Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Z. C., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. F. XXX, K. O., Y. P., zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovaným: v 1/ rade M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K. č. XXXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany a v 2/ rade Ing. J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpená: Mgr. Vlastimil Valkovič, advokát so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, Topoľčany, o vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. 12. 2014 č. k. -184, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách štátu potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. 07. 2007 do zaplatenia odporkyňou v 1/rade zamietol. Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu č. XX vo vchode N. na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 76/10000-ín zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. E. zastavil. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet trovy štátu v sume 142,79 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ Y. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E., J. M. XXXX sa návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu tak, ako je vyššie popísaný a zároveň alternatívne vydania bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur od odporkyne v 1/ rade z dôvodu, že s odporkyňou v 1/ rade uzatvoril dohodu rozvedených manželov o vyporiadaní BSM v časti členstva a nájmu družstevného bytu po rozvode s tým, že odporkyňa v 1/ rade bude byt ďalej užívať ako individuálny člen družstva a zároveň mu odporkyňa darovala byt č. XX v bytovom dome s. č. XXXX v kat. úz. E.. Darovacia zmluva bola predložená na vklad vlastníckeho práva, avšak konanie bolo prerušené a následne zastavené a on predmetný byt dobromyseľne obýval, pokladajúc sa za výlučného vlastníka. Následne odporkyňa tento byt previedla na odporcu v 2/ rade, tak sa úmyselne bezdôvodne obohatila a z toho dôvodu žiadal od nej vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 26.000,- eur, pričom podaním zo dňa 19. 03. 2014 navrhovateľ svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia rozšíril aj o úroky z omeškania a súd v tejto časti pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 21. 11. 2014 navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti určenia vlastníckeho práva k bytu a trval na návrhu v časti zaplatenia sumy 26.000,- eur s príslušenstvom. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a . Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur s príslušenstvom od odporkyne v 1/ rade nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať, že na strane odporkyne v 1/ rade vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Potvrdil, že navrhovateľ a odporkyňa v 1/ rade už vo februári 2006 uzatvorili darovaciu zmluvu, avšak uvedená darovacia zmluva bola predložená na vklad do katastra nehnuteľností až dňa 05. 01. 2007 po tom, ako navrhovateľ a odporkyňa podpísali dohodu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva bytu, podľa ktorej sa odporkyňa v 1 /rade stala výlučným nájomcom a individuálnym členom družstva, pričom si účastníci dohody vyporiadali svoje práva k družstevnému bytu nadobudnutému za trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené. Podľa tejto dohody odporkyňa v 1/ rade nebola povinná zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu, a preto z nej treba vychádzať a na základe tejto dohody nemohlo na strane odporkyne v 1/ rade vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Ani súd nezistil, že by bol tento právny úkon absolútne neplatný. Z uvedených dôvodov preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Navrhovateľ sa okrem toho domáhal aj určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX na ul. B.. M. XXXX v E., avšak v priebehu konania v tejto časti zobral návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Odporcovia so späťvzatím nesúhlasili a žiadali, aby súd o tejto časti návrhu rozhodol, čím by stanovil prekážku rozsúdenej veci do budúcnosti, a tým sa malo zabrániť navrhovateľovi podať znovu taký istý návrh. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. , a konštatoval, že pokiaľ odporcovia nesúhlasia so späťvzatím návrhu, tak musia uviesť vážne dôvody pre toto svoje stanovisko. Podľa názoru súdu, odporcovia neuviedli žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nebolo možné zastaviť konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorý je v súčasnej dobe vo výlučnom vlastníctve odporcu v 2/ rade a ich námietku voči zastaveniu konania súd neakceptoval. Vychádzal aj z toho, že navrhovateľ má právo disponovať s návrhom a tento môže kedykoľvek zobrať späť. Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, že v časti o určenie vlastníckeho práva k bytu konanie zastavil. O náhrade trov štátu rozhodol podľa tak, že navrhovateľa, ktorý nemal úspech v konaní, zaviazal na zaplatenie trov štátu v sume 142,79 eur, ktorá bola vynaložená zo štátnych prostriedkov na vyplatenie znalečného. O náhrade trov konania rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, s poukazom na ust. .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote pôvodný navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené, prípadne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil ust. , . Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetom dohody o vyporiadaní BSM bol záväzok navrhovateľa uzavrieť s bývalou manželkou dohodu o zrušení spoločného nájmu družstevného X-izbového bytu a spoločného členstva v družstve, na základe ktorej sa jedinou nájomníčkou tohto X-izbového bytu a jedinou členkou bytového družstva mala stať odporkyňa v 1/ rade a vzájomný záväzok odporkyne v 1/ rade ako protihodnotu previesť na navrhovateľa vlastnícke právo k X-izbovému bytu č. XX na ulici J. M. č. XXXX v E.. Navrhovateľ si svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej dohody o vyporiadaní BSM splnil riadne a včas. Odporkyňa v 1/ rade si však záväzok vyplývajúci z jej dohody o vyporiadaní BSM nesplnila, keďže síce uzatvorila s navrhovateľom darovaciu zmluvu a podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa, ale predmetný návrh zobrala bez vedomia navrhovateľa späť a túto nehnuteľnosť obratom previedla na odporcu v 2/ rade, čím zmarila aj do budúcnosti možnosť splniť si tento záväzok vyplývajúci z jej dohody o vyporiadaní BSM, t. j. splnenie sa stalo nemožným. Odporkyňa v 1/ rade sa teda obohatila na úkor navrhovateľa o konkrétnu majetkovú hodnotu, a to o hodnotu časti z členského podielu v družstve, ktorého výlučnou vlastníčkou sa stala odporkyňa v 1/ rade, čím zostala výlučnou nájomníčkou predmetného družstevného bytu, a to bez vyplatenia protihodnoty členského podielu v zmysle , resp. bez prevedenia nehnuteľnosti X-izbového bytu na navrhovateľa v zmysle dohody o vyporiadaní BSM. Preto sa domáha vydania peňažnej náhrady, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, t. j. polovičnú hodnotu členského podielu v družstve, v spojení s užívaním a nájmom X-izbového bytu na ulici M. K. v E.. Nesprávne právne posúdenie súdu videl aj v tom, že súd nemohol riešiť otázku platnosti predmetnej dohody ako otázku predbežnú. Domnieva sa, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je nutné poukazovať a namietať ju v rámci súdneho konania a súd je povinný na ňu prihliadať ex offo. Poukázal

tiež na absolútne chybný právny záver súdu prvej inštancie, že ku vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy nedošlo hlavne chybou navrhovateľa. K zastaveniu katastrálneho konania došlo práve z dôvodu výlučne na strane odporkyne v 1/ rade. Správa katastra Topoľčany vkladové konanie prerušila a vyzvala účastníkov zmluvy na odstránenie vád. O tomto sa však on nedozvedel, keďže mu bola táto výzva zasielaná na bývalú adresu trvalého bydliska, kde už dva roky nebýval a bývala tam výlučne odporkyňa v 1/ rade, ktorá ho o tomto postupe katastra neinformovala. Následne odporkyňa v 1/ rade zobrala návrh na vklad vlastníckeho práva späť, čím bolo konanie zastavené. Následne odporkyňa v 1/ rade zobrala návrh na vklad vlastníckeho práva späť, čím bolo konanie zastavené. Následne odporkyňa v 1/ rade darovacou zmluvou previedla tento byt na odporcu v 2/ rade, a tým sa definitívne zmaril účel pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM, pričom svoje povinnosti vyplývajúcej z tejto dohody si nesplnila a znemožnila ich splnenie aj v budúcnosti. V závere poukázal na skutočnosť, že v rámci prvostupňového konania došlo k výmene zákonného sudcu, pričom účastníkom konania nebol oznámený dôvod zmeny zákonného sudcu, hoci sa naň dopytovali. Po zmene zákonného sudcu tento vec rozhodol na prvom pojednávaní, pričom zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku, ktorý sa mal týkať stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia. Je preto na mieste otázka, na základe čoho došlo k takémuto obratu v postoji súdu, keď pôvodne nariadi znalecké dokazovanie, ale následne zaujme postoj, že by to bolo nehospodárne a pre takýto typ konania nie je potrebné žiadne dokazovanie.

4. K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa v 1/ rade a pôvodný odporca v 2/ rade K. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že predmetom konania boli dva relatívne právne procesne samostatné a nezlučiteľné právne problémy. Prvý bol o určení vlastníckeho práva a druhý o vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva, navrhovateľ vzal svoj návrh späť a súd konanie zastavil. Tým vylúčil odporcu v 2/ rade ako účastníka odvolacieho konania, jeho sa už odvolacie konanie netýka. Tým vybavil, dnes už právoplatne všetky právne vzťahy týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k bytu. Odvolací súd preto nemá jediný dôvod sa touto časťou odvolania zaoberať. Relevantné môže byť odvolanie, len pokiaľ ide o vydanie údajného bezdôvodného obohatenia. Úprava vlastníckych vzťahov k bytu bola vybavená regulérnou dohodou o vyporiadaní BSM bez akýchkoľvek bočných úmyslov na jednej alebo druhej strane účastníkov tejto dohody. Podľa tejto dohody predmetný byt sa dostal do vlastníctva odporkyne v 1/ rade. Na tomto stave doposiaľ nikto nič nezmenil a tento stav by mal ostať zachovaný aj do budúcna bez toho, aby odporkyňa v 1/ rade mala poskytovať navrhovateľovi akési náhradné plnenie z podielu navrhovateľa, ktorý by mu prislúchal z vyporiadania BSM. Vzniesol aj námietku premlčania. V ostatnom poukázal na dôvody súdu prvej inštancie. V závere uviedol, že za výmenu zákonného sudcu netreba hľadať žiaden nekalý úmysel. Doterajší zákonný sudca bol preložený z Okresného súdu Topoľčany na Okresný súd Nitra, a to je celý dôvod, prečo došlo k výmene zákonného sudcu. Nijako sa tým nevylepšili, ani nepohoršili právne postavenia účastníkov konania.

5. K vyjadreniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ, ktorý opätovne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie alebo zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Opätovne uviedol, že s odporkyňou v 1/ rade uzatvoril dohodu o vyporiadaní BSM v tom znení, že žalovaná v 1/ rade sa stane jedinou užívateľkou a nájomníčkou X-izbového bytu na ulici M. K. v E. ako individuálna členka SBD Topoľčany a ako protihodnotu daruje žalobcovi vlastnícke právo ku garsónke na ulici B.. M. č. XX v E. a toto nepoprel žiaden z účastníkov konania. Žalovaná si však svoju povinnosť nesplnila, zmarila jej splnenie, keď naňho nepreviedla X-izbový byt na ulici J. M. v E., naopak, v dôsledku späťvzatia návrhu na vklad bolo konanie zastavené a žalovaná previedla nehnuteľnosť na svojho syna. Preto ide zo strany žalovanej v 1/ rade o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a to z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, k tomuto uviedol, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 26. 07. 2007, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku garsónke na ulici B.. M. v E. v prospech tretej osoby, t. j. žalovaného v 2/ rade. Čo sa týka dĺžky trvania premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia, žalovanej v 1/ rade ide jednoznačne zo strany žalovanej o úmyselné bezdôvodného obohatenie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dva roky, je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Žalobca sa o skutočnosti, že pravdepodobne nie je vlastníkom predmetného bytu garsónky na ulici B.. M. v E., dozvedel až z výzvy žalovaného v 2/ rade, ktorou ho vyzval na vypratanie nehnuteľnosti za účelom jej predaja a tento ho telefonicky vyzval v septembri 2013, a preto sa pôvodnou žalobou, podanou na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 27. 09. 2013 začal domáhať určenia vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka výmeny zákonného sudcu, nikdy nemali úmysel hľadať nejaký dôvod nekalý úmysel chceli len poukázať na nijako právne neodôvodnenú zmenu názoru a postoja súdu k preukázanému nároku žalobcu. V závere uviedol, že vyjadrenie zo dňa 04. 03. 2014, na ktoré poukazovali odporcovia, nebolo žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi doručené a ani nebol o takomto vyjadrení oboznámený.

6. V priebehu odvolacieho konania ešte pôvodný navrhovateľ navrhol zmeniť žalobu tak, že žiadal, aby bolo určené, že žalobca Y. K. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod N. bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcela registra „C“ č. XXXX a na parcele registra „C“ č. XXXX vedeného Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXXX podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 76/10000 vzhľadom k celku, nachádzajúceho sa v kat. úz. E., obec E., okres E., G. kraj, prípadne alternatívne k petitu č. X tak, že žalovaná v 1/ rade M. K. je povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 26.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % odo dňa 27. 07. 2007 do zaplatenia a zároveň žiadal, aby žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade mu boli povinní nahradiť trovy konania.

7. Následne po tomto podaní bolo odvolaciemu súdu oznámené, že navrhovateľ dňa 12. 09. 2016 zomrel. Dňa 25. 10. 2016 závetná dedička Z. C., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. F. XXX, K. O., okres O., Y. P. oznámila, že vstupuje do konania namiesto zomrelého.

8. Po ukončení dedičského konania po zomrelom Y. K. odvolací súd vydal uznesenie dňa 29. 09. 2021 č. k. -330, v ktorom uviedol, že pokračuje v konaní s dedičmi po zomrelom Y. K., a to v 1/ rade Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., K. O., O. F. XXX, Y. P. a v 2/ rade Ing. J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX. Prípisom zo dňa 23. 11. 2021 na dotaz odvolacieho súdu Ing. J. M. oznámila, že nemá záujem vystupovať v uvedenom konaní v procesnom postavení žalobkyne, a to vzhľadom k tomu, že žalobu považuje za absolútne nedôvodnú.

9. Krajský súd následne uznesením zo dňa 04. 02. 2022 č. k. -354 rozhodol, a to už v procesnom postavení žalobkyne: Z. C., proti žalovaným: v 1/ rade M. K. a v 2/ rade Ing. J. M. o vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur s príslušenstvom a o návrhu na zmene návrhu tak, že zmenu žaloby nepripustil. Dňa 14. 03. 2022 bolo odvolaciemu súdu zaslané vyjadrenie Ing. J. M. k jej postaveniu ako žalovanej, v ktorom uviedla, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná a po zomrelom Y. K. mala len možnosť vstúpiť do procesného postavenia poručiteľa, t. j. žalobcu, nie však žalovanej.

10. Prijatím (ďalej len „“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu ( ). Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v .

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ) že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal vec na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

12. V danom prípade sa pôvodný žalobca Y. K. domáhal žalobou voči žalovanej v 1/ rade M. K. vydania bezdôvodného obohatenia v sume 26.000,- eur s príslušenstvom a voči žalovanému v 2/ rade K. K. určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX vo vchode N., na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 76/10000- ín zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. E.. Pôvodný žalobca dňa 12. 09. 2016 zomrel a konanie o dedičstve po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. 04. 2021 zastavené

a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný Ing. J. M., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. V dôvodoch uznesenia Okresný súd Topoľčany konštatoval, že poručiteľ na prípad smrti zanechal alografný závet zo dňa 07. 09. 2016 a listinu o vydedení zo dňa 07. 09. 2016, ktorou vydedil deti Ing. J. M. a K. K.. Závetom všetok majetok kdekoľvek sa nachádzajúci odkázal svojej sestre Z. C.. Deti poručiteľa napadli dôvody vydedenia a namietali neplatnosť závetu. Okresný súd Topoľčany rozsudkom určil, že dôvody vydedenia nie sú dané a určil, že závet v časti, ktorá odporuje právu žalobcov podľa za neplatný. Vzhľadom k tejto skutočnosti by ako do úvahy prichádzali dedičia Ing. J. M. v zákonnom podiele 1-ina titulom relatívnej neplatnosti závetu, K. K. v zákonnom podiele 1-ina titulom relatívnej neplatnosti závetu a Z. C. v zákonnom podiele 1- ina.

.13. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol v odvolaním napadnutý len v časti o zaplatení 26.000,- eur s príslušenstvom a v časti o trovách štátu, rozsudok v zastavujúcej časti, a to v časti o určenie vlastníckeho práva, nadobudol právoplatnosť a z toho dôvodu už K. K. v ďalšom konaní ako strana sporu nevystupuje, keďže konanie voči nemu bolo právoplatne zastavené. Preto v ďalšom konaní súd pokračoval s dedičmi po poručiteľovi Y. K., a to v procesnom postavení žalobkyne M. C., keďže tá vyslovene oznámila, že chce vystupovať na strane žalobcu a na strane žalovanej v 2/ rade Ing. J. M., keďže táto oznámila, že na strane žalobcu nechce vystupovať, a preto ako zákonná dedička nastúpila namiesto žalovanej v 2/ rade.

14. Ako bolo vyššie konštatované, pôvodný žalobca zomrel a žalobkyňa, ktorá vstúpila na jeho miesto, sa môže v súčasnosti domáhať len určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci, prípadne finančnej hotovosti. Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi určitá vec sa občianskom súdnom konaní rieši žalobou dedičov o určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci, prípadne že finančná hotovosť, ktorú žalobkyňa žiada od žalovanej v 1/ rade, patrí do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, a to podľa . Samotná žalobkyňa nemôže žiadať od žalovanej v 1/ rade výplatu celej sumy 26.000,- eur, pretože, ako bolo konštatované, dedičmi po poručiteľovi sú okrem nej aj Ing. J. M. a K. K.. Preto z procesných dôvodov nebolo možné takejto žalobe vyhovieť, a to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd musel potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, pretože vo výroku je vecne správny, i keď z iných právnych dôvodov. Postupom podľa tohto ustanovenia sa v tomto konaní rieši predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve, a to zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov o dedičstve. Toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve. Preto v tomto konaní treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov, a to tak na strane navrhovateľov, ako i na strane odporcov. Z uvedeného vyplýva, že ostatní dedičia, ktorí návrh nepodali, musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní by sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali pasívne). Preto v danom prípade musela na strane žalovanej v 2/ rade vystupovať zákonná dedička Ing. J. M.. Čo sa však týka jej postavenia, odvolací súd dospel k záveru, že táto v danom prípade nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože s daným prípadom nemá nič spoločné po hmotnoprávnej stránke, pôvodná žaloba voči nej nesmerovala a v procesnom postavení žalovanej sa ocitla len z dôvodu úmrtia pôvodného poručiteľa. Preto žaloba voči nej z týchto dôvodov je zamietnutá. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil, keď rozhodnutie je správne i v časti o trovách štátu.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože súd prvej inštancie si vyhradil, že rozhodovať o trovách konania bude po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto súd inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj o nároku trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).