Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, H. XX-XX/XX, D. W., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Žilinčík, Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Piešťany, Vrbovská cesta 125, Piešťany, IČO: 00 208 159, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Miletičova 23, Bratislava, o premene družstevných podielnických listov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 15C 40/2014-108 zo dňa 11. októbra 2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 15C 40/2014-113 zo dňa 10.11.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť premeniť družstevné podielnické listy žalobcu č. 00100 v počte 85 ks v menovitej hodnote 2.821,15 eur, č. 00150 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00151 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00166 v počte 52 ks v menovitej hodnote 1.725,88 eur a č. 00625 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur na ďalší členský vklad a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 229 ods. 1, § 223 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 17a ods. 1, 2, § 17c ods. 1, § 17d ods. 1 písm. b), § 17g ods. 1, ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových podielov v družstvách, vecne odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je z titulu uzavretej Dohody o prevode členských práv a povinností v zmysle § 229 od. 1 Obchodného zákonníka členom družstva, t.j. žalovaného, a to od 15.10.2003, ktorý je dňom schválenia tejto dohody predstavenstvom žalovaného, čo vyplýva z písomnosti samotného žalovaného (č.l. 6). Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný ani výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 . Za nesporné medzi stranami sporu možno tiež považovať tvrdenie žalobcu, že tento je vlastníkom DPL v celkovom počte 299 kusov tak, ako sú tieto identifikované v bode 12. odôvodnenia. Časť z týchto DPL v počte 245 kusov boli na žalobcu prevedené (§17d ods. 1 písm. b) zákona č. 42/1992 Zb.) rubopisom. Predmetné DPL vo vlastníctve žalobcu spĺňajú podľa názoru súdu prvej inštancie formálne náležitosti ustanovené § 17c ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. S poukazom na ust. § 17g ods.3 zákona č. 42/1992 Zb. je potrebné uviesť, že z vlastníctva týchto DPL žalobcovi ako členovi družstva vyplýva zo zákona právo spočívajúce v premene

týchto podielnických listov na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty svojich podielnických listov. Predmetné ust. § 17g ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. bolo prijaté novelou zákona č. 42/1992 Zb. vykonanej zákonom č. 264/1995 Z.z. účinnej od 1.1.1996. Práve na túto novelu poukazujú aj Stanovy žalovaného v čl. 2 bod 5 písm. h). Ako vyplýva i z obsahu DPL, týmito sa majiteľovi družstevného podielnického listu zaručujú všetky práva, ktoré mu podľa zákonov patria, teda i právo ustanovené § 17g ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. podľa názoru súdu prvej inštancie. Z titulu vlastníctva DPL žalobcom vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah, pričom vychádzajúc zo základnej konštrukcie pri právnych vzťahoch (súkromnoprávnych) je potrebné zdôrazniť, že každému právu jedného subjektu právneho vzťahu zodpovedá povinnosť druhého subjektu tohto právneho vzťahu. Podľa názoru súdu prvej inštancie pokiaľ zákon (právny predpis záväzný aj pre žalovaného) priznáva žalobcovi ako členovi družstva a vlastníkovi DPL právo na premenu podielnických listov na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty podielnických listov, musí tomu zodpovedať povinnosť žalovaného, t.j. družstva, ktorý tieto DPL ako cenné papiere vydal. Žalovaný si teda musel (mal) byť už v čase vydania DPL vedomí tohto, že s vlastníctvom týchto DPL sú zo zákona spojené oprávnenia pre ich vlastníkov. S obranou žalovaného spočívajúcej v tom, že na premenu týchto DPL je potrebný súhlas predstavenstva v zmysle z čl. 2 bodu 5 písm. f) Stanov nemožno súhlasiť, nakoľko podľa súdu prvej inštancie nie je na daný prípad aplikovateľná, nakoľko predmetné ustanovenie Stanov rieši situáciu, keď sa členovia družstva písomne zaviažu k zloženiu ďalšieho členského vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva, teda podľa názoru súdu prvej inštancie sa predpokladá akási písomná iniciatíva člena družstva na ďalší (dodatočný) členský vklad, pričom v danej veci sa jedná o premenu, teda transformáciu už existujúceho majetku v podobe cenného papiera a nie dodatočné vloženie ďalšieho (nového) majetku. Z tohto dôvodu sa nemožno teda ani úspešne brániť poukazom na ust. § 223 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré je obsahovo totožné ako ust. čl. 2 bodu 5 písm. f) Stanov(resp. naopak) a ktoré je na danú vec neaplikovateľné. Podľa súdu prvej inštancie sa nemožno odvolávať na Stanovy družstva vo vzťahu k nesplneniu si povinnosti vyplývajúcej, resp. súvisiacej so zákonným právom inej osoby (§ 17g ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb), nakoľko zákonná úprava má vyššiu právnu silu, a teda prednosť pred Stanovami žalovaného. Súdu prvej inštancie sa z vyjadrení žalovaného javilo, že skutočným a jediným dôvodom (ktorý sa žalovaný v rámci obrany snažil tzv. zakryť poukazom na ust. § 223 ods. 5 Obchodného zákonníka a čl. 2 bodu 5 písm. f/ Stanov) nevyhovenia žiadosti žalobcu boli len ekonomické dôvody. Toto však nemožno z právneho hľadiska akceptovať, aj keď nemožno vylúčiť, že splnením si povinnosti žalovaným v súvislosti s ust. § 17g ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. sa tento dostane do ekonomicky zhoršenej situácie, čo však nie je dôvod, pre ktorý by súd žalobe nemal vyhovieť. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd teda žalobe žalobcu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne. Podľa odvolateľa rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného žalobcovi nesvedčí právo domáhať sa premeny jeho družstevných podielnických listov na ďalší členský vklad v družstve s prihliadnutím na § 17g ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, článku IX bod. 1 Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany, čl. II bod 5 písm. f) Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany. V zmysle platných Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany o prijatí ďalšej majetkovej účasti člena v družstve, v tomto prípade o premene družstevných podielnických listov na ďalší členský vklad v družstve, ktorou sa žalobca domáha, rozhoduje kompetentný orgán, ktorým je v danom prípade predstavenstvo družstva. Žalobca má za to, že stanovy v platnom znení ako základný vnútrodružstevný predpis, zaväzujú všetkých členov družstva, pričom zároveň upravujú vzájomné vzťahy medzi členmi družstva v rámci možností ich dispozitívnej právnej úpravy. Dňa 14.01.2016 sa konalo zasadnutie predstavenstva v rámci ktorého predstavenstvo jednomyseľne zamietlo žiadosť žalobcu zo dňa 10.01.2014 týkajúcu sa premeny družstevných podielnických listov žalobcu na ďalší členský vklad. Žalovaný túto skutočnosť preukázal predložením zápisnice z konania zasadnutia predstavenstva dňa 14.01.2014. Keďže nedošlo k schváleniu premeny družstevných podielnických listov žalobcu na ďalší členský vklad, žalobca sa nemôže legitímne domáhať premeny svojich družstevných podielnických listov na ďalší členský vklad v Poľnohospodárskom družstve Piešťany. Zároveň žalovaný poukazuje, že výrok napadnutého rozsudku

je vo svojich dôsledkoch po materiálnej stránke nevykonateľný a nevyvoláva žiadne právne následky. Výrok nezahŕňa možnosť núteným spôsobom a to aj proti vôli žalovaného realizovať povinnosť na plneniu obsiahnutú vo výroku napadnutého rozsudku v prípade, ak žalovaný dobrovoľne uloženú povinnosť nesplní. Navrhol preto zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K doručenému odvolaniu žalobca vyjadrenie nepodal.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas deň verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému premeniť družstevné podielnické č. 00100 v počte 85 ks v menovitej hodnote 2.821,15 eur, č. 00150 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00151 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00166 v počte 52 ks v menovitej hodnote 1.725,88 eur a č. 00625 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur na ďalší členský vklad. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel vychádzajúc z výsledkov dokazovania, že zákon priznáva žalobcovi ako členovi družstva a vlastníkovi DPL právo na premenu podielnických listov na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty podielnických listov, musí tomu zodpovedať povinnosť žalovaného, t.j. družstva, ktorý tieto DPL ako cenné papiere vydal. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, keď v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania či súd prvej inštancie predmetnú správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V podanom odvolaní

odvolateľ argumenty s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. uvádzal Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

10. Odvolateľ namietal, že žalobcovi nesvedčí právo domáhať sa premeny jeho družstevných podielnických listov na ďalší členský vklad v družstve s prihliadnutím na § 17g ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, článku IX bod. 1 Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany, čl. II bod 5 písm. f) Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany.

11. Podľa § 17g ods. 3zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, na práva podielnikov, ktorí sú členmi družstva, sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia § 17d a § 17e ods. 1 až 4. Títo podielnici majú tiež právo na premenu svojich podielnických listov vrátane podielnických listov, ktoré neskôr nadobudnú, na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty svojich podielnických listov.

12. Ani žalovaný nespochybňoval, že citované ustanovenie bolo prijaté zákonom č. 264/1995 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 42/1992 Zb. s účinnosťou od 1.1.1996. Je nepochybné, že zákon priznáva žalobcovi ako členovi družstva a vlastníkovi družstevných podielnických listov právo na premenu podielnických listov na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty podielnických listov. Citovaná právna úprava ani iný výklad nepripúšťa.

13. V zmysle článku IX bod 1 stanov žalovaného predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré zákon alebo tieto stanovy nevyhradili inému orgánu družstva.

14. V zmysle článku II. bod 5 písm. f) stanov žalovaného okrem zloženia členského vkladu sa môžu členovia družstva písomne zaviazať k zloženiu ďalšieho členského vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva, pričom o zložení ďalšieho členského vkladu ako i prijatí ďalšej majetkovej účasti člena družstva rozhoduje predstavenstvo družstva s tým, že ponúkanú ďalšiu majetkovú účasť členov družstva, družstvo nemusí prijať.

15. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že v zmysle stanov, o prijatí ďalšej majetkovej účasti člena v družstve, v tomto prípade o premene družstevných podielnických listov na ďalší členský vklad v družstve, ktorou sa žalobca domáha, rozhoduje predstavenstvo družstva, pričom dňa 14.01.2016 sa konalo zasadnutie predstavenstva v rámci ktorého predstavenstvo jednomyseľne zamietlo žiadosť žalobcu zo dňa 10.01.2014 týkajúcu sa premeny družstevných podielnických listov žalobcu na ďalší členský vklad, žalovaný túto skutočnosť preukázal predložením zápisnice z konania zasadnutia predstavenstva dňa 14.01.2014.

16. Ako už uviedol súd prvej inštancie aplikácia článku II. bod 5 písm. f) sa netýka posudzovaného prípadu, pretože stanovy v tomto ustanovení riešia iný prípad a to taký, keď sa člen družstva písomne zaviaže k zloženiu ďalšieho členského vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva. V predmetnej veci však ide premenu družstevného podielnického listu. K uvedenému sa žiada dodať, že stanovy musia byť určité, obsahovo jasné, presné zreteľné a zrozumiteľné. Teda v stanovách treba presne definovať podmienky za ktorých môže vzniknúť ďalší členský vklad. Právna úprava predpokladá, že ak niekto vloží do družstva DPL, dostane ďalší členský vklad alebo ďalšiu majetkovú účasť a až vtedy sa vlastník DPL dostáva do pozície vlastníka družstva.

17. Žalovaný v odvolaní napokon poukazuje, že výrok napadnutého rozsudku je vo svojich dôsledkoch po materiálnej stránke nevykonateľný a nevyvoláva žiadne právne následky.

18. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobca musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. V súdenom prípade žalobca formuloval žalobný návrh tak, že žiadal uložiť žalovanému povinnosť premeniť družstevné podielnické č. 00100 v počte 85 ks v menovitej hodnote 2.821,15 eur, č. 00150 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00151 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur, č. 00166 v počte 52 ks v menovitej hodnote 1.725,88 eur a č. 00625 v počte 54 ks v menovitej hodnote 1.792,26 eur na ďalší členský vklad. Podľa názoru súdu takto formulovaný žalobný petit spĺňa požiadavky presnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti, zodpovedá hmotnoprávnej úprave. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že výrok nevyvolá žiadne právne následky. Po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku, v prípade dobrovoľného nesplnenia uloženej povinnosti, má žalobca právo podať návrh na začatie exekučného konania, pričom v prípade predmetného rozsudku pôjde o exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy a spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zákon priznáva žalobcovi ako členovi družstva a vlastníkovi DPL právo na premenu podielnických listov na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty podielnických listov, musí tomu zodpovedať povinnosť žalovaného, t.j. družstva, ktorý tieto DPL ako cenné papiere vydal. Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, s tvrdeniami strán sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne tento zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne.

20. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .