Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/420/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Obec Turňa nad Bodvou, IČO: 00691313, zast. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Košice, Južná trieda 1, proti žalovaným 1/ MARBO CAR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinov, Sedmokrásková 6, IČO: 36672700, zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom Košice, Zvonárska 8 a 2/ Jobkompas, s.r.o., so sídlom Košice, Moskovská trieda 1, IČO: 36424781, zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, Košice, o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 45C 80/2010-159 z 29.4.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Pripúšťa zmenu strany sporu tak, že do konania namiesto žalovaného 1/ PALIKO s.r.o., so sídlom Košice, Južná trieda 78, IČO: 36193127 vstupuje MARBO CAR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinov, Sedmokrásková 6, IČO: 36672700, s ktorým pokračuje v konaní.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným (v čase vyhlásenia rozsudku bol žalovaným 1/ pôvodný žalovaný PALIKO s.r.o., so sídlom Košice, Južná trieda 78, IČO: 36193127) trovy konania, každému z nich po 2.901,97 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Košice - okolie sa pod sp. zn. 17Cb/38/2006 viedlo konanie o zaplatenie 134.571,46 € z dvoch samostatných právnych vzťahov opierajúcich sa o zmluvu o dielo medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 sp. zn. 3Cob/61/2009-222 z 11.3.2010, doručenom žalobkyni 16.4.2010, bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Aj keď žalobkyňa uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach napadla dovolaním, tento bol ku dňu podania tejto žaloby právoplatný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že 11.5.2010 jej bolo listom zo 7.5.2010 oznámené (bez pripojenia zmluvy o postúpení) postúpenie pohľadávky z firmy PALIKO s.r.o. na žalovaného 2/. Z jeho obsahu vyplýva, že raz je predmetom postúpenia dlh vo výške 134.571,46 € a je potrebné plniť žalovanému 2/ a raz je predmetom postúpenia podľa posledného odseku pohľadávka a príslušenstvo, ktoré tvorí úrok 6 %. Toto podanie je podľa žalobkyne zmätočné, zavádzajúce, nevykonateľné a nespĺňajúce zákonom vyžadované náležitosti pre uvedený druh zmluvy, keď nie je možné vyvodiť, čo je predmetom postúpenia, aký je rozsah postúpenia dlhu a možno sa domnievať,

že ide o právny úkon, ktorým sa obchádza platná právna úprava a kroky žalovaného 1/ (pôvodného, pozn. odvolacieho súdu) sú len účelové. Tvrdila, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovanými neexistuje v tej podobe, v akej bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a ide o simulovaný právny úkon smerujúci k vzájomnému obohateniu sa žalovaných na úkor obce a verejných financií. Poukázala na § 39, § 524 ods. 1, 2 a § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatovala, že na činnosť obce je potrebné aplikovať zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov. S poukazom na citovanú právnu úpravu je podľa žalobkyne postup žalovaného 1/ a žalovaného 2/ obchádzaním platných právnych úprav a toto konanie je potrebné podriadiť pod § 39 Občianskeho zákonníka ako nulitný právny akt. Žalobkyňa vyjadrila názor, že zmyslom postupu žalovaného 1/ je účelovo presunúť nároky vyplývajúce z rozsudkov súdov na tretie osoby, aby bola do budúcnosti vylúčená možnosť uplatňovať zodpovednosť v nadväznosti na uvádzané skutočnosti.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa zhodne vyjadrili, že zmluva o postúpení pohľadávky je v súlade so zákonom. Poukázali na to, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, o ktorej právoplatným rozsudkom rozhodol Okresný súd Košice - okolie v konaní 17Cb/38/2006, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Košiciach sp. zn. 3Cob/161/2009. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V žalobe absentujú akékoľvek skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobným určovacím petitom možno dosiahnuť odstránenie údajnej neistoty v akomkoľvek právnom vzťahu žalobkyne. Navrhli, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, kým Najvyšší súd SR rozhodne o dovolaní podanom žalobkyňou proti rozhodnutiam, ktoré zakladajú titul pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie uznesením 45C/80/2010-33 zo 16.2.2011 prerušil konanie vo veci do právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Cob/61/2009-222 z 11.3.2010 vo veci zaplatenia sumy 134.571,46 € s prísl.

5. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/61/2009-222 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obdo 20/2010-249 z 30.6.2011 a vrátení veci na ďalšie konanie, Krajský súd v Košiciach uznesením 3Cob/203/2011-266 z 30.3.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie 17Cb/38/2006-183 z 30.3.2009 v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

6. Okresný súd Košice - okolie uznesením 17Cb/38/2006-311 z 10.12.2012, právoplatným 29.1.2013, konanie zastavil a žalobcovi (PALIKO s.r.o., pozn. odvolacieho súdu) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej (Obec Turňa nad Bodvou) trovy konania 9.228,96 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 29.1.2013. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 134.571,46 € s prísl. Žalobca (PALIKO s.r.o.) podaním, ktoré bolo súdu doručené 31.8.2012, oznámil, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku 17Cb/38/2006-183, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob/61/2009-222 z 11.3.2010, došlo prostredníctvom exekučného konania k uspokojeniu celej jeho pohľadávky, preto vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

7. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného uzavrel, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k postúpenou pohľadávky priznanej žalovanému 1/ rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie 17Cb/38/2006-183 z 30.3.2009, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11.3.2010 sp. zn. 3Co/61/2009-222. Postúpenie pohľadávky žalobkyni ako dlžníčke, v súlade s § 526 ods. 1 oznámil žalovaný 1/ (postupca). Uvedenými rozhodnutiami priznané plnenie voči žalobkyni v čase postúpenia existovalo a následne, keďže šlo o judikovanú pohľadávku v tom čase právoplatne priznanú rozhodnutím súdu, bola uvedená pohľadávka vymožená v exekučnom konaní a 15.8.2011 pripísaná na účet postupníka, čím dlh žalobkyne voči žalovanému 2/ zanikol.

8. Právne vec súd posudzoval podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a s poukazom na ustálenú súdnu prax pri rozhodovaní o určovacích žalobách konštatoval, že prvotným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia

naliehavého právneho záujmu, pričom ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je zároveň vylúčené, aby sa zaoberal vecou samou. Súd vychádzal z toho, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nutnosť v žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých jeho danosť vyplýva, spočíva výlučne na žalobkyni. Konštatoval, že žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem odôvodnila skutočnosťou, ako konajúce súdy (Okresný súd Košice - okolie a Krajský súd v Košiciach) rozhodli o nároku žalovaného 1/ proti žalobkyni (v spomínaných konaniach v postavení žalobca PALIKO s.r.o. a žalovaná obec) a tým, že uvedené rozhodnutia boli následne zrušené Najvyšším súdom SR, resp. Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku. Žalobkyňa za zásadnú považovala okolnosť, že ešte počas dovolacieho konania, v ktorom bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušený (Najvyšší súd SR rozhodol 30.6.2011, na odvolací súd bolo uznesenie doručené 19.8.2011, na okresný súd 31.8.2011) a ešte pred doručením uznesenia účastníkom, došlo 15.8.2011 k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 2/ v exekučnom konaní. Naliehavý právny záujem odôvodňovala aj absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, keďže šlo o pohľadávku proti obci a táto mala byť uspokojená z prostriedkov verejných financií v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. K takto zdôvodnenému naliehavému právnemu záujmu súd uviedol, že žalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku žalobcovho právneho záujmu na takomto určení postačí také správanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo ohroziť jeho právne postavenie. Určovacia žaloba je tak prostriedkom poskytnutia ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než dôjde k ohrozeniu jeho právneho postavenia, čím mu bude poskytnutá preventívna ochrana. Vo vzťahu k preventívnemu charakteru určovacej žaloby súd argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96, podľa ktorého určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.

10. V prejednávanej veci vo vzťahu k samotnému postúpeniu pohľadávky a okolnostiam, za akých k nemu došlo, ktorými žalobkyňa odôvodňuje naliehavý právny záujem, súd uzavrel, že za danej skutkovej situácie žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že aj v prípade neplatnosti (alebo dokonca absencie, napr. ak by išlo o ničotný právny úkon) zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník tretej osobe (postupníkovi) dlh s účinkami aj pre postupcu. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je z hľadiska účinku splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi nerozhodná, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Za situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi i v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (R (ČR) 16/2004). K splneniu dlhu dôjde, aj keď zmluva postúpení pohľadávky je neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 293/2002). Podľa názoru súdu preto otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom so záverom, kto je skutočným veriteľom pohľadávky. Dlžník nemá na určení neplatnosti takejto zmluvy naliehavý právny záujem, keďže ani prípadné určenie neplatnosti zmluvy nemá na existenciu jeho záväzku žiaden vplyv. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka dlžníkovi voči postupníkovi neprislúcha (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 1328/2007). Pokiaľ dlžník nemôže namietať neplatnosť zmluvy v prípade, že postúpenie mu bolo oznámené postupcom v konaní, ktorého predmetom je plnenie z postúpenej pohľadávky postupníkovi, právo domáhať sa určenia neplatnosti postúpenia nemá ani podaním určovacej žaloby. Ani prípadným vyslovením neplatnosti zmluvy totiž nedôjde k zmene jeho právneho postavenia ani k zániku existencie záväzku ako takého, a teda nemôže mať naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Pokiaľ je z hmotnoprávneho hľadiska vylúčená možnosť

namietať neplatnosť takejto zmluvy, od počiatku potom chýba aj naliehavý právny záujem na takomto určení.

11. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že dlžník v prípade preukázania postúpenia pohľadávky postupcom (ako v prejednávanom prípade), nemôže nijakým spôsobom namietať voči postupcovi a postupníkovi neplatnosť postúpenia a ani sa domáhať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou prípadov uvedených v § 525 ods. 1 a 2 OZ.

12. K argumentu žalobkyne, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s týmto ustanovením OZ, a preto je absolútne neplatné, keďže pohľadávka mala byť uspokojená z prostriedkov verejných financií patriacich obci, čím je podľa žalobkyne sám o sebe preukázaný naliehavý právny záujem, súd poukázal na rozhodnutie publikované pod R 46/2009, podľa ktorého návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže v takom prípade podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem; nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Súd z toho vyvodil, že aj v prípade oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ako argumentuje žalobkyňa), je nevyhnutné preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne na požadovanom určení.

13. Úvaha o neistom alebo zhoršenom právnom postavení dlžníka by v prípade takejto absolútnej neplatnosti zmluvy mohla prichádzať do úvahy v súvislosti s otázkou, komu je dlžník povinný plniť (pokiaľ k splneniu záväzku nedošlo). Žalobkyňa by teda mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, aby zistila, kto je jej veriteľom na základe hmotnoprávneho posúdenia žaloby, (či je takáto zmluva platná alebo nie) a teda, či pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, mohla byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ako je to v tomto prípade).

14. Za danej skutkovej situácie vzhľadom na splnenie a zánik záväzku žalobkyne takáto úvaha nie je možná a žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem.

15. K okolnosti, či pohľadávka mohla byť v zmysle § 525 ods. 1 v spojení s Exekučným poriadkom (§ 116 a 117) a zákonom č. 523/2004 Z.z. predmetom výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie, súd uviedol, že exekučný súd sa musel zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie vo vzťahu k obci ako povinnej, ktorá nakladá s prostriedkami v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. V tejto súvislosti súd doplnil, že aplikáciou § 8 ods. 10 tohto zákona a otázkou exekučnej imunity subjektov nakladajúcich s prostriedkami verejných financií (vrátane povinnosti súdu skúmať, či predmetom exekúcie nie je majetok, ktorý je z nej vyňatý) sa opakovane zaoberal vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR sp. zn II. ÚS 509/2010 a III. ÚS 240/2010. Súd však zdôraznil, že pokiaľ by sa uvedeným zaoberal v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, ide vecné preskúmanie žaloby, na podaní ktorej nebol preukázaný naliehavý právny záujem.

16. Podľa názoru súdu podaná žaloba a jej prípadné vyhovenie nijakým spôsobom nevyrieši právne postavenie žalobkyne, ktorá nesúhlasila s neskôr zrušenými rozhodnutiami súdov, ktorými bolo priznané plnenie žalovanému 1/. V tomto konaní (o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) však nie je možné urobiť nápravu vo vzťahu k žalobkyni, o ktorej (už) splnenom záväzku proti žalovanému 1/ nebolo v konečnom dôsledku právoplatne meritórne rozhodnuté. To však nič nemení na skutočnosti, že k exekúcii v tom čase judikovanej pohľadávky došlo a záväzok žalobkyne zanikol splnením. Vychádzajúc z uvedeného, žalobkyňa v čase rozhodovania súdu o určení neplatnosti postúpenia pohľadávky, nebola v stave právnej neistoty, jej právne postavenie nebolo neisté a pozitívne rozhodnutie o podanej žalobe by nezmenilo jej postavenie vo vzťahu k žalovaným.

17. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe nepreukázala, svojimi tvrdeniami a vykonanými dôkazmi uvedenými v žalobe, resp. prednesom na pojednávaní, naliehavý právny záujem neosvedčila. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala aj vykonanie dôkazov iných ako na preukázanie naliehavého právneho záujmu (na preukázanie vecnej opodstatnenosti žaloby), tieto súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobu zamietol pre nesplnenie procesných predpokladov, nevykonal.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ po 2.901,97 € každému z nich na účet ich právnych zástupcov.

19. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný a arbitrárny. Poukazovala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pre spravodlivé súdne rozhodnutie je nevyhnutné, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby v ňom súd dal účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Zdôraznila, že aj podľa znenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia, pričom k takému záver dospel vo svojej rozhodovacej činnosti aj Európsky súd pre ľudské práva. Poukázala na to, že podľa zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí je povinná používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Predmetom tohto konania sú nároky obce v nadväznosti na konania a rozhodovania súdov (okresného i krajského), ktoré boli následne zrušené Najvyšším súdom SR, v nadväznosti na čo však došlo k účelovým postúpeniam pohľadávok a to tak, aby sa zmarilo uplatnenie nárokov obce. Citujúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 11/2007 zdôraznila, že v danom prípade ide o nakladanie s majetkom, ktorý sa spravuje režimom verejnoprávnym a nie súkromnoprávnymi inštitútmi, preto v prvku verejnoprávnosti treba vidieť aj preukázanie naliehavého právneho záujmu, ako to má na mysli ust. § 80 O.s.p. Argumentovala, že v rozhodovacej praxi súdov je ustálené, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Co 136/2007). Rozhodnutím súdu v danej veci dôjde k odstráneniu spornosti v otázkach vlastníctva majetku žalobkyne.

20. Žalovaní 1/ a 2/ v písomných vyjadreniach k odvolaniu uviedli, že s odvolaním a jeho dôvodmi nesúhlasia, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, súd sa logicky, úplne a správne vysporiadal s každou argumentáciou žalobkyne, rozsudok v žiadnom prípade nie je arbitrárny a navrhujú ho potvrdiť. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že žalobkyňa bez konkrétneho menovania pochybenia súdu len všeobecne uvádza rôzne rozhodnutia súdov s právnymi vetami, ktoré nemajú žiadnu relevanciu s napadnutým rozsudkom. Stotožnili sa so súdom vo veci potreby preukázania naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe. Tvrdenia žalobkyne o účelovosti postúpenia sú irelevantné, resp. dubiózne, odkázali na obsah spisu a takisto na právnu úpravu, ktorá nijakým spôsobom nezakazuje postupovať pohľadávky voči obciam alebo iným samosprávnym subjektom, preto považujú neustále opakovanie o akejsi účelovosti postúpenia za tvrdenia, ktoré nemajú žiadnu oporu v právnom predpise upravujúcom postúpenie pohľadávky. Samotná žalobkyňa neoznačila ani len dôkaz na potvrdenie ňou uvádzanej účelovosti. Žalovaný 1/ zdôraznil, že zotrvanie na žalobe v situácii žalobkyne je nepochopiteľné, nakoľko rozhodnutie o zrušení rozsudkov Okresného súdu Košice-okolie a Krajského súdu v Košiciach, ktoré zaviazali obec (tu žalobkyňu) uhradiť uplatnený nárok, nasledovalo až potom (napriek tomu čo úmyselne nepravdivo prezentovala žalobkyňa) ako bol prostredníctvom exekučného konania vymožený na základe vtedy právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Preto pokiaľ by aj žalobkyňa mala v tomto konaní úspech, žiadnym spôsobom by sa jej postavenie nezmenilo, pretože by to nič nemenilo na výsledku, že priznaný a vymožený nárok už bol uspokojený. K argumentácii žalobkyne, že uvedený nárok nemohol byť postihnutý výkonom exekúcie žalovaní poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd vysporiadal s touto otázkou a naviac sa s ňou vysporiadal aj súd exekučný, preto v tomto konaní nebolo potrebné vykonávať dokazovanie týmto smerom. K názoru žalobkyne, že prostriedky obce nie sú postihnuteľné núteným výkonom uviedli, že Ústavný súd SR konštatoval, že v prípade obcí nejde o absolútnu exekučnú imunitu.

21. Právny zástupca pôvodného žalovaného 1/ oznámil dňa 5.1.2018 odvolaciemu súdu, že spoločnosť PALIKO s.r.o., so sídlom Košice, Južná trieda 78, IČO: 36193127 zanikla dobrovoľným výmazom dňa 19.9.2017 a to zlúčením so spoločnosťou MARBO CAR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6, IČO: 36672700.

22. Podľa ust. § 64 ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

23. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd vzhľadom na zánik spoločnosti PALIKO s.r.o., so sídlom Košice, Južná trieda 78 v priebehu konania rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom - spoločnosťou MARBO CAR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6, IČO: 36672700, ktorá v zmysle ust. § 65 ods. 1 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

24. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

25. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 , že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

27. Žalobkyňa žalobu podala 24.5.2010, súd prvej inštancie spor rozhodol dňa 29.4.2016, odvolanie bolo podané dňa 16.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov, posudzoval odvolací súd podané odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti, ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení tohto procesného predpisu.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario ) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 8.3.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

29. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ne ňu ako žalobkyňu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne, vyčerpávajúco, logicky, vnútorne komplexne a zrozumiteľne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako aj po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke.

32. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.

33. Odvolací súd pri potvrdení rozsudku vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

35. K námietke arbitrárnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (viď napr. rozhodnutie III. ÚS 209/04). Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

36. Odvolací súd poukazuje na zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ako to správne zistil aj súd prvej inštancie a takisto nepreukázala tvrdenia o účelovosti postúpenia pohľadávky.

37. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešný, preto i odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 .

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .