Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-287-2015.pdf
PDF · 97.24 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/287/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov matky: J.. F. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Jaňovkovou, Kolárska 4, Bratislava a otca W. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. X, C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Habáňovou, Orgovánová 190/4, Trenčín, o návrhu otca o úpravu styku a uloženie informačnej povinnosti matke a o návrhu matky na zákaz styku, takto
rozhodol:
I. Matka J.. F. R., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á od právoplatnosti tohto rozsudku písomne informovať otca W. Ď., nar. XX.XX.XXXX o zdravotnom stave, o školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX, a to vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.
III. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou R. z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 24.06.2015 sa otec v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. XXP/XX/XXXX domáhal úpravy styku s mal. R. na každú párnu sobotu v mesiaci od 8.00 hod. do 18.00 hod. a uloženia povinnosti matke informovať ho o podstatných veciach týkajúcich sa mal. R..
2. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa 15.10.2015 tunajší súd vylúčil návrh otca na určenie styku s mal. R. a uloženie povinnosti matke informovať otca na samostatné konanie.
3. Návrh odôvodnil tým, že pôvodným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nebol jeho styk s dcérou upravený. V čase keď sa dcéra narodila s jej matkou už netvorili pár. Po narodení dcéry začala matka robiť všetko preto, aby sa s dcérou prestal vídať. Neskôr sa odsťahovala do Bratislavy, kde žila v spoločnej domácnosti s partnerom. Nešlo jej vôbec o vytvorenie rodiny, ale len o dieťa. Otec uviedol, že postupne zanevrel a prestal matku kontaktovať on. Po celú dobu života ich dieťaťa, ho matka nikdy nekontaktovala, že by potrebovala niečo na dcéru uhradiť. Skôr mu nebrala telefón, keď jej volal. Keďže matka nechcela, aby ju akokoľvek kontaktoval, zanevrel a žije s pocitom, že má síce dieťa, ale len na papieri. Túto skutočnosť by rád zmenil.
4. Podaním, ktoré bol súdu doručené dňa 03.05.2016 matka s návrhom otca nesúhlasila a navrhla, aby súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Uviedla, že otec sa z vlastného rozhodnutia najmenej 12 rokov o dcéru absolútne nezaujímal, nemal s dieťaťom žiadny kontakt. Za celé obdobie neprejavil o dieťa ani len formálny záujem. Vinou otca sa žiadny vzťah s dcérou nevytvoril. Otec dieťa zavrhol ešte v útlom veku, keď ho súd v roku 2003 zaviazal na platenie výživného. Už vtedy sa vyjadril, že sa s dieťaťom nemieni stretávať. Na výchove dieťaťa sa vôbec nepodieľal, na úkor riadnej výživy dieťaťa, zveľaďoval vlastný majetok. Nikdy si nepodal riadny návrh na úpravu styku s dieťaťom, ale len ako jeden z argumentov v konaní o zvýšenie výživného povedal, že sa s dieťaťom vôbec nestýkal a chcel by to zmeniť. Matka uviedla, že podľa nej ide o akt pomsty za to, že si dovolila po 12 rokoch podať návrh na zvýšenie výživného. Otcov návrh nevychádza zo vzájomných citových väzieb, má zjavne šikanózny charakter a je snahou o negatívny zásah do psychiky maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom maloletej, listinnými dôkazmi založenými v spise, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. N.-XX zo dňa 26.03.2003 súd zveril mal. R. R. do výchovy a opatery matke, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.500,- Sk mesačne ( 49,79 eur), zročné výživné do 31.03.2003 v sume 7.450,- Sk /vyčíslené po započítaní sumy 13.000,- Sk/ povolil otcovi splácať v 300,- Sk mesačných splátkach popri bežnom výživnom od apríla 2003 vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2003. 7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2015 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. N.-XX zo dňa 26.03.2003 v časti o výživnom na maloletú R., kedy súd zvýšil výživné zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne. 8. Otec v konaní pred súdom zotrval na podanom návrhu, kedy žiadal upraviť styk s mal. R. na každú párnu sobotu v mesiaci od 08.00 hod. do 18.00 hod. a súčasne žiadal o uloženie povinnosti matke pravidelne ho informovať vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave dieťaťa, priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Uvedené informácie by mu matka mohla poskytovať telefonicky alebo na mailovú adresu. Uviedol, že už nadišiel čas, aby sa s dcérou spoznal. Uvedomuje si, že veľmi dlhú dobu preto nič neurobil, veľmi to ľutuje, avšak verí, že si nájdu k sebe cestu. Ak dcéra príde na stretnutie spýtal by sa jej kam by chcela ísť, ponúkol by jej napr. návštevu nejakého zábavného parku, akceptoval by, čo by chcela robiť. Od júna 2016 sa prostredníctvom úradu práce snažil o dohodnutie spolupráce s akreditovaným subjektom Orchidea za účelom nadviazania kontaktu s dcérou. Z dôvodu, že sa nepodarilo zabezpečiť písomný súhlas matky sa stretnutia neuskutočnili. Úrad práce mu oznámil, že za účelom sprostredkovania odborného poradenstva môže využiť aj služby úradu práce. Na psychológa, ktoré ho mu odporučil úrad práce sa mu nepodarilo nakontaktovať. Na telefón ani na mail nikto neodpovedal. V čase keď sa dcéra narodila bol veľmi mladý, bol sklamaný odchodom matky s dieťaťom do Bratislavy za iným mužom, neriešil kontakt s dcérou. Povedal si, že to nechá tak. Teraz už vie, že mal využiť možnosti, snažiť sa o kontakt s dcérou. Návrh na úpravu styku na súde nepodal skôr, príležitosť nadišla až keď matka podala návrh na zvýšenie výživného. O dieťati nemá žiadne informácie, poskytnutí informácii sa dožadoval, avšak neboli mu matkou dané. V súčasnosti si s dcérou píšu cez sms správy. V podstate sa nikdy v živote ešte nevideli. Dcéra mu nikdy sama nenapíše. Píše jej vždy on a dcéra mu odpíše, je to však strohé.
9. Matka v konaní pred súdom s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila, navrhla aby súd styk otca s dcérou zakázal. Uviedla, že návrh považuje za bezpredmetný, otec nemá k dcére vytvorený vzťah ani ona k nemu. Celé konanie otca považuje účelové. Vôbec nechápe ako si má R. vytvoriť vzťah k úplne cudziemu človeku, nemá záujem o stretnutie s otcom, vôbec ho nepozná. Všetky vyjadrenia otca sú založené na klamstvách, neustále ju osočuje. Otec podal návrh na úpravu styku potom ako ona podala návrh na zvýšenie výživného. Vždy sa o všetko musela postarať sama, otec nikdy neprejavil o dieťa záujem, platil len výživné, nikdy ich nekontaktoval. S otcom R. sa rozišli ešte v čase keď bola tehotná, ich vzťah bol veľmi krátky. R. sa narodila vo februári, do októbra bývala v Trenčíne. S otcom bývali na jednej ulici. Chodila sa prechádzať s kočíkom s dcérou, otec dieťaťa ju nikdy neoslovil, nikdy sa neprišiel na dcéru pozrieť a nikdy ju nepožiadal o stretnutie. Matka uviedla, že považuje za zbytočné styk upravovať, keďže R. sa nechce s otcom stretávať je pre ňu cudzím človekom a navrhla preto zakázať styk otca s R.. V časti o návrhu na uloženie povinnosti informovať otca, matka s návrhom otca súhlasila, kedy uviedla, že informácie môže otcovi poskytovať písomne na jeho adresu. Keby dcéra prejavila záujem, súhlasila by aby sa s otcom stretla avšak za jej prítomnosti. V súčasnosti vie o tom, že dcéra si s otcom píše sms správy. Vždy keď jej otec napíše, správu jej ukáže a opýta sa čo má urobiť a či má odpovedať. Ona jej vždy povedala, že je slušné poďakovať a tak mu dcéra odpíše. Otec sa o dcéru nikdy nezaujímal. Nemá k nej žiadny vzťah. Jeho návrh nevychádza zo vzájomných citových väzieb. Je to akt pomsty za to, že v predchádzajúcom konaní žiadala o zvýšenie výživného. Nie je v záujme dieťaťa narúšať jeho pokojné výchovné prostredie. Postup otca nebol vôbec dobromyseľný, ak by mal na pamäti záujem dieťaťa snažil by sa najprv napísať mne. On si však zohnal číslo rovno na dcéru a napísal priamo jej. Dieťa bolo v tom čase na prázdninách, keď jej došla správa od cudzieho človeka, ktorý tvrdil, že je jej otec. Bola veľmi zmätená. Dcéra je mimoriadne šikovná, navštevuje bilingválne gymnázium, má IQ 168. Je členkou Mensy . Je tak vyťažená, že nemá čas tráviť celú sobotu v podstate s cudzím človekom. Navštevuje krúžok športovej streľby, 3x do týždňa ma tanečnú, ktorú navštevuje už 12 rokov. Chodí na rôzne súťaže.
10. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd upravil styku otca, preto navrhol ponechať styk neupravený, návrh matky na zákaz styku považoval za neopodstatnený, tento navrhol zamietnuť. V prípade návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke mal za to, aby súd matke uložil povinnosť informovať otca o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. 11. Podľa správy z pohovoru zo dňa 28.04.2016, ktorý bol vykonaný s mal. R. prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, maloletá R. uviedla, že otca nikdy nevidela a trochu sa aj bojí s ním stretnúť. Je to pre ňu cudzí človek. Otec jej nikdy ani len nenapísal až do začiatku súdov. Prvý krát jej napísal až keď začal súd. Ona sama sa naňho nikdy nepýtala, ani sa o ňom nikdy nerozprávali, žila si vo svojom detskom svete. Ak by sa s ním mala stretnúť, tak len ak by pri tom bola aj mama.
12. Pri výsluchu maloletej R., vykonaného pred súdom dňa 22.02.2018 bez prítomnosti rodičov, maloletá R. uviedla, že chodí na španielske gymnázium, je členkou mensy. Testy do mensy spravila za 15 minút, ponáhľala sa ešte na majáles. Vyšlo jej IQ 168, najprv tomu neverila. Je dosť možné, že zo Slovenska je jedna z najmladších. V škole mala minulý rok samé jednotky, tento rok mala nejakú dvojku. Baví ju najviac matematika a chémia. R. mala vedomosť o tom, že predmetom výsluchu je otázka stretávania sa s biologickým otcom. Uviedla, že s otcom sa ešte nikdy v živote nevideli. Chcel sa raz stretnúť a dať jej darček, ale vtedy boli preč tak sa nestretli. Darček jej už potom neposlal. O otcovi mama moc nerozprávala, otec jej napísal sám. Vôbec nevedela čo mu má napísať, bolo to akoby prišiel ku nej úplne cudzí človek a povedal : Ahoj ako sa máš? Otec jej napíše k narodeninám a meninám, ona mu poďakujem a to je všetko. Písal jej aj k vysvedčeniu. Ona sama mu nenapíše, vôbec nevie čo by mu mala napísať, nevie ani aké má záľuby. R. uviedla, že otca vôbec nepozná a nevie ani o čom by sa s ním bavila. Je to pre ňu ako stretnutie s cudzím človekom. To akoby rovno prišla za cudzím človekom a povedala mu poďme spolu na kávu, povedzte mi niečo o sebe. Keby to bolo na nej, chce aby bolo všetko tak ako doteraz.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 38 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
20. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
21. Základným zmyslom zachovania práva na rodinný život podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zabezpečenie výchovy detí. Úlohou orgánov štátu je podporovať a chrániť práva vyplývajúce z rodinného života, v prípade zásahu do nich, preferovať záujmy detí, lebo jedným zo základných zmyslov a účelov rodinného života je výchova detí (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nielsen z 28. 01. 1988, Annuaire č. 144).
22. Pokiaľ ide o informačnú povinnosť, vychádzajúc z dikcie ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, vyplýva právo rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, byť pravidelne informovaný o maloletom dieťati, či domáhať sa tohto práva aj súdnou cestou. Samotný zákonodarca nešpecifikuje rozsah informovania o maloletom dieťati a bližšie nešpecifikuje intenzitu pravidelnosti týchto informácii. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky k uloženiu povinnosti matke pravidelne informovať otca o maloletom dieťati. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch, prospechu, školských aktivitách svojho dieťaťa. Každý z rodičov musí mať vedomosť napríklad o tom, že dieťa ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, akých vyšetrení sa má dieťa podrobiť, aké lieky užíva, kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu a u akého lekára, aké sú študijné výsledky dieťaťa, akých školských resp. mimoškolských aktivít sa dieťa zúčastňuje a pod. Z návrhu otca je zrejmé, že medzi rodičmi práve takáto komunikácia doposiaľ neexistovala. Nakoľko matka v priebehu konania s návrhom otca v tejto časti súhlasila, súd uloženie uvedenej povinnosti nepovažoval medzi rodičmi za sporné a uložil matke ako rodičovi do ktorého starostlivosti bolo dieťa zverené povinnosť uvedené informácie otcovi poskytovať v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.
23. V časti o návrhu matky na zákaz styku otca s dcérou, a návrhu otca na úpravu styku s dcérou súd oba návrhy zamietol. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zákaz styku je považovaný za výnimočné opatrenie, keďže predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom môže byť odôvodnený len vážnymi okolnosťami. Dokazovaním neboli zistené žiadne vážne okolnosti pre ktoré by mal byť styk otca s dcérou zakázaný a dokonca ani samotná matka na žiadne dôvody zákazu styku nepoukázala. Otec sa doposiaľ s dcérou ani len nestretol, takže je ťažko predstaviteľné aká je nevyhnutnosť takéhoto radikálneho zásahu do výkonu jeho rodičovských práv. Aj keď maloleté dieťa vyjadrilo obavu zo stretnutia s otcom, nebolo tomu tak z dôvodu hrozby ujmy na fyzickom zdraví alebo na psychickom zdraví dieťaťa, ale výlučne z dôvodu neexistencie vzájomných citových väzieb a z dôvodu, že otca vôbec nepozná. V tomto smere súd však poukazuje na to, že nemohol vyhovieť ani návrhu otca, ktorý požadoval upraviť jeho styk s dcérou na každú párnu sobotu od 08.00 hod. do 18.00 hod.. V súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa súd vypočul maloletú R.. Súd akceptoval názor maloletého dieťaťa a venoval mu patričnú pozornosť. Prihliadol na to, že maloleté dieťa je vo veku 16 rokov, kedy dokáže vyjadriť samostatne svoj názor. Zároveň súd vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého dieťaťa. Dieťa 16 rokov žije len s matkou, so svojím otcom sa nikdy v živote nestretlo, otec celé roky neprejavil záujem o úpravu styku s dcérou, žiadny vzťah otca s dcérou sa doposiaľ nevytvoril, otca s dcérou spája pokrvné puto bez akýchkoľvek citových väzieb. Súd ustálil, že keďže je maloleté dieťa vo veku 16 rokov, nie je daný dôvod na autoritatívnu úpravu styku dcéry s otcom, obzvlášť keď maloleté dieťa otca vôbec nepozná, okrem pár sms správ neudržiavajú pravidelný kontakt a maloleté dieťa sa samo vyjadrilo, že biologický otec je pre ňu úplne cudzí človek, ktorého ona sama nikdy nekontaktuje a vôbec si nevie predstaviť o čom by sa s týmto cudzím človekom bavila. Uviedla : "keby to bolo na mne, chcem aby bolo všetko tak ako doteraz". Otec si musí v tomto smere uvedomiť, že autoritatívne nariadenie styku v tomto špecifickom prípade by sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na kvalite styku. Hoci sú súdy povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, je ťažko predstaviteľné, že súd je tou autoritou, ktorá dokáže rozkázať ľudským citom a vytvoriť citové väzby tam, kde neboli za celé roky budované, zvlášť keď už ide o dieťa blízke veku dospelosti.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.