Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríkova, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., o zaplatenie 1.486,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania a úrokov prevyšujúcich sumu 645,90 eur a v časti istiny prevyšujúcej sumu 996,29 eur zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.486,29 eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 895,88 eur, vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 10,02 eur, ďalej so zmluvným úrokom vo výške 25,5% počítaným zo sumy 1.486,29 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.486,29 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobnému návrhu uznesením č.k. 32Csp/48/2016-37 zo dňa 14.03.2017. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s uznesením dňa 19.04.2017. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017. Žalovaná namietala, že nemohla ovplyvniť uzatvorenie zmluvy, ani jej podmienky. Žalovaná považuje zmluvu za absolútne neplatnú. Uviedla, že bol jej poskytnutý úver v sume 1.500,- eur, pričom podľa žalovanej vykonala úhrady v sume 270,- eur (dňa 13.10.2015 v sume 70,- eur, dňa 19.02.2016 v sume 70,- eur, dňa 23.03.2016 v sume 40,- eur a dňa 22.04.2016 v sume 90,- eur. Žalovaná namietla nedostatky zmluvy, a to celkovú sumu, ktorú mala zaplatiť, kde táto bola uvedená nesprávne - miesto sumy 1.348,13 eur, mala byť uvedená suma 1.693,40 eur. Ďalej namietala nesprávnosť výpočtu RPMN, kde táto je vo výške 34%, pričom bola uvedená výška 29,78,- eur. Ďalej namietala uplatňovanie úrokov z úveru, popri úrokoch z omeškania. u.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.03.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca (jeho zástupca), pričom pojednávania sa zúčastnila žalovaná. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť hospodárnosťou konania.

4 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou č.l. 1-2, prehľadom splácania úveru do 30.04.2016 č.l. 7-8, obchodnými podmienkami č.l. 9-16, sadzobníkom poplatkov č.l. 17-20, výzvou na

úhradu č.l. 21, zmluvou č.l. 22, 23, doručenkou č.l. 24, vyjadrením žalobcu č.l. 31, prehľadom zaplatených súm č.l. 32, spôsobom výpočtu zmluvného úroku a úroku z omeškania č.l. 33-36, vyjadrením žalovanej č.l. 39-43, vyjadrenie žalobcu doručenýn súdu dňa 13.03.2018, vyjadrením žalovanej na pojednávaní dňa 13.03.2018.

5. Súd konštatuje, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenia úrokov a úrokov z omeškania prevyšujúcich sumu 645,90 eur a v časti istiny prevyšujúcej sumu 996,29 eur späť a žiadal konanie v tejto zastaviť.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil. Súd v zastavenej časti súhlas žalovanej nežiadal, nakoľko k späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, prejednaním veci.

6. Žalobca v žalobe (a jej doplnení) uviedol, že dňa 14.09.2012 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o úvere č.9166729412, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.500,- eur, ktoré mal žalovaný splatiť v mesačných splátkach po 63,62 eur.

10. Z obsahu predložených listinných dôkazov plynie, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 13.09.2011 zmluvu o úvere - dostupná pôžička, ktorou žalobca poskytol žalovanej úveru v sume 1.500,- eur, pričom tento bola žalovaná povinná splácať mesačnými splátkami v sume 45,62 eur v počte 70. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 1.07.2017. RPMN bola uvedená vo výške 29,78%, úroková sadzba 25,5% ročne, celkové náklady boli uvedené v sume 1.348,13 eur, bolo uvedené, že na zmluvu sa vzťahuje poistenie. V zmluve absentovala celková čiastka splatená spotrebiteľom. Z obsahu výzvy č.l. 21 plynie, že žalobca zosplatnil celú pohľadávku ku dňu 19.09.2014 a vyzval žalovanú na zaplatenie tejto pohľadávky v lehote do 10 dní. Výzva bola doručená žalovanej dňa 25.09.2014 (č.l.24). Z obsahu prehľadu splátok plynie, že žalovaná zaplatila celkovo žalobcovi 5 splátok po 45,62 eur, 19 splátok po 42,- eur a jednu splátku vo výške 28,26 eur, t.j. celkom sumu 1.054,36 eur. Z obsahu žaloby ďalej plynie, že po vyhlásení predčasnej splatnosti uhradila žalovaná sumu 270,- eur (v konaní skutočnosť nesporná). Z obsahu čiastočného späťvzatia mal súd preukázané, že žalovaná uhradila po podaní žaloby celkom sumu 750,- eur. Celkovo žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2.074,36 eur. Žalobca časť uvedených prostriedkov započítal na istinu, časť na úroky a časť na úroky z omeškania. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny 996,29 eur, úrokov z úveru a z omeškania vo výške 645,90 eur, ako aj ďalších úrokov z omeškania z istiny a náhrady trov konania.

11. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov platných a účinných v čase vzniku zmluvy.

12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné..

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

24. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

25. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

26. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

29. Podľa prílohy č. 2 bod 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1 Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

31. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

34. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala žalovaná dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený spôsobom „29,78%, “, avšak táto hodnota nebola určená správne. Správne mala byť uvedená hodnota 34,52 %. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. uvedený v ods. 29 odôvodnenia a dosadil hodnoty podľa zmluvy. Žalobcom uvádzaná RPMN by vychádzala pri výške splátky 42,- eur, t.j. bez poistného, pričom žalobca bol povinný započítať pri výpočte RPMN aj poistné (podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), čo však neurobil, a preto uviedol nesprávnu RPMN, a to nižšiu, čím uviedol spotrebiteľa do omylu, čo zákonodarca stanovil ako podmienku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd má ďalej za to, že v zmluve je nesprávne je uvedená aj celková suma nákladov spotrebiteľa, kde je uvedená suma 1348,13 eur, pričom však prenásobením výšky splátok 45,62 eur x 70 mesiacov, dostaneme celkovú sumu 3.693,40 eur a teda aj táto hodnota nie je uvedená v zmluve správne. Súčasne súd konštatuje, že úplne absentuje uvedenie celkovej čiastky, ktorú má žalovaná zaplatiť žalobcovi, a teda práve sumu 3.693,40 eur, ktorá sa v zmluve nenachádza, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č 129/2010 Z.z., a ktorá je tvorená podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi a sumou poskytnutého úveru, pričom absencia tejto náležitosti sama o sebe spôsobuje, že úver je považovaný za bezúročný a bezpoplatkov. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy žalobcu majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda súd nemôže priznať tak dohodnuté úroky, ako ani žiadne poplatky z poskytnutého úveru, ale len čistú istinu po odpočítaní už realizovaných platieb. Z dôvodov uvedených vyššie súd žalobe nevyhovel nakoľko v konaní mal preukázané, že žalovaná na sumu skutočne poskytnutého úveru v sume 1.500,- eur, zaplatila čiastku 2.074,36 eur. Vzhľadom na uvedené, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd konštatuje, že platby žalobkyne, ktoré boli vykonané naviac, pokrývajú aj úroky z omeškania, na ktoré by mal žalobca nárok po zosplatnení úveru po 19.09.2014. Keď súd odčítal od poskytnutého úveru 1500,- eur sumu zaplatenú do zosplatnenia, t.j. sumu 1.054,36 eur, dostal zostatok dlžnej sumy 445,64 eur. Aj keď by uvedená suma bola uhradená jednorázovo v deň konania pojednávania, tak súd konštatuje, že celá čiastka by bola uhradená vrátane úrokov z omeškania, kde tieto by tvorili maximálne sumu 82,- eur, a teda súd má za to, že celý dlh žalovanej zanikol splnením, a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd v súvislosti s vyúčtovanými úrokmi z úveru, tak ako uviedol vyššie konštatuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto nemožno

priznať ani tieto úroky, pričom ak by aj nebol úver bezúročný a bezpoplatkov. Súd ďalej konštatuje, že žalobca si uplatnil úroky z úveru aj po splatnosti, pričom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, v prípade ak by tieto neboli zamietané pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť, tak by boli zamietnuté na základe toho, že žalobca nemá právny nárok na zaplatenie úrokov z úveru po splatnosti. Uvedená prax odporuje tak ustanoveniam obchodného práva ako aj občianskeho zákonníka, pričom zmluvná úprava, ktorú žalobca v tejto časti realizoval je neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko poškodzuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu sporu. Súd k otázke započítavania uvádza, že po 01.04.2015 je potrebné započítavať všetky platby primárne na istinu (pri omeškaných záväzkoch), a to aj pri zmluvách vzniknutých pred týmto dátumom. Súd konštatuje, že zánik záväzkov sa spravuje predpismi účinnými v čase zániku a nie vzniku záväzku. Súd tiež konštatuje, že z obsahu posledného podania žalobcu plynie, že ako žalobca je označená spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., čo však súd vyhodnotil ako chybu v písaní, nakoľko v tomto súdnom spise nebol podaný návrh na zmenu účastníka, pričom ak by došlo k postúpeniu pohľadávky pred rozhodnutím súdu a nebol podaný návrh na zmenu, bol by to samostatný dôvod na zamietnutie pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. .

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

39. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

40. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

41. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

42. O náhrade trov konania by mal súd rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná, a to v pomere akom bol úspešnejšia v konaní. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.486,29 eur, + úrokov z úveru 895,88 eur, (pre účely trov postačuje tento výpočet), t.j. celkovo žiadal sumu 2.382,17 eur. Úspešný bol len čo do zaplatenia sumy 750,- eur, ktorú žalovaná uhradila po podaní žaloby, a v ktorej časti súd konanie zastavil. Teda úspech žalobcu predstavuje 31,48 % ako 750,- eur z 2382,17 eur. Vo zvyšku bola úspešná žalovaná, t.j. jej úspech bol 68,52 %, a čistý úspech po odpočítaní úspechu žalobcu 37,04 %. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,04%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal, nakoľko považuje za nehospodárne a neúčelné vydanie súdneho rozhodnutia, ktoré nemá praktický význam pre strany.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).