2013 vo výške 13,16 €, dňa 27.02.2013 vo výške 114,04 € a dňa 28.02.2013 vo výške 117,13 €, v celkovej sume 244,33 €.
V oboch prípadoch v čase zrazenia poistného z miezd zamestnancov spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na jeho úhradu s tým, že sumy zrazeného poistného použili neoprávnene na iný účel.
Obvinení Ing. Z.J. X., F.. Z. Z. M. F.. S. E. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v bode 2a/ nezaplatili Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, v lehotách splatnosti podľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, a to za obdobie 06/2012 vo výške 35.702,79 € s lehotou splatnosti do 02.07.2012, 07/2012 vo výške 29.766,11 € s lehotou splatnosti do 31.07.2012, 08/2012 vo výške 22.081,44 € s lehotou splatnosti do 31.08.2012, 10/2012 vo výške 17.711,71 € s lehotou splatnosti do 30.11.2012, 11/2012 vo výške 16.933 € s lehotou splatnosti do 31.12.2012, spolu vo výške 122.195,43 €.
Obvinení Ing. Z. X. M. F.. Z.J. Z. v bode 2b/ nezaplatili Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, v lehotách splatnosti podľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie 12/2012 vo výške 15.849,60 € s lehotou splatnosti do 31.01.2013.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní, následne vypovedali obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z., obžalovaný Ing. S. E. využil svoje právo a nevypovedal.
Obžalovaný Ing. Z. X. priznal, že zo strany spoločnosti nebolo odvedené zrazené poistné na sociálne poistenie z miezd zamestnancov spoločnosti pre Sociálnu poisťovňu, pobočka v Spišskej Novej Vsi a tiež nebolo zaplatené poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ pre Sociálnu poisťovňu, pobočku v Spišskej Novej Vsi. Dôvodom bol nedostatok peňazí v spoločnosti, čo spôsobilo, že nemohli platiť pre sociálnu poisťovňu, daňový úrad a ďalšie náklady, ktoré boli potrebné na chod spoločnosti. To bol aj hlavný dôvod, prečo neplatili odvody uvedené v obžalobe. Spoločnosť bola dlhú dobu v strate, tým pádom sa to prejavilo v tom, že pohľadávky boli nízke a záväzky sa generovali. Prvoradým cieľom bolo spoločnosť zachrániť, spoločnosť robila rozpracované zákazky, ktoré si vyžadovali náklady.
V tej dobe stav pohľadávok a záväzkov bol v pasívnom čísle, kde dlžníci spoločnosti dlhovali okolo milión eur a spoločnosť dlžila veriteľom na záväzkoch cca 2 až 2 a pol milióna eur. So sociálnou poisťovňou bol dohodnutý splátkový kalendár na úhradu odvodov. Nesprávne bolo vyjadrenie znalkyne, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu predmetných odvodov, keďže znalkyňa neposudzovala celkový stav spoločnosti ohľadom finančných prostriedkov. Obdobne to bolo aj pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila k organizačnej zložke spoločnosti v Českej republike, keďže finančné presuny vrátane daňových a sociálnych spoločnosť nemohla uskutočniť, hoci organizačná zložka je samostatný právny subjekt, avšak spadá pod daňový režim Českej republiky. Pokiaľ by finančné prostriedky presunuli z organizačnej zložky na materskú spoločnosť, mohlo ísť o zvýhodňovanie veriteľov, a to aj napriek tomu, že z účtovného hľadiska je organizačná zložka majetkom spoločnosti a materská spoločnosť ňou plne disponuje. Organizačná zložka mala taktiež záväzky voči sociálnej poisťovne, ktorá bola povinná platiť, materská zložka nemala žiadny predpis, aby čerpala finančné prostriedky z organizačnej zložky. V dobe vypracovania znaleckého posudku v organizačnej zložke peniaze materská zložka nemala a nemala ani predpis, ako tie peniaze odtiaľ zobrať. Inými slovami neboli kompetencie na presun peňazí. Pokiaľ by teda znalkyňa vylúčila organizačnú zložku, došlo by sa k záveru, že peniaze neboli, mali ich málo, pretože materská spoločnosť bola v ekonomickej aj finančnej kríze, čo spôsobilo neplatenie odvodov. Robilo sa všetko preto, aby bola dohoda so sociálnou poisťovňou, aby sa počkalo, že keď naberú zdroje, tak budú splácať dlhy. V tej dobe obžalovaný vykonával funkciu finančného riaditeľa spoločnosti a bol konateľom spoločnosti, obžalovaný Ing. S. E. sa vzdal funkcie konateľa v priebehu januára 2013. Zodpovednosť nebola definovaná konateľstvom, ale organizačnou štruktúrou spoločnosti, v tejto štruktúre bol najvyšší riadiaci Ing. Z. Z. ako generálny riaditeľ, Ing. E. zodpovedal za výrobu. Keďže išlo o vážnu situáciu, obžalovaný ako finančný riaditeľ si nedovolil sám rozhodovať o tom, aké platby sa budú uhrádzať, a preto prakticky s cieľom zachovať chod spoločnosti, prakticky od apríla, mája 2012 rozhodovali kolektívne o platbách, to znamená, že každý z nich dal požiadavky na platby, on sám sa hlavne staral o daňové inštitúcie a poisťovne, potom to dali dokopy, urobili zoznam „a sme povedali, dobre, takto to dávame, mzdy dávame, odvody dávame, väčšinou to išlo čiastočne, keďže tých peňazí bolo málo, tak sme platili z požadovaných objemov štvrtinu, tretinu, polovicu, podľa toho, koľko tých peňazí sme mali“. O použití finančných prostriedkov rozhodovali skupinovo, obdobne sa takto rozhodlo o vyplatení miezd, a to na základe toho, koľko finančných prostriedkov mali. Mzdy vyplácali čiastočne, v jednom mesiaci dokonca mzdu vyplatili na 10 krát. V obdobiach uvedených v obžalobe bola zamestnancom vyplácaná mzda, čo bolo prvoradým cieľom. Mzda sa vypočítavala 10. až 12. dňa v mesiaci a súčasťou vypočítanej položky boli aj odvody a zrážky. Mzdy vyplácali po častiach vzhľadom na to, že súčasne platili aj iné záväzky, napr. energiu, pohonné hmoty. Čo ostalo, to sa uvoľnilo na odvody. Zamestnancom vyplácali čistú mzdu s tým, že prvoradá bola mzda pre ľudí, neexistoval vzorec, akým spôsobom vyplácali sociálnu poisťovňu, daňový úrad, záväzky voči dodávateľom. Vzhľadom na situáciu potom spoločnosť išla do reštrukturalizácie, kde podali príslušný návrh, pričom mzdu aj v období reštrukturalizácie zamestnancom vyplácali. Pokiaľ išlo o peniaze organizačnej zložky, tieto sa presúvali materskej zložke v súvislosti s platením služieb, ktoré materská zložka poskytovala organizačnej zložke. Organizačná zložka takto uhrádzala materskej spoločnosti záväzky, ktoré voči nej mala. Finančné prostriedky boli preto z organizačnej zložky presúvané vždy do výšky týchto záväzkov. Peniaze, ktoré platila organizačná zložka materskej spoločnosti boli významné pre materskú spoločnosť, organizačná zložka si platila dane sama za seba, materská spoločnosť mala voči nej iba pohľadávky. Koncom leta 2012 už voči organizačnej zložky pohľadávky nemali, hoci na začiatku roka to bolo okolo 2 miliónov českých korún a v lete 5-10 tisíc českých korún. Toľko peňazí dostali v priebehu asi pol roka od organizačnej zložky. Bol si vedomý, že sa odvody musia hradiť, avšak mali víziu, že hospodárske výsledky sa zlepšia a peniaze sa doplatia. Vedel o tom, že dlhujú sociálnej poisťovni napr. 58.000,- €, a keďže dlh voči poisťovni vnímal ako celok, nepozeral sa na jednotlivé obdobia. Vedel aj o výške dlhu voči sociálnej poisťovni za rok 2012, keďže účtovníčky mu predložili výkaz.
Obžalovaný Ing. Z. Z., konateľ spoločnosti uviedol, že firma bola v platobnej neschopnosti, znalecký posudok nebol komplexný, keďže riešil iba jedného veriteľa, neriešil napr. zmluvy o dielo, z ktorých vyplývali záväzky, sankcie a penále, neriešil záväzky organizačnej zložky v Českej republike. On sám bol generálnym riaditeľom a konateľom spoločnosti a v tom čase boli v spoločnosti traja konatelia, ktorí všetci mali právo konať samostatne. V predmetnom období, pokiaľ išlo o financie, rozhodovali konatelia spoločne vzhľadom na krízu spoločnosti, pokiaľ bolo všetko v poriadku, platobné veci mal na starosti finančný riaditeľ. Prakticky od mesiaca júl 2012 rozhodovali o úhradách záväzkov spoločne všetci. Pripravil sa súpis nutných platieb a povedali si, ako rozdelia finančné prostriedky, kam peniaze pôjdu. Zamestnancom bola vyplácaná čistá mzda. Prioritnou vecou boli odvody, použitie finančných
prostriedkov posudzovali komplexne s tým, že ich použili aj na potreby spoločnosti, napr. v súvislosti s dokončením akcie vodnej elektrárne. Aj svojim veriteľom uhrádzali platby čiastočne, a to podľa potrieb. Nebol si vedomý toho, či v predmetnom období dochádzalo k presunu finančných prostriedkov z organizačnej zložky na materskú spoločnosť, o použití finančných prostriedkov z organizačnej zložky rozhodoval vedúci tejto zložky, organizačná zložka o použití finančných prostriedkov materskú spoločnosť informovala a oni dávali na to súhlas. Pokiaľ organizačná zložka prosperovala, jej efekt spočíval v tom, že po zdanení materská zložka mohla použiť čistý zisk, hoci v tomto období organizačná zložka bola na tom ekonomicky zle. On sám vedel, že spoločnosť má dlhy voči sociálnej poisťovni, ktoré boli popísané v obžalobe, o tomto pravidelne rokoval s riaditeľom sociálnej poisťovne, kde boli uzavreté aj dohody. Predpokladal, že peniaze budú mať zo zákazky, ktorú vykonávali vo Fínsku a že vyrovnajú dlh aj za mesiace od júla 2012. Pokiaľ išlo o nízke sumy za jednotlivé mesiace, o takýchto „drobnostiach“ nevedel. S generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne riešili splátkový kalendár v súvislosti s plnením odvodov. Pohľadávka sociálnej poisťovni bola súčasťou reštrukturalizačného plánu, kde na základe toho boli platené splátky poisťovni.
Výpoveď obžalovaného Ing. S. E. z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, pričom z nej vyplynulo, že obvinený využil svoje právo a k veci nevypovedal.
Svedkyňa JUDr. N. N. - splnomocnená zástupkyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves na hlavnom pojednávaní potvrdila, že spoločnosť Uranpres, s.r.o. Spišská Nová Ves bola registrovaná v sociálnej poisťovni od 1.1.1991 ako zamestnávateľ, jej povinnosťou preto bolo prihlásiť zamestnanca, čo aj spoločnosť plnila. Keďže vyplácala zamestnancom mzdy, bola povinná mesačne predkladať sociálnej poisťovni mesačné výkazy, z ktorých vykazovala a vypočítala z vymeriavacích základov zamestnancom poistné, ktoré bola povinná platiť za zamestnancov a ako zamestnávateľ za seba. V rokoch 2012-2013 spoločnosť predkladala poisťovni výkazy poistného, od začiatku roka 2012 však bolo poistné plnené spoločnosťou oneskorene s tým, že za obdobie 6-8/2012 nebolo zaplatené vôbec. Spoločnosť viedla rokovanie s poisťovňou o povolení splátkového kalendára, žiadosť predložila na základe rokovania z 1.10.2012 dňa 19.10.2012, na čo bola poisťovňou vyzvaná, aby ju doplnila, v tomto období spoločnosť podala aj návrh na povolenie reštrukturalizácie, takže konanie o povolení splátkového kalendára stratilo zmysel, poisťovňa si pohľadávku prihlásila do tohto konania. V rámci reštrukturalizačného konania spoločnosť má dlh zaplatiť v desiatich polročných splátkach 15% dlžnej sumy, prvú splátku zaplatila 1.7.2014. Z hľadiska obžaloby sumu 3.102,80 € zaplatila 1.7.2014 a takú istú sumu dňa 22.12.2014.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Ing. G. G. - vedúci organizačnej zložky Českej republiky zamestnávateľa Uranpres, s.r.o. v Spišskej Novej Vsi, ktorý potvrdil, že jediným štatutárnym orgánom tejto zložky Českej republiky bol práve on, za svoju činnosť štatutára zodpovedal zakladateľovi firme Uranpres, s.r.o. Spišská Nová Ves. Vzhľadom na postavenie mohol vykonávať prevody peňazí na materskú spoločnosť, kde tieto prevody prebiehali po dohode s konateľmi spoločnosti v Spišskej Novej Vsi. V posudzovanom období sa aj organizačná zložka dostala do platobnej neschopnosti vzhľadom na to, že im nebol uhradený dlh od objednávateľov, takže jediné úhrady, ktoré vykonávali, boli úhrady miezd a odvodov v Českej republike. V rokoch 2012-2013 organizačná zložka ešte vykazovala zisk, i keď ekonomická situácia sa postupne zhoršovala, produkcia zisku mala klesajúcu tendenciu. Organizačná zložka vo vzťahu k zamestnancom si plnila odvodové povinnosti, účtovníctvo a podklady k zaplateniu miezd viedla materská spoločnosť, ktorá prostredníctvom počítačového systému potom zabezpečila finančné prostriedky pre zamestnancov. V minulých obdobiach dochádzalo často k prevodom finančných prostriedkov na Slovensko, kde sa vypomáhalo materskej firme, neskôr v dôsledku problémov to už tak nebolo. Aj v rokoch 2012-2013 dochádzalo k takýmto prevodom, a to v takomto prípade, ak materská zložka mala finančné záväzky splatené v Českej republike a pokiaľ mala organizačná zložka prostriedky na účte. Prevody peňazí sa uskutočňovali po porade s vedením spoločnosti, pričom išlo o rôzne sumy, niekedy 100.000,- Kč a niekedy aj 1.000.000,- Kč. Peniaze boli použité na úhradu záväzkov materskej firmy, materská firma si v podstate účtovala za služby, ktoré poskytovala organizačnej zložke. Peniaze sa používali na úhradu miezd, daní a aj odvodov.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika Ing. Zuzana Mesárošová, ktorá v prípravnom konaní podala znalecký posudok č. 6/2013 a jeho doplnok č. 1/2014. Znalkyňa potvrdila, že spoločnosť zrazila poistné z miezd zamestnancov poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, avšak poisťovni ich neodviedla. V tomto smere zrazenie povinných odvodov
za zamestnanca posudzovala ku dňu, kedy boli úplne doplatené, a teda nie tak, ako ich zrážal zamestnávateľ na základe výkazov Sociálnej poisťovne, ale na základe toho, ako boli v skutočnosti doplatené. Pokiaľ išlo o organizačnú zložku, v zmysle zákona o účtovníctve bola účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo ako celok, keďže organizačná zložka je súčasťou jedného účtovného celku. Organizačná zložka nemá svoju právnu subjektivitu a v zmysle zákona o účtovníctve spadá pod účtovníctvo materskej firmy. Takto sa nedá odčleniť majetok, ktorý patrí materskej firmy od organizačnej zložky, pokiaľ išlo o účtovníctvo. Preto v úvahu brala aj finančné prostriedky organizačnej zložky. Náklady alebo výnosy v materskej spoločnosti alebo organizačnej zložky nemala povinnosť zisťovať vzhľadom na predmet znaleckého posudku. Výška straty spoločnosti neznamená, že na účtoch a v pokladni spoločnosti nemuseli byť finančné prostriedky, keďže tieto sa dajú získať aj inými spôsobmi. Výška straty teda neodzrkadľuje výšku finančných prostriedkov. V jej znaleckom posudku sú uvedené závery týkajúce sa finančných prostriedkov na Slovensku a ďalej finančných prostriedkov organizačnej zložky v Českej republike, zo záverov znaleckého posudku sa dalo zistiť, či bol alebo nebol dostatok finančných prostriedkov vo výške povinných odvodov za zamestnanca a zamestnávateľa. Za zamestnávateľa je tam aj uvedený záver za materskú spoločnosť a potom za materskú spoločnosť aj organizačnú zložku. V doplnku znaleckého posudku je tabuľkový prehľad povinných odvodov za zamestnancov s vyznačením zostatkov finančných prostriedkov zisteného rozdielu medzi sumou finančných prostriedkov na centrále spoločnosti a zrazenými odvodmi s vyznačením, či boli zrazené, či bol dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, deň posledného doplatenia. V prípade, ak ku poslednému dňu doplatenia miezd nebola mzda doplatená v plnej výške, dostatok finančných prostriedkov znalkyňa neposudzovala. V doplnku znaleckého posudku zohľadnila novú skutočnosť, ktorá potvrdila viazanosť finančných prostriedkov na účet VÚB, kde podľa vyjadrenia banky s finančnými prostriedkami bolo možné disponovať iba po schválení banky v rámci jednej zákazky. Doplnok znaleckého posudku sa nelíši od pôvodného znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku pritom vyplynulo, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov v obdobiach popísaných v obžalobe na zaplatenie odvodov.
Z dodatku č. 1/2014, ktorý bol vypracovaný z dôvodu novozistenej skutočnosti, že podnikateľský subjekt nemohol voľne disponovať s finančnými prostriedkami na účte, keďže boli účelové viazané a ich použitie bolo podmienené súhlasom VÚB, ktorá súhlas dávala iba s financovaním konkrétneho diela (výstavba vodnej elektrárne Prakovce). Znalkyňa posudzovala iba dostatok disponibilných finančných prostriedkov, do ktorých neboli zahrnuté finančné prostriedky na účte, ktorý bol všeobecnou úverovou bankou viazaný. Posúdením finančných prostriedkov na účtoch a v pokladni okrem finančných prostriedkov na účte, ktoré boli účelovo viazané, znalkyňa dospela k záveru k bodu 1a,b), že ku dňu 24.7.2012 spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu nedoplatku zrazeného poistného na sociálne poistenie zamestnancov ku dňu posledného doplatenia celých miezd časti zamestnancom, obdobne to bolo v dňoch 26.7.2012, 10.8.2012, 3.9.2012, 4.9.2012, 13.9.2012, 20.9.2012, 21.9.2012, 24.9.2012, 27.9.2012, 1.10.2012, 19.10.2012. Vzhľadom na to, že dňa 9.11.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania, znalkyňa neposudzovala možnosť úhrady zrazeného poistného z doplatených miezd za zamestnancov za október a november 2012, avšak podnikateľský subjekt mal dňa 19.12.2012, 15. 1. 2013, 22. 2. 2013, 27. 2. 2013 a 28. 2. 2013 na účtoch v bankách a v hotovosti dostatok finančných prostriedkov.
K bodu 2a), b) podnikateľský subjekt v termíne splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa za obdobie 6/2012 - 8/2012 a 10/2012 - 01/2013 ku dňu 2.7.2012, 31.7.2012, 31.12.2012, 31.1.2013 nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného v materskej spoločnosti, avšak mal dostatok finančných prostriedkov v organizačnej zložke, v dňoch 31.8.2012 a 30.11.2012 mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného na účtoch v bankách a v hotovosti vzhľadom na konečné zostatky v materskej spoločnosti, dňa 28. 2. 2013 spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov a takýto nedostatok k tomuto dátumu bol aj v organizačnej zložke (podrobný prehľad tabuľky 20 a 21). Podnikateľský subjekt dňa 31.8.2012, 28.9.2012, 31.12.2012 mal aj dostatok finančných prostriedkov na úhradu miezd zamestnancov, ktoré neboli vyplatené. V mesiaci január 2013 došlo k postúpeniu pohľadávky úhrady miezd pre inú spoločnosť.
Až v štádiu hlavného pojednávania predložil súdu obhajca obžalovaných znalecký posudok znalkyne z Odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika Ing. Viery Pribylincovej č. 1/2015, na obsah ktorého ju následne na hlavnom pojednávaní aj vypočul. Znalkyňa v posudku a aj vo výpovedi potvrdila, že jej úlohou bolo vyjadriť sa k správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Zuzany Mesárošovej s tým, že trvá na záveroch znaleckého posudku. Znalkyňa uviedla,
že znalkyňa Ing. Zuzana Mesárošová nezhodnotila v znaleckom posudku výstupy údajov účtovníctva v členení podľa segmentov materskej spoločnosti a osobitne za účtovný okruh segmentu organizačnej zložky na území ČR. Účtovná uzávierka spoločnosti Uranpres bola overená auditorskou spoločnosťou, kde za účtovné obdobie roku 2012 vykázala stratu vo výške -1.589.098,- € a záporné imanie vo výške -1.330.266,- €, a to ku dňu 2.5.2013. Účtovná závierka ku dňu 31.12.2012 zobrazuje pravdivý verný obraz finančnej situácie spoločnosti. Ďalej poukázala na to, že v pôvodnom posudku do výpočtov neboli zahrnuté zostatky záväzkov voči veriteľom rovnakého postavenia osobitne za jednotlivé segmenty, a to najmä pokiaľ išlo o záväzky veriteľov rovnakého postavenia na území Českej republiky. Do výpočtu znaleckého dokazovania neboli zahrnuté záväzky z miezd, cestovných náhrad, odvodov dane zo mzdy za zamestnancov organizačnej zložky. Tieto bolo potrebné zahrnúť do výpočtov znaleckého dokazovania, keďže v rámci toho bol do finančných zdrojov zahrnutý aj finančný zdroj - bežný účet organizačnej zložky zriadený výlučne pre finančné potreby organizačnej zložky na území ČR. V znaleckom posudku nebola zohľadnená potreba finančných prostriedkov nevyhnutných na udržanie bežného chodu podnikateľskej činnosti spoločnosti, absentuje posúdenie a rozbor hospodárskeho výsledku spoločnosti. V období roka 2012 organizačná zložka vykazovala nedoplatky na poistných fondoch za jednotlivé kalendárne mesiace roka 2012. Každým jednotlivo nezaplateným mesačným dlžným poistným sa suma nedoplatku na poistnom kumulovala, pričom výpočet povinnosti platenia nedoplatkov poistného v porovnaní s finančnými zdrojmi spoločnosti v znaleckom dokazovaní nezohľadňuje kumuláciu nedoplatkov na poistnom neuhradených spoločnosťou za predchádzajúce obdobia. Spoločnosť pritom vykázala tieto kumulované nedoplatky v jednotlivých mesiacoch roku 2012 uvedených v hlavnej knihe spoločnosti. Preto bolo potrebné porovnať finančné zdroje spoločnosti s kumulovanými nedoplatkami na poistných fondoch a do nedoplatkov zahrnúť aj rovnaké záväzky z titulu zamestnávania za zamestnancov organizačnej zložky. Nezahrnutím týchto odvodov bol vyčíslený prebytok finančných prostriedkov nad záväzkami. Ďalej znalkyňa poukázala na to, že v súvislosti s reštrukturalizáciou a obmedzeniami ohľadom splácania záväzkov z predchádzajúceho obdobia, úhrada záväzkov, ktoré vznikli pred obdobím vstupu reštrukturalizácie nemala byť predmetom znaleckého dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné potvrdiť skutočnosť, že spoločnosť disponovala v overovanom období dostatočným objemom finančných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov tak, ako to bolo konštatované v pôvodnom posudku Ing. Zuzany Mesárošovej.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa záver doplnila tým, že spoločnosť bola predĺžená, kedy je majetok spoločnosti menší ako záväzky, ktoré spoločnosť vykazuje, vzhľadom na rozsah posudzovaných skutočností, ktoré mali byť posúdené ohľadom záväzkov, závery znaleckého posudku Ing. Zuzany Mesárošovej neboli správne. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť k otázke, v akých obdobiach bol konštatovaný dostatok finančných prostriedkov bez započítaných prostriedkov organizačnej zložky s tým, že to nebolo predmetom jej znaleckého skúmania. Podľa znalkyne by sa mal voliť postup kumulácie záväzkov od začiatku ich neplatenia, a to aj organizačnej zložky, kedy by vyšli iné výsledky. Znalkyňa pritom neposudzovala, či spoločnosť plnila nejaké záväzky s tvrdením, že to nebolo predmetom znaleckého dokazovania. Zároveň uviedla, že prostriedky spoločnosti na účte, ktoré aj vyčíslila znalkyňa Ing. Zuzana Mesárošová, spoločnosť mala. Znalkyňa pritom nevylúčila, že finančné prostriedky z organizačnej zložky mohli byť presúvané aj na materskú spoločnosť.
V nadväznosti na znalecký posudok Ing. Viery Pribylincovej požiadala obhajoba o doplnenie znaleckého posudku Ing. Zuzany Mesárošovej, ktorá následne vypracovala písomne 2. doplnok k znaleckému posudku pod č. 4/2016 a následne súd znalkyňu k jeho obsahu vypočul. Z výpovede znalkyne pritom vyplynulo, že vzhľadom na to, že jej zadávateľom neboli dané otázky týkajúce sa nevyhotovenia posudkov účtovania a vykazovania stavu majetku, záväzkov podľa segmentov, ďalej posudzovania záväzkov organizačnej zložky, nezohľadnenej kumulácie na poistnom neuhradených spoločnosťou za predchádzajúce obdobia, ďalej nezohľadnenie nákladov pre bežnú prevádzku spoločnosti, taktiež zhodnotenie toho, aké záväzky boli prednostne uhrádzané z finančných zdrojov v jednotlivých mesiacoch.
Z prečítanej výpovede svedkyne Ing. S. E. - manažérky klientských vzťahov VÚB, a.s., pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bola spoločnosť Uranpres, s.r.o. Spišská Nová Ves, išlo o bežný podnikateľský účet, ktorý bol predefinovaný na osobitný účet s obmedzeným disponovaním zo strany klienta, bol založený v súvislosti s financovaním projektu diela malej vodnej elektrárne Prakovce, ktoré bolo financované bankou, generálnym dodávateľom bola uvedená podnikateľská spoločnosť. Podľa zmluvy o financovaní č. 2/2006/ZFO boli úhrady platieb z
účtu vykonávané vo výške, na účel a v poradí, ako ich banka odsúhlasila, pričom odvodové povinnosti mohli byť súčasťou režijných nákladov, resp. osobných nákladov, hoci z uvedeného účtu boli prednostné uhrádzané záväzky voči subdodávateľom realizujúcich výstavbu malej vodnej elektrárne. Spoločnosť nemala na účte voľné finančné prostriedky, z ktorých by sa dali uhradiť naviac záväzky mimo projektu vodnej elektrárne.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplynulo, že obchodná spoločnosť s menom Uranpres, s.r.o. bola zapísaná dňa 17.8.1993, konateľmi spoločnosti bol Ing. Z. Z. - generálny riaditeľ, Ing. S. E. - výrobný riaditeľ a Ing. Z. X. - finančný riaditeľ,
- trestné stíhanie bolo iniciované Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves oznámením zo dňa 7.3.2013 o podozrení zo spáchania trestnej činnosti s prehľadom nedoplatkov predmetnej spoločnosti a mesačnými výkazmi poistného a príspevkov podnikateľského subjektu,
- správa VÚB, a.s. Spišská Nová Ves (č. l. 560) potvrdila, že ku dňu 4.11.2013 obchodná spoločnosť mala zriadený účet (súvisiaci s vyššie uvedenou zmluvou o financovaní),
- z dodatku č. 13 zo dňa 29.10.2010 v Zmluve o financovaní č. 2/2006/ZFO zo dňa 24.5.2006 a z ručiteľskej listiny č. 63/RL/2010 zo dňa 19.10.2010 vyplynulo, že z osobitného účtu vedeného vo VÚB, a.s., pobočka Spišská Nová Ves spoločnosť Uranpres, s.r.o. bola oprávnená použiť finančné prostriedky iba na dohodnutý účel súvisiaci s realizáciou diela malej vodnej elektrárne,
- z registračného listu zamestnávateľa Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že podnikateľský subjekt bol registrovaný ako zamestnávateľ,
- zo zoznamu záväzkov podnikateľského subjektu (č. l. 107-113) vyplynul stav záväzkov spoločnosti za jednotlivé mesiace posudzovaného obdobia,
- podnikateľský subjekt požiadal dňa 24.10.2012 Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves o splátkový kalendár v súvislosti s neodvedením povinných odvodov, čo odôvodnil v liste stratovou situáciou a platobnou neschopnosťou, dňa 5.11.2012 poisťovňa vyzvala na doplnenie žiadosti,
- zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti zo dňa 18.1.2013 vyplynulo, že Ing. S. E. sa vzdal funkcie konateľa dňom konania tohto zhromaždenia,
- zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti zo dňa 25.3.2013 vyplynulo, že od 25.3.2013 bolo schválené odvolanie Ing. Z. X. z postu konateľa uvedenej spoločnosti,
- z prehľadu nedoplatkov Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obchodná spoločnosť za obdobie 06/2012 - 01/2013 mala ku dňu splatnosti nedoplatok za zamestnancov v úhrnnej sume 55.071,65 €, za zamestnávateľa na poistnom 151.814,45 €, celkom bol predpísaný nedoplatok 206.853,24 €,
- z výpisov z účtov predložených obhajobou počas preštudovania spisu (č. l. 593-622) vyplynuli jednotlivé platby, ktoré obchodná spoločnosť a organizačná zložka realizovala,
- príloha vyšetrovacieho spisu obsahuje výpisy z jednotlivých účtov a finančné transakcie spoločnosti, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku č. 6/2013 Ing. Zuzany Mesárošovej,
- z potvrdení Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves (č. l. 749-750, 823, 856a) vyplynulo, že z obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania 9. 4. 2013 spoločnosť v súlade s reštrukturalizačným plánom spláca dlhované odvody, k 7.6.2017 uhradila 60% z pohľadávky, ku dňu 7.2.2018 bolo uhradených 80% z výšky pohľadávky určenej plánom,
- zo spisu Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26R 1/2012, že dňa 18.10.2012 dlžník - spoločnosť Uranpres, s.r.o. podala návrh na povolenie reštrukturalizácie podľa § 111 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu predĺženia, uznesením zo dňa 2.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.11.2012 bolo začaté voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26R 1/2012 dňa 10.12.2012 zastavené v podstate z dôvodu nejasnosti a nedostatočnosti reštrukturalizačného posudku, ktorý účtovne vychádza zo stavu k 31.7.2012, po odvolaní uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co KR 2/2013 zo dňa 8.2.2013 bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené,
- podľa výpisu Obchodného vestníka č. 89/2013 zo dňa 10.5.2013 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka spoločnosti Uranpres, s.r.o. Prešov v právnej veci navrhovateľa DÚHA, a. s. so sídlom Čapajevova 28, 080 01 Prešov, rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 1ER 3/2013 zo dňa 2.5.2013, z Obchodného vestníka č. 68/2013 zo dňa 9.4.2013 vyplynulo, že dňa 2.4.2013 Okresný súd Prešov začal reštrukturalizačné konanie voči uvedenej obchodnej spoločnosti,
- z reštrukturalizačného posudku č. 1/2013 vypracovaného správkyňou JUDr. X. A., ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R 3/2013 a ktorý slúžil ako podklad pre povolenie reštrukturalizačného konania, ktorý si vyžiadal súd (č. l. 858-859 a nasl.), vyplynula ekonomická situácia
spoločnosti dlžníka ku dňu 31.12.2012, kedy bolo konštatované, že dlžník bol v úpadku z dôvodu predĺženia a z dôvodu platobnej neschopnosti k 31.12.2012, tento stav nastal pred uvedeným obdobím, hoci ku dňu 31.12.2011 dlžník nebol v úpadku. Medzi najväčších veriteľov patrí aj Sociálna poisťovňa Spišská Nová Ves s pohľadávkami zo sociálneho a zdravotného poistenia vo výške celkom 188.158,32 €, pohľadávky zamestnancov v počte 210 spolu predstavujú sumu 205.915,94 €. Ku dňu 31.12.2012 mala spoločnosť peňažné prostriedky v pokladni vo výške 6.317,- € a na účte 32.698,- €, ďalšie peňažné pohľadávky boli vo výške 872.263,- €.
Na základe takto vykonaného konania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Na podklade výpisov z obchodného registra bolo preukázané, že v žalovanom období konateľmi spoločnosti Uranpres, spol. s.r.o. Spišská Nová Ves (od 8. 3. 2013 so sídlom Čapajevova 29, Prešov) boli obžalovaní Ing. Z. Z. - generálny riaditeľ, Ing. Z. X. ekonomický riaditeľ a Ing. S. E. výrobný riaditeľ. Zo zápisníc z valných zhromaždení tejto spoločnosti vyplynulo, že Ing. S. E. bol konateľom spoločnosti do 18.1.2013 a Ing. Z. X. do 25.3.2013. V súvislosti so žalovaným obdobím boli preto skutky v obžalobe rozdelené v nadväznosti na ukončenie činnosti konateľa Ing. S. E. ku dňu 18.1.2013, pričom v oboch bodoch 1a, b) obžaloba posudzovala neodvedenie odvodov zrazených zo miezd zamestnancov a v bodoch 2a, b) nezaplatenie tých odvodov, ktoré bol povinný platiť v lehote splatnosti zamestnávateľ.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2. 4. 2013 sp. zn. 1R 3/2013 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - predmetnej obchodnej spoločnosti, ktoré bolo povolené rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R 3/2013 dňa 2. 5. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10. 5. 2013.
Na podklade výpovede splnomocnenej zástupkyne Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Spišská Nová Ves JUDr. N. N., prehľadu nedoplatkov, mesačných výkazov bolo v konaní nesporne dokázané, že predmetná obchodná spoločnosť za obdobie od 06/2012 až 01/2013 mala poisťovňou predpísaný nedoplatok na odvodoch spolu 206.853,24 €. Zo znaleckého posudku Ing. Zuzany Mesárošovej k bodu 1a, b) vyplynulo, že uvedené odvody poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti boli zamestnancom spoločnosti zrazené z ich vymeriavacích základov, z ich hrubej mzdy, avšak neboli odvedené na účet sociálnej poisťovne, nebolo zároveň zaplatené poistenie v lehotách splatnosti, ktoré platí zamestnávateľ pokiaľ išlo o bod 2a, b). Uvedené skutočnosti neboli pred súdom spochybnené obžalovanými, obžalovaní priznali, že tieto finančné prostriedky neodviedli na účet sociálnej poisťovne, resp. ho neplatili, hoci o povinnosti plnenia týchto odvodov vedeli.
Povinnosť uvedené poistenie zaplatiť v bode 1a), 1b) im pritom vyplynula z ustanovenia § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v bode 2a), 2b) z ustanovenia § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podľa § 141 ods. 2 uvedeného zákona za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
Podľa § 143 ods. 2 uvedeného zákona poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zaúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
V zmysle § 144 uvedeného zákona sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec.
Zo znaleckého posudku Ing. Zuzany Mesárošovej bolo preukázané, aké odvody a v akej výške mali byť v jednotlivých mesiacoch spoločnosťou odvedené a zaplatené v prospech Sociálnej poisťovne a. s. pobočka Spišská Nová Ves, resp. na jej účet.
V bode 1a) v žalovanom období neboli odvedené odvody v sume spolu 33.257,71 €, z toho: dňa 24.07.2012 vo výške 48,16 €, dňa 26.07.2012 vo výške 4.834.55 €, dňa 10.08.2012 vo výške 1.891,31 €, dňa 17.08.2012 vo výške 76,85 €, dňa 03.09.2012 vo výške 4.868,34 €, dňa 04.09.2012 vo výške 586,27 €, dňa 13.09.2012 vo výške 1.337,51 €, dňa 20.09.2012 vo výške 510,03 €, dňa 21.09.2012 vo výške 58,30 €, dňa 24.09.2012 vo výške 104,24 €, dňa 27.09.2012 vo výške 790,44 €, dňa 01.10.2012 vo výške 300,54 €, dňa 19.10.2012 vo výške 5.438,11 €, dňa 27.11.2012 vo výške 390,99 €, dňa 19.12.2012 vo výške 6.245,87 € a dňa 15.01.2013 vo výške 5.776,20 €.
V bode 1b) neboli odvedené odvody v sume spolu 244,33 €, a to dňa 22.02.2013 vo výške 13,16 €, dňa 27.02.2013 vo výške 114,04 € a dňa 28.02.2013 vo výške 117,13 €.
V bode 2a) nebolo spoločnosťou zaplatené v lehotách splatnosti poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ spolu vo výške 122.195,43 €, a to za obdobie 06/2012 vo výške 35.702,79 € s lehotou splatnosti do 02.07.2012, 07/2012 vo výške 29.766,11 € s lehotou splatnosti do 31.07.2012, 08/2012 vo výške 22.081,44 € s lehotou splatnosti do 31.08.2012, 10/2012 vo výške 17.711,71 € s lehotou splatnosti do 30.11.2012, 11/2012 vo výške 16.933 € s lehotou splatnosti do 31.12.2012.
V bode 2b) nebolo spoločnosťou zaplatené v lehotách splatnosti poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie 12/2012 vo výške 15.849,60 € s lehotou splatnosti do 31.01.2013.
V konaní nebola sporná výška neodvedenia povinných odvodov a poistného, keďže obžalovaní nespochybnili ich výšku, a to ani na podklade dodatočne dodaného znaleckého posudku znalkyne Ing. Viery Pribylincovej. Súd nevzhliadol žiadne pochybnosti v súvislosti s určenou výškou týchto odvodov, ktoré neboli zaplatené obchodným subjektom, keďže ich výška vyplynula z údajov Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, pričom znalkyňa Ing. Zuzana Mesárošová v bode 1a), 1b) správne určila ich výšku k dobe celej vyplatenej mzdy zamestnancom, nie podľa doby, kedy ich zrazil zamestnávateľ, nebrala pritom v úvahu mzdy, ktoré neboli vyplatené celkom. Zo znaleckého posudku pritom vyplynulo, že tieto odvody boli zrazené z hrubých miezd zamestnancov, resp. z ich vymeriavacích základov, čo popísala aj obžaloba. Poistné, ktoré bol povinný platiť za zamestnancov zamestnávateľ, posudzovala pritom ku dňu ich splatnosti.
Obžalovaní sa v konaní bránili v podstate tým, že spoločnosť sa v súvislosti so svojim podnikaním dostala do ekonomických problémov a nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu týchto odvodov argumentujúc najmä záväzkami spoločnosti voči iným subjektom. Pre posúdenie tejto veci pritom nebolo potrebné súdu skúmať, z akých dôvodov k tomu došlo, hoci najmä obžalovaný Ing. Z. X. na to podrobne poukázal. Okolnosť, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov a poistného, popísala znalkyňa Ing. Viera Pribylincová vo svojom znaleckom posudku, ktorá takto podporila obranu obžalovaných. Pre trestnosť činu bolo pritom podstatné, či predmetná spoločnosť mala alebo nemala dostatok finančných prostriedkov buď na účtoch alebo v hotovosti na vykonanie odvodov alebo zaplatenie poistného za zamestnanca. V tomto smere znalkyňa Ing. Zuzana Mesárošová doplnkom znaleckého posudku č. 1/2014 správne vzala v úvahu, že spoločnosť nemohla voľne disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli viazané na účte vo VÚB, pobočka Spišská Nová Ves ohľadom malej vodnej elektrárne v Prakovciach, čím v podstate už v prípravnom konaní bola zohľadnená obrana obžalovaných vzťahujúca sa k tomuto účtu, čo potvrdila aj svedkyňa Ing. S. E. a príslušné zmluvy popísané v rozsudku vyššie.
V konaní bolo preukázané, že podnikateľský subjekt mal zriadenú organizačnú zložku v Českej republike, ktorej konateľom bol Ing. G. G., ako to vyplynulo aj z výpisu z obchodného registra. Dostatok finančných prostriedkov pritom znalkyňa Ing. Zuzana Mesárošová posudzovala aj s ohľadom na túto organizačnú zložku. Takto v podstate určila, že podnikateľský subjekt mal dostatok finančných prostriedkov na účtoch a v hlavnej pokladni materskej spoločnosti, s ohľadom aj na účet vedený v cudzej mene vo VÚB, a.s. a vo valutovej pokladni vedenej v mene CZK, čo prepočítala na menu euro. Dospela pritom k záveru, že za žalované obdobie v oboch bodoch mala posudzovaná spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov a na zaplatenie poisteného, ktoré je predmetom tohto konania, čo vyplynulo z prepočtu celkovej výšky finančných prostriedkov, ktoré mala spoločnosť k dispozícii oproti výške odvodov a poistného, ktoré bola spoločnosť povinná zaplatiť v prospech Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves.
Obžalovaní v konaní na svoju obranu argumentovali tým, že znalecký posudok Ing. Zuzany Mesárošovej nemal zohľadniť finančné prostriedky organizačnej zložky, ktorá je viazaná na Českú republiku a mala svoje vlastné záväzky. Zo znaleckého posudku k bodu 1a) však vyplynulo, že podnikateľský subjekt mal dostatok finančných prostriedkov v materskej spoločnosti s ohľadom na výšku, ktorú bol povinný odviesť ku dňu 24.7.2012, 26.7.2012, 10.8.2012, 17.8.2012, 3.9.2012, 4.9.2012, 13.9.2012, 20.9.2012, 21.9.2012, 24.9.2012, 27.9.2012, 1.10.2012, 19.10.2012, 27.11.2012, 19.12.2012, 15.1.2013, a teda počas celého žalovaného obdobia. K bodu 1b) vyplynulo, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov v materskej spoločnosti, obdobne ako dňa 27.2.2013 a 28.2.2013.
Pokiaľ išlo o bod 2a), za obdobie 06/2012 podnikateľský subjekt nemal v materskej spoločnosti ku dňu splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, avšak mal dostatok finančných prostriedkov v organizačnej zložke, obdobne tomu bolo aj ku dňu 31.7.2012 za obdobie 07/2012. Ku dňu 31.8.2012 za obdobie 08/2012 mal dostatok finančných prostriedkov na odvod už z finančných prostriedkov materskej spoločnosti, obdobne tomu bolo aj za obdobie 10/2012, za obdobie 11/2012 nemal v materskej spoločnosti dostatok finančných prostriedkov, avšak mal dostatok finančných prostriedkov v organizačnej zložke. V bode 2b) podnikateľský subjekt za obdobie 12/2012 ku dňu 31.1.2013 mal dostatok finančných prostriedkov pri súčte finančných prostriedkov materskej spoločnosti a organizačnej zložky.
Z tohto prehľadu teda vyplynulo, že podnikateľský subjekt v bode 2a) a 2b) nemal dostatok finančných prostriedkov v materskej spoločnosti za obdobie 06/2012, 07/2012 a 11/2012, obdobne v období 12/2012, v ostatných prípadoch mal dostatok finančných prostriedkov aj v materskej spoločnosti.
Obžalovaní sa v konaní bránili aj tým, že znalecký posudok nemal zohľadniť finančné prostriedky v pokladni a na účtoch organizačnej zložky v Českej republike, ale iba finančné prostriedky materskej spoločnosti v Slovenskej republike opierajúc sa aj o znalecký posudok Ing. Viery Pribylincovej. Poukázali na to, že finančné prostriedky nemohli použiť v podstate svojvoľne, organizačná zložka mala povinnosť platiť záväzky a odvody, dane vo vzťahu k orgánom Českej republiky, pričom komplikované bolo aj prípadné použitie prostriedkov tejto spoločnosti v prospech tzv. materskej spoločnosti.
V zmysle zákona o účtovníctve účtovná jednotka - Uranpres, s.r.o. je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. To znamená, že všetok majetok, ktorý má organizačná zložka je majetkom materskej spoločnosti vzhľadom k tomu, že v zmysle zákona o účtovníctve sa uvažuje iba s účtovnou jednotkou ako celkom. Tieto údaje z organizačnej jednotky sa v účtovníctve prenášajú aj do účtovnej závierky. Organizačná zložka nemá vlastnú právnu subjektivitu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam aj súd považoval za majetok materskej spoločnosti finančné prostriedky, ktoré boli v organizačnej zložke. Obranu obžalovaných v tomto smere nemohol súd akceptovať, nevynímajúc ani tvrdenia, že presun finančných prostriedkov v prospech materskej spoločnosti by bolo obtiažne. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. G. G., ktorý potvrdil, že v posudzovanom období dochádzalo k presunom finančných prostriedkov na materskú zložku, a teda logicky za účelom ich použitia, pričom v tomto období bola organizačná zložka aj v pomerne dobrej ekonomickej situácii. Nemožno preto akceptovať tvrdenia obžalovaných vzhľadom na teda právnu stránku veci vychádzajúc zo zákona o účtovníctve. Preto súd za správne považoval namietané postupy znalkyne Ing. Zuzany Mesárošovej, ktorá zohľadnila aj finančné prostriedky organizačnej zložky v súvislosti s platením odvodov a poistného materskou zložkou. Súd sa nestotožnil teda s výkladom obžalovaných, najmä Ing. Z. X., že materská spoločnosť nemohla použiť finančné prostriedky organizačnej zložky, pričom táto jej platila iba režijné náklady v súvislosti s vedením účtovníctva materskou spoločnosťou. Logika veci spočíva totiž v tom, že aj organizačná zložka sa zriaďuje za účelom vytvárania zisku, ktoré môžu byť použité aj pre potreby materskej spoločnosti, ktorá pôsobí na území iného štátu.
Z výpovede obžalovaných bolo dokázané, že práve oni ako konatelia spoločnosti sa dohodli, že vznikne medzi nimi navzájom dohoda o použití finančných prostriedkov. Takto sa spoločne rozhodli, že nebudú odvádzať predmetné odvody a platiť poistné, hoci ako potvrdil najmä Ing. Z. X. o existencii vedeli, keďže boli na to upozorňovaní najmä účtovníčkou. Podľa písomných dokladov, ktoré predložil Ing. Z. X., ako aj z výpovede obžalovaných vyplynulo, že uprednostnili úhradu záväzkov týkajúcich sa zabezpečenia chodu spoločnosti, na rozdiel od záväzkov, ktoré im vyplynuli v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves.
Povinnosť platiť odvody a poistné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení bola zákonnou povinnosťou, ktorú obžalovaní museli plniť. V danom prípade im nebolo dané na výber, či budú uhrádzať odvody, platiť poistné alebo prednostne uhrádzať náklady spoločnosti a záväzky. Tejto povinnosti ich nezbavoval ani fakt, že spoločnosť bola predĺžená (záväzky prevyšovali pohľadávky), čo bolo dokázané najmä tzv. reštrukturalizačným posudkom, ktorý bol podkladom pre schválenie reštrukturalizácie spoločnosti súdom v príslušnom konaní. V konaní preto nebolo pochybností, že obžalovaní boli povinní a mali platiť svoje zákonné povinnosti, a nie hradiť prednostne iné záväzky, hoci aj slúžiace pre potreby spoločnosti. Aj v tomto smere bola preto obrana obžalovaných pre súd neakceptovaná.
Z vykonaného dokazovania preto vyplynulo, že v posudzovanom období napriek tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na odvody a poistné, túto zákonnú povinnosť vyplývajúcu obžalovaným z ustanovenia § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 143 ods. 2 toho istého zákona neplnila z rozhodnutia obžalovaných, pričom finančné prostriedky použili na iný účel, a to na hradenie iných záväzkov spoločnosti.
V zmysle právnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 62/2011) je podnikateľský subjekt, a teda jeho štatutárny zástupcovia povinní organizovať svoju činnosť tak, aby došlo k pomernému uspokojeniu záväzkov, v danom prípade aby došlo aj k uspokojeniu záväzkov v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves.
Súd vzhľadom na to upravil predmetné skutky tak, že zohľadnil obdobie, kedy obžalovaní sa snažili organizovať podnikanie tak, aby mohli aspoň čiastočne uhrádzať pohľadávky poisťovne. V tomto smere súd vychádzal z návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ktorý bol podaný na Okresný súd Košice 1 dňa 18.10.2012, kde uznesením Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26R 1/2012 zo dňa 2.11.2012 bolo začaté reštrukturalizačné konanie (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.11.2012), a hoci uznesením toho istého súdu zo dňa 10.12.2012 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR/2/2013-520 zo dňa 8.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.2.2013. Súd teda posúdil, že v období od 18.10.2012 do 27.2.2013 obžalovaní organizovali svoje podnikanie tak, aby mohlo dôjsť k úhrade záväzkov spoločnosti, a to aj v prospech Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, vychádzajúc i z toho, že od zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania dňa 9.11.2012 v Obchodnom vestníku v období od 9.11.2012 do 26.2.2013, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania, spoločnosť nemohla voľne nakladať s finančnými prostriedkami podľa vlastnej úvahy kvôli ich zablokovaniu na účtoch. V tomto smere súd považoval obranu obžalovaných za dôvodnú.
Preto súd napriek tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, vypustil v bode 1a) obdobie od 19.10.2012 do 15.1.2013, v bode 1b) deň 22.2.2013, čím v bode 1a) upravil neodvedenú sumu poistného na 15.406,54 € a v bode 1b) na sumu 231,17 €. V bode 2a) vypustil obdobia 08/2012, 10/2012 a 11/2012, pričom nezaplatené poistné na sociálne poistenie takto predstavovalo sumu 65.469,28 €. Bod 2b) v rozsudku vypustil, a preto v rozsudku ustálil iba bod 2) namiesto jeho členenia na 2a a 2b.
Na podklade vykonaných dôkazov preto súd bezpečne zistil a ustálil, že skutky sa stali ako sú popísané v rozsudku, a že ich páchateľmi boli práve obžalovaní.
Súd vyhodnotil obranu obžalovaných ako právne irelevantnú, keďže obžalovaní pri dostatku finančných prostriedkov za obdobie ustálené v rozsudku, neplnili svoju zákonnú povinnosť, ktorá je popísaná vyššie. K tejto obrane súd dodáva aj to, že obdobie od 2.5.2013, kedy bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti, nebola predmetom tohto konania z hľadiska posúdenia neplatenia odvodov a poistného na podklade obžaloby (toto obdobie nebolo prokurátorom žalované), členenie výstupov z účtovníctva podľa jednotlivých segmentov, ako na to poukazovala znalkyňa Ing. Viera Pribylincová vo svojom znaleckom posudku, nemalo právny význam vzhľadom na nutnosť posúdenia ne(dostatku) finančných prostriedkov na účtoch a v pokladni, nelogickosť bola aj v poukazovaní na tzv. kumulované nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení v jednotlivých mesiacoch roku 2012, keďže bolo úplne zrejmé, že spoločnosť tieto záväzky neplnila vôbec z rozhodnutia konateľov, a to v akomkoľvek posudzovanom mesiaci. K znaleckému posudku Ing. Viery Pribylincovej súd poukazuje na jej nesprávny záver o
„nemožnosti posúdiť skutočnosť“, že obchodný subjekt disponoval v overovanom období dostatočným objemom finančných prostriedkov na úhradu záväzkov z poistenia, keďže znalkyňa iba kritizovala závery znalkyne Ing. Zuzany Mesárošovej bez doloženia vlastných podkladov, výpočtov alebo analýz oproti prehľadnému spracovaniu jednotlivých údajov, napr. v tabuľkách s poukázaním na ich zdroje Ing. Mesárošovou. Znalecký posudok Ing. Viery Pribylincovej bol spracovaný v čisto všeobecnej a teoretickej úrovni, a preto nebol presvedčivý. Nemožno opomenúť ani fakt, že znalkyňa riešila právne otázky, najmä podsúvala súdu, čo by mal posudzovať (napr. aj iné záväzky spoločnosti) pri skúmaní trestnej činnosti obžalovaných. Súd opakuje, že objektívne zistená predĺženosť spoločnosti nebola dôvodom pre konštatovanie, že subjekt nemal dostatok finančných prostriedkov na odvody a poistné.
Súd odmietol návrh obhajcu na doplnenie dokazovania pribratím ďalšieho znalca v súvislosti s posúdením zadlženosti a záväzkov spoločnosti, keďže vzhľadom na zabezpečenie znaleckého posudku z reštrukturalizačného konania, ktorý dali vypracovať práve obžalovaní, a ktorý dokumentuje stav spoločnosti práve v žalovanom období, bol tento návrh nepotrebný.
Keďže vina obžalovaných zo spáchania skutkov popísaných vo výroku rozsudku bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ich uznal za vinných.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaní Ing. Z. X. M. F.. Z. Z. v bodoch 1a) a 1b) naplnili skutkovú podstatu zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože pokračovacím spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Obžalovaní sa tohto trestného činu dopustili tým, že ako konatelia spoločnosti po spoločnej dohode aj s obžalovaným Ing. S. E. neodviesť splatné poistné na sociálne poistenie, toto neodviedli, pričom konali s cieľom, motívom zabezpečiť prednostne chod spoločnosti. Obžalovaní neplatili poistné vo väčšom rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona, keďže suma neodvedeného poistného presahovala sumu najmenej 2.660,- €. Pokračovanie v konaní vyplynulo z ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona vzhľadom na jednotiaci úmysel neodviesť odvody, časovú a miestnu súvislosť.
V bode 2) obžalovaní Ing. Z.J. X. M. F.. Z. Z. naplnili skutkovú podstatu prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným pokračovacím konaním v značnom rozsahu nezaplatili splatné poistné na sociálne poistenie. Uvedeného prečinu sa dopustili tým, že po spoločnom rozhodnutí aj s obžalovaným Ing. S. E. nezaplatili povinné splatné sociálne poistenie, ktorého platenie im vyplynulo zo zákona, pokračovanie v konaní vyplynulo z ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona vzhľadom na jednotiaci úmysel neplatiť poistné, ktoré má platiť zamestnávateľ za zamestnanca, časovú a miestnu súvislosť, teda neplatiť v jednotlivých po sebe idúcich mesiacoch pri vykonávaní činnosti obchodnej činnosti. Značný rozsah pritom vyplynul z ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zákona, kedy neodvedené poistné presiahlo sumu 26.600,- €.
Obžalovaný Ing. S. E. v bode 1a) naplnil skutkovú podstatu zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože pokračovacím spoločným konaním s ďalšími obžalovanými vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Tohto trestného činu sa dopustil tým, že ako konateľ spoločnosti po spoločnej dohode aj s obžalovanými Ing. Z. Z. M. F.. Z. X. neodviesť splatné poistné na sociálne poistenie, toto neodviedli, pričom konali s motívom zabezpečiť prednostne chod spoločnosti. Obžalovaný neodviedol poistné vo väčšom rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona, keďže suma neodvedeného poistného presahovala sumu najmenej 2.660,- €. Pokračovanie v konaní vyplynulo z ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona obdobne ako u spoluobžalovaných.
V bode 2) obžalovaný Ing. S. E. naplnil skutkovú podstatu prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným pokračovacím konaním s ďalšími obžalovanými v značnom rozsahu nezaplatili splatné poistné na sociálne poistenie. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že po spoločnom rozhodnutí s ďalšími konateľmi nezaplatili povinné splatné sociálne poistenie, ktorého platenie vyplynulo zo zákona, pokračovanie v konaní vyplynulo z ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona. Značný rozsah nezaplatenia poistného vyplynul z ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zákona, kedy neodvedené poistné presiahlo sumu 26.600,- €.
Všetci obžalovaní v súvislosti so spáchaním oboch trestných činov konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chceli neodvedením povinných odvodov a nezaplatením poistného porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem štátu na riadnom odvádzaní daní, poistného na sociálne poistenie. Obžalovaní sa rozhodli, že odvody a poistné nebudú platiť štátu a ich konanie bolo v príčinnej súvislosti s následkom spočívajúcim v porušení právnych predpisov.
Obžalovaný Ing. Z. X. nebol doposiaľ súdne trestaný, je ženatý a zamestnaný. V mieste bydliska neboli zistené závady v jeho správaní, nebol priestupkovo riešený.
Obžalovaný Ing. Z. Z. nebol doposiaľ súdne trestaný, je ženatý a zamestnaný. V mieste bydliska neboli zistené závady v jeho správaní, nebol priestupkovo riešený.
Obžalovaný Ing. S. E. nebol doposiaľ súdne trestaný, je ženatý a zamestnaný. V mieste bydliska neboli zistené závady v jeho správaní, nebol priestupkovo riešený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd v zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého spolupáchateľa prispelo k spáchaniu trestného činu. V tomto smere bola miera ich zavinenia rovnaká.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
U obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, a to, že pred spáchaním trestnej činnosti viedli riadny život, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zákona je, že spáchali viac trestných činov. Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona súd nezvyšoval a ani neznižoval zákonné hranice trestnej sadzby.
Obžalovaným uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona.
Súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom (3-8 rokov trestu odňatia slobody) bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Uvedenými okolnosťami odôvodňujúcimi použitie tohto ustanovenia bolo to, že obžalovaní ako konatelia firmy zamestnávajúcich väčšie množstvo zamestnancov sa snažili zabezpečiť pre nich mzdy, ktoré doplácali aj po častiach, pričom v súvislosti s reštrukturalizáciou spoločnosti podľa potvrdenia sa platia dlhované poistné a odvody podľa reštrukturalizačného plánu tak, že cieľom je aspoň pomerne uspokojiť štát.
Preto obžalovaným vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, a to primeraný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1
roka. Súd mal za to, že uvedený trest splní svoj účel vzhľadom na to, že u obžalovaných išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.