Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: 1) U. F., K.. XX.X.XXXX, O. Š. Q., Q..Y.. Š. XXX/XX, H. XX XXX XXX, 2) P. Q., K.. X.X.XXXX, O. Q. Č.. XX, R.. V., H. XX XXX XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovanému GPW Invest s.r.o., Mariánske námestie 274/37, 044 25 Medzev, IČO 36 794 791, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Mudroňova 29, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 2.500,00 eur s prísl. a o protinávrhu na zaplatenie 5.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10Cb/101/2015-62 z 25.4.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi v 1/ a 2/ rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade každému po 1.250,00 eur spolu s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 18.4.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Zároveň protinávrh žalovaného zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali od žalovaného zaplatenia každému po 1.250,00 eur spolu s príslušenstvom. Uviedli, že na základe ústnej dohody so žalovaným sa dohodli, že pre žalovaného budú vykonávať stavebné práce na stavbe v Nemecku. Išlo o ústnu dohodu, pri ktorej nebol dohodnutý termín odkedy, dokedy a v akom rozsahu majú tieto práce vykonávať, bolo iba dohodnuté, že budú vykonávať práce na stavbe, pokiaľ tieto práce budú. Práce vykonávali v období od 9.3.2015 do 27.3.2015. Následne faktúrou č.2 z 27.3.2015 so splatnosťou 17.4.2015 žalovaný (správne má znieť žalobca v 1/ rade) za tieto práce vyfakturoval čiastku 1.250,00 eur a následne žalobca v 2/ rade vyfakturoval faktúrou č. 2/2015 zo dňa 27.3.2015 so splatnosťou 17.4.2015 čiastku 1.250,00 eur. Žalobca v 2/ rade uviedol, že so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu - Montážne práce s tým, že v časovom rámci od 12.5.2015 do 31.12.2015 (správne má znieť od 12.1.2015 do 31.12.2015) na pracovnom mieste v Nemecku mal vykonávať suché stavebné montáže. Každá jedna montáž bude podľa náležitostí a rozsahu jednotlivo doladená, čím sa môže kapacita personálu (vzťahujúca sa na projekt) zmeniť. Iné údaje v tejto zmluve nie sú uvedené. Ďalej žalobcovia uviedli, že cena práce mala činiť 12,50 eur/m2 na základe vykonaných sadrokartónových prác. V žalovanom období vykonávali tieto práce a ich činnosť odsúhlasoval štatutárny zástupca žalovaného U. F. (správne má znieť V. F.). V prácach nebolo možné pokračovať, pretože elektroinštalácia nebola ukončená, preto sa dohodli na odsúhlasení vykonaných prác v celkovej výške 1.250,00 eur s tým, že odišli zo stavby domov. Po Veľkonočných sviatkoch sa do práce nevrátili vzhľadom k tomu, že čakali na úhradu faktúry, a keďže faktúra nebola uhradená, do práce nenastúpili. O tejto skutočnosti upovedomili p. F..

3. Žalovaný uviedol, že istina 1.250,00 eur nie je sporná, ale bola započítaná voči pohľadávke na náhradu škody. Zároveň protinávrhom z 3.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných (správne má znieť žalobcov v 1/ a 2/ rade) na zaplatenie 5.000,00 eur (t.j. od každého v sume 2.500,00 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% od 10.9.2015 až do zaplatenia. Protinávrh zdôvodnil tým, že v dôsledku nedokončenia diela a následnej sankcie uvalenej konečným objednávateľom diela bola vyčíslená škoda vo výške 7.500,00 eur. Čiastku 2.500,00 eur započítal za cenu vykonaného diela u každého žalobcu a zostávajúcu časť sankcie v sume 5.000,00 eur žiada priznať ako náhradu škody voči každému žalovanému (správne má znieť žalobcovi) za porušenie ich povinností v zmysle § 367 Obchodného zákonníka.

4. K protinávrhu žalovaného na zaplatenie 5.000,00 eur, žalobcovia uviedli, že sankcia, ktorá bola žalovanému uložená nie je v príčinnej súvislosti s ich správaním, keďže pracovali na stavbe iba krátky čas a stavba už bola v omeškaní pred tým, než začali pracovať a nebolo preukázané ich zavinenie vzniku predmetnej škody. Preto navrhli protinávrh žalovaného v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - podaniami žalobcov, žalovaného, zmluvou - Montážne práce zo 7.l.2015, faktúrami žalobcov v 2 z 27.3.2015, pripojeným spisom sp.zn. 10Cb/102/2015, výpoveďami žalobcov, žalovaného a svedkov - F. S., Q. V.) zistil, že žalobca v 2/ rade a žalovaný uzatvorili 7.1.2015 zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonanie sadrokartónových prác v Nemecku v čase od 12.1. do 31.12.2015. Na základe ústnej dohody (medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným) aj žalobca v 1/ rade vykonával pre žalovaného sadrokartónové práce v Nemecku. K realizácii sadrokartónových prác v Nemecku došlo k období od 9.3. do 27.3.2015. Cena za sadrokartónové práce bola dohodnutá vo výške 12,50 eur/m2, keďže sadrokartónové práce neboli ukončené, došlo k dohode na nižšej sume t.j. 8,00 eur/m2, pričom celková výška ceny vykonaných prác činila 1.250,00 eur pre každého žalobcu. Keďže neboli ukončené elektroinštalačné práce, žalobcovia nemohli vo vykonávaní sadrokartónových prác ďalej pokračovať, preto sa dohodli so žalovaným, že odídu z Nemecka domov na Veľkonočné sviatky. Následne žalobcovia faktúrami č. 2 zo dňa 27.3.2015 so splatnosťou 17.4.2015 žalovanému cenu vykonaných prác fakturovali v celovej výške 1.250,00 eur. Žalovaný túto čiastku neuhradil, a preto súd prvej inštancie citujúc ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny vykonaných prác pre každého žalobcu v sume 1.250,00 eur.

6. Čo sa týka obrany žalovaného, že 17.4.2015 došlo k započítaniu pohľadávok (t.j. pohľadávky žalobcov s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody), k tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia vykonávali práce na stavbe na základe ústnej dohody so žalovaným a nie na základe písomnej zmluvy medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným zo 7.1.2015, vzhľadom k tomu, že sadrokartónové práce vykonávali až od 9.3.2015 (teda nie od 12.1.2015 ako je uvedené v písomnej zmluve). Navyše zo samotnej písomnej zmluvy vyplýva, že „každá jedna montáž bude podľa náležitostí a rozsahu jednotlivo doladená, čím sa môže kapacita personálu, vzťahujúca sa na projekt zmeniť a zúčtovanie bude podľa výmery“. Teda pokiaľ každá jedna montáž bola jednotlivo doladená, súd prvej inštancie mal za to, že aj práce (od 9.3. do 27.3.2015). O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pri ukončení prác bolo dohodnuté medzi účastníkmi, že žalovaný za ich vykonanie zaplatí 1.250,00 eur každému zo žalobcov. Preto započítanie týchto istín za náhradu škody nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné. V konaní nebolo preukázané, aby žalobcovi mali povinnosť pracovať pre žalovaného počas celého roka 2015. Predložená písomná zmluva zo 7.1.2015 takéto údaje neobsahuje a predstavuje viac-menej iba možnosť žalovaných (správne má znieť žalobcov) pracovať v Nemecku na sadrokartónových prácach.

7. K protinávrhu žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami v konaní neexistoval okrem vykonania sadrokartónových prác v období od 9.3. do 27.3.2015 žiadny iný záväzkovo-právny vzťah. Na základe dohody o znížení ceny diela z 20.4.2015 bola znížená cena diela zo sumy 91.000,00 eur na sumu 86.000 eur. Z listu zároveň vyplýva, že pri kontrole vyúčtovaní z dôvodu pracovných výkonov sa ukázalo, že celková škoda predstavuje sumu 8.500,00 eur, keďže práce neboli montérmi dokončené v stanovenom termíne. Z listu spoločnosti Ausbau zo dňa 14.4.2017 vyplýva, že uloženie sankcie k 7.4.2015 (resp. uzatvorená dohoda o znížení celkovej ceny diela zo sumy 91.000,00 eur na sumu 86.000 eur) bolo opodstatnené z dôvodu, že v časti diela neboli vykonané včas práce, čo malo za následok nemožnosť zrealizovania ďalších prác nadväzujúcich na tieto práce - boli to najmä elektrikárske práce.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalobcov a vznikom škody pre žalovaného, pretože títo pracovali na stavbe iba krátky čas a nemohli zaviniť omeškania celkovej stavby, na ktorej pracovali ďalší zamestnanci okrem žalobcov, a preto s poukazom na ust. § 373 Obchodného zákonníka, protinávrh žalovaného zamietol.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobcovia nárok na zaplatenie sumy 1.250,00 eur odvodzujú od faktúr č. 2/2015, ktoré nadobudli splatnosť 17.4.2015, a preto je žalovaný od 18.4.2015 v omeškaní. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Vládneho nariadenia 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej čiastky.

10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 ods. 2 a žalovaného zaviazala aj na náhradu trov konania s tým, že o jej výške rozhodne osobitným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobcov zaviazať spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2.500 eur ako aj trovy konania vo výške 100% alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/ a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ .

12. V prvom rade v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca v 1/ rade podal žalobu, v ktorej si uplatnil peňažný nárok vo výške 1.250,00 eur, z dôvodu neuhradenia faktúry č. 2 zo 27.3.2015, so splatnosťou 17.4.2015, ktorou fakturoval žalovanému práce vykonané v Nemecku v čase od 9.3.2015 do 27.3.2015 (sp.zn. 10Cb/101/2015) a žalobca v 2/ rade podal žalobu, v ktorej si uplatnil peňažný nárok vo výške 1.250,00 eur, z dôvodu neuhradenia faktúry č. 2 zo 27.3.2015, so splatnosťou 17.4.2015, ktorou fakturoval žalovanému práce vykonané v Nemecku v čase od 9.3.2015 do 27.3.2015 (sp.zn. 10Cb/102/2015). S ohľadom na totožnosť oboch prejednávaných súdnych vecí, súd prvej inštancie so súhlasom účastníkov konania spojil obe súdne veci do spoločného konania, ktoré je vedené pod sp.zn. 10Cb/101/2015. Žalovaný si uplatnil nárok z titulu náhrady škody spôsobenej žalovanému žalobcom v 1/ a 2/ rade vo výške 2.500,00 eur od každého.

13. V odvolaní ďalej zdôraznil, že bolo nesporné, že žalobcovia vykonávali sadrokartónové práce v Nemeckom meste Nördlingen, uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dohoda o rozsahu prác (celé prízemie dotknutej budovy) a odmene vo výške 12,50 eur/m2. Záver súdu o tom, že práce sa vykonávali len od 9.3.2015 do 27.3.2015 nie je správny, nakoľko jeden zo žalovaných vykonával tieto práce od januára 2015, teda od počiatku začatia prác na predmetnej stavbe. Lehota od 9.3.2015 do 27.3.2015 spočívala vo fakturácii prác vykonaných v tomto období.

14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, pričom cena diela bola stanovená na 8,00 eur/m2. Samotní účastníci súdneho konania tvrdili, že cena diela bola dohodnutá na 12,00 eur/m2. Vzhľadom na to, že žalobcovia nedokončili dohodnuté dielo riadne a včas a blížili sa Veľkonočné sviatky navrhli žalovanému, že vystavia faktúru za vykonané dielo na sumu rovnajúcu sa 8,00 eur/m2. S ohľadom na rozsah vykonanej práce vyšla cena diela 1.250,00 eur na každého žalobcu s tým, že dielo prídu dokončiť po Veľkonočných sviatkoch.

15. Taktiež žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že práce vykonávané žalobcami boli „jednotlivou montážou“ a začali 9.3.2015. Práce vykonávané žalobcami v čase od 9.3.2015 do 27.3.2015 (kedy prestali vykonávať práce) boli prácami v jednej budove, na jednom podlaží, ktoré práce začal žalobca v 2/ rade vykonávať už v januári 2015 a v marci 2015 sa k nemu pridal žalobca v 1/ rade a zaviazali sa ich dokončiť. Nejednalo sa teda o viac „montáži“, ale o jednu a tú istú prácu/montáž, na ktorú boli ústne dohodnutí účastníci tohto konania a ktorú žalobcovia nedokončili.

16. Aj s tvrdením súdu, že nebolo v konaní preukázané, aby žalobcovia mali povinnosť pracovať pre žalovaného počas celého roka 2015, možno súhlasiť len čiastočne. Zmluva o dielo, na ktorú sa odvoláva súd prvej inštancie, je po obsahovej stránke prísľubom na zabezpečenie sadrokartónových prác pre žalovaného v období od januára do decembra 2015. Jednotlivými montážami sú myslené práce na rôznych dielach, na ktorých práce zabezpečoval žalovaný a nie termín prác na konkrétnej stavbe. Predmetný papier nemá náležitosti zmluvy o dielo. Žalobcovia mali so žalovaným uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola cena a rozsah prác, ktorý bol názorne žalobcom ukázaný a to jednak v projektovej dokumentácii ako aj na mieste samom. Žalobcovia si boli dobre vedomí skutočnosti, že majú vykonať sadrokartónové práce na celom jednom podlaží stavanej budovy. Oni však svojvoľne neprišli dokončiť začaté dielo, v dôsledku čoho spôsobili žalovanému škodu, ktorú si žalovaný uplatnil.

17. Žalovaný absolútne nesúhlasí ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, aby medzi žalobcami a žalovaným bol uzatvorený platný záväzkový vzťah okrem prác, ktoré vykonali v období od 9.3.2015 do 27.3.2015. Podľa žalovaného si žalobcovia boli vedomí, že práce ktoré vykonávajú, majú vykonať na celom jednom podlaží novostavby, pričom boli dohodnutí aj na cene diela. Žalobca v 2/ rade na diele pracoval od januára 2015. Žalobcovia však svojvoľne nedokončili dielo a po odchode na Slovensko (z dôvodu Veľkonočných sviatkov) sa nevrátili dielo dokončiť. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný mal so žalobcami v 1/ a 2/ rade uzatvorenú ústnu zmluvu, ktorej obsahom bol druh a rozsah diela, ako aj cena za dielo, žalovaný má za to, že táto zmluva je platná a nebola obmedzená na termín od 9.3.2015 do 27.3.2015 tak ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. K naplneniu tejto zmluvy by došlo riadnym dokončením rozsahu prác, ktoré boli žalobcom zadané. K tomuto však nedošlo zavinením zo strany žalobcov, keďže oni dielo nedokončili.

18. Nespornou skutočnosťou bolo to, že žalobcovia od 28.3.2017 nepokračovali v diele a odcestovali na Slovensko, pričom na dokončenie diela sa nevrátili a to ani napriek urgenciám žalovaného.

19. Podľa žalovaného spornými otázkami ostali dôvody, pre ktoré žalobcovia nemohli pokračovať vo vykonávaní diela a vznik škody, ktorú spôsobili žalovanému tým, že dielo, na ktorom pracovali žalobcovia (jedno podlažie novostavby) bolo v omeškaní a po ich odchode nebolo nimi dokončené, ktorú škodu si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom. Žalobcovia tvrdili, že nemohli pokračovať vo vykonávaní diela, pretože neboli vykonané elektrikárske práce a teda nemohli uzatvoriť sadrokartónom steny, a preto sa dňa 28.3.2015 so žalovaným dohodli, že odídu na sviatky domov. Podľa tvrdenia žalobcov, ktoré neboli žalovaným potvrdené, sa údajne so žalovaným dohodli, že vystavia faktúru za uskutočnené práce, ktorá bude znížená na sumu 8,00 eur/m2. Pravdou však je, že žalobcovia nemohli uzatvoriť steny, pretože elektrikári tam nerealizovali elektrické rozvody a steny sa môžu zatvoriť až potom, čo sú realizované elektrické rozvody. Keďže sa jednalo o niekoľko podlažnú budovu, jednotlivé práce na seba mali nadväzovať tak, aby nevznikali zbytočné prestoje. Podľa vyjadrenia hlavného dodávateľa stavby zo 14.4.2017, boli elektrikári pripravení realizovať elektrické rozvody v časti stavby, ktorú mali v tom čase pracovne na starosti práve žalobcovia, avšak sadrokartónové priečky neboli pripravené v takom stave, v akom si to vyžadovalo osadenie elektrických rozvodov. Teda žalobcovia boli v omeškaní s vyhotovením sadrokartónových priečok, ktoré neboli pripravené pre elektrikárske práce, a preto pracovníci vykonávajúci elektrikárske rozvody nemohli vykonávať práce na diele zverenom žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom prečo žalobcovia nemohli pokračovať v prácach na sadrokartónových stenách nebolo omeškanie elektrikárov, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, ale omeškanie samotných žalobcov, ktorých omeškanie spôsobilo narušenie časového harmonogramu prác, ktoré na seba priamo nadväzujú. Žalovaný obdržal od hlavného dodávateľa stavby sankciu za omeškanie diela v časti, ktorú mali na starosti žalobcovia, a to spočiatku vo výške 7.500,00 eur, ktorú sa na základe dohody žalovaného a hlavného dodávateľa stavby z 20.4.2015 podarilo znížiť úpravou konečnej ceny diela na sumu 5.000,00 eur. Následne pri konečnej fakturácii z 2.11.2016, si hlavný dodávateľ stavby uplatnil ďalšiu sankciu za omeškanie žalovaného, čo sa týka stavby ako celku, a to sankciu celkovo 8.500,00 eur, z čoho 5.000,00 eur je sankcia za omeškanie diela v marci 2015 a suma 3.500,00 eur za omeškanie odovzdania diela ako celku. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že omeškanie diela a uloženie sankcie zo strany hlavného dodávateľa stavby bolo spôsobené zavinením žalobcov. V tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobcom bol zverený určitý úsek diela. Svojim nedostatočným pracovným nasadením a pomalosťou práce žalobcovia spôsobili, že pracovníci vykonávajúci elektrikárske práce nemohli v určenom čase vykonať svoju prácu, pretože sadrokartónové priečky neboli žalobcami zhotovené, a následne, keď žalobcovia dokončili (aj keď oneskorene) sadrokartónové priečky do stavu pripravenosti pre realizáciu elektrických rozvodov, pracovníci vykonávajúci elektrikárske práce mali na starosti vykonanie prác na inom mieste, aby práce ako celok mohli pokračovať v čo najmenšom oneskorení. Z tohto pohľadu sa javí omeškanie žalobcov s výkonom ich činnosti ako hlavný dôvod uloženia sankcie žalovanému zo strany hlavného dodávateľa prác. Uloženie sankcie vo výške 5.000,00 eur bolo spôsobené omeškaním prác, ktoré mali na starosti žalobcovia, a teda žalobcovia zodpovedajú za škodu, ktorú svojim konaním spôsobilo žalovanému.

20. Vzhľadom na uvedené, neobstojí záver súdu prvej inštancie, ku ktorému na základe vykonaných dôkazov dospel pri svojej úvahe a to, že „na stavbe žalobcovia pracovali krátky čas a teda sami nemohli zaviniť omeškanie celkovej stavby, na ktorej pracovali aj ďalší zamestnanci okrem žalobcov, ako vyplýva zo svedeckých výpovedí F. S. a Q. V.“. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že sa jednalo o pomerne veľkú stavbu, preto na stavbe pracovalo veľa pracovníkov. Každý pracovník (spravidla dvojica pracovníkov) mal zverenú určitú prácu na konkrétnom mieste. Podľa vyjadrenia hlavného dodávateľa stavby, príčinou uloženia sankcie bolo omeškanie prác na konkrétnom mieste, a to mieste, ktoré mali pracovne na starosti žalobcovia. Uvedenú skutočnosť však súd prvej inštancie nezobral vôbec v úvahu. Podľa vyjadrenia svedkov, na stavbe v časti ktorá bola zverená žalobcom pracovalo následne (teda potom, čo žalobcovia bezdôvodne odišli zo stavby a viac sa na stavbu nedostavili), viacero ľudí, z dôvodu, aby sa eliminovali škody v podobe sankcií za omeškanie diela. Týmto pracovníkom je sťažka možné pripísať podiel na vzniku škody z dôvodu uloženia sankcie za omeškanie diela v časti stavby, ktorú mali na starosti žalobcovia. Taktiež žalovaný nesúhlasí „s krátkym časom, kedy žalobcovia pracovali na stavbe“, nakoľko žalobca v 2/ rade na stavbe pracoval od jej počiatku, teda od januára 2015.

21. Preto má žalovaný za to, že sú naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a to aj príčinná súvislosť medzi ne/konaním žalobcov a vznikom škody v podobe uloženia sankcie za omeškanie diela.

22. Žalobcovia sa podľa vyjadrenia mali záujem vrátiť na dokončenie diela, ale až vtedy, keď im bude uhradená faktúra. Faktúry vystavili dňa 28.3.2015 so splatnosťou 17.4.2015. Veľkonočné sviatky v roku 2015 končili 6.4.2015, teda žalobcovia mali nastúpiť na dokončenie diela 7.4.2015 (t.j. 10 dní pred splatnosťou nimi vystavenej faktúry), pričom svoje nastúpenie na práce podmieňovali uhradením nesplatenej faktúry. Bezdôvodne teda na výkon diela nenastúpili a dielo nedokončili, a teda svojim konaním porušili zmluvnú povinnosť a spôsobili žalovanému škodu vo výške uloženej sankcie, a to v sume 5.000,00 eur. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalobcov je preukázaná jednak okolnosťami, za ktorých žalobcovia odišli zo stavby a jednak oznámení hlavného dodávateľa stavby (nie len zo 14.4.2017, kde zreteľne píše dôvod, kvôli ktorému bola uložená sankcia žalovanému).

23. Škoda, ktorú utrpel žalovaný vo forme uloženia sankcie, ktorá bola uložená žalovanému zo strany hlavného dodávateľa stavby pri konečnej fakturácii vo výške ďalších 3.500,00 eur žalobcom nebola pripísaná, nakoľko nie je možné preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi škodou a zavinením žalobcov.

24. Pohľadávku žalovaného vo výške 1.250,00 eur voči každému žalobcovi navrhol na základe už vznesenej námietky započítania, započítať na pohľadávku každého žalobcu voči žalovanému, čím nárok žalobcov bude uspokojený a na zvyšok pohľadávky žalovaného vo výške 2.500,00 eur navrhol žalobcov zaviazať spoločne a nerozdielne.

25. V závere odvolania citoval ust. § 367, § 373, § 378, § 380, § 358 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Majú za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno keď tvrdil, že práve žalobcovia spôsobili omeškanie stavby a krátenie odmeny za toto dielo. Je totiž nesporné, že žalovaný uzavrel zmluvu o dielo a začal vykonávať práce na diele v januári 2015, pričom žalobcovia prvýkrát nastúpili na toto dielo až v marci 2015. Teda nemôžu niesť zodpovednosť za skutočnosť, že žalovaný nezabezpečil dostatočný počet pracovníkov, keďže prvá sankcia za omeškanie s prácami mu bola uložená 14.4.2015, pričom v čase od 1.4. do 6.4.2015 práce nebolo možné vykonávať pre Veľkonočné sviatky, pričom v Nemecku je vyslovene zakázané pracovať a žalobcovia odišli 28.3.2015. To znamená, že už v tom čase bola stavba v omeškaní, za čo nemôžu niesť zodpovednosť žalobcovia, keďže odišli zo stavby, lebo nemohli pokračovať v prácach pre meškanie iných elektrikárskych prác.

27. Poukázali na to, že žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz, že nie je pravda, že nemohli pokračovať v prácach, a v tomto smere je dôkazné bremeno v celom rozsahu na žalovanom. Takýto dôkaz nepredložil ani v odvolacom konaní.

28. Vo vzťahu k ďalšej sankcii z 2.11.2016 (podľa žalobcov správne má znieť 2.11.2015) žalobcovia uviedli, že je nesporné, že nemohli zodpovedať za túto penalizáciu, keďže na stavbe pracovalo niekoľko desiatok robotníkov, a títo mali dostatok času práce vykonať riadne a včas, a žalovaný mal dostatok času zabezpečiť pracovníkov, aby bola stavba zhotovená riadne a včas.

29. O obsahu dohody o vykonávaných prácach svedčí spôsob fakturácie, kedy napriek dohode 12,00 eur/m2 plne dokončenej priečky, žalobcovia fakturovali iba 8,00 eur za 1 m2 s tým, že táto suma bola ustálená po vzájomnej dohode, ktorá vychádzalo z toho, že žalobcovia už tieto práce dokončiť neprídu a žalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý.

30. V konečnom dôsledku aj samotná skutočnosť, že vystavené faktúry napriek tomu, že ich žalovaný riadne prijal do účtovníctva, pričom ich žalobcom v čase splatnosti nezaplatil, svedčí o tom, že ide o neseriózneho partnera, a žalobcovia s týmto dôvodne ukončili spoluprácu.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

33. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

34. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že za škodu, ktorá mu vznikla vo výške 5.000,00 eur, zodpovedajú žalobcovia.

35. Dôvody, uvedené žalovaným v odvolaní sú len konkretizovaním a nepreukazujú zavinenie žalobcov na prípadnom vzniku škody.

36. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).