Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-141-2017.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: E. H., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. J. U., G. XX, v konaní o zaplatenie sumy 63,51 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
- zo sumy 16,96 EUR od 23.12.2014 až do zaplatenia
- zo sumy 38,75 EUR od 24.1.2015 až do zaplatenia
- zo sumy 7,80 EUR od 24.2.2015 až do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodné obchodné meno Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) sa žalobou zo dňa 16.6.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným dňa 20.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli predmetom zmluvy. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby riadne a včas neuhradil.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. V priebehu konania, počnúc od 17.2.2018, žalobca zmenil obchodné meno z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o.
5. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
8. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave a žalovaný uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu služieb v rámci programu 02 Fér s platbou na faktúru. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
9. Súd ďalej zistil, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. vystavila tri faktúry. Faktúrou zo dňa 9.12.2014, splatnou dňa 22.12.2014 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 16,96 EUR, faktúrou zo dňa 31.12.2014, splatnou dňa 23.1.2015 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 1.12.2014 do 31.12.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 38,75 EUR a faktúrou zo dňa 9.2.2015, splatnou dňa 23.2.2015 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 52,80 EUR.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca dňa 13.6.2016 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní.
11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti alebo k verejnej mobilnej telefónnej sieti a sprístupnenie súvisiacich služieb zvolených žalovaným prostredníctvom koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
15. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu
poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v období od 1.11.2014 do 31.1.2015 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 108,51 EUR. Žalobca si z uvedenej sumy uplatnil len časť dlhu spolu vo výške 63,51 EUR ( t.j. z prvej a druhej faktúry celú vyúčtovanú sumu a z tretej faktúry len sumu 7,80 EUR).
16. Keďže žalovaný dôvod ani výšku nároku nespochybňoval, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.
17. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo súm, vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, cit. nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
21. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
23. V danej veci nebolo sporné, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a preto je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).