Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-61-1998.pdf
PDF · 157.63 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/61/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: F.- H. U., U.: G. N. XX, XXX XX R., Y., zast: JUDr. Darina Korábová, Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 41958403, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, zast. Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava o zaplatenie 2.154,91 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.482,87 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 1.482,87 Eur od 03.03.1998 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v č a s t i o zaplatenie istiny vo výške 508,20 Eur titulom náhrady škody z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.06.1998 sa žalobca domáhal zaviazania Slovenskej poisťovne a.s. t.j. právneho predchodcu žalovanej k zaplateniu 4.214,58 DM s prísl. titulom poistného plnenia za účelom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody dňa 12.09.1997 pri obci D. T. K.. R. vodičom motorového vozidla zn. A. D. Y. W. XX-XX, N. J., prevádzkovateľ ktorého, J. E., mal uzatvorenú poistnú zmluvu ohľadom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so Slovenskou poisťovňou, a.s. V súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti si žalobca uplatnil voči Slovenskej poisťovni, a.s. škodu vo výške 13.944 DM . Uplatnená škoda pozostávala:
- zo skutočnej škody na vozidle vo výške 11 900 DM, vzhľadom k tomu, že všeobecná hodnota motorového vozidla zn. Volswagen Vento v čase dopravnej nehody, podľa znaleckého ohodnotenia nemeckou znaleckou spoločnosťou Podnikom Ingolstadt - odbor posudkov, zodpovedala sume 12 500 DM a žalobca použiteľné zvyšky motorového vozidla po dopravnej nehode, keďže sa jednalo o totálnu škodu, predal za sumu 600 DM ,
- zo škody na batožine vo výške 914 DM,
- z nákladov na prenájom motorového vozidla na dobu 14 dní po 71 DM /deň v celkovej výške 994 DM,
- z telefonických nákladov a výdavkového paušálu vo výške 96,58 DM,
- z nákladov na odhlásenie vozidla vo výške 40 DM. Slovenská poisťovňa, a.s. v súvislosti s poistnou udalosťou žalobcovi uplatnenú škodu čiastočne uhradila a to tak, že zo skutočnej škody na motorovom vozidle zaplatila 9000DM, zo škody na batožine uhradila 640 DM, z telefónnych výdavkov a paušálnych výdavkov uhradila 50 DM, náklady na odhlásenie vozidla vo výške 40 DM uhradila v plnom rozsahu. Žalobca s takýmto postupom poisťovne nesúhlasil a
prostredníctvom predmetnej žaloby sa domáhal zaviazania poisťovne k zaplateniu zostatku neuhradenej škody.
2. Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava v predmetnej právnej veci sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 07.09.1998 v ktorom žiadala predmetnú žalobu zamietnuť . Vo svojom stanovisku uviedla, že poistnú udalosť eviduje pod číslom 97-13677/36-427 DE. Žalobcovi bola doteraz vyplatená z celkovo uplatneného nároku vo výške 13.984,50 DM suma 9.770 DM. Škoda na vozidle žalobcu, na jeho žiadosť, bola likvidovaná ako totálna. Výpočet náhrady skutočnej škody bol vykonaný podľa Zásad pre oceňovanie motorových vozidiel ich častí a skupín, ktoré sú spracované v súlade so Znaleckým štandardom, schváleným Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa l. júla 1990 pod č.j.7282/90-50. Na základe výpočtov bola hodnota zvyškov stanovená na sumu 3.500 DM t.j. 27,9 % z obecnej ceny vozidla 12.500 DM. Z požadovanej náhrady škody na batožine a veciach osobnej potreby vo výške 914 DM bolo uhradené 30%, t.j. suma 640, DM z dôvodu že, žalobca nepredložil nadobúdajúcu cenu a čas nadobudnutia poškodených vecí. Žalobca žiadal náhradu za prenájom náhradného vozidla 14 dní á 71 DM sumu 994 DM. Jednalo sa o tzv. paušálne odškodnenie spojené so stratou možnosti používať motorové vozidlo z dôvodu poškodenia. Paušálne odškodnenie bolo zamietnuté z dôvodu, že žalobca nepredložil účet. Výdavky spojené s telefonátmi, poštovým a iné výdavky boli priznané podľa doložených podkladov sumou 50 DM. Výdavky paušálne v sume DM 60,- považovala, prihliadnuc na celkovú výšku odškodnenia, za neprimerané.
3. V priebehu konania žalobca žiadal o zmenu žalovaného na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a.s. bez toho aby podľa pokynu súdu uskutočnil v tomto smere procesný návrh podľa § 92 O.s.p. Preto uznesením prvostupňového súdu zo dňa 10.12.2007 bolo konanie zastavené z dôvodu, že žaloba bola podaná proti neexistujúcemu subjektu t.j. Slovenskej poisťovni a.s., keďže povinným subjektom mala byť Slovenská kancelária poisťovateľov, a.s. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2008, na základe odvolania žalobcu, bolo uznesenie prvostupňového súdu zrušené s poukazom na to, že na strane žalovaného došlo zo zákona k prechodu práv a povinností na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a.s. a preto nebolo potrebné aby súd na základe procesného úkonu žalobcu rozhodoval o zmene subjektu na strane žalujúcej.
4. Uznesením prvostupňového súdu zo dňa 07.01.2009 bola pripustená zmena žaloby spočívajúca v prepočte uplatnenej škody z menovej jednotky DM na EUR-o z dôvodu zániku menovej jednotky DM, t .j. na 2.154,91 Eur s prísl
5. Uznesením zo dňa 23.10.2009 bola pripustená zmena na strane žalovaného subjektu z Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a.s.
6. Prvostupňový súd v poradí prvom rozsudku žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni, záväzok poisťovne nahradiť škodu poškodenému je záväzkom poisťovne voči poistenému. Poškodený mal si právo na náhradu škody uplatniť priamo voči škodcovi a teda žalovaný nie je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko pasívna vecná legitimácia žalovaného je jednoznačne daná podľa § 9 ods.2 vyhl.423/1991Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súčasne mu vytkol, že doposiaľ neboli vykonané žiadne dôkazy ohľadom ustálenia výšky škody.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.1998 zosumarizoval škodu uplatnenú v žalobe a k jednotlivým jej položkám doplnil vyjadrenie nasledovným spôsobom. V rámci žalobného návrhu zo dňa 09.06.1998 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 2.154,91 Eur s prísl. a to titulom skutočnej škody, ktorú utrpel v príčinnej súvislosti sním nezavinenou dopravnou nehodou zo dňa 12.09.1997 v SR. Nakoľko listinné dôkazy, preukazujúce výšku uplatnenej škody žalobca predložil žalovanému v rámci mimosúdneho konania, mal tento k dispozícii všetky doklady, potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Vecná škoda na vozidle vo výške 2.900,- DM/t.i. 1.482,77 EUR. Žalovaný na základe svojho interného kalkulačného programu pre výpočet náhrady škody stanovil, že sa jedná o totálnu škodu na vozidle, nakoľko náklady na opravu vozidla presahujú všeobecnú hodnotu vozidla, ktorú určil na sumu 12.500,-
DM /t.j. podľa konv. kurzu DM/EUR-1,955 8 DM/1,- EUR/ na sumu 6.391,25 Eur Z tejto hodnoty potom odrátal hodnotu použiteľných a predateľných zvyškov vozidla, ktorú určil na sumu 3.500,- DM /t.j. 1.789.55 EUR/. Na základe uvedeného výpočtu potom žalobca však použiteľné zvyšky vozidla predal iba za sumu 600,- DM /t.j. 306,78 Eur. Z uvedeného dôvodu preto skutočná škoda predstavuje sumu 11.900,- DM/t.j.6.084.47 EUR. Nakoľko žalovaný z tejto sumy uhradil navrhovateľ iba čiastku 9.000,- DM/ t.j. 4.601,70 FAJR. skutočná škoda predstavuje rozdiel medzi hodnotou zvyškov, určenou žalovaným a sumou za ktorú žalobca tieto zvyšky skutočne predal, vyčíslenú na sumu 2.900,- DM/t.j. 482.77 EUR, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Žalobca namieta, že ocenenie zvyškov vozidla vo výške 27,9% zo všeobecnej ceny vozidla pred nehodou, nemá oporu v zákone, ale uvedený výpočet vychádza iba z interného kalkulačného programu žalovaného. Keďže žalobcovi sa nepodarilo odpredať zvyšky vozidla za sumu určenú kalkulačným programom odporcu, je potrebné potom považovať rozdiel medzi žalovaným stanovenou sumou a sumou, za ktorú žalobca zvyšky skutočne odpredal za ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Kúpna zmluva zo dňa 18.11.1997 medzi žalobcom ako predávajúcim a G. S. E. ako kupujúcim o odpredaji použiteľných zvyškov poškodeného MV za kúpnu cenu 600,- Eur Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 994.- DM/ t.j. 508,20 EUR, ktorých sa žalobca domáha na základe skutočnosti, že v dôsledku jemu spôsobenej škody na vozidle sa toto vozidlo stalo nepojazdným. On aj jeho manželka sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím a preto sa bez motorového vozidla nezaobídu. Dopravná nehoda sa stala dňa 12.09.1997. Dňa 13.11.1997 bol vyhotovený znalecký posudok Dekry a dňa 18.11.1997 žalobca odpredal použiteľné zvyšky vozidla za znalcom stanovenú kúpnu cenu vo výške 600,- Eur. Poistné plnenie vo výške 9.730,- DM obdržal žalobca od žalovaného až 04.07.2008. kedy si mohol žalobca obstarať nové motorové vozidlo. Napriek uvedenému sa snažil žalobca eliminovať náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla, keď si uplatnil nárok na náhradu ná kladov za zapožičanie vozidla v období od 27.09.1997 do 30.10.1997, pričom požičovné predstavovalo sumu 71,- DM/t.j. 36,30 EUR na 1 deň. Celkovo takto vynaložil sumu 508,20 Eur titulom nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Vecná škoda na batožine vo výške 274,- DM/ t.j.140,- EUR. Žalobca preukázal a žiadal, aby žalovaný nahradil hodnotu poškodenej batožiny, ktorej súpis a hodnotu ku dňu nehody preukázal nasledovne: Kožený kufor 1 ks v hodnote 250,- DM/ t.j. 127,82 EUR, Kožená kabelka I ks v hodnote 85,- DM, tj. 43,46 EUR, Cestovná kožená taška 1 ks v hodnote 150,- DM/ t.j. 76,69 EUR, Termoska 1 ks v hodnote 78,- DM/1 j. 39,88 EUR, Kozmetické tašky s kozmetikou 2 ks v hodnote 150,- DM/1 j. 76,69 EUR, Deka 1 ks v hodnote 35,- DM/1 j. 17,89 EUR, Krabice 2 ks v hodnote 16,- DM/1 j. 8,18 EUR, Znehodnotené darčeky v hodnote 150,- DM/76,69 EUR, celkovo v hodnote 914,- DM/ t.j. 467,32 EUR, z ktorých odporca uhradil iba 640,- DM/t.j. 327,23 EUR, na základe čoho sa navrhovateľ domáha zaplatenia rozdielu vo výške 274,- DM/t.j. 140,- EUR. Dokladmi o zaobstaraní jednotlivých položiek batožiny už žalobca bohužiaľ nedisponuje, preto predkladá čestné vyhlásenie o tom, že sa jednalo o prevažne o nové veci, nie staršie ako dva roky.
8. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 15.01.2018 poukázal na to, že medzi stranami je sporná hodnota zvyškov vozidla ako relevantná veličina vo výpočte škody na vozidle. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a považujem za celkom logické z hľadiska zásady hospodárnosti konania, že ak súd takéto dokazovanie uznesením z 3.3.2017 nariadil, tak sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že postačuje k hodnote zvyškov preukázať dohodnutú kúpnu cenu zvyškov (havarovaného vozidla). Ak by sa totiž s takýmto názorom stotožnil, znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné . Žalujúca strana totiž svojimi podaniami doručenými súdu v marci 2014 (doručené žalovanému až na pojednávaní dňa 23.11.2017) predložila doklad týkajúci sa predaja havarovaného vozidla v nemeckom jazyku s uvedenou kúpnou cenou 600 DEM a preklad tejto listiny, takže ak súd následne nariadil znalecké dokazovanie k hodnote zvyškov vozidla, nemohol považovať za smerodajnú k vyriešeniu tejto otázky argumentáciu žalujúcej strany. Pokiaľ by tak súd teraz uvažoval, znamenalo by to zmenu jeho názoru ktorá žalovaného stála 396 Eur (preddavok na znalecké dokazovanie v sume 600 € hradil žalovaný, pričom náklady na znalecké dokazovanie k hodnote zvyškov dosiahli 396 € ). Máme za to že škodca nezodpovedá za to, ak poškodený odpredal zvyšky za cenu, ktorá nezodpovedá ich hodnote, preto usudzujeme, že znalecké dokazovanie bolo dôvodné. Znalecký posudok vypracovaný v konaní (č.63/2017 , č.l. 370-393) hodnotu zvyškov vyčíslil na sumu 3968,75 DEM (strana 8 posudku), čiže sumu dokonca vyššiu, než určil predchodca žalovaného pri likvidácii danej škodovej udalosti (suma 3500 DEM). Výška škody na poškodenom vozidle (aplikujúc závery znaleckého posudku) tak dosahuje sumu menšiu, než predchodca žalovaného poukázal žalobcovi a teda došlo k plneniu nad rámec rozsahu škody. Pre bližšie vysvetlenie : od všeobecnej
("obecnej") hodnoty vozidla v sume 12.500 DEM nespornej medzi stranami sa odráta hodnota zvyškov
- takýto postup žalujúca strana nespochybňuje a aplikuje aj vo svojich špecifikáciách žalobného návrhu (viď. podanie datované 26.1.2009, podanie datované 20.03.2014). V zmysle výpočtu predchodcu žalovaného teda činila poukázaná náhrada škody sumu 9,900 DEM (12.500 DEM mínus 3.500 DEM), v zmysle záverov znaleckého posudku o hodnote zvyškov by mala činiť náhrada iba 8.531,25 DEM (12.500 DEM mínus znalcom určených 3.968,75 DEM). Poukazuje tiež na časť znaleckého posudku "Iné zistenia znalca" na strane 9 znaleckého posudku a zhodný text na strane 7 znaleckého posudku (podčiarknutie vykonané žalovaným): Ak by cena zvyškov predmetného poškodeného vozidla podľa posudku č.231/0435 EP 5038864 z 13.11.1997 DEKRA, Podnik Ingoistadt, odbor posudkov Steinhelstr.15, Ingolstadt predstavovala čiastku 600,- DEM pri obecnej cene jazdeného vozidla 12.500 ,- DEM, hodnota zvyškov by bola len 4,8 % z obecnej ceny vozidla, čo je vzhľadom na zadokumentované poškodenia nereálne. K náhrade škody vzniknutej prenájmom náhradného vozidla uviedol, že nárok ako taký vo všeobecnosti nepopierame a takýto nárok poisťovateľ uhrádza a uhrádzal v rámci poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rešpektujúc pritom rozhodnutie R 7/1992. V tomto konkrétnom prípade máme za to, že prenajatie náhradného vozidla dôvodné bolo, vzhľadom na nepojazdnosť poškodeného vozidla a skutkovú situáciu žalobcu. V priebehu likvidácie však k tomuto nároku nebol predložený žiadny doklad, preto žalovaný považovali požiadavku žalobcu za požadovanie paušalizovaného odškodnenia za stratu možnosti využívať svoje vozidlo (nie reálnej škody), čo nebolo možné podľa slovenského práva uhradiť. Po oboznámení sa s listinami, ktoré boli prílohou podaní žalobcu z marca 2014 (nám doručené 23.11.2017) žalovaný musí uviesť, že tieto obsahujú doklad (a jeho preklad), ktorým žalovaný doteraz nedisponoval. Advokátka v podaní z 20.3.2014 (súdu doručené 25.03.2014) odkazujúc na daný dôkaz tvrdí dobu nájmu od 27.09.1997 do 30.10.1997 (čo je 34 dní) a dennú sumu požičovného 71 DEM, a uvádza celkovú požadovanú sumu 994 DEM / 508,20 €, čo však matematicky neobstojí. V priloženom doklade sa nenachádza ani údaj 71 DEM, ani suma 994 DEM. Ak sa však vychádza z podania z 26.1.2009 (podané súdu 28.1.2009), tak tam je doba nevyhnutného nájmu uvádzaná 14 dní a denná sadzba 71 DEM, čo už matematicky dáva súčin 994 DEM / 508,20 €. V podaní sa totiž uvádza (cituje) : "...si zapožičal náhradné motorové vozidlo do doby, pokiaľ si mohol obstarať nové motorové vozidlo za 14 dní, pričom požičovné predstavovalo sumu 71, DM/t.j. 36,30 EUR na 1 deň\ Uvedené vyjadrenie by zodpovedalo aj konštatovaniu v posudku nemeckého subjektu, kde sa uvádza "trvanie opätovného obstarania 12 pracovných dní". Medzi prílohami síce nie je uvedený žiadny doklad preukazujúci úhradu sumy za prenajatie náhradného vozidla, avšak žalovaný požadovanú sumu 508,20 € poukáže žalobcovi, nakoľko ju nepovažuje za neprimeranú preukázaným okolnostiam prípadu. Vo vzťahu ku škode na veciach žalobcu (ako aj vo vzťahu ku ktorémukoľvek uplatnenému nároku) musíme poukázať na ustanovenie § 3 ods.l vyhlášky č.423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "vyhláška"), v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ l§ neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Poškodený má teda uplatnené nároky preukázať. Hoci teda netvrdíme, že žalobca nemohol mať v čase škodovej udalosti vo vozidle veci, ktoré mohli byť pri nehode poškodené, trváme na tom, že žalobca takúto škodu nepreukázal. Žalobca k tomuto dokladá iba vyhlásenia, ktoré sú fakticky písomným skutkovým tvrdením žalobcu, nie dôkazom potvrdzujúcim jeho obsah. Pre úplnosť poukazujeme na rozpor, keď vo vyhlásení žalobcu z 24.1.1998 (kde je aj podpis jeho manželky) sa uvádza, že žiadna z vecí nebola staršia ako 2 roky, avšak v jeho liste adresovanom vtedajšiemu advokátovi datovanom tak isto 24. 1.1998 sa píše, že uvádza len tie predmety, ktoré neboli staršie ako 1 rok (preklady oboch listín sú prílohou podania doručeného súdu 31.03.2014). Keďže si žalobca uplatňuje škodu na veciach, ktoré podľa jeho vyhlásenia v čase škodovej udalosti neboli staršie ako 2 roky resp. 1 rok, tak bol (aj vzhľadom na plynúcu záručnú dobu) predpoklad uchovania a dohľadania nadobúdacích dokladov. Podotýkame, že niektoré z tvrdených vecí sú väčšej hodnoty (s prihliadnutím na to, že ide o škodu z r. 1997), napr. kožený kufor je uvádzaný v hodnote 27,82 € (o ktorom žalobca prehlásil, že bol nový), cestovná kožená taška v hodnote 76,69 €, darčeky bližšie neurčené) v hodnote 76,69 €, kožená kabelka v hodnote 43,46 € apod. - žalobca napriek tomu nedoložil k týmto veciam žiadne doklady ani v priebehu likvidácie ani v priebehu sporu. Nebola tak preukázaná existencia takýchto vecí žalobcu, ich nadobúdacia cena, vek , čas nadobudnutia (doba používania), ani rozsah a charakter poškodenia vecí, čo sú skutočnosti relevantné pre priznanie a výpočet škody. K tomu uviedol, že v zázname o malej dopravnej nehode polície OR PZ ODI v Prievidzi č. ORP-D-756/DI-97 nie je u
poškodeného zaznamenaná žiadna vecná škoda, a žiadne poškodené veci neboli políciou obhliadnuté, ani fotograficky zdokumentované. Zvýrazňuje, že napriek takejto dôkaznej situácii, t.j. absencii dôkazov, došlo ešte pred podaním žaloby k plneniu zo strany žalovaného v sume 640 DEM, čo žalujúca strana vo svojich podaniach uvádza a teda nepovažuje plnenie za sporné. Uvedené plnenie predstavovalo 70% celkovej deklarovanej hodnoty vecí (70% z 914 DEM) a má za to, že vo vykonanom dokazovaní by nemal oporu taký záver súdu, ktorý by konštatoval nedostatočné plnenie zo strany žalovaného - súd by totiž musel učiniť takýto záver výlučne len na podklade tvrdení žalobcu (obsiahnutých v spore, v podaniach a vyhláseniach), keďže žalobca nepreukázal ani v súdnom konaní samotné poškodenie konkrétnych vecí, rozsah poškodenia, ani hodnotu vecí. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá má pre úspech v spore nielen povinnosť tvrdenia ale musí uniesť aj dôkazné bremeno - viď. napr. rozhodnutie NS SR z 22.9.2010, sp.zn. 3MCdo 6/2010, ktoré uvádza, že "...V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. ..." V priebehu sporu sme v podaniach žalobcu a ich prílohách neidentifikovali dôkazné prostriedky k danej škode na veciach (batožine), ktoré by nám umožňovali prehodnotiť naše pôvodné stanovisko. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené považuje za dôvodnú a preukázanú (keďže netrváme na doklade preukazujúcom úhradu nájomného) len žalovanú náhradu škody spočívajúcu v nutnosti prenájmu náhradného vozidla v sume 508,20 €, ktorú sme pripravení po oznámení čísla účtu poukázať. Zároveň dáva do pozornosti, že listinné dôkazy k danému nároku žalobca predložil až v súdnom konaní podaniami z marca 2014, ktoré boli žalovanému doručené na pojednávaní dňa 23. novembra 2017. Toto uvádzame vzhľadom na uplatnený úrok z omeškania, ktorý sa žalobou uplatňuje v sadzbe 17,6 % od 3.3.1998. Máme za to, že omeškanie predchodcu žalovaného (poisťovne) nemohlo nastať V situácii, keď nároky neboli vôbec preukázané. V tej súvislosti zároveň poukazujeme na to, že konanie trvá k dnešnému dňu bez zavinenia žalovaného už cca 19,5 roka (od 9.6.1998). Takéto trvanie konania je porušením práv na rýchly proces pre všetkých účastníkov konania, v tomto prípade sa však v neprospech žalovaného finančne odráža na výške úroku z omeškania, ktorý dosahuje (ak vychádzame zo žaloby ) cca 343 % istiny. Dovoľujeme si oponovať tvrdeniu súčasnej advokátky žalobcu (ktorá nezastupovala žalobcu v priebehu likvidácie danej poistnej udalosti ani pri podaní žaloby), uvádzanom v podaní datovanom 20.3.2014, že navrhovateľ predložil odporcovi listinné dôkazy preukazujúce výšku uplatnenej škody v rámci mimosúdneho konania a preto mal odporca všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný predložil na základe požiadavky súdu kópiu spisu poistnej udalosti č.971367736/427 prípisom datovaným 11.07.2002, je pre súd overiteľné, akými dokladmi disponoval žalovaný (jeho právny predchodca) v rámci likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný (jeho predchodca) nemal v rámci likvidácie poistnej udalosti ani do pojednávania dňa 23.11.2017 k dispozícii žiadny doklad o odpredaji zvyškov (vraku) vozidla (mal k dispozícii doklady preukazujúce zošrotovanie ), ani žiadne ponuky z nemeckého trhu ohľadom predaja zvyškov, ani nájomnú zmluvu o prenajatí motorového vozidla ani akýkoľvek iný dokument preukazujúci uskutočnenie prenájmu motorového vozidla a náklady na to vynaložené.
9. V písomnom stanovisku žalobcu doručenom súdu dňa 10.02.2018 žalobca uvádza, že škoda, vzniknutá s prenájmom náhradného motorového vozidla vo výške 994,- DM/ t.j. 508,23192, zaokrúhlene na dve desatinné miesta 508,23 Eur. Čo sa týka nájmu motorového vozidla, hoci je žalobca so svojou manželkou, osobou zdravotne ťažko postihnutou a doba, počas ktorej nemal k dispozícii žiadne motorové vozidlo oveľa dlhšia, od začiatku súdneho konania si uplatňoval nárok na zaplatenie iba 14 (štrnástich) dni prenájmu, čo pri cene nájmu 71,- DM predstavuje čiastku vo výške 994,- DM, v prepočte mien 508,23192 Eur, zaokrúhlene na dve desatinné miesta vo výške 508,23 Eur. Žalobca uhradil až po podaní Žaloby dňa 19.01,2018 na účet právneho zástupcu Žalobcu sumu 508,20 Eur titulom prenájmu náhradného vozidla, čím uznal opodstatnenosť tohto zákonného nároku čo do dôvodu i výšky. Neobstojí argumentácia Žalovaného, že nemal k dispozícii doklad, preukazujúci túto škodu, pretože už v procese
likvidácie poistnej udalosti v predsúdnom štádiu túto čiastku predchádzajúci právny zástupca Žalobcu exaktne uviedol, spolu aj s výškou denného nájomného. Následne bol dôkaz preukazujúci prenájom vozidla pripojený k žalobnému návrhu zo dňa 09. 06. 2008, pričom súčasný právny zástupca vo svojich písomných vyjadreniach len poukázal na tie listinné dôkazy, ktoré boli založené v súdnom spise. Skutočnosť, či cudzí štátny príslušník tento nárok nazve pojmovo inak, ako si to vyžaduje Žalovaný, nemôže obstáť ako argument pre odobrenie zamietnutia tohto oprávneného nároku poškodeného, nakoľko v prípade, že sa ním uplatnený druh nároku obsahovo a pojmovo nezhodoval, mal a mohol Žalobca v priebehu niekoľkých desiatok rokov požiadať Žalobcu prostredníctvom jeho právnych zástupcov o ozrejmenie a bližšiu špecifikáciu tohto druhu nároku. Škoda na batožine vo výške 274,- DM/1.j.140,09610 Eur bola Žalobcom preukázaná v predsúdnom konaní o likvidácii poistnej udalosti kedy žalobca predložil Žalovanému písomný prehľad veci a batožiny, nachádzajúcej sa v zadnom kufri vozidla, ktoré boli úplne zničené a nepoužiteľné v dôsledku nárazu a úplného zničenia zadnej časti vozidla, ktorých súpis a hodnotu ku dňu nehody preukázal celkovo v hodnote 914,- DM/ t.j. 467,32 EUR, z ktorých odporca uhradil iba 640,- DM/t.j. 327,23 EUR, na základe čoho sa Žalobca domáha zaplatenia rozdielu vo výške 274,- DM/t j. 140,- EUR Nakoľko dokladmi o zaobstaraní jednotlivých položiek batožiny Žalobca bohužiaľ nedisponoval, predložil v konaní čestné vyhlásenie svoje a svojej manželky zo dňa 24 01.1998 o tom, že sa jednalo prevažne o nové veci, nie staršie ako dva roky a darčeky a že vyššie uvedené ocenenie vecí sa zakladá na pravde. V dôsledku uvedenej skutočnosti požaduje Žalobca doplatenie čiastky 140,- Eur. Na argument Žalovaného, že napriek nepreukázaniu rozsahu škody, tento uhradil 70% škody na prepravovanej batožine a darčekoch si dovoľujeme reagovať v tom zmysle, že Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého právneho predpisu krátil túto vecnú škodu práve o 30%. Škodu vzniknutú titulom hotových telekomunikačných výdavkov vo výške 46,58 DM/ t.j. 23,816341 Eur, zaokrúhlene na dve desatinné miesta 23,82 Eur si žalobca uplatňuje škodu titulom telekomunikačných nákladov, ktoré musel vynaložiť v súvislosti so zabezpečením odťahu vozidla z miesta nehody do SRN, pričom Žalovaný mu z uplatnenej sumy vo výške 96,58 DM/ t.j. 49,38 EUR uhradil iba sumu 50.- DM/ t.j. 25,56 EUR, čim neoprávnene krátil výšku uplatnených a výpisom poskytovateľa telekomunikačných služieb preukázaných hotových výdavkov, ktoré boli účelne vynaložené a vzniknuté v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej bolo vozidlo Žalobcu totálne poškodené. Škodu na vozidle vo výške 2 900,- DM/t j 1 482,7691 Eur, zaokrúhlene na dve desatinné miesta 1.482,77 Eur si Žalobca v rámci podaného žalobného návrhu požaduje od Žalovaného doplatenie sumy vo výške 1.482,77 Eur a to titulom skutočnej škody, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti s totálnym poškodením jeho vozidla pri dopravnej nehode na území SR. Žalovaný na základe svojho interného kalkulačného programu uhradil Žalobcovi iba čiastku 9.000,- DM/t j 4.601,70 EUR, preto skutočná škoda predstavuje rozdiel medzi hodnotou zvyškov, určenou Žalovaným a sumou, za ktorú Žalobca tieto zvyšky skutočne predal, vyčíslenú na sumu 2 900,- DM/t j. 1 482,77 EUR. ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. Keďže Žalobca použiteľné zvyšky vozidla predal iba za sumu 600,- DM /t.j. 306,78 EUR/, skutočná škoda predstavuje sumu 11.900,- DM/t j. 6.084,47 EUR Svoj nárok preukázal Žalobca preukázal Znaleckým posudkom znaleckej kancelárie DEKRA č. 231/0435 EP 5038864 zo dňa 13.11 1997; Kúpnou zmluvou zo dňa 18.11.1997 medzi Žalobcom, ako predávajúcim a G. S. E. ako kupujúcim o odpredaji použiteľných zvyškov poškodeného MV za kúpnu cenu 600,- Eur a Potvrdením o vyplatení kúpnej ceny vo výške 600,- Eur. Napriek skutočnosti, že Žalobca preukázal relevantnými listinnými dôkazmi výšku skutočnej škody, ktoré Žalovaný napriek tomu naďalej spochybňoval, tunajší súd na návrh Žalovaného rozhodol na pojednávaní, konanom dňa 05.06.2015, t.j. po_ takmer 18 (osemnástich) rokoch od dopravnej nehody, že do konania priberie slovenského znalca z odboru cestnej dopravy. Žalobca nesúhlasil s vykonaním tohto dôkazu a to z dôvodov, že žalobca preukázal skutočnú škodu relevantnými listinnými dôkazmi (nemecký znalecký posudok DEKRA), že sa jednalo o nehospodárne rozhodnutie, nakoľko vozidlo už nebolo vo vlastníctve Žalobcu, ergo, že bude pravdepodobne nemožné nariadením ďalšieho znaleckého posudku zistiť hodnotu zvyškov vozidla a napokon aj z dôvodu, že medzičasom slovenské súdy pri rozhodovaní o náhrade škôd z dopravných nehôd s tzv. cudzím prvkom v rámci svojej rozhodovacej činnosti ustálili, že pri určení výšky škody treba vychádzať z cenových relácii štátu, kde má poškodený pobyt. 9.1. Ako vyplýva zo skutkovo a právne totožnej veci vedenej pred Krajským súdom pod
č. 6Co/433/2012 a kde v procesnom postavení Žalovaného sa taktiež nachádzala totožná strana sporu, odvolací súd zotrval na svojom právnom názore, že vychádzajúc z Uznesenia KS BA z 30 06.2003 č. k. 10Co 134/03-69 treba pri určení výšky škody vychádzať z cenových relácií v SRN čl 8 bod 4 Vyhl. MZV SR č 130/1976 Zb o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody sa ustanovuje, že rozhodné právo určuje o.i aj spôsob a rozsah náhrady škody Toto ustanovenie treba vykladať tak, že spôsob a rozsah náhrady škody sa v prípade dopravnej nehody, ku ktorej došlo na územi SR, riadi ust § 442 až 449 ObčZ Z tohto článku vyhl. č. 130/1976 Zb však nemožno vyvodiť, že by sa pri určení výšky škody muselo vychádzať z cenových relácií na územi SR. Ak teda treba vychádzať z cenových relácii v SRN, musí sa to týkať aj hodnoty zvyškov vozidla Žalobcu Odvolací súd pritom ustálil, že preukazná je hodnota použiteľných zvyškov, uvedená v znaleckom posudku nemeckej DEKRY ako jediná objektívne stanovená hodnota. V ďalšom právnom názore odvolacieho súdu odznelo, že hodnota zvyškov vozidla sa pritom nerovná kúpnej cene, za ktorú ich žalobca predal tretej osobe, pretože kúpna cena je vždy výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho a táto sa môže od objektívnej trhovej hodnoty líšiť. Z uvedeného dôvodu ustálil, že je potrebné prihliadať na cenu použiteľných zvyškov vozidla, uvedenú v nemeckom znaleckom posudku, ktorý reflektuje na cenové relácie v SRN. Nakoľko v prejednávanej veci sa kúpna cena, za ktorú Žalobca predal použiteľné zvyšky tretej osobe rovná hodnote použiteľných zvyškov, uvedených v nemeckom posudku DEKRA, Žalobca je toho právneho názoru, že ním uplatnená skutočná škoda je preukázaná relevantným listinným dôkazom a to nemeckým posudkom DEKRA. 9.2. Pri výpočte hodnoty vozidla Volkswagen po dopravnej nehode (hodnoty zvyškov vozidla) postupoval Z.. Š. tak, že technický stav Doškodeného vozidla určil percentuálnymi zrážkami jednotlivých skupín vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla. Aj keď použitá metodika pri určeni technického stavu vozidla po dopravnej nehode bola správna, je potrebne konštatovať, ze samotne poškodenie vozidla ktoré vzniklo pri dopravnej nehode, nie je v predloženom spisovom materiáli dostatočne popísané a nie je ani dostatočne zadokumentované na priloženej fotodokumentácii. Napriek tomuto konštatovaniu je možné namietať Z.. Š. určenu výšku percentuálnej zrážky pri hodnotení jednotlivých poškodených skupín vozidla Volkswagen, ako napr zrážku vo výške 0 % za skupiny predná náprava, zadná náprava, prevodovka Vo svojom znaleckom posudku použil Z. Š. hodnotu vozidla Volkswagen k rozhodnému dátumu (DN zo dňa 12 09 1997) vo výške 12.500,- DM vrát. dane, ktorú prevzal zo znaleckého posudku NR. 231/0435 EP 5038864, vypracovanom nemeckou spoločnosťou Dekra Táto hodnota vozidla Volkswagen bola však určená ako hodnota vozidla na nemeckom trhu. Na základe technického stavu poškodeného vozidla Volkswagen však určil Z. Š. hodnotu totálne poškodeného vozidla k rozhodnému dátumu síce v DM, avšak v úrovni hodnoty poškodeného vozidla na slovenskom trhu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva zásadná chyba, ktorej sa Z. Š. pri vypracovaní znaleckého posudku dopustil. Táto chyba spočíva v tom, že výšku škody, ktorá vznikla na vozidle Volkswagen pri dopravnej nehode vypočítal tak, že od hodnoty vozidla Volkswagen pred dopravnou nehodou v úrovni hodnoty na nemeckom trhu odpočítal hodnotu poškodeného vozidla v úrovni hodnoty na slovenskom trhu. Z uvedeného teda vyplýva, že v konečnom dôsledku je výpočet výšky škody nesprávny.
10. S poukazom na závery odvolacieho súdu, prvostupňový súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (( ohlásenie poistnej udalosti, záznam o dopravnej nehode č.l. 33, špecifikácia škody spôsobenej dopravnou nehodou na majetku žalobcu zo dňa 24.11.1997, potvrdenie o škode spôsobenej na vozidle žalobcu (č.l.381), preklad posudku vypracovaného nemeckou znaleckou spoločnosťou Podnikom Ingolstadt - odbor posudkov ( č.l.385), Kúpna zmluva zo dňa 18.11.1997 medzi žalobcom ako predávajúcim a G. S. E. ako kupujúcim o odpredaji použiteľných zvyškov poškodeného MV za kúpnu cenu 600,- Eur, znalecký posudok č. 63/2017 vypracovaný znalcom Z.. X. Š., (č.l. 370), dokumentáciou z poistného spisu ohľadom uplatnenia škody a poistného plnenia)), oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav. 10.1. Vychádzajúc zo skutkových okolností uvedených v žalobe a v prvotnom písomnom vyjadrení právneho predchodcu žalovaného ako i z listinných dôkazov predložených súdu ( Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 19.09.1997, Záznam o malej dopravnej nehode zo dňa12.09.1997, špecifikácia spôsobenej škody zo dňa 24.11.1997) , súd zistil, že v dôsledku dopravnej nehody ku ktorej došlo dňa 12.09.1997 a ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla zn. A. D. Š. W. XX-XX, žalobcovi bola spôsobená vecná škoda a škoda na motorovom vozidle, ktorú si žalobca uplatnil voči právnemu predchodcovi žalovaného titulom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uzatvoreného medzi poisťovňou a prevádzkovateľom motorového vozidla J. E.. Titulom odškodnenia žalobca požadoval náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 6.084,47 Eur ( 11.900 DM ) nakoľko vychádzal z hodnoty vozidla pred dopravnou nehodou vo výške 12.500DM od ktorej odrátal hodnotu predaných použiteľných zvyškov vo výške 306, 78 Eur ( 600 DM), náhradu škody na batožine vo výške 467,32 Eur ( 914 DM ) ktorej súpis a hodnotu vyčíslil nasledovne : kožený kufor 1ks v hodnote 127,82 Eur (250 DM), kožená kabelka v hodnote 43,46 Eur ( 85 DM), cestovná kožená taška v hodnote 76,69 Eur ( 150 DM), termoska v hodnote 39,88 Eur ( 78 DM), kozmetická taška s kozmetikou 2 ks v hodnote 76,69 Eur ( 150 DM), deka 1 ks v hodnote 17,89 Eur ( 35 DM), krabice 2 ks v hodnote 8, 18 Eur ( 16 DM), znehodnotené darčeky v hodnote 76,69 Eur ( 150 DM), náklady na prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 508,20 Eur ( 994 DM) v čase od 27.09.1997 do 30.10.1997. Súčasne k uplatnenej škode pripojil čestné vyhlásenie, nakoľko nedisponoval dokladmi o nadobudnutí vyššie uvedených vecí, ktorých náhradu škody si uplatňoval. Taktiež si uplatnil náhradu nákladov spojených s odhlásením vozidla vo výške 40 DM a nákladov spojených s riešením náhrady škody ( telefónne výdavky vo výške 36,58 DM, výdavkový paušál vo výške 60 DM) v celkovej výške 96,58 DM. Uplatnenú náhradu škody podložil požadovanými listinnými dôkazmi ( znalecký posudok vypracovaný nemeckou spoločnosťou Podnik INGOLSTADT, odbor posudkov zo dňa 13.11.1997 ohľadom zostatkovej hodnoty použiteľných zvyškov a porovnateľnej hodnoty vozidla v čase pred dopravnou nehodou, výpismi z telefónneho účtu žalobcu, doklad o nákladoch spojených s odtiahnutím motorového vozidla žalobcu, a pod.). Z oznámenia Slovenskej poisťovne zo dňa 03.03.1998 súd mal za preukázané, že poisťovňa žalobcovi nahradila škodu na vozidle ako skutočnú škodu vo výške 9.000 DM, nakoľko hodnotu použiteľných zvyškov vyčíslila na sumu 3.500 DM, náklady spojené s odhlásením vozidla vo výške 40 DM, škodu na batožine vo výške 640 DM, výdaje na telefón a poštovné podľa predložených dokladov vo výške 50 DM. Náklady spojené s prenájmom motorového vozidla vo výške 994 DM poisťovňa neuhradila z dôvodu, že žalobca nepredložil účet za prenájom náhradného vozidla a uvedený nárok nie je možné podľa slovenských právnych predpisov odškodniť paušálom. Z uvedeného teda vyplýva, že poisťovňa žalobcu odškodnila len čiastočne vo výške 9.730 DM t.j. 4 974,94 Eur.
11. V predmetnom konaní nebola sporná otázka základu právneho nároku žalobcu na náhradu škody titulom plnenia z poistnej udalosti, ale sporná bola otázka výšky uplatnenej náhrady škody pokiaľ ide o škodu na motorovom vozidle, škodu na batožine, náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla a paušálnych výdavkov spojených s uplatnením náhrady škody.
12. Pokiaľ ide o právnu úpravu náhrady škody, vzhľadom k tomu, že účastníkom dopravnej nehody bol cudzí štátny príslušník, pri posudzovaní a rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody súd vychádzal z právnych noriem platných v čase kedy k dopravnej nehode došlo a kedy nárok bol uplatnený na súde, t.j. vyhlášky č. 130/1976 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody. Podľa Čl. I. vyhl. č. 130/1976 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody sa určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby. Podľa Čl.2 rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Podľa Č1. 8 rozhodné právo určuje najmä :
1.podmienky a rozsah zodpovednosti 2.dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3.vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4.spôsob a rozsah náhrady škody, 5.možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6.osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu. 7.zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca. 8.premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.
Podľa Č1.9 poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby, ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa článku 3. 4 alebo 5. Ak je podľa článku 4 alebo 5 rozhodný právny poriadok štátu registrácie a tento právny poriadok nepriznáva právo na priamo žalobu, toto právo jednako vzniká, ak vyplýva z vnútorných predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode. Ak toto právo nepatrí podľa žiadneho z týchto právnych poriadkov, jednako vzniká, ak to ustanovuje právny poriadok, ktorým sa spravuje poistná zmluva. Z vyššie citovaných ustanovení právneho predpisu platného v čase vzniku dopravnej nehody vyplýva, že rozhodným právom pre posudzovanie a rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody sú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky.
13. Podľa § 1 ods.1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vykonáva Slovenská poisťovňa a.s. Podľa § 28 ods. 2 zák.č. 381/2002 Z.z. právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 28 ods.3 práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.januára 2002 na kanceláriu ( Slovenská kancelária poisťovateľov ). Z ustanovenia § 3 ods.1 vyhl. č. 423/1991 Zb. vyplýva, že prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla , na ktoré sa vzťahuje zákonné poistenie ( ďalej len poistený ) má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonník fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods.2 Obč. zákonník rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla. Ustanovenie § 427 Obč. zákonníka upravuje zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorá má objektívny charakter, t. z. že sa jedná o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Podľa § 822 Obč. zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 Obč. zákonníka platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo ma plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 7 ods.1 vyhl. č. 423/1991 Zb. náhradu platí poisťovňa poškodenému, poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods.4, § 8 a § 9 ods.2. Podľa § 9 ods. l,2 vyhl. č. 423/1991 Zb. poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.
14. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, k tejto otázke sa zásadným spôsobom vyjadril vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ktorý uviedol že zodpovednosť poisťovne ako žalovaného je daná právnymi normami upravujúcimi právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( vyhl. č. 423/1991 Zb. a následne zák. č. 381/2002 Z.z.).
15. V prípade náhrady škody podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa pri náhrade škody uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou sa pritom rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného Táto ujma predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení, ktorý je potrebné nahradiť či už uvedením do pôvodného stavu alebo peňažným plnení.
Pri určovaní výšky škody sa vychádza zo zásady upravenej v § 443 Obč. zákonníka, podľa ktorej sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému prináleží titulom náhrady škody taká suma, ktorá zodpovedá stavu v akom sa vec nachádzala v čase jej poškodenia. Predmetom žaloby je nárok na náhradu škody spočívajúci v rozdielnom ocenení odpočitateľných zvyškov motorového vozidla. Tento rozdiel bol spôsobený tým, že podľa znaleckého posudku nemeckej znaleckej kancelárie bola hodnota zvyškov ocenená sumou 600 DM, pričom Slovenská poisťovňa a.s. zvyšky ocenila sumou 3.500 DM s poukazom na platné cenové relácie resp. postup pri oceňovaní na území Slovenskej republiky. Nesporným faktom je, že rozhodné právo podľa vyhl. 130/1976 Zb. určuje okrem iného aj spôsob a rozsah náhrady škody, tento sa však riadi ustanoveniami § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka z ustanovení ktorého rozhodne nevyplýva, že pri určení výšky škody sa musí vychádzať z cenových relácií platných na území Slovenska. Účelom práva na náhradu škody je v plnom rozsahu nahradiť majetkovú ujmu, ktorú poškodený utrpel v dôsledku protiprávnej činnosti tretej osoby. V prípade žeby súd za daných okolností súhlasil s argumentáciou žalovanej došlo by k popretiu zásady upravenej v § 443 Občianskeho zákonníka a to zásady reparačnej. Rozdielnosť v spôsobe výpočtu ceny odpočitateľných zvyškov nemôže byť na ťarchu poškodeného a preto je podľa názoru súdu potrebné vychádzať z ceny uvedenej v znaleckom posudku nemeckej znaleckej kancelárie vo výške 600 DM, ktorá zodpovedá spravodlivému vyrovnaniu spôsobenej škody na motorovom vozidle ( rozsudok KS BA 6Co 433/2012-225). Nič na veci nemení ani znalecký posudok vypracovaný pre potreby súdneho konania, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalovaného, ktorý súčasne bol súdom vyzvaný na oznámenie otázok ktoré mal znalec v znaleckom posudku zodpovedať. Znalecký posudok vychádzal pri určení hodnoty použiteľných zvyškov z metodiky výpočtu platnej na území SR ( znalecký štandart schválený MS SR zo dňa 01.07.1990 č.j. 7282/90-50), bez toho aby zohľadnil cenové relácie odpredaja použiteľných zvyškov vozidla na území Nemeckej spolkovej republiky v dotknutom časovom období a preto súd jeho závery vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za relevantné pri rozhodovaní o náhrade škody aj vzhľadom k právnemu názoru Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn.10Co 134/2003 ..."hodnota zvyškov vozidla sa pritom nerovná kúpnej cene, za ktorú ich žalobca predal tretej osobe, pretože kúpna cena je vždy výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho a táto sa môže od objektívnej trhovej hodnoty líšiť. Z uvedeného dôvodu ustálil, že je potrebné prihliadať na cenu použiteľných zvyškov vozidla, uvedenú v nemeckom znaleckom posudku, ktorý reflektuje na cenové relácie v SRN. Nakoľko v prejednávanej veci sa kúpna cena, za ktorú Žalobca predal použiteľné zvyšky tretej osobe rovná hodnote použiteľných zvyškov, uvedených v nemeckom posudku DEKRA".. Preto žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že mu zo strany žalobcu neboli pri likvidácii škody predložené relevantné dôkazy, túto súd neakceptoval, nakoľko z obsahu predloženej korešpondencie medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného jednoznačne vyplýva, že už pri samotnom uplatnení nárou, boli spolu so žiadosťou a špecifikáciou škody žalovanému zasielané aj doklady ohľadom ocenenia hodnoty vozidla, a použiteľných zvyškov motorového vozidla ( list zo dňa 28.11.1997).
16. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla žalobcom, tieto v priebehu konania žalovaná žalobcovi uhradila v žalovanej výške a preto v tejto súvislosti žalobca podaním zo dňa 15.01.2018 žiadal o pripustenie zmeny žaloby, nakoľko vo vzťahu k istine za náhradu nákladov spojených s prenájmom vozidla žalobu zobral späť avšak žalobu súčasne rozšíril o sumu 1.779,55 Eur ktorá predstavovala výpočet úrokov z omeškania od 03.03.1998 do19.01.2018, kedy došlo k zaplateniu uplatnených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Uznesením zo dňa 13.02.2018 vyhlásenom na pojednávaní súd zmenu žaloby pripustil v navrhovanom znení.
17. Pri posudzovaní otázky oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania z uplatnenej náhrady nákladov za prenájom motorového vozidla, súd zohľadnil argumentáciu žalovanej založenú na tvrdení, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu tohto nákladu nedoložil žiaden relevantný doklad preukazujúci jeho existenciu. Faktom, je že z dokumentácie ktorá tvorila prílohy k žalobe podanej na tunajšom súde dňa 09.06.1998 vyplýva, že tento nárok bol žalobcom uplatnený ako príloha k listu zo dňa 28.11.1997tak, že požadoval preplatiť od poisťovne náklady za náhradné vozidlo v rozsahu 14 dní á 71 DM. Nárok bližšie nešpecifikoval.
Z dokladov predložených žalovaným v priebehu konania súdu nevyplýva, žeby s takýmto dokladom disponoval. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a prenajímateľom náhradného motorového vozidla žalobca súdu prvýkrát predložil ako prílohu s podaním žalobcu zo dňa 20.03.2014. Avšak údaje resp. podmienky prenájmu motorového vozidla nekorešpondujú s údajmi uvedenými žalobcom pri výpočte nákladov za prenájom. Podľa zmluvy o nájme motorového vozidla uzatvorenej medzi žalobcom a Autohaus Rochitz Mitte GmbH zo dňa 27.09.1997 vyplýva že žalobca si prenajal vozidlo vozidla na dobu od 27.09.1998 do 30.10.1998 za cenu 211 DM/deň., pričom od poisťovne požadoval náhradu vo výške 71 DM/deň. Nie je teda zrejmé, či zmluva predložená žalobcom v konaní je zmluvou, ktorá zakladá právny nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na prenájom motorového vozidla. Taktiež z obsahu korešpondencie založenej v spise medzi právnym zástupcom žalobcu, H., A. a poisťovňou v roku 1997 a 1998 v súvislosti s likvidáciou škody nevyplýva, žeby takýto doklad bol poisťovni doručený a žeby ohľadom objasnenia uplatneného nároku, ktorý nezodpovedal nákladom podľa tejto zmluvy sa viedla akákoľvek komunikácia. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o priznanie úrokov z omeškania z istiny zodpovedajúcej nákladom spojeným s nájmom zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal na strane žalovaného, žeby si svoj nárok u žalovaného riadne a včas uplatnil a žeby sa žalovaný dostal do omeškanie s plnením.
18. Pokiaľ ide škodu na batožine, žalobca túto uplatnil vo výške 467,32 Eur ( 914 DM) a súčasne v tejto súvislosti rozsah a výšku škody podložil čestným vyhlásením, nakoľko nedisponoval dokladmi o nadobudnutí vecí. Veci ktoré žalobca žiadal preplatiť sú veci bežného charakteru, ktoré korešpondujú situácii v ktorej sa žalobca s manželkou nachádzal v čase dopravnej nehody ( pobyt na Slovensku ) takže podľa názoru súdu pri posudzovaní uplatnenej výšky škody je akceptovateľná výška škody uvedená žalobcom a doložená čestným vyhlásením, bez predloženia dokladov o nadobudnutí, nakoľko sa nejedná o veci umelecké alebo inak výnimočné pri ktorých by bolo na mieste takýto doklad archivovať ale o veci bežnej spotreby. Avšak je potrebné prisvedčiť žalovanému, že žalobca v tomto smere má dôkaznú povinnosť najmä z hľadiska preukázania rozsahu škody. Žalobca nepredložil okrem svojho vyhlásenia žiaden doklad ( súpis poškodených vecí v zázname o dopravnej nehode, fotodokumentácia poškodených vecí ) ktorým by doložil alebo podporil svoje tvrdenia o existencii škody na batožine a teda oprávnenosť svojho nároku. Preto súd v tejto časti nárok žalobcu zamietol. Skutočnosť, že žalovaný žalobcu aj napriek takémuto stavu veci čiastočne odškodnil, nemá žiadny právne relevantný význam alebo vplyv na rozhodnutie súdu o tomto nároku.
19. Nárok žalobcu na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 46,58 DM t.j. 23,82 Eur zamietol. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca nepreukázal ich opodstatnenosť.
20. Súd konanie v časti o zaplatenie 508,20 Eur titulom náhrady škody za náklady spojené s prenájmom motorového vozidla zastavil z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k dobrovoľnej úhrade nároku v priebehu konania, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.
21. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola stanovená v súlade s vykonávacím predpisom.
22. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci ( § 255, § 262). Žalobca mal úspech len čiastočný a preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50% ( celková pohľadávka predstavovala sumu 3.934,46 Eur t.j. 1646,71Eur + 1.779,55 Eur + 508,20 Eur, z toho 1%=39,34 Eur a 1991,07 Eur t.j. 1482,87 Eur +508,20 :39,34 = 50,6%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.