Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/35/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu eng power s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, IČO: 36 194 824, zast. AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému Zvolenská teplárenská, a.s., so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen, IČO: 36 052 248 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. -123 zo dňa 04. marca 2022 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. -123 zo dňa 04. marca 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 16.02.2022 domáhal voči žalovanému vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému požiadať spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská Republika (ďalej len „banka“), o plnenie záväzku banky z bankovej záruky vystavenej dňa 21.02.2020 na žiadosť žalobcu, na základe zmluvy o úverovom rámci č. uzatvorenej medzi bankou a žalobcom dňa 20.02.2020, a to z titulu nároku žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty voči žalobcovi pre omeškanie žalobcu so zhotovením diela, alebo dosiahnutím akéhokoľvek míľnika v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň žiadal súd aby zakázal žalovanému postúpiť práva z vyššie uvedenej bankovej záruky, ako aj akokoľvek nakladať alebo disponovať s právami z vyššie uvedenej bankovej záruky.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 06.02.2019 zmluvu o dielo, predmetom, ktorej bolo zhotovenie diela „DH plant rehabilitation works, supply and installation of biomass and gas boilers“ (ďalej aj ako „dielo“) za dohodnutú cenu 26.008.600,- Eur. Zmluva sa spravuje všeobecnými zmluvnými podmienkami Conditions of Contreact for Plant & Design - Build (first Ed. 1999) - Yellow Book vydaných Medzinárodnou komorou konzultačných inžinierov (FIDIC) (ďalej ako „GCC“), pokiaľ osobitné zmluvné podmienky- Particular Conditions of Conract (ďalej ako „PCC“), neustanovujú inak. Zmluvný vzťah sa spravuje slovenským právnym poriadkom a režimom (ďalej aj „“). Nároky žalovaného zo zmluvy sú zabezpečené bankovou zárukou v zmysle podčlánku 4.2 GCC v znení podčlánku 4.2 PCC. Podľa prílohy k zmluve - Appendix to Tender je výška záruky 20 % zmluvnej ceny, t.j. 5.201.720,- Eur. Záruka bola vystavená spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic

and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúc prostredníctvom jej organizačnej zložky, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská republika, a to na základe zmluvy o úverovom rámci č. uzatvorenej medzi bankou a žalobcom dňa 20.02.2020. V ten istý deň ako bola zmluva uzatvorená podal žalobca žiadosť o vystavenie bankovej záruky. Následne vydala banka dňa 21.02.2020 záručnú listinu - Performance Bond č. 03343-02-0041376, podľa ktorej sa zaviazala zaplatiť žalovanému akúkoľvek sumu do výšky 5.201.720,- Eur, v ktorej žalovaný uvedie, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť a spôsob akým ju porušil. Žalobca uviedol, že mu bolo doručené oznámenie nároku objednávateľa (žalovaného) zo dňa 07.10.2021, ktorým si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty o výške 6.381.660,40 Eur na základe podčlánku 8.7 GCC v znení podčlánku 8.7 PCC, z dôvodu omeškania na strane žalobcu v dosiahnutí niektorých zmluvných míľnikov. Podľa žalobcu je uplatnený nárok neoprávnený, pretože k omeškaniu so zhotovením diela z jeho strany došlo v dôsledku okolností na strane žalovaného a tiež v súvislosti s pandémiou COVID-19. Žalobca v súvislosti s porušením povinností žalovaného poukázal na znenie podčlánku 1.13 písm. a) PCC podľa ktorého bol žalovaný povinný zabezpečiť právoplatné stavebné povolenie a v prípade nesplnenia tejto povinnosti sa zaviazal nijako nepostihovať navrhovateľa. Podľa prílohy č. 2. zmluvy - Time Schedule bol žalovaný povinný zabezpečiť stavebné povolenie v mesiaci apríl 2020, avšak to bolo vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia až dňa 25.08.2020 a z toho dôvodu došlo k omeškaniu so zhotovením diela o 22 týždňov. Ďalším dôvodom omeškania s odovzdaním diela podľa žalobcu, bolo nedodanie paliva pre kotly PK 1 a PK 2 v požadovanej kvalite v zmysle zmluvy o dielo, čo bolo taktiež povinnosťou žalovaného, ktorý si ju napriek opakovaným urgenciám doteraz nesplnil, v dôsledku čoho dochádza k poškodzovaniu uvedených kotlov a nie je možné vykonať relevantné skúšky a následne garančné skúšky, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre odovzdanie diela. Podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že žalovaný použije na úhradu svojho domnelého a podľa žalobcu neoprávneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyššie uvedenú bankovú záruku. Podľa znenia záručnej listiny nemusí žalovaný porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu nijako preukazovať. V prípade ak by banka poskytla žalovanému ním požadovanú sumu na základe bankovej záruky, banka si túto čiastku následne bude regresne vymáhať od navrhovateľa. Z daného vyplýva, že v prípade ak žalovaný požiada banku o úhradu peňažnej čiastky v zmysle bankovej záruky, žalobcovi hrozí spôsobenie škody veľkého rozsahu. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu nevyhnutné žalovanému neodkladným opatrením zakázať čerpanie bankovej záruky z titulu uplatneného nároku na náhradu zmluvnej pokuty voči žalobcovi, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neexistencie nároku žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty z titulu omeškania žalobcu so zhotovením diela v zmysle zmluvy o dielo. Podľa žalobcu v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky žalovaným by vzhľadom na výšku hroziacej škody bolo ohrozené fungovanie žalobcu, čo by mohlo viesť k jeho úpadku a zániku. V takomto prípade stratí pre žalobcu význam aj akékoľvek prípadné uplatňovanie nároku na náhradu škody. Podľa žalobcu žalovanému nehrozí vznik ujmy, nakoľko uplatnenie nároku na úhradu zmluvnej pokuty nemá vplyv na splnenie hlavného záväzku žalobcu, ktorým je zhotovenie diela. Uviedol, že dielo je využívané na výrobu tepla pre mesto Zvolen a počas vykurovacej sezóny 2021/22 nedošlo k žiadnym výpadkom v dodávkach tepla, a preto žalovanému doteraz žiadna ujma nevznikla.

4. S odkazom na ust. a , a , a , , , a okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

5. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na zmysel neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprava pomerov strán sporu za súčasného rešpektovania požiadavky, že ochrana musí byť poskytnutá nielen tomu, kto vydanie neodkladného opatrenia požaduje, ale aj tomu, voči komu takéto opatrenie smeruje a súd je preto povinný posúdiť intenzitu navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska ochrany práv oboch strán. O takomto návrhu môže rozhodnúť súd aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, avšak je na žalobcovi, aby preukázal jednak samotný nárok, alebo existenciu obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia - exekúcie. Je však na žalobcovi, aby splnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženia dôkazov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že predpokladom vydania neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany resp., že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení podľa okresného súdu vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí

len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okresný súd uviedol, že okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť aj to, že úprava pomerov strán neznesie odklad .

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že okresný súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 06.02.2019, predmetom, ktorej je zhotovenie diela „DH plant rehabilitation works, supply and installation of biomass and gas boilers“. Okresný súd konštatoval aj existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a bankou podľa Zmluvy o bankovej záruke, na základe ktorej žalobca dňa 20.02.2020 podal žiadosť o vystavenie bankovej záruky, ktorú banka vystavila dňa 21.02.2020 a v ktorej sa zaviazala zaplatiť žalovanému akúkoľvek sumu do výšky 5.201.720,- Eur. Zo žiadosti o vystavenie bankovej záruky okresný súd konštatoval, že žalobca banku splnomocnil, aby podľa vlastného uváženia vyplatila čiastky, ktoré budú od banky požadované na základe záruky, pri vystavení záruky na prvé požiadanie, bez námietok. Podľa okresného súdu žalobca osvedčil, že listom zo dňa 07.10.2021 mu žalovaný oznámil, že si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.381.660,40 Eur. Osvedčenie možnosti poskytnutia ochrany navrhovaným neodkladným opatrením ohrozenému právu žalobca osvedčoval skutočnosťou, že poskytnutím plnenia z bankovej záruky banka uplatní svoj regresný nárok voči žalobcovi, ktorý bude musieť plniť, čím by vznikol stav, ktorý je možné dodatočne naprávať iba s veľkými ťažkosťami a bolo by ohrozené ďalšie fungovanie žalobcu, čo by mohlo viesť k jeho úpadku a zániku.

7. Okresný súd konštatoval, že z tvrdení žalobcu je zrejmé, že dôvodnosť návrhu opieral najmä o zachovanie svojich majetkových práv, keď žalobca vyjadroval obavu z plnenia z bankovej záruky, ktoré plnenie bude banka následne regresne vymáhať od žalobcu a vznikne tak stav, ktorý je možné dodatočne naprávať iba s veľkými ťažkosťami, resp. ktorý nebude možné napraviť vôbec. Podľa okresného súdu dôvody tejto obavy žalobca konkretizoval tým, že žalovaný mu poslal oznámenie o uplatnení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania žalobcu v dosiahnutí niektorých míľnikov zo zmluvy o dielo.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa zaoberal inštitútom bankovej záruky podľa úpravy . Uviedol, že banková záruka plní zabezpečovaciu funkciu, pri ktorej v zmysle sa neuplatní zásada akcesority ani subsidiarity, pokiaľ z obsahu záručnej listiny nevyplývajú iné účinky. V takejto podobe má banková záruka povahu tzv. záruky na prvú výzvu a bez námietok. Poukázal aj na úpravu , v zmysle ktorej vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve. Konštatoval, že banková záruka umožňuje veriteľovi rýchlo a bez ďalších rôznych úkonov uspokojiť svoju pohľadávku. Obsah bankovej záruky je spravidla odvodený od obsahu záručnej listiny, to znamená, že ide o ustanovenie podmienok, za akých je banka povinná plniť. Ak tieto podmienky záručná listina neobsahuje, ide o bankovú záruku nezávislú a táto je viazaná na prvú výzvu veriteľa. Podstata bankovej záruky teda spočíva v záväzku banky voči veriteľovi, že ho uspokojí podľa záručnej listiny, ak dlžník svoj záväzok nesplní a vzniká jednostranným právnym úkonom ručiteľa (vystaviteľom záručnej listiny, ktorým je banka) za predpokladu, že veriteľ prejaví akýmkoľvek spôsobom súhlas s jednostranným vyhlásením banky. Vystaveniu záručnej listiny predchádza uzavretie zmluvy medzi bankou a dlžníkom (žalobcom), za ktorého sa banka zaručuje, pričom právny vzťah medzi bankou a veriteľom z bankovej záruky vznikne doručením záručnej listiny veriteľovi. Okresný súd konštatoval, že pri bankovej záruke tak vzniká viacero vzťahov, a to vzťah medzi bankou a dlžníkom, ktorý je vzťahom mandátnym a zároveň aj vzťah medzi bankou a veriteľom, t. j. medzi žalovaným a bankou a ako aj vzťah medzi dlžníkom a veriteľom (žalobcom a žalovaným). Okresný súd poukázal aj na to, že vo vzťahu medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou v prípade, ak banka splnila veriteľovi ručiteľský záväzok, banka nevstupuje do práv veriteľa tak, ako v prípade ručenia, ale zo zákona jej vyplýva regres voči dlžníkovi, t. j. voči žalobcovi, za ktorého plnila veriteľovi. Predpokladom takéhoto plnenia je však splnenie zákonom stanovených podmienok a skutočnosť, že banka musí veriteľovi splniť povinnosti zo záručnej listiny ako aj predpoklad, že záručná listina bola vystavená v súlade so zmluvou uzavretou medzi záručnou bankou a dlžníkom, t. j. žalobcom. Ak by banka plnila veriteľovi v rozpore so záručnou listinou, prípadne na základe neplatnej bankovej záruky, nevzniklo by banke oprávnenie požadovať od žalobcu to, čo plnila veriteľovi.

9. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o naliehavej potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorú odôvodňoval tým, že v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky žalovaným, vzhľadom na výšku hroziacej škody, by bolo ohrozené fungovanie žalobcu, čím sa zároveň domáhal ochrany svojho vlastníctva, okresný súd zdôraznil, že v zmysle toto ustanovenie poskytuje žalobcovi ako dlžníkovi ochranu tak, že upravuje postih veriteľa, ktorý na základe bankovej záruky získal plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, a to povinnosť veriteľa vrátiť plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, priamo dlžníkovi. Okresný súd ďalej konštatoval, že v takom prípade má žalobca ako dlžník súčasne voči veriteľovi aj nárok na náhradu škody, ktorá by mu vznikla plnením, na ktoré veriteľ voči dlžníkovi nemal nárok ako dôsledok konania veriteľa, ktoré zakladá absolútnu zodpovednosť, ktorej sa povinná strana nemôže zbaviť preukázaním okolností vylučujúcich zodpovednosť. Okresný súd ďalej poukázal na dve roviny právnych vzťahov žalobcu, a to jednak voči banke a jednak voči žalovanému ako veriteľovi. Banka pri poskytovaní plnenia veriteľovi, t. j. žalovanému v rámci vlastnej zodpovednosti posudzuje splnenie podmienok stanovených záručnou listinou a výlučne pri existencii platnej bankovej záruky a dodržaní v nej stanovených podmienok vyplatením záruky vzniká prípadný regresný nárok voči žalobcovi. Pokiaľ však zámerom žalobcu bolo predísť vzniku škody, ktorá mu hrozí ak žalovaný požiada banku o úhradu peňažnej čiastky v zmysle bankovej záruky, hoci jeho nárok na úhradu zmluvnej pokuty je kvalifikovane spochybnený, okresný súd uviedol, že nárok na náhradu škody, ktorá by žalobcovi vznikla takýmto plnením, na ktoré veriteľ voči dlžníkovi nárok nemal ako dôsledok konania veriteľovi zakladá absolútnu zodpovednosť žalovaného.

10. Na základe vyššie uvedeného posúdenia vzťahov vyvolaných existenciou bankovej záruky dospel okresný súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, z ktorých by vyplývalo ohrozenie nároku žalobcu ani potrebnosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému. Podľa okresného súdu zákonná úprava vyžaduje, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli reálne ohrozené, pričom ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným subjektom dostatočne osvedčené. Okresný súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky žalovaným by bolo ohrozené jeho fungovanie, nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa okresného súdu žalobca tiež neosvedčil reálnu hrozbu takýchto úkonov. Konštatoval, že hodnotenie žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení vo väzbe na obsah predložených listinných dôkazov neumožňuje súdu prijať záver o hodnovernom osvedčení dôvodnosti nároku žalobcu.

11. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . V ňom uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, z ktorých by vyplývalo ohrozenie nároku žalobcu a ani potrebnosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému, nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že tvrdenie žalobcu o ohrození jeho fungovania v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež nesúhlasil s tým, že podľa súdu neosvedčil reálnu hrozbu takéhoto úkonu zo strany žalovaného.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že v prípade, ak dôjde k reálnemu konaniu žalovaného t. j., ak požiada banku o uvoľnenie bankovej záruky, v takom prípade stratí pre žalobcu akýkoľvek význam domáhanie sa ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, pretože banka je povinná tieto finančné prostriedky vyplatiť ihneď a nemôže od žalovaného požadovať preukázanie splnenia ďalších podmienok. Podľa žalobcu okresný súd pre nariadenie neodkladného opatrenia požaduje existenciu stavu, keď by už vyhovenie takémuto návrhu stratilo pre žalobcu akýkoľvek význam. Kladenie nesplniteľných podmienok na žalobcu považuje za odporujúce účelu zákona a inštitútu neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a odmietnutiu spravodlivosti.

13. Podľa žalobcu sa okresný súd dôsledne nevysporiadal so skutočnosťou, že banka je povinná žalovanému plniť ihneď bez preukázania splnenia ďalších podmienok, a preto závery súdu o neexistencii potreby neodkladnej úpravy pomerov sú predčasné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Žalobca ďalej uviedol, že názor okresného súdu o neosvedčení dôvodnosti jeho nároku je zmätočný a nezrozumiteľný. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne, určito a zrozumiteľne poukázal na to, že sa domáha ochrany svojho vlastníctva, ako aj práva vlastniť majetok podľa SR, pretože v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky žalovaným, vzhľadom na výšku hroziacej škody 5.201.720,- Eur, by bolo ohrozené vykonávanie ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu

a s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k úpadku žalobcu a následne k jeho konkurzu. Fakticky by došlo k zániku spoločnosti žalobcu existujúcej 22 rokov a zamestnávajúcej 128 zamestnancov.

14. Žalobca uviedol, že nespochybňuje svoju možnosť domáhať sa ex post voči žalovanému nároku na náhradu škody podľa , avšak takýto spôsob uplatňovania nárokov stratí pre žalobcu akýkoľvek význam, pokiaľ sa v dôsledku vymáhania pohľadávky banky dostane žalobca do úpadku, príde o zákazky, postavenie na trhu a prepustí drvivú väčšinu zamestnancov. Žalobca sa tak možno v priebehu niekoľkých rokov domôže finančnej kompenzácie, avšak nie navrátenia do predošlého stavu. Uviedol, že osvedčil reálnu hrozbu takéhoto stavu, pretože žalovaný si uplatňuje nárok na úhradu spornej zmluvnej pokuty, ako aj na dohodnutú bankovú záruku, z ktorej banka plní na základe výzvy žalovaného. Takémuto nepriaznivému vývoju je možné predísť práve nariadením neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

15. Odvolací súd postupujúc podľa doručil návrh, odvolanie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanému, ktorý sa v súdom určenej lehote nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej „“) bez nariadenia pojednávania pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému uplatniť právo z uvedenej bankovej záruky pri uspokojovaní pohľadávky žalovaného na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu pri zhotovení diela. Domáhal sa tiež uloženia zákazu žalovanému postúpiť práva z vyššie uvedenej bankovej záruky alebo akokoľvek nakladať a disponovať s právami z uvedenej bankovej záruky. Svoj nárok odôvodňoval tým, že z dôvodu existujúcej bankovej záruky na základe úverového vzťahu existujúceho medzi žalobcom a bankou je žalovaný oprávnený uplatniť si uspokojenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom diela. Tvrdil, že uplatnený nárok na zmluvnú pokutu oznámil žalovaný žalobcovi dňa 07.10.2021. Podľa žalobcu vzhľadom na dohodnuté podmienky bankovej záruky, kedy pri uplatnení práv žalovaným z bankovej záruky na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú podľa žalobcu žalovanému právo nevzniklo, nemusí žalovaný porušenie zmluvnej povinnosti nijako preukazovať a banka je povinná plniť. V takom prípade si banka túto sumu bude následne vymáhať priamo u navrhovateľa a hrozí tým žalobcovi spôsobenie veľkej škody, a to napriek tomu, že podľa žalobcu je nárok žalovaného spochybnený. Tvrdil, že práve nariadením neodkladného opatrenia má dôjsť k ochrane jeho vlastníckeho práva a práva vlastniť majetok, pretože v prípade zneužitia bankovej záruky žalovaným, vzhľadom na výšku hroziacej škody, by bolo ohrozené fungovanie žalobcu. Fakticky sa teda žalobca domáhal vydaním neodkladného opatrenia zakázať žalovanému uplatnenie práv z bankovej záruky z dôvodu, že následným uplatnením zákonného práva na regresnú náhradu bankou voči žalobcovi môže dôjsť k ohrozeniu jeho majetkových a vlastníckych práv.

18. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd je v zmysle odvolacími dôvodmi viazaný a preto preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu iba v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.

26. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o nesplnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že žalobca: 1/ neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vyplývalo ohrozenie nároku žalobcu a ani potrebnosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému, 2/ tvrdenia žalobcu v prípade zneužitia vystavenej bankovej záruky, ktoré by ohrozovalo jeho fungovanie nepovažoval okresný súd za dostatočný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, 3/ žalobca neosvedčil reálnu hrozbu takýchto úkonov, 4/ hodnotenie žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení vo väzbe na predložené listinné dôkazy neumožnili okresnému súdu prijať záver o hodnovernom osvedčení dôvodnosti nároku žalobcu. K tomuto záveru dospel okresný súd po predchádzajúcej analýze v napadnutom rozhodnutí o existencii rôznych vzťahov vyplývajúcich z bankovej záruky s poukázaním na vznik nároku žalobcu ako dlžníka domáhať sa prípadne neoprávnene vyplateného plnenia voči veriteľovi, ako aj náhrady škody v zmysle , pokiaľ veriteľ nemal voči dlžníkovi nárok na plnenie z bankovej záruky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neosvedčení predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

27. Ako správne konštatoval okresný súd zmyslom neodkladného opatrenia je okrem iného aj dočasná úprava pomerov strán sporu, ktorá ochrana musí spĺňať zásadu primeranosti a proporcionality, t. j. aby právne účinky neodkladného opatrenie neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a rozsah a závažnosť týchto zásahov musí zodpovedať ochrane práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Okresný súd správne konštatoval aj nevyhnutnosť zrýchleného rozhodovania a posudzovania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana tak, aby neodkladné opatrenie spĺňalo svoj účel, t. j. dosiahnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozenému alebo porušovanému právu a tomuto účelu zodpovedá aj procesná úprava, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania v celom rozsahu tvrdení strán sporu.

28. Nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ako správne uviedol okresný súd, je osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj neodkladnosť potreby úpravy pomerov strán sporu musí byť osvedčená súčasne, t. j. kumulatívne. Neosvedčením čo i len jedného z vyššie uvedených predpokladov nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Okresný súd správne vo všeobecnej rovine poukázal na splnenie týchto procesných podmienok, na preskúmanie ktorých sa súd zameriava pri rozhodovaní o každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd v prejednávanej veci správne poukázal na inštitút bankovej záruky, pretože práve z dôvodov účinkov vzniknutých z prípadného uplatnenia nárokov z bankovej záruky zo strany žalovaného odôvodňoval žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t. j. uložiť žalovanému zákaz uplatnenia práv z bankovej záruky, nakoľko dôsledkom takéhoto (podľa žalobcu zneužívajúceho) uplatnenia práv, hrozí zásah do majetkových práv žalobcu, kedy uplatnením regresu zo strany banky môže byť ohrozená činnosť a samotná existencia žalobcu, vzhľadom na výšku uplatneného nároku na zmluvnú pokutu z bankovej záruky.

30. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o dielo zo dňa 06.02.2019, tiež správne konštatoval existenciu samostatného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a bankou na základe Zmluvy o bankovej záruke zo dňa 20.02.2020, správne konštatoval existenciu bankovej záruky vystavenej bankou dňa 21.02.2020 a správne konštatoval aj obsah práv a povinností z nej vyplývajúcich, kedy žalobca splnomocnil banku, aby podľa vlastného uváženia vyplatila sumy, ktoré budú od nej požadované na základe záruky pri

vystavení záruky na prvé požiadanie a bez námietok, čím sa jedná o tzv. bankovú záruku na prvú výzvu a bez námietok. Okresný súd správne konštatoval aj skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 07.10.2021 oznámil žalobcovi uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.381.660,40 Eur. Napriek vyššie uvedenému dospel okresný súd k záveru o nepreukázaní osvedčenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia ohrozenia nároku žalobcu a ani potreby neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému a neosvedčenia reálnej hrozby úkonov žalovaného, pred ktorými by malo nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu chrániť.

31. Z obsahu dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáhal zakázať žalovanému uplatnenia práv z bankovej záruky, pričom podmienky uplatnenia práv veriteľa, t. j. žalovaného z bankovej záruky vyplynuli na základe dohody samotného žalobcu s bankou. Inštitút neodkladného opatrenia nemá slúžiť na dodatočnú konvalidáciu, zmenu alebo doplnenie zmluvných podmienok, ktoré sa následne v zmluvných obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi ukážu ako nedostatočné, nepresné alebo umožňujúci rôzny výklad a postup zmluvných strán. Bol to žalobca, ktorý na základe samostatného zmluvného vzťahu s bankou dohodol podmienky bankovej záruky, v danom prípade na základe prvej výzvy a bez námietok. V zásade sa žalobca teda domáhal, aby bolo žalovanému zakázané uplatniť práva z bankovej záruky za podmienok, ktoré boli dohodnuté samotným žalobcom a bankou.

32. Predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, t. j. predmetom ani tohto konania nie je skúmanie a zistenie, či nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je oprávnený alebo nie. Úlohou pri rozhodovaní súdu o takomto návrhu je zistiť, či boli splnené predpoklady jeho nariadenia, t. j. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd konštatuje zhodne s okresným súdom, že k osvedčeniu splnenia týchto dvoch kumulatívnych podmienok zo strany žalobcu nedošlo.

33. Ako uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán, ktorá neznesie odklad. Už aj z názvu inštitútu „neodkladného“ opatrenia vyplýva, že jeho pojmovým a definičným znakom je neodkladnosť. Neodkladnosť sa prejavuje nielen v spôsobe rozhodovania súdu, ale aj v tom, že zmyslom neodkladného opatrenia je osvedčenie neodkladnosti, t.j. potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V tejto súvislosti musí odvolací súd konštatovať, že z obsahu návrhu a listín k nim pripojených vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu už dňa 07.10.2021. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 16.02.2022, t. j. po uplynutí viac ako štyroch mesiacov od oznámenia žalovaného o uplatnení nároku na zmluvnú pokutu. Uplynutie štyroch mesiacov od oznámenia o uplatnení nároku na zmluvnú pokutu ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje odvolací súd za osvedčenie, že u žalobcu je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, keď bol to samotný žalobca, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po viac ako štyroch mesiacoch od nadobudnutia vedomosti o uplatnení nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto smere odvolací súd dopĺňa v zmysle dôvody okresného súdu o neosvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.

34. Ako v návrhu tak aj v odvolaní žalobca poukazoval na hrozbu „zneužitia“ bankovej záruky zo strany žalovaného. Žalobca zrejme považuje „za zneužitie“ práva z bankovej záruky to, že žalobca spochybňuje nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd zdôrazňuje, ako to uviedol aj okresný súd, že uplatnenie nároku z bankovej záruky môže žalovaný realizovať len a výhradne za podmienok dohodnutých medzi samotným žalobcom a bankou. Skutočnosť, že podmienky bankovej záruky neumožňujú banke skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalovaným, nepredstavuje sama o sebe „zneužitie“ takéhoto oprávnenia, ale je postupom, ktoré žalovanému „dohodol“ priamo žalobca.

35. Žalobca odôvodňuje svoj nárok tým, že uplatnením práv žalovaným z bankovej záruky na vyplatenie spornej zmluvnej pokuty, banka následne v zmysle dohodnutých podmienok a znenia uplatní voči žalobcovi právo regresu vo výške plnenia uhradeného žalovanému, čím dôjde na strane žalobcu k vzniku vysokej škody a tým k zásahu do jeho majetkových a vlastníckych práv. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že výrok navrhovaného neodkladného opatrenia smeruje k zákazu žalovanému uplatniť právo z bankovej záruky. Žalobca však odôvodňuje neodkladné opatrenie tým, že až na základe uplatnenia tohto práva žalovaným a vyhovením uplatneniu tohto práva bankou, banka uplatní voči žalobcovi regresné právo a teda týmto úkonom banky na regresný nárok, ktorý

bol predtým vyvolaný postupom žalovaného, môže dôjsť k nenapraviteľnej ujme na strane žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že úkon, ktorého sa domáha žalobca zakázať žalovanému (uplatnenie práva z bankovej záruky) je úkonom žalovaného voči banke a nie voči žalobcovi. Na základe takéhoto uplatnenia žalovaným z bankovej záruky na prvom mieste dochádza k majetkovej ujme na strane banky, ktorá je v zmysle dohodnutých podmienok povinná takto uplatnený nárok splniť. Až na základe takto realizovaného práva žalovaným a jeho vyhovením zo strany banky, môže banka uplatniť voči žalobcovi regresný nárok. Vymáhaním regresného nároku podľa žalobcu hrozí tomuto škoda veľkého rozsahu.

36. Odvolací súd konštatuje, že samotné uplatnenie regresného nároku nie je exekučným titulom oprávňujúcim banku na nútený spôsob splnenia regresu voči žalobcovi, samotným uplatnením regresu žalobcovi škoda nevzniká, ale k majetkovému zásahu dochádza až vyplatením uplatneného regresu. Takémuto postupu, t.j. zaplateniu regresu, ako tvrdil žalobca v návrhu na základe ním uvádzaných skutkových tvrdení, by malo predchádzať vymáhanie zo strany banky, t.j. uplatnenie nároku bankou voči žalobcovi a pokiaľ banke vyhovené nebude, je tu predpoklad súdneho sporu a až v prípade nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia možnosť jeho núteného výkonu prostredníctvom exekúcie. Až takýmto postupom je možné dospieť k existencii súdne vymáhateľnej a vynútiteľnej povinnosti žalobcu na úhradu regresného plnenia z bankovej záruky voči banke. Žalobca iné skutkové tvrdenia o inom spôsobe uspokojenia regresného nároku banky voči nemu v návrhu a ani v odvolaní neuviedol. Na základe uvedeného vyplýva, že nie samotným uplatnením nároku žalovaného z bankovej záruky môže dôjsť k prípadnému zásahu do majetkových a vlastníckych práv žalobcu, ale až na základe uplatnenia, vymáhania a realizácie regresného nároku bankou. Aj z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vzhľadom na vyššie uvedený proces uplatnenia regresného nároku banky voči žalobcovi. Ako už bolo uvedené žiaden iný spôsob uspokojenia regresného nároku žalobca netvrdil. Aj keď teda žalobca v odvolaní uviedol, že v návrhu identifikoval nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ochrana jeho vlastníctva a práva vlastniť majetok, avšak neosvedčil, že tu existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Okresný súd preto správne konštatoval neosvedčenie ohrozenia nároku žalobcu postupom a úkonmi žalovaného a správne konštatoval aj neosvedčenie reálnej hrozby takých úkonov žalovaného, ktorými by k takémuto ohrozeniu nárokov žalobcu mohlo dôjsť.

37. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že nie je možné od neho očakávať preukázanie reálnych úkonov žalovaného, ktoré by viedli k porušeniu, resp. aspoň k ohrozeniu nárokov žalobcu, odvolací súd pripomína, že zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh k nemu pripojených musia pre súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývať aspoň také skutkové tvrdenia, ktoré umožňujú súdu dospieť k záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ktoré mu umožnia prijať záver o nevyhnutnosti úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný zneužitím bankovej záruky ohrozí majetkové práva žalobcu neboli ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia osvedčené ani z hľadiska hrozby reálneho vykonania úkonov a postupov žalovaného (po štyroch mesiacoch od oznámenia uplatnenia práv zo zmluvnej pokuty takýto úkon urobený nebol) a ani z časového hľadiska pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov, kedy ku dňu podania návrhu od uplatnenia práv zo zmluvnej pokuty uplynula lehota viac ako štyroch mesiacov.

38. Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že banka je povinná plniť bez preukázania splnenia ďalších podmienok. Ako bolo uvedené vyššie, samotné plnenie banky voči žalovanému pri uplatnení nárokov z bankovej záruky nie je tým úkonom, o ktorom žalobca tvrdí, že môže ohroziť jeho majetkové práva, ale týmto úkonom je následný postup banky voči žalobcovi pri uplatnení regresu za plnenie vyplatené z bankovej záruky.

39. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní, že záver okresného súdu, že žalobcom uvádzané hodnotenie skutkových tvrdení vo väzbe na predložené listinné doklady neumožňujú súdu prijať záver o hodnovernom osvedčení dôvodnosti nároku, je zmätočný a nepreskúmateľný. Hoci sa jedná o stručné konštatovanie okresného súdu, avšak vzhľadom na jeho správne posúdenie vzťahov vyplývajúcich z bankovej záruky, ako aj vzhľadom na správne poukázanie na neosvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a neosvedčení reálnej hrozby úkonov žalovaného smerujúcich k ohrozeniu práv žalobcu, je tento záver správny a zodpovedajúci obsahu spisu. Tento záver je potrebné vykladať v súvislosti s celým odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd správne poukazoval na existenciu

samostatného nároku žalobcu voči žalovanému v prípade, ak žalovaný ako veriteľ uplatní nárok z bankovej záruky, hoci naň nárok nemal. Okresný súd správne poukázal na to, že sa jedná o absolútnu zodpovednosť žalovaného. Žalobca v odvolaní tvrdil, že takéto uplatnenie nároku pre neho stratí význam, pokiaľ si ho bude uplatňovať v horizonte niekoľkých rokov a navrátenie do predošlého stavu už možné nebude, pretože v dôsledku takéhoto vymáhania pohľadávky v uvedenej výške sa žalobca dostane do úpadku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ na jednej strane žalobca tvrdí, že ním prípadné uplatňovanie nároku podľa môže trvať niekoľko rokov, to isté je možné konštatovať vo vzťahu k uspokojeniu regresného nároku banky voči žalobcovi ako bolo uvedené vyššie. V prejednávanej veci, na základe žalobcom tvrdených skutkových okolností vo vzťahu k navrhovanému zneniu neodkladného opatrenia, nebol preto osvedčený predpoklad potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

40. Nad rámec vyššie uvedeného musí odvolací súd poukázať na znenie , v zmysle ktorého je pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Tento okamih rozhodujúceho stavu ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu sa týka aj rozhodovania odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení. Okresný súd vydal napadnuté rozhodnutie dňa 04.03.2022. Dňa 25.02.2022, t.j. pred vydaním uznesenia súdu prvej inštancie o napadnutom rozhodnutí, bolo v Obchodnom vestníku č. 39/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 18.02.2022, ktorým sa začalo konkurzné konanie voči žalobcovi. V zmysle súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Žalobca ani v odvolaní zo dňa 28.03.2022, t.j. podanom viac ako jeden mesiac po zverejnení uznesenia o začatí konkurzného konania na žalobcu túto skutkovú okolnosť neuviedol. Aj odvolací súd je v zmysle oprávnený bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov. Obchodný vestník je verejne prístupný zoznam a z neho vyplýva začatie konkurzného konania voči žalobcovi.

42. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) začatie konkurzného konania má tieto účinky: na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

43. Znamená to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia okresným súdom už bolo začaté konkurzné konanie na žalobcu, v ktorého dôsledku nemožno na jeho majetok začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Pokiaľ preto žalobca odôvodňoval neodkladné opatrenie nepriaznivým zásahom do jeho majetkových práv pri vymáhaní regresného plnenia bankou poskytnutého plnenia z bankovej záruky, potom účinkami začatia konkurzného konania je majetok žalobcu pred takýmto núteným vymáhaním chránený. Znamená to toľko, že účinkami začatia konkurzného konania v čase vydania neodkladného opatrenia pominula potreba neodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného, keďže banka aj v prípade uplatnenia regresného nároku voči žalobcovi nemôže núteným spôsobom vymáhať svoje práva z bankovej záruky postihnutím majetku žalobcu. Aj z tohto dôvodu preto v čase vydania neodkladného opatrenia nebol splnený predpoklad jeho nariadenia, a to existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaný už bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia okresným súdom dočasne „chránený“ až do vyhlásenia konkurzu, resp. do iného spôsobu ukončenia konkurzného konania, účinkami začatia konkurzného konania podľa § 14 ods. 5 písm. c) ZoKR.

44. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak by aj pred právoplatným skončením tohto konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, nedošlo by k prerušeniu tohto konania podľa § 47 ods. 1 ZoKR, pretože toto konanie nemá vplyv a netýka sa majetku žalobcu podliehajúceho prípadnému konkurzu

45. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku potvrdil podľa .

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa a . Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, tomuto v ňom žiadne trovy nevznikli a preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).