Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-48-2016.pdf
PDF · 117.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Csp/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Sophos Solutions, s.r.o so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 46 773 754, zast. JUDr. Jaroslavou Hardošou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jégeho 8, proti žalovanému: T.. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., N. XX, o zaplatenie 11.407,96 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.407,93 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.407,93 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 26.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v roku 2013 nadviazal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou ProUnions, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Račianska 96, IČO: 47 365 072. Predmetom spolupráce malo byť vyhľadávanie potencionálnych klientov, ktorí by mali záujem využívať softvérové produkty spoločnosti ProUnions a uzatvorili by s ňou obchodné zmluvy v určitom finančnom objeme. Na úhradu nákladov vyplývajúcich z obchodnej činnosti žalovaného, spoločnosť ProUnions s.r.o. poskytla žalovanému finančné prostriedky a zároveň zabezpečila aj vydanie platobnej karty č. XXXXXX******XXXX k účtu spoločnosti K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Platobnú kartu žalovaný dňa 11.11.2013 riadne prevzal. Náklady, na ktoré žalovaný použil finančné prostriedky mal povinnosť vyúčtovať. Spoločnosť ProUnions s.r.o. v decembri 2014 vyzvala žalovaného k vyúčtovaniu finančných prostriedkov, nakoľko žalovaný nepredložil žiadne doklady alebo len potvrdenky o samotných výberoch z bankomatov a následne vyzvala žalovaného emailom zo dňa 20.1.2015 na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný emailovými správami zo dňa 27.1.2015 a 3.4.2015 súhlasil, že finančné prostriedky vráti v lehote splatnosti do 20.2.2015. Žalovaný však v dohodnutej lehote splatnosti finančné prostriedky nevrátil. Právny zástupca spoločnosti ProUnions s.r.o. listom zo dňa 2.7.2016 vyzval žalovaného na úhradu všetkých nevyúčtovaných finančných prostriedkov vo výške 13.210,- eur. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 21.8.2016. V auguste 2015 vstúpila spoločnosť ProUnions s.r.o. do likvidácie a jej právny zástupca listom zo dňa 16.9.2015 znovu vyzval žalovaného na úhradu dlhu, výzvu žalovaný prevzal dňa 5.10.2015. V prípade rýchlej úhrady vo výške 9.300,- eur bola spoločnosť ochotná vzdať sa zostávajúcej časti nevyúčtovaných prostriedkov. Nakoľko k úhrade sumy 9.300,- eur zo strany žalovaného nedošlo, ako ani k prijatiu splátkového kalendára a podpisu uznania dlhu, spoločnosť ProUnions dňa 12.10.2016 postúpila pohľadávku vo výške 13.169,69 eur žalobcovi. Listami z 13.10.2015 a z 3.11.2015 spoločnosť ProUnions aj žalobca oznámili žalovanému postúpenie pohľadávky. Zároveň žalobca znovu vyzval
žalovaného na zaplatenie 13.169,69 eur. Nakoľko žalobca svoj dlh neuhradil, žalovaný podal túto žalobu o zaplatenie 11.407,93 eur. Uvedená suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré žalovaný získal v období obchodnej spolupráce so spol. ProUnions s.r.o., kedy vykonal viac ako 60 výberov z rôznych bankomatov. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom ako prvý deň omeškania žalobca uvádza deň po uplynutí lehoty na úhradu dlhu, ktorá bola žalovanému poskytnutá na základe výzvy právneho zástupcu spoloč. ProUnions s.r.o. zo dňa 24.7.2016.
2. Žalovaný proti platobnému rozkazu vydanému súdom v tomto spore podal dňa 24.4.2017 v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca svoju žalobu oprel o veľké množstvo tvrdení, ktoré podložil listinnými dôkazmi, ktoré sa časovo viažu k vzťahu žalovaného s inou právnickou osobou, konkrétne so spol. ProUnions s.r.o. a nie so žalobcom. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému postúpený dlh. Právny dôvod vzniku dlhu musí však spočívať na platnom úkone a preto i k uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu. Existencia záväzkového vzťahu nemôže vychádzať len z existencie oznámenia o postúpení pohľadávky, ale predovšetkým z existencie samotnej pohľadávky. Vznik pohľadávky tak v žiadnom prípade nemôže nastať v okamihu jej postúpenia, dokonca bez priloženia dohody o jej postúpení žalobcom k predmetnej žalobe ako dôkazu, kde by takáto dohoda umožnila preukázať žalobcovi, že mu bola postúpená právne kvalifikovaná pohľadávka a nemusel tak dôkaznú núdzu alternovať kvázi dôkaznými listinami. Zároveň oznámil, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva (č.l. 47).
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 21.9.2017 uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je daná písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi spoloč. ProUnions s.r.o. a žalobcom. Postúpenie bolo žalovanému v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka riadne oznámené zo strany postupcu ako aj zo strany postupníka. Postúpená pohľadávka spočíva v peňažných sumách, ktoré žalovaný získal od spol. ProUnions s.r.o. a ktoré riadne nevyúčtoval, t.j. žalovaný nepreukázal ich použitie v súlade s dohodami medzi žalovaným a spol. ProUnions, spolu s ich príslušenstvom. Žalovaný vymáhanú istinu získal hotovostnými výbermi z bankomatov prostredníctvom platobnej karty č. XXXXXX******XXXX, ktorú žalovaný v súlade s podmienkami obchodnej spolupráce prevzal. Obchodná spolupráca medzi spoločnosťou ProUnions a žalovaným prebiehala od druhej polovice roku 2013 v oblasti sprostredkovateľskej činnosti. Žalovaný mal vykonávať pre ProUnions s.r.o. sprostredkovateľskú činnosť spočívajúcu vo vyhľadávaní potencionálnych klientov na predaj softvéru spol. ProUnions s.r.o., najmä odborovým organizáciám. Spoločnosť ProUnions s.r.o. za účelom ich spolupráce vystavila žalovanému v januári 2014 plnomocenstvo na jej zastupovanie a po určitej dobe spolupráce so žalovaným, požiadala aj o vyhotovenie písomnej zmluvy, ktorá by bližšie odrážala obchodné dohody spolupráce, najmä z účtovných dôvodov. K reálnemu podpisu zmluvy už medzi spol. ProUnions a žalovaným nedošlo. Obchodnú spoluprácu tak preukazuje plnomocenstvo vystavené pre žalovaného dňa 7.1.2014 ako aj vyhlásenie žalovaného zo dňa 28.3.2017 a doložená emailová komunikácia. Skutočnosť, že návrh sprostredkovateľskej zmluvy vychádzal a odrážal ústne dohody medzi spol. ProUnions s.r.o. a žalovaným preukazuje aj čl. IV bod 2, ktorý počíta s vydaním platobnej karty pre žalovaného, na základe ktorej mohol žalovaný hradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou. Žalovaný však bol povinný ich riadne vyúčtovať alebo vrátiť spoloč. ProUnions. Žalovaný do dnešného dňa finančné prostriedky nevyúčtoval, t.j. nepreukázal oprávnenosť ich použitia v súlade s dohodami vyplývajúcimi zo sprostredkovateľského vzťahu. Získané finančné prostriedky sú tak bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vrátiť. Uvedenú pohľadávku spoločnosť ProUnions s.r.o. v roku 2015 postúpila žalobcovi. Postúpená pohľadávka bola v celkovej výške 13.169,69 eur, ktorá pozostávala z časti nevyúčtovanej bezhotovostnej zálohy vo výške 5.000,- eur a hotovostných výberov z bankomatov. Žalobca touto žalobou vymáha 11.407,93 eur (č.l. 55).
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2017 (č.l. 79) uviedol, že podaná žaloba neobsahovala podstatnú náležitosť pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to zmluvu o postúpení pohľadávky. Túto doložil žalobca až pri svojom vyjadrení k podanému odporu voči platobnému rozkazu, čo ho vedie k presvedčeniu, že v deň podania žaloby reálne u žalobcu neexistovala a mohla byť dodatočne vyhotovená. Na základe uvedeného namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Namietol, že ak je predmetom postúpenia pohľadávka, ktorá je sporná ešte u postupcu pred jej samotným postúpením postupníkovi - žalobcovi, pričom spornosť pohľadávky potvrdzuje predmetný súdny spor, žiaden postupník v bežnom obchodnom styku neodkupuje ani nespornú pohľadávku za 100% jej hodnoty, nie to spornú. Túto spornú pohľadávku však žalobca ako postupník kúpil od postupcu za 115,44 % jej
pôvodnej hodnoty, teda za 13.169,69 eur, pričom touto žalobou si žalobca nárokuje sumu 11.407,93 eur. K tomuto došlo iba preto, lebo konateľom postupcu a konateľom postupníka je tá istá osoba. Na základe uvedeného namietal predložený dôkaz o postúpení pohľadávky ako dôkaz nevierohodný, zjavne a preukázateľne odporujúci bežným obchodným zvyklostiam a účelovo vyhotovený žalobcom oneskorene, ako snahu dodatočne preukázať v žalobe absentujúci doklad pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný ďalej namietal dôkaz predložený žalobcom, a to návrh sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá nie je podpísaná ani žalobcom, ani žalovaným ako právne irelevantný a ktorej platnosť nie je možné odvodzovať iba od vzájomnej komunikácie o jej návrhu. Žalovaný v ďalšom namietal plnomocenstvo postupcu a vyhlásenie žalovaného, ktoré ako uviedol považuje za vecne irelevantné a nesúvisiace, keďže ani žalobca, ani žalovaný nikdy v priebehu tohto sporu nespochybnili reálnu existenciu spolupráce medzi postupcom a žalovaným. Naopak do kvázi postúpenia pohľadávky a rok pred podaním žaloby postupníkom konkrétne dňa 2.11.2015 sa žalovaný minimálne 4-krát pokúšal s postupcom vec riešiť, pokúšal sa odovzdať bezkontaktnú vstupnú kartu do objektu, kde sídlil postupca, kľúče od vchodových dverí a od kancelárskych priestorov a pečiatku postupcu, avšak doposiaľ od neho tieto veci postupca neprevzal. Rovnako sa pokúšal doručiť postupcovi platobné karty. Konateľ postupcu však nebol ochotný vec riešiť so žalovaným vzájomnou komunikáciou. Na základe uvedených skutočností žalovaný má za to, že nedošlo k platnému postúpeniu, žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, keďže doteraz neprodukoval dôkazy preukazujúce platnosť postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu a preto má za to, že žaloba je nedôvodná.
5. Na pojednávanie nariadené na 13.3.2018 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aj žalovaný. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I právny predchodca žalobcu spol. ProUnions s.r.o. bola zapísaná dňa 20.8.2013 a dňom 17.8.2015 vstúpila do likvidácie (č.l. 32). Žalobca súdu predložil návrh zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola pripravená za účelom uzavretia so žalovaným, avšak k uzavretiu tejto zmluvy už nedošlo. Podľa čl. I ods. 1 predmetnej zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa vykonávať pre ProUnions s.r.o. činnosť spočívajúcu vo vyhľadávaní potencionálnych klientov, ktorí budú mať záujem uzatvoriť s ProUnions zmluvu na dobu určitú minimálne na obdobie 1 roka odo dňa uzavretia zmluvy, s výškou ročného plnenia minimálne 10.000,- eur, za čo ProUnions sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi províziu za podmienok podľa čl. II tejto zmluvy. Podľa čl. II ods. 1 zmluvy, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu riadnym splnením záväzku, toho ktorého klienta z tej ktorej klientskej zmluvy uzatvorenej medzi ProUnions a klientom v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti sprostredkovateľa. Podľa čl. IV ods. 1 - 3 uvedenej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok na úhradu nákladov vynaložených v rámci sprostredkovateľskej činnosti najmä cestovné náklady, náklady na ubytovanie, na reprezentačné pohostenie potencionálnych klientov, na používanie telekomunikačných služieb a pod.. Za týmto účelom odovzdal pri podpise tejto zmluvy ProUnions sprostredkovateľovi platobnú kartu. Sprostredkovateľ sa zaväzuje všetky náklady vynaložené v rámci sprostredkovateľskej činnosti riadne preukázať a vydokladovať, a to do konca príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vynaložené (č.l. 61). Žalovaný dňa 11.11.2013 prevzal platobnú kartu Tatra banky, č. karty XXXXXX******XXXX, ktorá bola vydaná k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX patriacemu spol. ProUnions s.r.o. (č.l. 8). Podľa výpisu z účtu č.. vedeného v Tatra banke za obdobie od 22.7.2013 do 27.7.2015 bolo prostredníctvom platobnej karty č. XXXXXX******XXXX. čerpaných celkom 9.300,- eur (č.l. 10). Podľa detailov pohybu na účte č. L. vedeného v Tatra banke kartou č. 542778******8767 boli uskutočnené výbery dňa 2.12.2013 vo výške 2.000,- eur (č.l. 13) dňa 7.11.2014 vo výške 36,05 eur (č.l. 14) a dňa 23.10.2014 vo výške 71,88 eur (9.300 + 2.000 + 36,05 + 71,88 = 11.407,93 eur) (č.l. 15). ProUnions s.r.o. dňa 7.1.2014 písomne splnomocnil žalovaného, aby zastupoval spol. ProUnions s.r.o. pri prejednávaní zmluvy o poskytnutí služby prístupu k internetovej aplikácii Rego - register odborov a udelil mu súčasne aj oprávnenie takúto zmluvu za spol. ProUnions uzavrieť a podpísať a v budúcnosti prijímať a uzatvárať nové dodatky k takejto zmluve. Táto plná moc sa vzťahuje aj na všetky doteraz už podpísané zmluvy (č.l. 65). Filip Matovič elektronickým listom zo dňa 27.10.2014 oznámil žalovanému okrem iného, že obdržal jeho vyúčtovania (č.l. 60).
Žalovaný v liste zo dňa 2.11.2015 adresovanom konateľovi právneho predchodcu žalobcu K.. S. Y., okrem iného píše „dňa 18.7.2013 sme uzavreli dohodu o spolupráci.“ (č.l. 5). Konateľ právneho predchodcu žalobcu S. elektronickým listom z 3.4.2015 vyzval žalovaného, resp. oznámil žalovanému okrem iného, že do uvedeného dňa nevrátil nevyúčtované zálohy na účet spol. ProUnions s.r.o. (č.l. 28). Na tento list reagoval žalovaný listom z rovnakého dňa, v ktorom uvádza „áno, dodnes som nevyúčtoval zálohy, ktoré som oprávnený čerpať z podstaty veci. Áno nevyúčtované zálohy som povinný z podstaty veci vrátiť, tam odkiaľ som ich oprávnene čerpal, ak som ich do stanoveného termínu nezúčtoval“ (č.l. 28). Právny predchodca žalobcu prostredníctvom advokátskej kancelárie listom zo dňa 24.7.2015 vyzval žalovaného na vrátenie nezúčtovanej zálohy vo výške 13.210,- eur do 5 dní od doručenia tejto výzvy na účet klienta (č.l. 29). Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 21.8.2015, ktorá skutočnosť vyplýva z doručenky (č.l. 30). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.9.2015 oznámil žalovanému, že spol. ProUnions s.r.o. vstúpila do likvidácie, likvidátorom bol menovaný Ing. Filip Matovič. V záujme rýchleho vyriešenia veci spol. ProUnions s.r.o. v likvidácii navrhla žalovanému dohodu o úhrade časti dlhu, a to v sume 9.300,- eur spolu s úrokmi od 9.8.2015 do 18.9.2015 a v prípade, že bude táto suma uhradená, právny predchodca žalobcu sa vzdá nároku na zvyšnú časť záväzku ako aj zvyšných úrokov z omeškania. Zároveň zaslal žalovanému návrh uznania dlhu v časti 9.300,- eur s prísl. a splátkovým kalendárom s tým, že tento návrh platí do 21.9.2015. Uvedený list bol žalovanému doručený dňa 5.10.2015 (č.l. 33). Spol. ProUnions s.r.o. v likvidácii ako postupca a spol. Sophos Solutions s.r.o, ako postupník dňa 12.10.2015 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi - žalovanému v celkovej výške 13.169,69 eur, ktoré dlžník získal od postupcu formou výberu prostredníctvom platobnej karty k účtu postupcu a formou poskytnutej zálohy vo výške 5.000,- eur (č.l. 57). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.10.2015 oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015 bola jeho pohľadávka voči žalovanému z titulu nevyúčtovaných výberov a záloh vo výške 13.169,69 eur postúpená ku dňu 12.10.2015 ako postupníkovi spoločnosti Sophos Solutions s.r.o. (č.l. 34). Žalobca listom zo dňa 3.11.2015 oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015 bola na neho ako postupníka postúpená pohľadávka vo výške 13.169,69 eur. Zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie uvedenej pohľadávky (č.l. 36). Žalovaný dňa 29.12.2015 poštou zaslal Tatra banke kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 85, 86). Túto skutočnosť emailom oznámil aj konateľovi právneho predchodcu žalobcu (č.l. 89).
7. Žalovaný v podaní zo dňa 6.2.2018 (č.l. 114) uviedol, že ústna dohoda potvrdená 18.7.2013 emailom nebola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu spol. ProUnions s.r.o. a žalovaným, ale iba medzi dvoma občanmi konkrétne medzi IW. a žalovaným, až následne bola na základe tejto dohody založená obchodná spol. ProUnions s.r.o. dňa 20.8.2013. Súdu predložil vyúčtovanie ním realizovaných platieb pridelenou debetnou kartou, resp. výberov v hotovosti ako aj pracovnú tabuľku, kde položky A stĺpca boli chápané ako položky do oficiálneho účtovníctva a položky B stĺpca ako položky do neoficiálneho účtovníctva a vyúčtovanie ProUnions za obdobie od 2.10.2014 do 20.11.2014 (č.l. 121, 125).
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.1.2018 uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá ústna dohoda o spolupráci, ktorá bola zmluvou o sprostredkovaní. Následne sa vyhotovila v zmysle tejto dohody aj písomná zmluva o sprostredkovaní, ktorá už medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola podpísaná. V ústnej zmluve o sprostredkovaní sa strany sporu dohodli na predmete sprostredkovania, na odmene, ako aj na možnosti úhrady nákladov vynaložených sprostredkovateľom, teda žalovaným. Ohľadom úhrady nákladov žalovaného sa dohodli tak, ako je to uvedené v písomnom vyhotovení zmluvy o sprostredkovaní v jej čl. IV, podľa ktorého žalovaný mal nárok na úhradu nákladov vynaložených v rámci sprostredkovateľskej činnosti. Za týmto účelom mu bola pridelená aj platobná karta, z ktorej mohol čerpať prostriedky, avšak mal povinnosť finančné prostriedky vyúčtovať. V prípade, že ich nevyúčtoval, mal povinnosť tieto finančné prostriedky vrátiť a preto žalobca žiada o ich vrátenie. Žalovaný v čase uzavretia ústnej zmluvy o sprostredkovaní bol fyzickou osobou nepodnikateľom. Žalovaný uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá dohoda o spolupráci, predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného sprostredkovať pre právneho predchodcu žalobcu obchody. V čase, keď uzatvárali túto dohodu o spolupráci nebol podnikateľom, dohodu uzatváral ako fyzická osoba
nepodnikateľ. V zmysle tejto dohody mal možnosť čerpať finančné prostriedky na úhradu všetkých nákladov, ktoré súviseli so sprostredkovaním, dostal platobnú kartu k účtu, ktorý mu nepatril a pomocou ktorej čerpal z účtu finančné prostriedky, ktoré mohol čerpať len do výšky finančných prostriedkov na účte. Ďalšou podmienkou ohľadom čerpania finančných prostriedkov na úhradu nákladov bolo to, že ich zúčtuje 1-krát mesačne, čo aj urobil. Avšak dôkaz o tom súdu predložiť nevedel. Tvrdil, že všetky vyúčtované náklady boli zo strany právneho predchodcu žalobcu uznané. S nárokom žalobcu nesúhlasil ani čiastočne, pretože k ukončeniu spolupráce došlo z dôvodu medziľudských rozporov medzi ním a konateľom právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný uviedol, že ústna dohoda medzi ním a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá 18.7.2013. Po mesačnom rokovaní sa dohodli na podmienkach spolupráce a za moment uzavretia dohody považuje to, keď mu právny predchodca žalobcu emailom doručil podmienky ich dohody, ktoré mal súdu dodatočne predložiť, ale nepredložil. Podľa právneho zástupcu žalobcu k ukončeniu dohody o spolupráci došlo v emailovej komunikácii, ktorá prebehla medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 3.4.2015. Podľa žalovaného k riadnemu ukončeniu dohody o spolupráci doposiaľ nedošlo, hoci súhlasil s tým, že v období od januára do apríla 2015 prebehlo akési ukončovanie tohto vzťahu.
9. Žalobca v podaní zo dňa 5.2.2018 (č.l. 126) uviedol, že spolupráca medzi spol. ProUnions s.r.o. a žalovaným prebiehala od konca roku 2013 a bola ukončená v apríli 2015, ktorú skutočnosť vzhľadom na vyjadrenia oboch strán sporu považuje za nespornú. Rovnako považuje za nesporné medzi stranami sporu to, že žalovaný mal podľa ústnych dohôd od začiatku zmluvného vzťahu právo na náhradu nákladov, keďže obe strany sporu zhodne uvádzajú, že náhrada nákladov bola medzi stranami dohodnutá. Žalovaný však mal povinnosť náklady riadne vyúčtovať a zdokladovať ich použitie, pričom bol oprávnený poskytnuté finančné prostriedky použiť výlučne v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou v prospech spol. ProUnions s.r.o.. Žalobca touto žalobou žiada zaplatiť 11.407,93 eur z dôvodu, že žalovaný na začiatku spolupráce v roku 2013 obdŕžal zálohu vo výške 5.000,- eur. Túto sumu žalovaný v priebehu roku 2014 vydokladoval vo výške 3197,- eur, t.j. ostalo nevyúčtovaných 1.803,- eur. V neskoršom období sa k tomu pridali výbery z bankomatov vo výške 11.407,93 eur, spolu ide o sumu vo výške 13.210,- eur. Pri podaní tejto žaloby sa žalobca rozhodol vymáhať už len samotné výbery z bankomatov, pri ktorých žalovaný od roku 2014 nebol schopný preukázať ako tieto finančné prostriedky použil, či ich vôbec použil v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou a teda v súlade so zmluvou a na jej základe.
10. Žalobca predložil súdu čestné prehlásenie C. zo dňa 6.2.2018, v ktorom C. (zamestnanec právneho predchodcu žalobcu v období od novembra 2013 do júla 2015) uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný za celý čas pôsobenia v spoloč. ProUnions s.r.o. dojednal akýkoľvek obchod alebo zmluvu. Vzhľadom na takéto výsledky činnosti žalovaného spol. ProUnions s.r.o. s ním ukončila spoluprácu niekedy v prvej polovici roku 2015 (č.l. 128).
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.3.2018 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky bola súdu predložená až dodatočne po podaní žaloby, preto má vážne pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu. Žalobca nerešpektoval lehotu stanovenú súdom na predloženie dôkazov a vedie spor neprofesionálne a chaoticky. Navrhol, aby súd doplnil dokazovanie tým, že vyžiada od žalobcu účtovnú závierku za účelom zistenia, či táto postúpená pohľadávka je vedená v účtovníctve žalobcu.
12. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa ust. § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
15. Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
16. Podľa ust. § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
17. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou ProUnions s.r.o. a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o sprostredkovaní. Súd túto zmluvu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ju uzatvárali právny predchodca žalobcu ako právnická osoba, podnikateľ a žalovaný ako fyzická osoba, nepodnikateľ a keďže zmluva bola uzavretá ústne, neexistuje písomná dohoda o tom, že sa vzťah účastníkov tejto zmluvy bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa zhodných tvrdení oboch strán sporu sa právny predchodca žalobcu a žalovaný v uzavretej ústnej zmluve o sprostredkovaní dohodli na tom, že žalovanému ako sprostredkovateľovi patrí za sprostredkovanie okrem dohodnutej odmeny aj náhrada nákladov súvisiacich so sprostredkovaním za podmienky, že ich pravidelne vyúčtuje a pre prípad, že nevyhotoví vyúčtovanie, tieto náklady vráti. Medzi stranami nebolo sporné a vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi bolo aj preukázané, že právny predchodca žalobcu za účelom umožnenia žalovanému čerpať finančné prostriedky na úhradu nákladov poskytol platobnú kartu, ktorou žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky z účtu právneho predchodcu žalobcu a skutočne aj čerpal finančné prostriedky. Žalobca v tomto spore tvrdil, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tieto čerpané finančné prostriedky nevyúčtoval a preto žiada o ich vrátenie v zmysle uzavretej ústnej dohody. Táto skutočnosť vyplynula aj z predloženej elektronickej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný naopak tvrdil, že pravidelne mesačne, resp. kvartálne predkladal vyúčtovania právnemu predchodcovi žalobcu, avšak túto skutočnosť súdu preukázať nevedel. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že základ nároku žalobcu v tomto spore je daný a teda v zmysle ústnej dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, keďže žalobca nevyúčtoval vyčerpané peňažné prostriedky, je povinný ich vrátiť. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 11.407,93 eur. Žalobca súdu listinnými dôkazmi, a to výpismi zo svojho účtu preukázal, že žalovaný v období od 2.12.2013 do 8.6.2014 pomocou platobnej karty vyčerpal z účtu právneho predchodcu žalobcu sumy v celkovej výške 11.407,93 eur. Napokon výška nároku žalobcu nebola medzi stranami ani sporná. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 11.407,93 eur.
20. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.7.2016 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 13.210,- eur, v ktorej výzve mu poskytol 5-dňovú lehotu na plnenie. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.8.2016 a 5-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 26.8.2016. Keďže žalovaný neplnil, od uvedeného dňa sa dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 26.8.2015 do zaplatenia.
21. Súd námietku žalovaného ohľadom nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola súdu predložená až po doručení žaloby, teda že mohla byť vyhotovená aj dodatočne, považuje za nedôvodnú, pretože k postúpeniu malo dôjsť dňa 12.10.2016 a následne po postúpení žalobca aj právny predchodca žalobcu toto postúpenie pohľadávky písomne oznámili žalovanému, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámení zo dňa 13.10.2015 a 3.11.2015 (č.l. 34, 35), ktoré oznámenia žalobca súdu predložil ako prílohy žaloby. Navyše podľa ust. § 526 Občianskeho
zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca preukázať dlžníkovi oznámením o postúpení pohľadávky a nie aj predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
22. Žalovaný navrhol súdu, aby doplnil dokazovanie vyžiadaním účtovnej závierky žalobcu za účelom zistenia, či postúpená pohľadávka je vedená v účtovníctve žalobcu. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za potrebné, účelné ani hospodárne, nakoľko žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal dostatočne, a to predložením zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj oznámeniami žalobcu aj právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky, ktoré boli doručované aj žalovanému a z hľadiska posúdenia tohto sporu pre súd nie je podstatné zistenie, či sporná pohľadávka je alebo nie je vedená v účtovníctve žalobcu.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.