Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-36-2018.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Subarea
5Co/36/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. E., bytom C. XXX/XX, A., o zaplatenie 3.694,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. septembra 2017, č. k. 3C/59/2016 - 66, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. čo do splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.694,90 eura, úroky vo výške 179,66 eura, úroky z omeškania vo výške 1,29 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.694,90 eura od 13.02.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 179,66 eura od 13.02.2016 do zaplatenia, poplatky za poistenie 10,77 eura s tým, že istinu spolu s príslušenstvom bude splácať po 72,53 eura s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Na odôvodnenie svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 09.12.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 93646, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu so 17,9 % ročným úrokom v pravidelných mesačných splátkach po 72,53 eur so začiatkom splatnosti 10.01.2014 a končenou splatnosťou úveru do 11.12.2023, pričom RPMN bola dohodnutá vo výške 21,49 %, priemerná RPMN vo výške 19,35 %. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a to aj napriek upomienke žalobcu zo dňa 15.12.2015, preto ho žalobca listom zo dňa 12.02.2016 vyzval na predčasné splatenie úveru v sume 3.946,62 eur najneskôr do 22.02.2016. Žalovaná suma pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.694,90 Eur (poskytnutý úver 4.000 mínus uhradené 305,10 eur), z úrokov 179,66 eur (dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia), úrokov z omeškania 1,29 eur, poplatkov 60,- eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 10,77 eur. V predmetnej právnej veci mal teda súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca dňa 09.12.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Predmetnou zmluvou vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil, čo žalovaný nepoprel. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol s platením splátok v omeškaní, žalobca poskytnutý úver zosplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 3.694,90 eur od 13.02.2016 do zaplatenia a zo sumy 179,66 eur od 13.02.2016, t.j. počnúc dňom nasledujúcim odo dňa nasledujúceho po zosplatnení. Vzhľadom na osobnú a finančnú situáciu žalovaného, súd mu uloženú povinnosť povolil splácať v mesačných splátkach po 72,53 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok, za použitia § 232 ods. 4 CSP. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku o splatnosti peňažného plnenie, podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Vzhľadom k tomu, že má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 9.11.2010. Má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva plnenie v splátkach, avšak svoj názor súd nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. Súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 72,53 Eur mesačne vzhľadom na jeho osobnú a finančnú situáciu bez uvedenia konkrétneho posúdenia jeho finančných schopností a možností. Poukazuje na to, že súd pri rozhodnutí v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovaného. Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 72,53 Eur mesačne, postupoval v rozpore splatným a účinným zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy ,,odmenený". Priznaním splátok po 72,53 Eur mesačne žalovaný opätovane získal možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého už raz porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 72,53 Eur bude žalovaný splácať iba istinu viac než 4 roky. Takéto rozhodnutie súdu môže byť motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na čas od podania žaloby 06/2016 na súd, mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný však počas celého súdneho konania trvajúceho viac ako 1 rok neuskutočnil ani jednu úhradu. Poslednú úhradu uskutočnil žalovaný pred predčasným zosplatnením, a to dňa 10.11.2015. Poukázal na aktuálnu judikatúru, a to na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, na rozsudok Krajského súdu v Žiline č k. 11Co/91/2017 138 zo dňa 16.5.2017, na rozsudok Krajského súdu v Nitre č k. 8Co/135/2017 86 zo dňa 25. 5 2017. Poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal komplexnou majetkovou situáciou žalovaného a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 3C/59/2016-66 zo dňa 28.09.2017 bod 17., z ktorého nevyplýva, že by súd vykonal dokazovanie, z ktorého by relevantne posúdil majetkové pomery žalovaného odôvodňujúce priznanie plnenia v splátkach. Vzhľadom na uvedené poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/145/2017-85 z 31.7.2017, na uznesenie Krajského súdu V Banskej Bystrici č k. 15Co/185/2017 136 z 27.9.2017. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o splatnosti peňažného plnenia ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v uvedenej časti, preto odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania žalobcu /§ 379 CSP/ preskúmaval iba túto odvolaním žalobcom napadnutú časť rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/. 6. V predmetnom spore súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.694,90 eura, úroky vo výške 179,66 eura, úroky z omeškania vo výške 1,29 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.694,90 eura od 13.02.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 179,66 eura od 13.02.2016 do zaplatenia, poplatky za poistenie 10,77 eura s tým, že istinu spolu s príslušenstvom bude splácať po 72,53 eura s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 7. Čo sa týka odvolania žalobcu v časti splatnosti peňažného plnenia, odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za opodstatnené. 8. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP). 9. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. 10. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného. 11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Aj predchádzajúci procesný predpis umožňoval súdu osvojiť si skutkové tvrdenia strany (účastníka konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnom konaní žalovaný na pojednávaní požiadal o povolenie splátok z dôvodu vyživovacej povinnosti k jednému dieťaťu. Keďže tieto tvrdenia uviedol žalovaný na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný aj žalobca, mal žalobca možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie žalovaného príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok. 12. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.
13. Preto bol v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdený. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).