Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-58-2017.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: B.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX M. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.01.2017, č. k. 19C/487/2015 - 57 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku II.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 968 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 22.01.2016 do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ustanovenia § 53 a § 451 Občianskeho zákonníka.
3. Vychádzal z názoru, že predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv. Poukázal na to, že žalovaný nekalou obchodnou praktikou tzv. označením krížika v kolónke formulárovej zmluvy chcel vylúčiť účinnosť zákona o spotrebiteľskom úvere na predmetný právny vzťah, pretože niet dôvodu, aby fyzická osoba, ktorá berie úver na účely preklenutia ťaživej finančnej situácie, čo bol nepochybne prípad žalobkyne, chcela a požadovala úver pre účely zamestnania. Definícia spotrebiteľa v negatívnom vymedzení znamená, že ak úver je ponúkaný alebo poskytnutý okrem iného na účely zamestnania, zmluvná strana sa za spotrebiteľa nepovažuje - avšak preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje dôkazným bremenom veriteľa a nie dlžníka a v danom prípade len poukazom na vyplnenie kolónky krížikom nemožno vylúčiť ochranu žalobkyne ako spotrebiteľky v danom právnom vzťahu. Považoval uzavretú zmluvu za absolútne neplatnú pre neexistenciu podstatnej náležitosti zmluvy o úvere a to uvedenie úrokovej sadzby uvedením akéhosi poplatku, ktorý nie je špecifikovaný a nie je zrejmé, čo tento poplatok obsahuje. Úver zo zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje ako podstatnú náležitosť výšku
úrokovej sadzby sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, avšak v danom prípade žalovaný nahradil úrok poplatkom a obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch chcel dosiahnuť úhradu takého plnenia, na ktoré nemá nárok. Takýto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu patria žalobkyni nároky z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a týmto obohatením je nesporne suma 968 eur, na ktorú nemá žalovaný žiaden právny nárok a má povinnosť ju žalobkyni vrátiť. Ohľadom námietky premlčania sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym zdôvodnením žalobkyne a poukázal na ustálenú prax súdov o rešpektovaní desaťročnej premlčacej lehoty, keďže nepochybne žalovaný úmyselne nekalou obchodnou praktikou mienil dospieť do právneho stavu, aby žalobkyňa sa nedomáhala ochrany spotrebiteľky a zaplatila nielen požičanú sumu ale aj poplatok na ktorý nemá nárok a to namiesto úroku vo výške nie úžernej a drakonickej.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné odôvodnenie, najmä tým, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekritický prevzal argumentáciu žalobcu, čim odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že napriek tomu, že bol súd prvej inštancie zaviazaný k vysporiadaniu sa s námietkou premlčania, neuvádza nové skutočnosti podporujúce jeho tvrdenia, a preto žalovaný opätovne namieta nepreskumatelnosť. Bol toho názoru, že žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Požadovaný nárok žalobkyne je premlčaný z dôvodu, že k premlčaniu došlo ako i subjektívnej lehote v celom rozsahu a to dňa 23.04.2015. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok až dňa 11.12.2015, a teda ak by došlo k dobrovoľnému zaplateniu zo strany žalovaného, zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie, nakoľko by sa obohatil o peniaze bez právneho dôvodu. Žalobkyňa nijako skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty. Uviedol, že zmluva o úvere č. 802200182 má charakter zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka a preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju osobnú potrebu. S tvrdenia žalobkyne, že si nevedela prepočítať koľko preplatí na úvere sa javia ako účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu, nakoľko na prednej strany úverovej zmluvy je jasne stanovená celková suma úveru 1000 eur, zvýšená o poplatok vo výške 968 eur, t.j. celkovo zaplatiť 1968 eur. Mal za to, že celková suma, ktorú mal zaplatiť žalobca je vysvetlená jasne, určite a zrozumiteľné. Z definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následné použité. V rámci postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobru vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Vo vzťahu ku poplatku za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou uviedol, že žalobkyňa znáša v tomto smere bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia peňažných prostriedkov išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovné uvádza. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rázne odmietol, že zmluvná podmienka, uvedená v zmluve o úvere č. 802200182, tykajúcej sa administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Pri otázke neplatnosti zmluvy ako celku žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Žalobkyňa teda nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by sa mohla odvolať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
8. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu dňa 14.06.2011 uzatvorili zmluvu o úvere č. 802200182, na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver vo výške 1000 Eur, za poplatok - odplatu 968 Eur, ktorú v zmysle bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v 1/3 tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok, a ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 12 mesačnými splátkami po 164 Eur počnúc dňom 15.07.2011. Celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému 1.968 Eur.
11. V zmluve o úvere č. 802200182 z 14.06.2011 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) neboli vyplnené. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. Je síce pravdou, vychádzajúc z obsahu úverovej zmluvy, že v tejto je vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru označené políčko identifikujúce účel „na výkon zamestnania“, avšak s prihliadnutím na skutkové okolnosti, ktoré dôvodne vzal do úvahy súd prvej inštancie pri posudzovaní daného vzťahu medzi stranami sporu je zrejmé, že uvedený údaj nie je v súlade so skutočným stavom. Žalobkyňa totiž úver nečerpala na účely jej zamestnania, ako sa uvádza v zmluve, ktorá jej bola takto vyplnená predložená k podpisu, ale za účelom krytia nepriaznivej finančnej situácie v jej domácnosti. Odvolací súd sa plne identifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že pri pochybnosti o obsahu zmluvy v tom smere, či bol úver poskytnutý o.i. na výkon zamestnania, ako je uvedené v úverovej zmluve v posudzovanej veci, je namieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver), čiže veriteľa. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa.
12. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.
13. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č.250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
14. Správnym je záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na to, je správny záver súdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.
15. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
16. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 14.06.2011. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 11.12.2015. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Odvolací súd zároveň odkazuje na výpoveď žalobkyne o tom kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, čím preukázala dodržanie subjektívnej premlčacej lehoty (november 2015 od Združenia na ochranu spotrebiteľa). Preto právo žalobkyne nie je premlčané ani v subjektívnej 2-ročnej lehote podľa § 107 ods. 1 Obchodného zákonníka..
17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného tykajúcim sa neprijateľnosti administratívneho poplatku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a preto sa nimi nezaoberal.
18. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie mal vysloviť za neplatnú len časť právneho úkonu, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od
ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu, a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade preto bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Túto dohodu považoval dôvodne okresný súd za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov, a podľa obsahu ju nebolo možné deliť v zmysle námietky odvolateľa (k uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
19. Dôsledkom neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o úvere je v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka to, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa takejto zmluvy dostal.
20. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že zo strany žalovaného bola poskytnutá žalobkyni suma 1000 Eur, žalobkyňa plnila z titulu uzatvorenej zmluvy žalovanému čiastku 1.968 Eur, a preto suma 968 Eur zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobkyni vrátiť, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie (§ 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka).
21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, upravené v § 220 ods. 2 C.s.p. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel.
22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok okrem výroku II. ako vecne správny potvrdil
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).