Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o tohto času už plnoletého Martina J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - R., W. slovenskej XXX/XX a mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov E. U., bytom G. - R., W. slovenskej XX a W. J., t. č. bytom I., N. 9, L., XXX XX, o návrhu matky a t.č. už plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2017, č.k. 34P/170/2016-61, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo vzťahu k mal. I. J. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie matky detí E. U. vo vzťahu k W. J. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k t.č. plnoletému W. J., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 160,- eur mesačne na sumu 188,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám t.č. plnoletého oprávneného syna W. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 140,- eur mesačne na sumu 168,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh matky a plnoletého W. zvýšenie výživného zamietol, dlh otca na zmeškanom výživnom pre plnoletého W. a mal. I. za čas od 01.02. do 30.09.2017 nevznikol. Tým sa vo výrokovej časti o úpravu vyživovacej povinnosti otca k deťom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.01.2015, č.k. 31P/158/2014-34. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obe deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na ich výživu. Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti otca k deťom upravovaná rozsudkom zo dňa 29.01.2015, na základe ktorého sa otec detí zaviazal platiť na výživu v tom čase mal. W. sumou 160,- eur mesačne a I. sumou 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.03.2015. V tom čase mal W. 15 rokov, bol študentom 1.ročníka strednej odbornej školy a I. mala 11 rokov a bola žiačkou 5.ročníka základnej školy. Matka bola v tom čase vydatá, spolu s deťmi žila v spoločnej domácnosti s jej manželom, ktorý má svoju maloletú dcéru zverenú do striedavej starostlivosti. Matka v tom čase dosahovala príjem za rok 2014 od 05.03.2014 do 16.04.2014 cca. 300,- eur mesačne, od augusta 2014 do 10.09.2014 pracovala s príjmom 241,32 eur mesačne a ďalej od

apríla 2014 do augusta 2014 pracovala s príjmom 690,- eur mesačne. Manžel matky v tom čase zarábal 600,- eur mesačne, okrem týchto dvoch detí nemala matka iné vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy o výživnom bol otec ženatý, okrem týchto dvoch detí nemal iné vyživovacie povinnosti, býval v spoločnej domácnosti s jeho manželkou v 3-izbovom byte, ktorý patril manželke a už v tom čase pracoval sezónne v Nemecku ako vodič s príjmom sezónne od decembra v priemere 1.432,- eur mesačne v čistom a následne ako nezamestnaný s dávkami 705,- eur mesačne. 3. V súčasnosti má W. 18 rokov, je plnoletý, je študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy, stravuje sa doma, záujmové krúžky nenavštevuje. V škole sa skladal na stužkovú po 20,- eur mesačne, učebnice 10 až 15,- eur, školské výlety 20,- eur ročne. V poslednom období mal zvýšené výdavky v súvislosti so zubnou starostlivosťou, pretože bol dvakrát u zubného lekára, pričom raz zaplatil 50,- eur a raz 12,- eur. Faktom je, že W. zanedbával zubnú starostlivosť, nechodil riadne na preventívne zubné prehliadky s tým, že pokiaľ matka a W. poukazovali na zvýšenú chorobnosť, matka vyčíslila lieky na sumu 30,- až 40,- eur mesačne a W. ich vyčíslil na sumu 8,- eur, avšak tieto výdavky neboli súdu zdokladované. I. má 13 rokov, je žiačkou 8.ročníka základnej školy, stravuje sa v jedálni, kde stravné predstavuje 22,- eur mesačne. Začala navštevovať gymnastický krúžok s mesačným poplatkom 20,- eur a rovnako bola dvakrát u zubného lekára s čím mala zvýšené výdavky. Je vedená od roku 2016 v očnej ambulancii, nosí okuliare v hodnote 40,- eur. Matka poukazovala na zvýšené výdavky maloletej za špeciálny šampón na vši, ktorý stojí 11,- eur. Matka detí je vydatá, spolu s dvomi deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom, ktorý má zverenú jeho dcéru do striedavej osobnej starostlivosti a ktorá tak striedavo býva s nimi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý má matka s otcom detí v nevysporiadanom BSM, na dome sú dlžoby, je zaťažený úverom, ktorý matka nevypláca a vzhľadom na to bola na dom vyhlásená dražba, avšak o tento dom nebol záujem. V súčasnosti je matka zamestnaná ako upratovačka na skrátený pracovný čas na 10 hod. týždenne a zarába zhruba 200,- eur mesačne v čistom. Predtým pracovala od februára 2017 do augusta 2017 na dohodu ako umývačka riadu so zárobkom 240,- eur mesačne v čistom. Naposledy pracovala na riadny pracovný pomer podľa vyjadrenia v roku 2012 alebo 2013 a odvtedy pracuje len brigádne alebo na skrátené pracovné úväzky, čo odôvodňuje tým, že má dlhy a v prípade riadneho zamestnania by jej hrozili exekučné zrážky zo mzdy a tiež tým, že musí doprevádzať obe deti k lekárovi v prípade ich choroby. Poberá prídavky na dve deti v sume 47,04 eur. Jej manžel pracuje ako programátor s príjmom cca. 600,- eur mesačne v čistom. Otec je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou, bývajú v 3-izbovom byte v Nemecku, pracuje v Nemecku ako vodič s priemerným mesačným príjmom od 1.400,- do 1.500,- eur mesačne v čistom. Od decembra do marca je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, pričom jeho príjem v nezamestnanosti predstavoval 884,- eur mesačne. Manželka je od apríla 2017 na rizikovom tehotenstve, nepracuje a predtým pracovala s čistým mesačným príjmom cca. 1.000,- eur mesačne. Okrem toho očakávajú s manželkou narodenie dieťaťa. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, s manželkou má rozdelené BSM, jeho manželka vlastní 3-izbový byt v Trenčíne, ktorý bol v jej vlastníctve už pred uzavretím manželstva. Okrem toho rodičia uzatvorili dňa 01.02.2017 mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného, na základe ktorej sa dohodli o zvýšení výživného, na základe ktorej sa dohodli o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. W. zo sumy 160,- eur na sumu 185,- eur mesačne a k mal. I. zo sumy 140,- eur na 165,- eur mesačne, pričom dohoda zahŕňa aj čas letných prázdnin, kedy výdavky sú vyššie, pričom sa otec zaviazal, že k dohodnutému výživnému bude za mesiace júl a august poukazovať k rukám matky sumu 50,- eur s tým, že má možnosť v prípade nezaplatenia si vziať deti na polovicu. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania ďalej vyplýva, že od februára 2017 otec platí výživné tak, ako bolo dohodnuté v mimosúdnej dohode. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Uviedol, že od poslednej úpravy o výživnom, ktorá bola robená v januári 2015 nedošlo k žiadnej výraznejšej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala požadované zvýšenie výživného, pretože deti navštevovali tie isté školy, aké navštevovali doposiaľ s rovnakými výdavkami a ide o deti, ktoré sú o 2 roky staršie. Pomery na strane rodičov sa nezmenili. Súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, avšak otec súhlasil so zvýšením výživného a na sumy, ktoré aj reálne platí a vzhľadom na jeho súhlas, aj keď nebola zistená zmena pomerov, súd rozhodol o zvýšení výživného s účinnosťou od 01.02.2017. S prihliadnutím na súhlas otca, aj keď nebola zistená zmena pomerov, súd zvýšil výživné tak, aby bol právny stav v súlade so stavom skutkovým. Keďže otec dobrovoľne prispieva vyšším výživným od februára 2017, nevznikol mu za toto obdobie dlh na zročnom výživnom. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol z dôvodu časového, od podania návrhu súd nezistil žiadnu zmenu pomerov a výživné bolo zvýšené, že otec súhlasil s vyššími sumami. Zvýšené výživné považoval súd za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám detí. Pokiaľ ide o dôvody uvádzanými matkou o zvýšených výdavkov na zubnú starostlivosť, k tomuto súd

uvádza, že nebolo možné nepostrehnúť, že u detí bolo na vzhľadom vyššie uvedené zistenie zanedbaná ich zubná starostlivosť. Okrem toho matkou pôvodne uvádzané tvrdenia o častých vyšetreniach u zubára sa javia ako mierne zavádzajúce, pretože deti boli u zubného lekára dvakrát u každého dieťaťa. Nepravdepodobne vyznieva aj dôvod uvádzaný matkou, že sa nemôže riadne zamestnať z dôvodu doprevádzania oboch detí k lekárovi, keďže W. je plnoletý. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a matka si už dlhodobo nehľadá žiaden riadny pracovný pomer a úmyselne pracuje brigádnicky a nebolo by spravodlivé kompenzovať nedostatočný príjem do 5-člennej domácnosti nadhodnoteným výživným voči otcovi dvoch detí. Sumu zvýšeného výživného súd považoval za primeranú a na druhej strane nezistil ani na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala podstatnejšie zvýšenie výživného. Otec pracuje u toho istého zamestnávateľa v podstate s rovnakým zárobkom ako mal v čase poslednej úpravy o výživnom a zárobky otca nie sú až v takej výške, aby mu umožňovali platiť požadované nadštandardné výživné. Pokiaľ ide o W., ktorý je už plnoletý s poukazom na to súd upravil výživné tak, že otec je povinný platiť ho k rukám plnoletého syna. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie matka detí, ktorá namietala, že neboli zistené dostatočne pomery navrhovateľky, pomery odporcu vôbec a preto žiadala, aby krajský súd vydal rozsudok, na základe ktorého bude otec detí zaviazaný platiť výživné vo výške 400,- eur mesačne k 10.dňu v mesiaci k rukám matky, spolu na I. aj W. J.. 6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec detí, ktorý mal za to, že majetkové pomery a skutočný stav veci boli dostatočne zistené na oboch stranách zúčastnených. K zisteniu majetkových pomerov uviedol, že na základe požiadavky zdokladoval príjem, potvrdenie o tehotenstve, t.č. práceneschopnej tehotnej manželky ako aj mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného. Dostatočne preukázal pomery a navrhovateľkou uvedené skutočnosti sa javili súdu ako nepravdivé a súd tieto skutočnosti na strane navrhovateľky aj prešetroval. Opätovné neodôvodnené podávanie návrhov zo strany navrhovateľky o zvýšenie vyživovacej povinnosti sú tendenčné voči jeho osobe. Jeho pomery sa zmenili v tom smere, že 08.11.2017 sa mu narodilo ďalšie dieťa mal. W. J., ku ktorému mu vznikla rovnako vyživovacia povinnosť, rovnako ako k jeho matke, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. Preto žiadal súd, aby odvolanie matky zamietol v plnom rozsahu. 7. Matka sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrila. 8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 vo vzťahu k mal. I. z týchto dôvodov: 9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli. Neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z toho dôvodu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje a v zmysle § 387 ods. 2 k odvolacím námietkam matky dodáva nasledovné: 10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživné prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. V preskúmavanej veci odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil s cit. zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti ako na mal. I., tak aj na už v súčasnosti plnoletého W.. 14. Zo skutkového stavu ako ho zistil dokazovaním súd prvej inštancie je nepochybné, že v danom prípade nedošlo od poslednej úpravy o výživnom k zmene pomerov rozhodných pre určenie vyživovacej

povinnosti otca na jeho dve deti. Výživné bolo naposledy upravované pred dvomi rokmi, pričom prakticky od tejto úpravy pomerov k podstatnej zmene pomerov na strane ako detí, tak aj na strane rodičov nedošlo. 15. Napriek tomu pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť, považoval takéto zvýšenie výživného aj odvolací súd za zodpovedajúce odôvodneným potrebám oboch detí, ktoré boli v konaní preukázané a rovnako zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov oboch rodičov detí. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal pomermi na strane oboch detí a dospel k záveru, že ich potreby zostali od poslednej úpravy o výživnom prakticky nezmenené. Na strane otca rovnako príjem zmenený nebol, avšak v súčasnosti je nutné konštatovať tak, ako vyplýva z jeho vyjadrenia k odvolaniu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva, z čoho teda vyplýva, že otec má celkovo tri vyživovacie povinnosti. Za tohto skutkového stavu sa rovnako aj odvolaciemu súdu javila primeraná výška výživného tak, ako ju stanovil súd prvej inštancie. 16. Rovnako súdu prvej inštancie správne zhodnotil, že na strane oboch detí prakticky nedošlo k zmene pomerov, nemajú výraznejšie výdavky, či už v súvislosti s návštevou školy alebo ich zdravotným stavom a preto súdom stanovená výška výživného je v súčasnej dobe postačujúca na zabezpečenie všetkých ich základných životných potrieb. Rovnako sa správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na pomery na strane matky detí, ktorá dlhodobo nepracuje na riadny pracovný pomer, avšak uzatvára rôzne dohody o pracovnej činnosti, kde jej príjem je pod hranicou minimálnej mzdy. Matka už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca a preto je aj ona povinný prispievať na výživu detí, avšak za súčasného skutkového stavu veci sa javí tvrdenie matky o tom, že sa nemôže zamestnať na riadny pracovný pomer z dôvodu, že musí s deťmi navštevovať často lekára ako nepravdepodobným a odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že matka dlhodobo úmyselne pracuje len brigádnicky. Avšak jej nedostatočný príjem nemožno nahrádzať zvýšeným výživným zo strany otca detí. 17. Posúdením všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. I. bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými Zákona o rodine a z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. 18. Matka detí podala odvolanie aj vo vzťahu v súčasnosti už plnoletému W. J., ktorý nadobudol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k odvolaniu matky zvýšeniu výživného na plnoletého W., odvolací súd dodáva, že jej odvolanie bolo potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP, nakoľko odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. V prejednávanej veci mala matka právo podať odvolanie v mene syna W. len do doby, kým nadobudol plnoletosť, t.z. dňa 25.03.2017. Plnoletý syn W. evidentne matke plnú moc na zastupovanie v konaní nedal, z čoho teda vyplýva, že osobou oprávnenou na podanie odvolania v tom prípade bol plnoletý Martin, ktorý však odvolanie v prejednávanej veci nepodal. Z týchto skutkových okolností potom nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolanie matky odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .