Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg, so sídlom Zvolenská cesta 20, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 35 983 663, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 464 181, proti žalovanému: Únia kynologických klubov, so sídlom Furmanská 9, 841 03 Bratislava, IČO: 45 738 211, zastúpený: JUDr. Miroslav Dobák, advokát, Nám. Martina Benku 1, 811 07 Bratislava, o určenie trvania členstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.12.2016, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.12.2016 domáhal, aby súd určil, že členstvo žalobcu u žalovaného trvá. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa stal členom žalovaného ako zakladajúci člen po tom, ako vznikol žalovaný odčlenením od Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej len „SKJ“), nakoľko Únia kynologických klubov (ďalej len „ÚKK“) vznikla na ustanovujúcom valnom zhromaždení 17.03.2012 ako záujmové združenie právnických osôb, chovateľských klubov zastrešených v Slovenskej kynologickej jednote. Na samotnom valnom zhromaždení vznik podporilo 31 chovateľských klubov a postupne sa za členov prihlásilo ďalších osem chovateľských a dva záujmové kluby. Hlavným dôvodom založenia ÚKK bolo po takmer dvoch desaťročiach asociovaného, neplnohodnotného členstva chovateľských klubov zastrešených priamo v SKJ, dosiahnuť rovnocenné postavenie podobne ako ho majú členovia Slovenského poľovníckeho zväzu a Zväzu športovej kynológie. Dňa 16.07.2012 bola valným zhromaždením ÚKK prijatá za asociovaného člena SKJ. Od 01.01.2013 bola ÚKK pridelená správa plemennej knihy pre plemená, ktoré prostredníctvom chovateľských klubov zastrešuje. Z tohto dôvodu je členstvo žalobcu u žalovaného dôležité pre napĺňanie vlastných cieľov, pre ktoré bol žalobca založený a ktoré záujmy vlastných členov žalobca háji. V tomto smere je dôležité členstvo žalobcu u žalovaného, nakoľko bez neho nemá existencia žalobcu zmysel. Podľa bodu 2.3 stanov žalovaného ÚKK má právo viesť, na základe poverenia SKJ, dielčiu plemennú knihu pre plemená psov, ktoré prostredníctvom svojich členov zastrešuje. Plemennú knihu a vydávanie preukazov o pôvode pre plemená psov zastrešené v ÚKK môže viesť priamo SKJ alebo iná kynologická organizácia, ktorá je začlenená v štruktúre SKJ. Žalovaný je členom SKJ, kde zastrešuje práve plemeno nemeckej dogy žalobca; iná forma členstva ako prostredníctvom žalovaného nie je možná, o čom svedčí aj smernica č. 1/2012. Žalobca pod vedením predošlého štatutára pána K. v rozpore s platnými stanovami žalobcu požiadal o ukončenie členstva u žalovaného. Tento právny úkon síce učinil menovaný štatutár, ale porušil tým ako vykonávateľ právne

povinnosti, pretože tento úkon nebol prejavom vôle právnickej osoby, ktorú by vykonával. Napriek tomu, u žalovaného je platná vnútorná smernica č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, podľa ktorej musí byť zmena členstva schválená členskou schôdzou alebo výročnou členskou schôdzou. To sa však u žalobcu nestalo. Ďalej sa v smernici uvádza, že členstvo môže byť ukončené ku koncu kalendárneho roka (v prípade, ak by došlo k jeho zániku, zaniklo by len 31.12.2016 v zmysle znenia tejto smernice). Z uvedeného vyplýva, že pán K. predložil v mene žalobcu žiadosť týkajúcu sa zmeny doterajšieho členstva, ktorá nebola schválená členskou schôdzou žalobcu, nemôže vyvolať zamýšľané účinky. Žalovaný na „uvoľnené“ miesto žalobcu prijal iného člena v rozpore s vlastnými stanovami a smernicami bez dodržania podmienok a lehôt, čo len dokresľuje, že sa koná na ťarchu žalobcu. Žalobca má preto za to, že jeho členstvo u žalovaného trvá. Vzhľadom k tomu, že absentuje materiálny základ (vôľa členov klubu) a predchádzajúci štatutár svojím svojvoľným odhlásením žalobcu z členstva u žalovaného spôsobil škodu, je jediným prostriedkom nápravy táto žaloba. Žalovaný totiž ani napriek listu z 28.10.2016 nijako nereagoval, hoci na tieto skutočnosti bol upozornený.

2. Žalovaný v rámci vyjadrenia k podanej žalobe uviedol, že žalobca bol skutočne členom žalovaného, ale na základe jeho vlastného slobodného a dobrovoľného odhlásenia členstva, doručeného žalovanému dňa 27.09.2016, členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo, a to v súlade s ustanovením čl. 3.6.1 platných stanov žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že iná forma členstva žalobcu ako prostredníctvom žalovaného nie je možná, je v rozpore so skutočným obsahom Vnútornej smernice č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, z ktorej vyplýva, že zmena členstva v rámci interných organizačných štruktúr SKJ je možná. Žalobca argumentuje porušením smernice 1/2012 zo strany žalovaného, nakoľko v zmysle tejto internej normy musí byť zmena členstva schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou, čo sa u žalovaného nestalo. Zo znenia smernice však naopak vyplýva, že výlučne žalobca (označený ako chovateľský klub) má povinnosť schválenia zmeny členstva členskou schôdzou, túto povinnosť však nemá žalovaný. Smernica 1/2012 sa vzťahuje výlučne na interné prestupy členov, a teda zmeny v rámci SKJ, ale vôbec sa nevzťahuje na zánik členstva dobrovoľným písomným odhlásením. Tento postup je upravený odlišným predpisom, ktorým sú stanovy žalovaného, v zmysle ktorých členstvo žalobcu zaniká podľa bodu 3.6.1 dobrovoľným písomným odhlásením. Uvedené ustanovenie však nevyžaduje schválenie členskou schôdzou alebo mimoriadnou členskou schôdzou. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu o zmätočnom právnom úkone (ukončení členstva). Poukazoval na to, že právny úkon - písomné odhlásenie žalobcu z členstva u žalovaného bol vykonaný štatutárnym orgánom, a teda orgánom, ktorý bol ako jediný na tento úkon oprávnený. Otázku interného usporiadania vzťahov žalobcu žalovaný nemohol pri vlastnom postupe posudzovať ľubovoľne podľa vlastnej úvahy, ale výlučne v súlade s § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený právny úkon sa žalovanému nikdy nejavil ako zmätočný, ale ako jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle žalobcu. Smernica č. 1/2012 nie je smernicou žalovaného, ale smernicou jeho strešnej organizácie, ktorá upravuje výlučne presuny medzi internými štruktúrami SKJ, pri zachovaní členstva v SKJ. Tieto štruktúry sú tvorené tromi členmi: Slovenským poľovníckym zväzom, Zväzom športovej kynológie a Úniou kynologických klubov (žalovaný) v rámci ktorých môžu chovateľské kluby prestupovať. Internou smernicou sú však upravené iba „schválené prestupy“, nie však ukončenie členstva odhlásením. Žalovaný tiež namietal tvrdenie žalobcu o prijatí nového člena v rozpore s vlastnými stanovami a smernicami bez dodržania podmienok a lehôt. Tvrdenie žalobcu opäť vychádza z nesprávneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej aplikácie smernice 1/2012. Členstvo žalobcu zaniklo v súlade so stanovami žalovaného samotným odhlásením, a teda jeho doručením 27.09.2016. Lehoty uvedené v predmetnej smernici upravujú odlišné právne vzťahy vnútri organizácie SKJ, avšak neupravujú postup a neurčujú žiadne lehoty pri odhlásení člena, v dôsledku ktorého členstvo u žalovaného zaniklo, preto takéto lehoty nemohli byť porušené a tiež nemohlo dôjsť ku konaniu na ťarchu žalobcu. Nový člen bol prijatý v súlade so všetkými ustanoveniami stanov pojednávajúcich o členstve. V zmysle tvrdenia žalobcu jeho štatutár nebol oprávnený na odhlásenie žalobcu z členstva u žalovaného, pričom na tento krok by údajne potreboval súhlas členskej základne V skutočnosti však na základe stanov žalobcu (bod 6.3.1) „výbor klubu riadi činnosť žalobcu medzi členskými schôdzami“. Jeho výbor rozhodol o ukončení členstva u žalovaného a žalobca prostredníctvom štatutárneho orgánu členstvo u žalovaného písomne skončil. Bod 6.2.5 stanov žalobcu neustanovuje obligatórne povinnosť rozhodovať ako jediný orgán o členstve žalobcu v iných organizáciách. Tvrdenie žalobcu o nutnosti súhlasu členskej základe odporuje skutočnému zneniu stanov a je nedôvodné. V súvislosti s namietanou absenciou materiálneho základu pre konanie štatutára žalovaný uviedol, že materiálnym základom pre konanie štatutárneho zástupcu bola práve vôľa členov klubu, ktorí si zvolili výbor a tento poverili riadením klubu v období medzi členskými schôdzami, pričom zvolený výbor klubu zaviazal štatutárny orgán k želanému konaniu. Štatutárny orgán preto nekonal

svojvoľne, ale na základe poverenia výborom klubu. Stanovy žalovaného nevyžadujú pre prihlásenie či odhlásenie člena súhlas jeho členskej schôdze, ale jeho prejav vôle prostredníctvom štatutárneho orgánu. Vzhľadom na všetky okolnosti je žalovaný presvedčený, že členstvo žalobcu zaniklo na základe platného právneho úkonu odhlásením člena. Žalobca sa v konečnom dôsledku dovoláva údajnej neplatnosti svojho právneho úkonu voči žalovanému napriek tomu, že údajnú neplatnosť aj podľa vlastného tvrdenia žalobca sám spôsobil, avšak z hľadiska ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka sa neplatnosti právneho úkonu nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Napokon tvrdenie žalobcu, že žalovaný na list zo dňa 28.10.2016 žiadnym spôsobom nezareagoval sa nezakladá na pravde. Listom zo dňa 14.11.2016, doručeným 22.11.2016, bol žalobca oboznámený s prerokovaním jeho veci na najbližšom zasadnutí prezídia žalovaného. Následne bol návrh žalobcu prerokovaný a žalobcovi bola poskytnutá odpoveď listom zo dňa 03.01.2017, doručeným 13.01.2017. Obsahom žalobcovho listu bolo vyjadrenie o svojom pochybení pri ukončení členstva a údajnom pochybení žalovaného, nakoľko postupoval v rozpore so smernicou 1/2012. Nasledoval návrh na znovuzapísanie člena v prílohe so zápisnicou z členskej schôdze žalovaného, o ktorú novozvolený výbor opieral svoju požiadavku. Táto zápisnica bola doručená v kópii, bez akýchkoľvek podpisov, teda bez podpisu zapisovateľa, bez mien a podpisov overovateľov, nespĺňajúc ani základné formálne nároky. Na túto skutočnosť bol žalobca listom upozornený a požiadaný o doplnenie, aby mohol žalovaný vo veci konať. Toto však žalobca nevykonal a podpisy nedoplnil. Obsah zápisnice z členskej schôdze, odhliadnuc od formálnej nespôsobilosti, potvrdzuje tvrdenia žalobcu o neplatnosti vykonaného právneho úkonu. Nie je preto možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby na základe tohto dokumentu považoval ukončenie členstva spätne za neplatné. Taktiež žalovanému vznikli záväzky voči novoprijatému členovi, ktorými sa cíti viazaný.

3. Žalobca v rámci repliky navrhol vykonanie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov, ktorí mali potvrdiť že žalovaný nekoná podľa platných právnych predpisov, práve naopak vlastné právne akty ignoruje, a to napriek upozorneniam jeho členov. Žalobca poukazoval na to, že rovnako ako pri miestnej samospráve platí aj u záujmovej samosprávy, že štatutár prejavuje vnútornú vôľu subjektov navonok, avšak v prípade, kedy závažný právny akt vyžaduje určitú formu a naplnenie podmienok interných právnych predpisov žalovaného, je absencia vnútornej vôle dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu. Potom je žalobca naďalej členom žalovaného so všetkými právami a povinnosťami. Právny úkon, ktorý nie je výsledkom prejavenej vôle je neplatný a nespôsobí zamýšľaný vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. To je základom aj tejto žaloby, ako jediného možného prostriedku nápravy, ktorého sa žalobca môže dovolať vzhľadom na skutkové okolnosti veci, pretože ani trestné oznámenie v tejto veci nebolo prijaté s odôvodnením, že sa jedná o občianskoprávnu záležitosť. Trvanie členstva žalobcu u žalovaného je jediným výsledkom vôle členskej základne, ktorá sa oň uchádzala v čase vzniku a ktorá neprejavila kvalifikovaným kvórom vôľu nebyť členom.

4. Žalovaný v rámci dupliky namietal návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov za účelom údajného preukázania, že žalovaný nekoná podľa vlastných predpisov. Tieto svedecké výpovede teda nemajú preukázať členstvo žalobcu u žalovaného, ale iné výhrady, ktoré sú vzhľadom na petit podanej žaloby irelevantné. Žalobca nenavrhol dokazovanie o svojich vnútorných pomeroch, na ktorých zakladá svoju žalobu, ale skutkové dokazovanie o pomeroch žalovaného, čo vznáša zmätočnosť do jeho pôvodného žalobného návrhu. Podaným návrhom na vykonanie dokazovania žalobca namietal údajný nedostatok svojej vnútornej vôle na ukončenie členstva u žalovaného a nadväznú neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný však nie je členom žalobcu a nebol účastníkom týchto právnych vzťahov vo vnútri žalobcu, ktorými bolo kreované jeho rozhodnutie ukončiť členstvo a ktoré údajne nemali byť vlastnými orgánmi žalobcu dodržané. Pri prejednaní o tejto časti návrhu žalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Obvinenie žalobcu z ignorácie vlastných právnych aktov zo strany žalovaného bez odkazu na konkrétny akt a porušené ustanovenie je nepodložené, nepreskúmateľné a nie je možné sa k nemu vyjadriť, nakoľko žalovaný dôsledne dodržiava všetky prijaté právne akty. Jediným namietaným právnym aktom zo strany žalobcu, bola smernica 1/2012, ktorá sa však vzťahuje výlučne na interné prestupy členov, a teda zmeny v rámci SKJ, ale nevzťahuje sa na zánik členstva dobrovoľným písomným odhlásením. Žalovaný, ako združenie právnických osôb, je založený na princípe dobrovoľnosti, pričom jeho význam nespočíva v povinnom členstve, ale v dôveryhodnosti, jej dobrom mene a vo všeobecnej akceptácii v rámci SR a mimo nej, pričom členovia si na základe tohto členstva prepožičiavajú dobré meno žalovaného známe v mnohých krajinách sveta. V prípade porušovania stanov alebo vnútorných predpisov žalovaného, SKJ a FCI alebo ohrozovania spoločných záujmov členov žalovaného niektorým jednotlivým členom, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov

slovenskej kynológie, ktorá ako súčasť konkrétnych medzinárodných dobrovoľných štruktúr reprezentuje Slovenskú republiku v danej oblasti navonok. Úlohou žalovaného v rámci svojich štruktúr je teda zabezpečovať a podporovať nielen kynologickú činnosť a záujmy, ale v rámci svojho poslania v duchu stanov FCI podporovať aj vnútorné priateľské vzťahy a princípy fair play. Členovia žalobcu boli v čase odhlásenia členstva žalobcu reprezentovaní väčšinou faktickými chovateľmi a milovníkmi plemena, snažiacimi sa činnosť klubu vykonávať na základe snahy rozumne a spravodlivo usporiadať právne vzťahy a činnosť chovateľského klubu tak, aby slúžil svojmu základnému poslaniu, pričom výbor klubu bol povinný reprezentovať a presadzovať ich záujmy. Vzhľadom na extrémne konfrontačné správanie a vystupovanie niektorých členov žalobcu, bola žalobcova komunikácia nielen vo vnútri svojich štruktúr, ale aj prostredníctvom týchto členov aj navonok voči strešnej organizácii neprimeraná a prebiehala vo vnútri žalovaného aj navonok prostredníctvom civilných súdnych sporov či trestných oznámení, množstva neopodstatnených podaní na rôzne typy štátnych orgánov, pričom v mnohých prípadoch nešlo o konštruktívne podania, ale tzv. podania z nenávisti, čo prinášalo veľké časové a finančné vyťaženie samotného žalobcu a znechutenie žalobcovej vlastnej členskej základne, ktorá mala jediný primárny záujem: podporu a zveľaďovanie chovu nemeckej dogy, propagáciu plemena, získavanie odborných poznatkov, podporu priateľských vzťahov a získanie akceptácie a uznania slovenského chovu a jeho predstaviteľov doma aj v zahraničí. Extrémne konfrontačný spôsob komunikácie vo vnútri žalobcu a obavy mnohých členov žalovaného vyjadrovať svoj názor, aby sa nestali obeťou bezohľadnej konfrontácie, očierňovania alebo špekulatívneho vťahovania do civilných či trestných súdnych sporov, ale najmä nutnosť riešenia sporov na úkor plnenie skutočného poslania združenia vyčerpávali a traumatizovali veľkú časť členskej základne žalobu. Vzhľadom na tento stav bol členskou základňou na väčšinovom princípe zvolený výbor klubu, ktorý o ukončení členstva hlasoval a prijal záver prospešný pre túto väčšinovú základňu a hlavne pre účely skutočného napĺňania základného poslania takéhoto typu občianskeho združenia. Došlo k písomnému prejavu vôle štatutárneho orgánu žalobcu ukončiť členstvo u žalovaného, nakoľko žalobca už nebol schopný primárne plniť svoje hlavné poslanie a vzbudzovať dôveru u kynologickej verejnosti. Po ukončení členstva u žalovaného všetky finančné prostriedky a hnuteľný majetok, získané žalobcom, tomuto ostali. Osoba štatutárneho orgánu žalobcu, ktorá na základe poverenia výborom žalobcu podala žiadosť o ukončenie členstva u žalovaného, nie je vo výbore nástupníckeho člena, nešlo teda o naplnenie osobných ambícií. Pokiaľ je žalovanému známe, všetci významní chovatelia plemena prešli po zániku členstva do klubu nástupníckeho člena, pričom zmenu prijímajú s úľavou. Nový klub, ktorý je členom žalovaného má v súčasnej dobe 60 členov, z toho dvoch medzinárodných rozhodcov a desiatky aktívnych chovateľov, ktorí prezentujú plemeno aj v zahraničí. Zároveň stúpla účasť na klubových akciách rovnako aj záujem členov o dianie v klube a ukončenie ich členstva u žalovaného by bolo na ujmu ďalšieho rozvoja chovu a reprezentácie daného plemena.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov Q. D., V. K., K. Č. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: stanovy Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg, vnútornú smernicu č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, vnútornú smernicu pre vznik nového chovateľského klubu, výpis z registra organizácií na č.l. 16, žiadosť o ukončenie členstva zo dňa 27.09.2016, návrh na znovuzapísanie členstva zo dňa 28.10.2016, zápisnicu z Mimoriadnej členskej schôdze nemeckých dôg zo dňa 23.10.2016, sledovanie zásielok na č.l. 40, návrh na znovuzapísanie členstva - odpoveď zo dňa 14.11.2016, žiadosť o znovuzapísanie členstva zo dňa 03.01.2017, sledovanie zásielok na č.l. 43, zápisnicu z Členskej schôdze Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg zo dňa 14.10.2017, zápisnicu zo schôdze výboru Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg konanej dňa 26.09.2016, stanovy Únie kynologických klubov.

6. Zástupca žalobcu H. K. v rámci svojho výsluchu uviedol, že táto konkrétna vec vyplýva zo sporov žalobcu od roku 2011. V tej dobe sa v klube udiali alebo preukázali veci s defraudáciou peňazí predchádzajúceho vedenia, na margo toho bol za predsedu, po dohode celej členskej základne, zvolený V.. V.. Po vykázaní dosť vysokej defraudácie bývalého vedenia začal pán V. požadovať vysporiadanie tejto defraudácie v prospech klubu, kde bola o súčinnosť požiadaná aj SKJ a následne ÚKK. Pán K. v tej dobe nepravdivými tvrdeniami zorganizoval zvolanie mimoriadnej členskej schôdze, ktorá bola protiprávne zvolaná, o čom sa vyslovil aj Okresný súd Martin v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Na margo toho, že na tieto nesprávne veci poukazoval, bol osobne vylúčený a pozbavený členstva v klube (u žalobcu). Preto požiadal pána Š. (zástupcu žalovaného), aby im pomohol, čo vie doložiť e-mailovou dokumentáciou. Žiadal o pomoc aj pána V., ktorý bol v tom čase členom alebo predsedom dozornej rady u žalovaného. Boli však hodení cez palubu. Ani ÚKK, dozorná rada ÚKK,

ani SKJ nemali záujem túto situáciu riešiť. Súdny spor ohľadne členstva vyhral, následne bol opätovne zapísaný medzi členov klubu žalobcu. Začal znovu v tejto veci pracovať a poukazovať na nesprávne a nekalé kroky vedenia žalobcu a pod vedením pána K.. Pán K. za pomoci ÚKK a právnika ÚKK si robil v podstate čo chcel a radil sa, aby sa nemusel riadiť a akceptovať členov klubu. Klub mal v tej dobe 80 členov. Je pravdou, že tiež nie všetci mali záujem v tomto klube pracovať. Situácia však vyvrcholila tým, že prišlo rozhodnutie Okresného súdu Martin v spojení s Krajským súdom v Žiline, kde bola vyhlásená neplatnosť tej mimoriadnej členskej schôdze a zároveň vylúčenie V.. V. z klubu. Je pravdou, že pán V. intenzívne vypisoval e-maily pánovi Š. a SKJ, ale na druhej strane žiadal od vedenia, aby doložil hospodárenie s financiami klubu. Na čo výbor pod vedením pána K., ako aj kontrolná revízna komisia na toto nereflektovala. Výbor klubu oznámil V.. V., že nie je členom klubu. V.. V. sa domáhal zotrvania členstva v klube a už vtedy sa pripravoval nový klub priateľov nemeckých dôg a zároveň sa pán K. sám spolu s 3 členmi výboru jedného dňa rozhodol, že požiada o zrušenie členstva v klube. Je zaujímavé, že výbor sa konal v Tesároch 26.09.2016. Dňa 27.09.2016 je razítko na žiadosti o ukončenie členstva v ÚKK „prijaté“. A 28.09.2016 sa konalo prezídium ÚKK, nie za účasti všetkých členov, kde bolo akceptované ukončenie členstva žalobcu a následne bolo stanovené asociované členstvo nástupníckeho klubu priateľov nemeckých dôg. Podľa smerníc ÚKK má klub, ktorý požiada o asociované členstvo, mať spracovanú webovú stránku, má mať dostatočný počet členov (25 členov), má mať spracované stanovy, čo toto všetko nebolo, bola len stránka prázdna. Je to neseriózne voči členom žalobcu, nakoľko nie všetci môžu za pána V., či pána K.. Nastala e-mailová vojna medzi pánom Š., D., pánom V. ktorej predmetom malo byť toto všetko, osočovanie atď. Zápisnica zo dňa 23.10.2016 bola priložená k žiadosti o späťvzatie za člena žalovaného len z toho titulu lebo z predmetnej zápisnice vyplývalo, že novým štatutárom je V. S., ktorý žiadosť podal. Tento ju podával z dôvodu naliehavého právneho záujmu a takisto táto žaloba bola podaná z rovnakého dôvodu. Žalobca, ak nebude členom žalovaného, nemá opodstatnenie, preto sa domáhajú toho, čo sa domáhajú. Myslel si, že žalovaný nie je oprávnený ignorovať právne úkony štatutárov, ale právny úkon, ktorý urobil pán K., bral do dôsledkov, ako zrušenie klubu žalobcu. V stanovách nie je uvedené ustanovenie, ktoré by obmedzovalo výbor pri vykonávaní úkonov, ale takisto ho neoprávňuje na takú činnosť akú vykonal. Po schôdzi zo dňa 23.10.2016 v Nitre a po zvolení nového vedenia a po vzdaní sa starého vedenia začala zo strany nového klubu vojna o členov, kde nový klub sa vyhrážal, že im nevytvorí právnu agendu pokiaľ nebudú členmi jeho klubu, a 50% členov žalobcu požiadalo o vrátenie členského, aby mohli sa stať členmi klubu priateľov nemeckých dôg (nástupnícky klub). Do dnešného dňa je dostatok členov, ktorí sú členmi žalobcu, avšak nezúčastňujú sa žiadnych akcií žalobcu z titulu obavy perzekvovania nástupníckeho klubu.

7. Zástupca žalovaného Q. Š. v rámci svojho výsluchu uviedol, že žalobca sa stal členom ÚKK v roku 2012, kde právny úkon vstupu preukázal veľmi podobným prípisom ako bola žiadosť o ukončenie členstva zo dňa 27.09.2016, vtedajší predseda žalobcu. Ani v tomto ani v ďalších 38. prípadoch členov ÚKK nepožadovali žiadny iný doklad prejavu vôle členskej základne, ale len následné doklady, akými sú stanovy, registrácia na Ministerstve vnútra SR atď. Žalobca bol po stránke odbornej klubom, s ktorým nemali takmer žiadne problémy. Uskutočňoval činnosť v zmysle svojich stanov a v zmysle rozvoja plemena, to znamená usporiadaval klubové výstavy, bonitácie. Tak, ako to bolo spomenuté, vnútro klubové problémy boli len z pohľadu členskej základne a žiaľ, i keď jednotliví členovia klubu žiadali o pomoc pri riešení týchto problémov, ani ÚKK, ani SKJ nemajú právo zasahovať do iných oblastí, ako sú oblasti odborné. Ak došla sťažnosť na rozhodcu, ktorý bol členom žalobcu a tento po stránke odbornej naozaj pochybil, bola táto sťažnosť v rámci štruktúr SKJ riešená a rozhodca z toho teda dostal aj nejaký dištanc. Ak sa však jednalo o spory, ktoré následne riešil súd, ktoré sa týkali členstva, tak ÚKK aj SKJ rešpektujú právnu subjektivitu každého jedného svojho člena. Informácie o vnútro klubových problémoch sa dostali žiaľ nielen k nim, ale z časti prerástli aj do zahraničia. Nemali v podstate nijaký vplyv na odbornú činnosť klubu. S vedením, či už s predchádzajúcim, keď tam bol pán N. alebo pán K., bola korektná spolupráca, tak ako s ostatnými klubmi. Zástupcovia sa zúčastňovali valného zhromaždenia, výročného valného zhromaždenia ÚKK. Preto keď sa k nim dostala neoficiálna správa ohľadne vnútro klubových záležitostí ukončením členstva tohto klubu, zobrali ju s poľutovaním, ale plne akceptovali následné rozhodnutia. Aj keď to nie je predmetom ukončenia členstva, nový nástupnícky klub spĺňal všetky podmienky, a to okrem spomenutej internetovej stránky mal pridelené IČO aj DIČ, doložil stanovy registrované na Ministerstve vnútra SR, zoznam 50 členov, kde funkcionári žalobcu členmi neboli. Boli medzi nimi však medzinárodný rozhodca a mnohé významné chovateľské osobnosti. Okrem toho bol doložený chovateľský aj bonitačný poriadok od nástupníckeho klubu. Ak by členstvo žalobcu u žalovaného trvalo, tak by žalovaný nemohol prijať nový nástupnícky klub, ale oni akceptovali najprv

žiadosť o ukončenie členstva, a následne bol až prijatý nástupnícky klub. Na tomto prezídiu boli prítomní všetci piati členovia prezídia ÚKK aj všetci traja členovia dozornej rady. Nový klub doručil prihlášku 27.09.2016. Zástupca žalobcu nevedel odpovedať, či mal žalovaný k dispozícii stanovy žalobcu v čase, keď obdržal žiadosť o ukončenie členstva podpísanú pánom K., z toho dôvodu, že každý jeden členský subjekt ÚKK má zriadenú samostatnú zložku, do ktorej sú ukladané klubové spisy tak, ako sú k nim chronologicky zaslané. To, či tam bola posledná alebo predposledná verzia stanov, nevedel, čiže ak ich klub nedodal, tak tam neboli. V danom prípade, pri ukončení členstva, však boli bezpredmetné. Mal informácie o ukončení členstva žalobcu z dôvodu vnútro klubových problémov, ktoré vraj nevedeli inak riešiť. Oznámenie o ukončení členstva bolo riadne doručené. Stanovy žalovaného neumožňujú ignorovať rozhodnutie štatutárnych orgánov jeho členov ani ich meniť. Podľa názoru zástupcu žalobcu vnútorné vzťahy nevplývali veľmi dobre na povesť slovenskej kynológie, ako jeden príklad uviedol, keď bol na posudzovanie klubovej výstavy nemeckých dôg pozvaný prezident maďarského kynologického zväzu (MEOE) tak ho kontaktoval a položil mu konkrétnu otázku, že či je vhodné, aby išiel posudzovať klubovú výstavu klubu, kde sú vážne vnútorné rozpory. Ďalej zástupca žalobcu vysvetlil, že SKJ má troch riadnych členov: Slovenský poľovnícky zväz, Zväz športovej kynológie a ÚKK. Tieto 3 organizácie združujú jednotlivé chovateľské kluby. Každý chovateľský klub má právo si vybrať svoju zastrešujúcu organizáciu. Spomenutá smernica 1/2012 určuje podmienky prestupu členov medzi zmenami strešných organizácií (uvedených troch členov SKJ). A tam je aj potom ukončenie členstva k 01.01. nasledujúceho roka.

8. Svedok Q. D., predseda dozornej rady žalovaného, vypovedal, že ÚKK nie je podriadená svojim členom. Člen je povinný dodržiavať stanovy a všetky predpisy ÚKK. V 1. rade si treba uvedomiť, že člen je samostatný právny subjekt, ktorý musí dodržiavať stanovy ÚKK. Zasahovať môže ÚKK len vtedy strešná organizácia, pokiaľ by boli porušované práva ÚKK. Člen sa môže bez problémov odhlásiť ako právny subjekt z ÚKK. ÚKK poskytuje svojmu členovi rôzne servisy, ako je vystavovanie rodokmeňov. Nie je možné zadržať člena, vždy to závisí na klube ktorý je členom, keď podá všetky papiere o ukončení členstva, únia členstvo ukončí. Bližšie ukončenie neskúma, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie člena. Ako dozorná rada nedostali žiaden podnet na preverenie členstva, po predložení papierov ukončení členstva bolo členstvo ukončené z hľadiska dozornej rady právoplatne. Na ukončenie členstva v ÚKK je potrebné predložiť žiadosť o ukončenie členstva podpísanú štatutárnym zástupcom. Žalobca sa stal členom ÚKK pri vzniku Únie kynologických klubov. Ďalej svedok ozrejmil, že pod Slovenskú kynologickú jednotu spadajú 3 členovia. Nespadá pod ňu žalobca. Pod SKJ spadajú: ÚKK (žalovaný - pozn. súdu), Zväz športovej kynológie a Poľovnícky zväz. V prípade, ak by žalobca chcel zmeniť členstvo z ÚKK na ktoréhokoľvek iného člena patriaceho pod SKJ, vtedy by sa na nich vzťahovala smernica 1/2012. V prípade ukončenia členstva žalobcu v ÚKK sa táto smernica nepoužíva. Ak odchádza od ÚKK nejaký člen, ÚKK nemá čo skúmať stanovy a ostatné jeho právne úkony. Skúma to potom člen, ku ktorému ide. Člen, ktorý vystúpi napr. z ÚKK, sa stáva voľným a môže sa stať členom inej strešnej organizácie mimo SKJ. Svedok si nepamätal, či dostal od pána V. nejaký podnet na preverenie ukončenia členstva žalobcu v ÚKK, lebo od pána V. dostal niekoľko e-mailov, v ktorých si nedal vysvetliť interné predpisy klubu žalobcu. On požadoval preverenie ich vzťahov vnútri klubu, na ktoré svedok nemal dosah. Mohol riešiť len veci, ktoré sa týkajú predpisov SKJ alebo ÚKK.

9. Svedok V. K., bývalý predseda klubu žalobcu vypovedal, že v čase, keď bol predsedom klubu, došlo k ukončeniu členstva žalobcu v ÚKK. Prebehlo to na schôdzi výboru, kde boli naplánované rôzne činnosti, kde sa dostali aj k bodu prípadu pána V., ktorý niekoľko rokov atakoval klub žalobcu, neskutočné množstvo e-mailov, zastrašovanie, znechucovanie členov, klub nemal iné možnosti, len sa venovať im. Pán V. bol členom žalobcu a v minulých rokoch na obdobie pár mesiacov predsedom klubu. S ohľadom na ataky pána V., ako aj nechutenstvo členov v samotnom klube, dospeli k záveru, že poslanie klubu, ktoré má mať, t.j. starať sa a robiť kynológiu medzi ich členmi, odborné semináre, bolo týmto spôsobom znehodnotené a znevažované. Na základe tohto všetkého sa rozhodli, že ukončia členstvo a umožnia priestor prípadne iným klubom, resp. členom, aby mohli normálne chovať v klube a žiť svoj chovateľský život v klube. Na výbore rozhodli o ukončení členstva. Výbor sa skladá z piatich členov podľa stanov a na výbore sa zúčastnili štyria členovia výboru. Hlasovanie prebehlo štandardným spôsobom, štyria boli za odstrešenie žalobcu z ÚKK. Na základe tohto svedok napísal list na ÚKK, že odstrešujú klub žalobcu. Listinu zo dňa 27.09.2016 o ukončenie členstva podpísal na základe rozhodnutia prijatého na schôdzi výboru. Doručilo sa to ÚKK. Ako následne ÚKK rozhodla, už bolo na nich. Samozrejme potom už vedel, že to prešlo a že ukončenie členstva schválili. Na Slovensku sú 4 kluby, ktoré sa venujú chovu nemeckých dôg a 1 z týchto klubov sa snažil stať členom ÚKK, pričom ho vedie pán V.. Ďalej svedok

uviedol, že cítil veľkú zodpovednosť voči členskej základni. Klub mal nejaké problémy, ale všetko sa dalo na odbornej diskusii s chovateľmi vyriešiť. Poznal názory členskej základne na fungovanie klubu. Chovatelia boli z toho celého otrávení, boli tam náznaky zobrania rodokmeňov (pán V.) chovateľom, na základe vymyslených vecí. Názory typu: ja už som skončil s chovaním. Tieto boli dôsledkom zlých vzťahov, ktoré boli v klube. Hlavné konflikty vyvolával v klube pán V. ako aj pán K.Š.. Tí členovia, ktorí prichádzali na schôdze výboru ako aj členské schôdze, boli to gro nemeckej dogy a ostatní sa báli prísť na členskú schôdzu z dôvodu nejakej perzekúcie, napísania nejakých e-mailov, nechceli toto. Vzhľadom k tým okolnostiam, ktoré tomu predchádzali, boli oslovovaní zo strany členov klubu, že je potrebné situáciu nejakým spôsobom riešiť. Ukončenie členstva bolo len vyhrotenie týchto zlých vzťahov. Ľudia vykonávali bonitácie, prípadne klubové výstavy a už nechceli mať nad sebou nejaký ten pomyselný meč v podobe nejakých podnetov na prokuratúru, na súdy atď. Ukončením členstva sa vyriešil minimálne stres pre členov žalobcu, trauma, nechutenstvo. Oni - členovia to sami chceli, veď sami členovia odišli od žalobcu. Asi o mesiac po ukončení členstva žalobcu sa svedok vzdal mandátu predsedu klubu. Nikto mu potom nepovedal, že by to urobil zle. Vôľu členov klubu prejavuje výbor. Pokiaľ ide o to, že toto rozhodnutie nebolo posvätené členskou schôdzou, svedok uviedol, keďže takúto vôľu chceli urobiť členovia, aby teda boli spokojní, tak prišli na členskú schôdzu do Banskej Bystrice, kde členovia vo veľkom počte prišli a chceli s tým celým klubom skončiť komplet. To im bolo znemožnené. Vyhlásili schôdzu za zmätočnú. Boli tam ľudia z Košíc, Bratislavy a celého Slovenska. Výbor, ktorý zvolal schôdzu, ušiel preč. Táto uvedená schôdza bola v novembri 2016. Po tom, čo došlo k ukončeniu členstva v septembri 2016. Uvedenú členskú schôdzu zvolalo nové vedenie. V programe členskej schôdze bolo aj že sa bude riešiť niečo s ÚKK. A tí členovia tam len prišli, aby ukázali, že už stačilo. Svedok ďalej uviedol, že ukončenie členstva v ÚKK riešili na výborovej schôdzi, táto nebola prvotne zvolaná za účelom ukončenia členstva žalobcu v ÚKK. V stanovách sa nachádza, že majú ako klub dbať o plemeno a nie ho dehonestovať. Z poverenia výboru klubu a následne členov klubu mal svedok právomoc členstvo v klube ukončiť. Podľa vedomostí svedka žalobca prehral dva spory s pánom V.. Týkali sa vylúčenia pána V. z klubu, druhý sa týkal ochrany osobnosti. Pokiaľ ide o vylúčenie pána V. z klubu, žaloval pán V. žalobcu, na okresnom súde vyhrali, žaloba bola zamietnutá, pán V. sa odvolal a v konečnom dôsledku pán V. súd vyhral. Pokiaľ ide o spor pána K. s klubom, pán K. bol vylúčený za hrubé porušenie stanov, z dôvodu toho, že si založil, resp. bol spoluzakladateľom Slovenského klubu nemeckých dôg. Spor s klubom bol o neplatnosť vylúčenia z klubu, ktorý spor pán K. vyhral. Následne svedok zistil, že pán K. nebol schválený výborom klubu ako člen klubu. Pokiaľ ide o to, na základe čoho dospeli členovia výboru k rozhodnutiu o ukončení členstva, svedok uviedol, že každý jeden člen výboru komunikuje s klubom ako takým, čiže bolo to na základe členskej základne, ktorí sú kontaktovaní medzi sebou a na základe tohto členovia výboru odhlasovali. V novom nástupníckom klube svedok nemá žiadnu funkciu.

10. Svedkyňa K. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že bola vo výbore starého vedenia klubu v období ukončenia členstva žalobcu. Bola pokladníčka. Dostávali od členov klubu podnety, že im je nepríjemné chodiť na výstavy, že boli obháňaní ešte z predchádzajúceho výboru, boli zavádzaní a bolo na nich ako členov výboru rozprávané, že chcú klubu škodiť. Potom aj od členov došla spätná väzba, či by nebolo lepšie ukončiť zastrešenie v ÚKK. Svedkyňa bola prítomná na zasadnutí výboru, ktoré pojednávalo o zrušení členstva tu v Bratislave. Svedkyňa ďalej uviedla, že poznala názory aktívnych členov a aktívnych chovateľov, s ktorými sa stretávala hlavne na výstavách. Hlavne od bývalej pani tajomníčky. Rozprávala, že sú zlí, že chcú klubu zle a potom členovia navrhli ukončiť členstvo v ÚKK. Hlavne tí aktívni členovia, čo chovajú a zúčastňujú sa výstav. Pokiaľ ide o medziľudské vzťahy v klube, svedkyňa uviedla, že nastúpila už do takého rozbehnutého vlaku, keď pán V. viedol spory s klubom, bola zahlcovaná jeho e-mailami. Keď sa ho pýtala, nech jej to vysvetlí, poslal jej súbory s tým, že si to má naštudovať. Začal osočovať pána K. a pána Č.. Podľa svedkyne sa členovia klubu necítili dobre, nakoľko niektorí hovorili, že predajú zvieratá, prípadne do Čiech pôjdu bonitovať a potom že by späť zvieratá sem vrátili, aby tu mohli ich chovať. Svedkyňa uviedla, že o ukončení členstva zahlasovala podľa toho, ako jej to tí členovia - aktívni členovia na výstavách hovorili. Prišli podnety od členov ohľadne ukončenia členstva. V súčasnosti je iba členkou nástupníckeho klubu, nakoľko chová plemeno. Funkciu vo výbore nemá. Myslí si, že si svojím postavením nepohoršila, bola schôdza v Nitre, kde sa všetci členovia výboru vzdali funkcie. Až o nejaký čas neskôr sa stala členkou nového klubu, keď potrebovala krycie povolenie na šteniatka. Podľa názoru svedkyne nový klub napĺňa lepšie poslanie klubu, čo vníma z toho ako sa stretáva s ostatnými chovateľmi, ktorí hovoria, že sú lepšie výstavy, viac prihlasujúcich, viac bonitovaných psov. Ďalej do toho hlbšie nevidí, nakoľko je iba členka. Na záver svedkyňa uviedla, že si nepamätá, kto navrhol na výbore hlasovať o odstrešení členstva žalobcu v ÚKK. Krycie povolenia na šteniatka by potrebovala, do času, kým žalobca nevystúpil z ÚKK, od žalobcu.

11. Zo stanov žalobcu súd zistil, že orgány klubu tvorí: výročná členská schôdza, členská schôdza, výbor a kontrolná a revízna komisia (čl. 6). Členskú schôdzu zvoláva výbor klubu raz ročne, je tvorená všetkými prítomnými členmi klubu. Členská schôdza rozhoduje o prijatí asociovaných členov za riadnych členov klubu, o dovolaní sa uchádzačov proti neprijatiu za asociovaných členov klubu a o vylúčení z klubu. Výbor klubu riadi činnosť KCHPND (Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg - pozn. súdu) medzi členskými schôdzami. Je päťčlenný v zložení: predseda, podpredseda, tajomník, pokladník a poradca chovu. Výbor klubu sa schádza podľa potreby najmenej 1 krát do roka, schôdzu zvoláva ktorýkoľvek člen výboru alebo predseda KRK (Kontrolnej revíznej komisie - pozn. súdu), o rokovaniach sa spíše zápisnica. Štatutárnymi zástupcami KCHPND sú predseda a podpredseda, pričom každý z nich má právo konať samostatne.

12. Z vnútornej smernice č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, súd zistil, že chovateľský klub môže zmeniť svoje členstvo v kynologickej organizácii, ktorá je členom SKJ, za dodržania nasledovných podmienok:

- zmena členstva v kynologickej organizácii musí byť schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou príslušného chovateľského klubu,

- štatutárni zástupcovia chovateľského klubu sú o tejto skutočnosti povinní informovať do 14 dní od schválenia rozhodnutia členskou schôdzou alebo výročnou členskou schôdzou Prezídium SKJ, kynologickú organizáciu, v ktorej sa rozhodli členstvo ukončiť a organizáciu, v ktorej sa o členstvo uchádzajú,

- členstvo v pôvodnej organizácii môže byť ukončené ku koncu kalendárneho roka,

- chovateľský klub sa o ďalšej zmene v kynologickej organizácii môže rozhodnúť až po uplynutí 5 rokov,

- kynologická organizácia môže bez udania dôvodu odmietnuť členstvo chovateľského klubu.

13. Zo žiadosti o ukončenie členstva zo dňa 27.09.2016 súd zistil, že Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg (žalobca) zaslal Únii kynologických klubov (žalovanému) žiadosť o ukončenie členstva, v ktorej uviedol, že žiada na základe rozhodnutia prijatého Výborom žalobcu zo dňa 26.09.2016 v zmysle Stanov ÚKK bod 3.6.1 o ukončenie členstva v ÚKK z dôvodu dlhodobých, pretrvávajúcich vnútorných problémov u žalobcu, ktoré by v budúcnosti mohli vážne poškodiť dobré meno slovenskej kynológie. Žiadosť bola podpísaná predsedom Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg p. V. K..

14. Z návrhu na znovuzapísanie členstva zo dňa 28.10.2016 súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému predmetnú žiadosť, v ktorej okrem iného uviedol, že klub pod vedením predchádzajúceho štatutára pána K. v rozpore s platnými stanovami požiadal o ukončenie členstva v ÚKK. Tento právny úkon síce učinil menovaný štatutár, ale porušil tým ako vykonávateľ povinnosti, pretože tento úkon nebol prejavom vôle klubu, ktorú vykonával. Jednalo sa teda o zmätočný právny úkon nevyvolávajúci zamýšľané právne účinky. V tomto smere teda došlo k pochybeniu klubu nezavineného jeho členmi, ale len vybranými osobami.

15. Zo zápisnice z Mimoriadnej členskej schôdze nemeckých dôg zo dňa 23.10.2016 súd zistil, že ukončenie členstva žalobcu v ÚKK odsúhlasil výbor počtom hlasov 4:0.

16. Zo zápisnice zo schôdze výboru Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg konanej dňa 26.09.2016 súd zistil, že členovia výboru v rámci programu v časti „rôzne“ diskutovali o problémoch v klube s apeláciou na listy V.. V. a zhodli sa na tom, že v súčasnej dobe nie je klub schopný plnohodnotne napĺňať ciele zakotvené v stanovách. Neustále pretrvávajúce spory medzi výborom a niektorými členmi klubu vyvolávajú neistoty v radoch členov v tom, či je toto občianske združenie za uvedených podmienok schopné poskytnúť členom pomoc a podporu a či je spôsobilé hodnotným spôsobom prezentovať svojich členov vo vzťahu k verejnosti, k ÚKK a SKJ. S prihliadnutím na uvedené navrhol predseda hlasovať o ukončení členstva v ÚKK s výsledkom hlasovania: 4 za, zdržal sa 0, proti 0.

17. Zo stanov Únie kynologických klubov súd zistil, že členstvo u žalovaného zaniká (čl. 3.6.1) dobrovoľným písomným odhlásením.

18. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. V., nakoľko táto bola asociovanou členkou žalobcu a jej výsluch vo vzťahu k predmetu konania by podľa názoru súdu nemal vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Súd napokon nevypočul ani svedkyňu Q. C., ktorej neúčasť na pojednávaní

konanom dňa 12.02.2018 právny zástupca žalovaného ospravedlnil z dôvodu virózy, pričom na jej výsluchu netrval.

19. Súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania predložením originálu zápisnice z členskej schôdze žalobcu zo dňa 23.10.2016, zápisnice z členskej schôdze žalobcu, ktorá by mala potvrdzovať mandát žalobu na podanie tejto súdnej žaloby, predložením dokumentu o nesúlade jeho vnútornej vôle s vykonaným právnym úkonom ukončenia členstva a zoznamom členov žalobcu, ktorí sú jeho členmi v súčasnosti a súčasne týmito členmi boli aj v čase ukončenia členstva, nakoľko súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na doposiaľ zistený skutkový stav a zároveň kópia zo zápisnice z 23.10.2016 sa nachádza v spise na č.l. 37-39 a jej obsah nebol nikým spochybňovaný.

20. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.

22. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

23. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich.

27. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

28. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu aj žalovaného.

29. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

30. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v konaní, nakoľko predmetom tohto konania bolo určenie trvania členstva žalobcu u žalovaného v dôsledku

údajného neplatného ukončenia členstva u žalovaného predchádzajúcim vedením klubu. Žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným ide o spor týkajúci sa členstva žalobcu u žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v časti týkajúcej sa dokazovania o pomeroch žalovaného, hoci žalobca v podanej žalobe namietal absenciu jeho (žalobcovej) vôle na ukončení členstva u žalovaného, v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom tohto konania bolo určenie trvania členstva žalobcu u žalovaného a s tým súvisiace posúdenie, či právny úkon, ktorý vykonal predchádzajúci štatutár žalobcu - ukončenie členstva, bol riadne vykonaným právnym úkonom a či tento spôsobil ním zamýšľané následky. Súd preto v tomto smere zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom pani J. V., nakoľko predmetom dokazovania nebolo skúmanie vnútorných pomerov u žalovaného, ale skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k platnému ukončeniu členstva žalobcu u žalovaného.

31. Ďalej sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.

32. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je v zmysle § 137 písm. c) naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického), a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.

33. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

34. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení trvania jeho členstva u žalovaného, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie, pokiaľ ide o jeho status člena, neisté.

35. Predmetom konania bolo, ako už bolo vyššie uvedené, určenie členstva žalobcu u žalovaného.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa stal členom žalovaného pri vzniku Únie kynologických klubov ako zakladajúci člen po tom, ako vznikol žalovaný odčlenením od SKJ. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj zástupca žalovaného pán Q. Š. a svedok Q. D.. Dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že dňa 26.09.2016 sa konala schôdza výboru Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg za účasti 4 jej členov, pričom v rámci rokovania na schôdzi v časti programu „rôzne“ členovia výboru diskutovali o problémoch v klube s apeláciou na listy V.. V. a zhodli sa na tom, že v súčasnej dobe nie je klub schopný plnohodnotne napĺňať ciele zakotvené v stanovách. Neustále pretrvávajúce spory medzi výborom a niektorými členmi klubu vyvolávajú neistoty v radoch členov v tom, či je toto občianske združenie za uvedených podmienok schopné poskytnúť členom pomoc a podporu a či je spôsobilé hodnotným spôsobom prezentovať svojich členov vo vzťahu k verejnosti, k ÚKK a SKJ. S prihliadnutím na uvedené navrhol predseda hlasovať o ukončení členstva v ÚKK, pričom výsledok hlasovania bol 4:0. Následne vtedajší predseda žalobcu,

pán V. K., zaslal dňa 27.09.2016 žalovanému žiadosť o ukončenie členstva, v ktorej uviedol, že žiada na základe rozhodnutia prijatého Výborom žalobcu zo dňa 26.09.2016 v zmysle Stanov ÚKK bod 3.6.1 o ukončenie členstva v ÚKK z dôvodu dlhodobých, pretrvávajúcich vnútorných problémov u žalobcu, ktoré by v budúcnosti mohli vážne poškodiť dobré meno slovenskej kynológie. Žalovaný žiadosti o ukončenie členstva žalobcu vyhovel.

37. V súvislosti s ukončením členstva žalobcu u žalovaného žalobca namietal, že je neplatné, nakoľko toto ukončenie nebolo vykonané v súlade so smernicou č. 1/2012, podľa ktorej musí byť zmena členstva schválená členskou alebo výročnou členskou schôdzou a členstvo môže byť ukončené ku koncu kalendárneho roka. V tejto súvislosti súd uvádza, že tieto námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, nakoľko namietaná smernica sa nevzťahuje na prípad ukončenia členstva žalobcu u žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Slovenská kynologická jednota (SKJ) má troch členov: Slovenský poľovnícky zväz, Zväz športovej kynológie a Úniu kynologických klubov (ÚKK). Tieto tri organizácie združujú jednotlivé chovateľské kluby, pričom každý chovateľský klub má právo si vybrať svoju zastrešujúcu organizáciu. Vnútorná smernica č. 1/2012 pre zmenu členstva v kynologickej organizácii člena SKJ, pojednáva o možnosti zmeniť členstvo chovateľského klubu v kynologickej organizácii, ktorá je členom SKJ za dodržania tam uvedených podmienok. Toto je zrejmé zo samotného názvu smernice, ako aj výpovede pána Q. Š. či Q. D., ktorí rovnako potvrdili, že táto smernica sa týka interných prestupov chovateľských klubov medzi niektorou z troch organizácií (Slovenský poľovnícky zväz, Zväz športovej kynológie a Úniu kynologických klubov), ktoré zastrešujú tieto chovateľské kluby v rámci SKJ. Je teda zrejmé, že smernicu 1/2012 by bolo možné aplikovať v prípade, ak by sa žalobca rozhodol vystúpiť z ÚKK a stať sa členom niektorej z iných organizácií v rámci SKJ, to znamená buď členom Slovenského poľovníckeho zväzu alebo Zväzu športovej kynológie. Smernica sa teda týka zmeny členstva v rámci strešných organizácii v SKJ a nie ukončenia členstva chovateľského klubu v niektorej z týchto strešných organizácií.

38. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či k ukončeniu členstva žalobcu u žalovaného došlo v súlade so stanovami žalovaného, ktoré sa na takúto situáciu vzťahujú. Z predložených stanov žalovaného je zrejmé, že chovateľský klub v zmysle bodu 3.6.1 môže ukončiť členstvo u žalovaného dobrovoľným písomným odhlásením. V danom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vtedajší predseda žalobcu V. K., doručil žalovanému dňa 27.09.2016 žiadosť o ukončenie členstva v zmysle uvedeného bodu stanov žalovaného, pričom toto ukončenie členstva schválil výbor žalobcu na schôdzi konanej dňa 26.09.2016. V danom prípade, podľa názoru súdu, došlo k ukončeniu členstva žalobcu u žalovaného dobrovoľným písomným odhlásením v súlade so stanovami žalovaného. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný bližšie tento právny úkon neskúmal, tu súd poukazuje na výpovede zástupcu žalovaného pána Š., ako aj výpovede svedkov pána D., z ktorých je zrejmé, že žalovaný nemá možnosť ignorovať rozhodnutie štatutárnych orgánov svojich členov. Preto pokiaľ bola žalovanému doručená žiadosť o ukončenie členstva podpísaná štatutárnym zástupcom žalobcu, nemal dôvod tejto žiadosti nevyhovieť a členstvo žalobcu u žalovaného ukončil.

39. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 20 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Je zrejmé, že tak žalobca ako aj žalovaný riadia svoju činnosť na základe schválených stanov. Z predložených stanov žalobcu vyplýva, že štatutárnymi zástupcami žalobcu sú predseda a podpredseda, pričom každý z nich má právo konať samostatne. Pokiaľ teda vtedajší predseda dospel k závere o potrebe ukončenia členstva žalobcu u žalovaného, bol oprávnenou osobou na vykonanie takéhoto úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd však preukázané, že konanie pána K., ako štatutára žalobcu, nebolo konaním jedinej osoby, ale úkonu - žiadosti o ukončenie členstva, predchádzala schôdza výboru žalobcu, na ktorej členovia výboru dospeli k záveru, že pre dlhotrvajúce nezhody v klube je vhodné členstvo žalobcu u žalovaného ukončiť, pričom o tejto skutočnosti hlasovali počtom 4 za, proti 0, zdržal sa 0. Z päťčlenného výboru teda hlasovala nadpolovičná väčšina členov výboru za ukončenie členstva žalobcu. V súvislosti s námietkami žalobcu, že ukončenie členstva malo byť schválené členskou schôdzou súd uvádza, že táto skutočnosť nevyplýva zo stanov predložených žalobcom. Z predmetných stanov vyplýva, že členskú schôdzu zvoláva výbor klubu raz ročne, je tvorená všetkými prítomnými členmi klubu. Členská schôdza rozhoduje o prijatí asociovaných členov za riadnych členov klubu, o dovolaní sa uchádzačov proti neprijatiu za asociovaných členov klubu a o vylúčení z klubu. Na druhej strane výbor klubu riadi činnosť KCHPND (Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg) medzi členskými schôdzami. V danom prípade súd dospel

k záveru, že v období medzi členskými schôdzami bol oprávnený za klub (žalobcu) konať výbor, ktorý na svojej schôdzi odhlasoval ukončenie členstva žalobcu u žalovaného, v dôsledku čoho vtedajší štatutárny zástupca žalobcu doručil žalovanému žiadosť o ukončenie členstva.

40. Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu o neplatnosti právneho úkonu ukončenia členstva z dôvodu nedostatku vôle členov klubu toto členstvo žalobcu u žalovaného ukončiť.

41. Vo všeobecnosti úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.05.2010, sp. zn. 1Cdo 113/2008).

42. V danom prípade ako už bolo vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že vtedajší štatutárny zástupca žalobcu, ako aj výbor, ktorý na schôdzi odhlasoval ukončenie členstva, boli oprávnení vykonať právny úkon ukončenia členstva v mene žalobcu, ako právnickej osoby, pričom z výpovede samotného pána K. ako aj pani Č. (vtedajšej členky výboru) vyplynulo, že ich vôľa ukončiť členstvo žalobcu u žalovaného bola prejavom vôle väčšiny členskej základne chovateľského klubu, nakoľko samotní členovia klubu v dôsledku nepriaznivých vnútorných vzťahov, ktoré sa prejavovali aj navonok a nerobili dobré meno klubu, oslovovali pri rôznych príležitostiach členov výboru klubu, aby zvážili zotrvanie žalobcu u žalovaného. Súd preto nemal za preukázaný nedostatok vôle žalobcu (resp. jeho členov) na ukončení členstva žalobcu u žalovaného, práve naopak, vykonaným dokazovaním bola preukázaná jednota prejavu vôle väčšiny členskej základe žalobcu s následným konaním oprávnených orgánov žalobcu.

43. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že členstvo žalobcu u žalovaného bolo ukončené riadne, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd určil, že žalobca nie je členom žalovaného, súd na určení takéhoto negatívneho výroku nevidel naliehavý právny záujem, nakoľko vyslovením takéhoto výroku by sa právne postavenie žalobcu ani žalovaného nezmenilo.

45. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu a žalovaného v konaní, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.