Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-330-2020.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/330/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. Z., nar. XX.X.XXXX, XXX XX R. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy, Štefánikova 6, Košice, pod sp. zn.: EX 980/2008, v konaní o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Er/2881/2008-35 zo dňa 04.03.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 62,02 EUR, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 27.08.2008 súdneho exekútora poveril vykonaním tejto exekúcie. Dňa 27.9.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 62,02 eura. Súd prvej inštancie vec právne posúdil § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uviedol, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Súdny exekútor vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného zistil nasledujúci majetkový stav: prostriedky vymožené z účtu v banke: 0,00 eura, príjmy podliehajúce exekúcii: 0,00 eura, možnosť výťažku z predaja motorového vozidla: 0,00 eura, možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti: 0,00 eura, zistené nepremlčané pohľadávky: 0,00 eura, zistené hnuteľné veci, u ktorých výťažok z predaja by prevýšil náklady dražby: 0,00 eura. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 62,02 EUR a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie z dôvodu preklúzie a zaviaže povinného na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučným titulom v konaní je rozhodnutie blok na pokutu č. AA 1788797 vydané dňa 03.12.2006, vykonateľné dňa 20.12.2006. Uviedol, že lehota stanovená na výkon rozhodnutia § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo. Trojročná lehota v zmysle § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uplynula dňom 20.12.2009.
Oprávnený mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty 3 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
4. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 35Er/2881/2008-35 zo dňa 04.03.2019 je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje exekučne postihnuteľným majetkom, povinný počas celej doby vedenia exekúcie nemal finančné prostriedky na svojom účte v banke, nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, resp.
hnuteľných vecí, z ktorých predaja by výťažok presahoval náklady dražby a nemá voči nikomu pohľadávku.
13. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
14. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2008, teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedená len o prechodný stav.
15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že exekúciu mal súd správne zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že na predmetné konanie sa vzťahuje § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, k uvedenému odvolací súd uvádza, že zákonom č. 298/2008 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2008 z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
16. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu č. AA 1788797 vydaný dňa 03.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2006 a stal sa vykonateľným dňa 20.12.2006. Do nadobudnutia účinnosti novely zákona č. 372/1990 Zb., teda do 01.09.2008, neuplynula lehota 3 rokov stanovená pre vykonanie rozhodnutia. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (t.j. v znení do 31.08.2008) a keďže predmetná novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, vypustením ods. 1 z ustanovenia § 88 výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok sa stal časovo neobmedzený. V posudzovanom prípade teda nedošlo k preklúzii pohľadávky oprávneného a neboli tak splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z tohto dôvodu, preto táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).