Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu J.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X., XXX XX F., zastúpenej JUDr. Evou Koščovou, advokátkou so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné proti žalovanému Z.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 23. 06. 2017, č. k. 15C/24/2014-428 takto jednohlasne

rozhodol:

Mení rozsudok a vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:

1. rodinný dom so súp. č. XXXX s príslušenstvom a pozemok s parcelným číslom XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie F. vo všeobecnej hodnote 115 000 Eur.

2. hnuteľné veci: kuchynská linka, sedacia súprava kožená, stolík konferenčný, koberec, skrinka pod TV, stolík pod počítač, kancelárska stolička, pohovka červená, poličky, sedacia súprava drevená, stropné svietidlá 6 ks, stôl kuchynský, 4 ks stoličky, všetko v zostatkovej hodnote 4 396 Eur.

3. elektrospotrebiče a elektronika: chladnička kombinovaná značka E., umývačka riadu značka P., sporák značka J., digestor značka G., mikrovlná rúra značka A., práčka značka G., plazmový televízor značka Y., satelitný prijímač značka K., hifi-veža značka R., hifi veža značka Y., televízor značka Y., kosačka, fotoaparát značka O., videoprehrávač, CD prehrávač, elektrická rúra značka J., osobný počítač + monitor, svietidlá, všetko v zostatkovej hodnote 2 459,61 Eur.

4. osobné motorové vozidlo značka N. J., evidenčné číslo F. s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 4 000 Eur.

Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 28 043,39 Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je povinná uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 1 887,75 Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 1 887,75 Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť trovy štátu každý po 50,50 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patrí majetok, ktorý súd zároveň v y p o r i a d a v a tak, že

- do výlučného vlastníctva ž a l o v a n é h o prikazuje :

1. nehnuteľnosti, rodinný dom súpisne č. XXXX s príslušenstvom a pozemkom parcela KN C XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 418 m2 v kat. území F., zapísaná na LV č. XXX znaleckým posudkom určená hodnota vo výške 105000,-eur;

2. hnuteľné veci - kuchynská linka, sedacia súprava kožená, stolík konferenčný, koberec, skrinka pod TV, stolík pod počítač, kancelárska stolička, pohovka červená, poličky, sedacia súprava drevená, stropné svietidla 6 kusov, stôl kuchynský a 4 kusy stoličky, pričom ich hodnota bola zistená znaleckým posudkom vo výške 4396,-eur;

3. elektrospotrebiče a elektronika, chladnička kombinovaná zn. E., umývačka riadu zn. P., sporák zn. J., digestor zn. G., mikrovlnná rúra zn. A., práčka zn. G., plazmový televízor zn. Y., satelitný prijímač zn. K., hifi veža zn. R., hifi veža zn. Y., televízor zn. Y., kosačka, fotoaparát zn. O., videoprehrávač, CD prehrávač, elektrická rúra zn. J., osobný počítač + monitor, svietidlá, ktorých cena bola určená znaleckým posudkom vo výške 2459,61 eur;

4. osobné motorové vozidlo N. J. EČ: F. s príslušenstvom, ktorého hodnota bola určená na základe dohody účastníkov konania vo výške 4000,-eur.

Spolu hodnota pod 1. až 4. :..................................................115 855,61 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na jej zaniknutom podiele sumu 23043,39 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 1737,75 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok za konanie vo výške 1737,75 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa aj žalovaný sú povinný zaplatiť na trovách štátu každý po á 50,50 eur a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom s príslušenstvom a pozemkom, na ktorom stojí rodinným dom v k. ú. F., hodnota ktorých bola znalcom Z.. H. X. v konaní stanovená znaleckým posudkom na sumu 105 000 Eur; nadobudli aj hnuteľné veci, ktorých hodnota bola v konaní ustálená a stranami sporu nerozporovaná vo výške 10 855,16 Eur. Keďže po rozvode manželstva tak nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci užíva výlučne žalovaný, súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti (rodinný dom s príslušenstvom a pozemkom) a hnuteľné veci (bytové zariadenie, elektrospotrebiče, elektroniku a osobné motorové vozidlo).

3. V priebehu konania bolo predloženými listinnými dôkazmi nepochybne preukázané a medzi stranami nerozporované, že žalovaný pred uzavretím manželstva bol výlučným vlastníkom 3-izbového bytu a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXXX . a pozemku v X.. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam žalovaný previedol kúpnou zmluvou zo dňa 25. 01. 2008 za kúpnu cenu 2 450 000 Sk (81 325 Eur). Pred uzavretím manželstva žalovaný bol aj výlučným vlastníkom radovej garáže, súp. č. XXX a pozemku o výmere 15 m2, na ktorom bola garáž postavená v k. ú. X.. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam žalovaný previedol kúpnou zmluvou zo dňa 25. 01. 2008 na kupujúcich za kúpnu cenu 145 000 Sk (4 813 Eur). Žalovaný v konaní tvrdil, že finančné prostriedky získané z predaja uvedených nehnuteľností, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom boli použité na zakúpenie rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nepoprela, aby na zakúpenie rodinného domu boli použité finančné prostriedky, ktoré žalovaný nadobudol predajom nehnuteľnosti patriacich do jeho výlučného vlastníctva, oponovala tým, že za trvania manželstva nadobudli do BSM aj ďalšie finančné prostriedky získané za prevod členských práv k družstevnému bytu vo výške 90 000 Sk (29 874,52 Eur), ktoré finančné prostriedky boli použité nielen na kúpu, ale aj na rekonštrukciu rodinného domu.

4. Súd na základe predložených listinných dôkazov: kúpno-predajných zmlúv zo dňa 25. 01. 2008 týkajúcich sa predaja bytu a garáže v X., výpisom z účtu žalovaného vedeného v K. U. Y. a. s. zo dňa 20. 02. 2008 mal za preukázané, že žalovaný kúpu rodinného domu patriaceho do BSM financoval z finančných prostriedkov, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, ktorých pôvod je jasný. Tieto finančné prostriedky žalovaný nadobudol predajom nehnuteľných veci patriacich do jeho výlučného vlastníctva, a preto aj finančné prostriedky vložené do kúpy rodinného domu sú jeho výlučným vlastníctvom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zvyšná suma získaná predajom garáže a bytu v X. vo výške 14 938,17 Eur bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu, súd uzavrel, že túto skutočnosť sa žalovanému v konaní nepodarilo preukázať žiadnymi listinnými, ani inými dôkazmi. Z tohto dôvodu nemal súd za preukázané, že žalovaný z výlučne svojich finančných prostriedkov nadobudol celý majetok patriaci do BSM. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vložil do nadobudnutého spoločného majetku len finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve na kúpu rodinného domu v sume 69 768,83 Eur. Hodnota celého majetku patriaceho do BSM predstavuje 115 855,61 Eur (rodinný dom 105 000 Eur, hnuteľné veci 10 855,16 Eur) a po započítaní sumy 69 768,83 Eur, rozdiel predstavuje 46 086,78 Eur. Žalobkyni prináležiaci podiel predstavuje sumu 23 043,39 Eur (46 086,78 Eur : 2), a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnávacom podiele sumu 23 043,39 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Aj keď žalovaný žiadal o pripustenie dlhšej lehoty na zaplatenie vyrovnávajúceho podielu, súd bol toho názoru, že mal dostatočný časový priestor na to, aby si vytvoril finančnú rezervu na zaplatenie vyrovnávacieho podielu pre žalobkyňu, a preto jeho návrhu o predlženie lehoty na zaplatenie nevyhovel.

5. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 8 položka 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výška poplatku tvorí 3 % ceny všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú zo sumy 115 855,61 Eur. Keďže výška poplatku predstavuje 3 475,50 Eur, súd zaviazal tak žalobkyňu., ako aj žalovaného zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 1 737,75 Eur. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 252 a o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa i žalovaný. Žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nerešpektoval právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 04. 10. 2016, č. k. 3Co/45/2016-328 ohľadne určenia všeobecnej ceny rodinného domu s prísl., ktorá bola stanovená znalcom Z.. X. v rozsahu 115 000 Eur - 120 000 Eur. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že nerozhodol zákonným spôsobom o tzv. vnose žalovaného do BSM, ale iba matematickým prepočtom odpočítal zo sumy tvoriacej masu BSM na základe výpisu z účtu žalovaného sumu 69 768,83 Eur a rozdiel vo výške 46 086,78 Eur považoval za hodnotu BSM s tým, že žalobkyni prináležiaci podiel (1/2) predstavuje 23 043,39 Eur. Podľa názoru žalobkyne mal súd prvej inštancie samostatným výrokom rozhodnúť o tzv. vnose žalovaného, ktorý nemohol za žiadnych okolnosti predstavovať hodnotu 69 768,83 Eur, pretože túto je potrebné rozdeliť na polovicu a vychádzať z toho, že z tejto hodnoty bola v prospech manželky vnesená jedna polovica, druhú polovicu vniesol sám žalovaný za seba. Súd nezohľadnil ani skutočnosť, že žalobca neumožnil žalobkyni užívať veci patriace do BSM a výmenou zámku jej znemožnil vstup do domu, v dôsledku čoho žalobkyňa si musela zaobstarať vlastné bývanie kúpou bytu financovaného z hypotekárneho úveru vo výške 32 960 Eur. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že hodnota veci patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného predstavuje 130 855,61 Eur, tieto veci žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s jeho povinnosťou vyplatiť žalobkyni na jej zaniknutom podiele sumu 65 427,80 Eur. V prípade jej úspechu žiadala, priznať trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

7. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že do správne ustálenej hodnoty majetku patriaceho do BSM (115 855,61 Eur) nezapočítal žalovaným vložené finančné prostriedky z jeho výlučného vlastníctva do BSM v celom rozsahu vo výške 84 707 Eur. Išlo o finančné prostriedky, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného získané predajom bytu a garáže v X., ktorých bol žalovaný výlučným vlastníkom pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného k povinnosti vyplatiť žalobkyni na jej zaniknutom podiele sumu 15 574,31 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že na rekonštrukciu rodinného domu boli použité finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa a žalovaný ako bývalí manželia nadobudli predajom družstevného bytu (cca 30 000 Eur). Túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný v podaní zo dňa 03. 03. 2014 označenom ako vyjadrenie sa na str. 3, kde uvádza, že rodinný dom bol zrekonštruovaný za spoločné prostriedky, ktoré utŕžili účastníci najmä z predaja družstevného bytu v F.. Na č. l. 50 súdneho spisu sa nachádza výpis z účtu žalovaného s bezhotovostným vkladom XXX XXX Sk, pri ktorom je poznámka žalovaného, že ide o príjem 1 / 2 platby za predaj bytu v F.. K odvolacej námietke, aby súd umožnil žalovanému na vyrovnanie podielu z BSM zaplatiť žalobkyni určenú sumu v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyňa uviedla, že žalovaný od rozvodu manželstva sám výlučne užíva všetky veci, a preto musí rátať s tým, že bude povinný vyplatiť žalobkyni súdom určenú sumu na jej zaniknutom podiele. Žalovaný je zamestnaný a plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom, na ktoré poukazuje ako na dôvod, prečo nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, nie je relevantným dôvodom pre predlženie lehoty na plnenie.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa skorší rozsudok súdu prvej inštancie žiadala ako vecne správny potvrdiť a vôbec nenamietala hodnotu rodinného domu ustálenú sumou 105 000 Eur. Vyjadrenie žalobkyne týkajúce sa tzv. vnosu žalovaného do BSM považuje za zmätočné, pretože každý z manželov má právo dostať pri vyporiadaní BSM po rozvode manželstva to, čo zo svojho vložil do masy BSM, čo v prípade žalovaného predstavuje suma 84 707 Eur. Preto žiada, aby do hodnoty majetku patriaceho do BSM (115 855,61 Eur) bola započítaná suma 84 707 Eur, ktoré finančné prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve, čo žalovaný nepochybne preukázal počas konania na súde prvej inštancie. Zdôraznil, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, aby jej žalovaný neumožnil užívať veci patriace do BSM. K týmto zavádzajúcim tvrdeniam sa žalovaný opakovane vyjadroval pred súdom prvej inštancie, predložil aj dôkaz ako prílohu písomného podania žalovaného zo dňa 12. 06. 2017 na č. l. 367 - 370 súdneho spisu, kde sa nachádzajú aj vyjadrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately UPSVaR F., ktorý takéto tvrdenia žalobkyne vyvrátil.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne, ako aj žalovaného sú len čiastočne dôvodné.

11. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo 31. 07. 1999 a zaniklo dňa 29. 07. 2013 právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM hnuteľné veci a nehnuteľnosti, ktorých vyporiadanie bolo predmetom tohto konania. Hodnota hnuteľného majetku, ktorého vyporiadanie je predmetom konania predstavuje 10 855,16 Eur a strany sporu túto hodnotu nerozporujú. Rozporujú hodnotu nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXXX s príslušenstvom a pozemkom, parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2 k. ú. F., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX. Súdom prvej inštancie bola hodnota rodinného domu s príslušenstvom a pozemku ustálená na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom Z.. H. X. č. XX/XXXX, v ktorom znalec všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov ku dňu zániku BSM ustálil sumou 105 000 Eur.

12. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci, napr. veku, kvality, miery opotrebenia a pod.. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa však vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadavanie vykonáva. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správnu cenu veci i hodnotu celého majetku. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosti sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 01. 01. 2004 bola zrušená vyhláška č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalci určovali cenu nehnuteľnosti tzv. vyhláškovou cenou. V súčasnosti sa určuje tzv. všeobecná cena, pričom pod pojmom všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnosť) podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží a v čase jej nadobudnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca Z.. H. X. v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 22. 09. 2015, kde znalec na otázku, aká je v súčasnosti (nie ku dňu zániku BSM) reálna trhová hodnota rodinného domu s príslušenstvom a pozemkom, t. j. cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosti podľa ponuky a dopytu v mieste, kde sa nachádzajú a v tomto čase uviedol, že trhová hodnota nehnuteľnosti je v rozpätí od 115 000 Eur do 120 000 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že všeobecná cena, za ktorú by bolo v súčasnosti možné predať nehnuteľnosti podľa ponuky a dopytu v mieste, kde sa nachádzajú predstavuje všeobecnú cenu 115 000 Eur. Keďže hodnota hnuteľného majetku predstavuje zostatkovú všeobecnú cenu 10 855,16 Eur a hodnota nehnuteľnosti predstavuje všeobecnú cenu 115 000 Eur, celková hodnota masy BSM predstavuje 125 855,61 Eur.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05). Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Záver rozhodnutia odvolacieho súdu má vplyv len na to, že celková hodnota masy BSM predstavuje 125 855,61 Eur a nie 115 855,61 Eur ako to ustálil súd prvej inštancie. Aj po rozhodnutí odvolacieho súdu sa do masy BSM započítava suma 69 768,83 Eur, ktoré finančné prostriedky výlučne patriace žalovanému vložil žalovaný do spoločného majetku (125 855,61 Eur - 69 768,83 Eur). Po ich započítaní hodnotu 56 086,78 Eur pri rovnosti podielov je potrebné zhodnotiť tak, že žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni 28 043,39 Eur (56 086,78 Eur : 2).

14. K odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie aplikoval na skutkové závery správne ustanovenia Občianskeho zákonníka o vyporiadaní BSM strán sporu. Po zistení, že k zániku BSM došlo a že bývalí manželia neuzavreli dohodu o jeho vyrovnaní, správne súd prvej inštancie pristúpil k jeho vyrovnaniu podľa kritérií uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

15. Základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej - ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/128/2012 zo dňa 30. 01. 2013).

16. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný zo svojho majetku z odpredaja 3-izbového bytu a garáže v X., ktoré nehnuteľnosti boli v jeho výlučnom vlastníctve, vložil do spoločného majetku sumu 69 768,83 Eur.

17. Niet žiadnych pochybností, že žalobkyňa a žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 02. 2008 nadobudli do BSM rodinný dom s príslušenstvom a pozemkom, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. F. za kúpnu cenu 2 090 000 Sk (č. l. 38 - 44 spisu). Pred kúpou rodinného domu žalovaný odpredal svoj majetok, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, a to 3-izbový byt v X. za kúpnu cenu 2 450 000 Sk (č. l. 31 - 34 spisu) a garáž za kúpnu cenu 145 000 Sk (č. l. 35 - 36 spisu). Finančné prostriedky z odpredaja 3-izbového bytu vo výške 2 000 000 Sk boli vložené na účet Y. Y. dňa 01. 02. 2008, finančné prostriedky z odpredaja garáže vo výške 145 000 Sk boli vložené na účet vedený v Y. Y. dňa 25. 01. 2008 (č. l. 49 spisu).

18. Žalovaný v konaní nepochybne preukázal, a to výpisom z termínovaného účtu č. X . vedenom v K. U. Y. a. s., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, že v deň zaplatenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20. 02. 2008, predmetom ktorej bol rodinný dom s prísl. a pozemkom vybral z uvedeného termínovaného účtu dňa 20. 02. 2008 sumu 2 100 855,85 Sk, t. j. 69 768,83 Eur (č. l. 285 spisu). Teda iba suma 69 768,83 Eur bola v konaní nepochybne preukázaná ako cena vyplatená dňa 20. 02. 2008 žalovaným z jeho výlučných finančných prostriedkov na kúpu rodinného domu s prísl. a pozemku v súlade s čl. III kúpnej zmluvy zo dňa 20. 02. 2008. Podľa uvedeného článku kúpnej zmluvy, cit.: „kupujúci uhradil realitnej kancelárií H.. J. F. províziu 90 000 Sk pri podpise zmluvy, t. j. 20. 02. 2008 a v hotovosti zaplatil kúpnu cenu 2 000 000 Sk vkladom na účet predávajúceho H. F., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX vedeného v A. a. s., pobočka F.“ (č. l. 40 spisu). Žalovaný v konaní ale nijako nepreukázal, aby zvyšné finančné prostriedky vo výške 14 938,17 Eur, patriace do jeho výlučného vlastníctva boli vložené ako investícia na rekonštrukciu rodinného domu. V tejto súvislosti sám žalovaný pred súdom potvrdil, že rodinný dom sa zrekonštruoval aj zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré strany sporu získali z predaja družstevného bytu v F. (cca 30 000 Eur).

19. Všetky vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne umožňujú prijatie záveru, že hodnota majetku patriaceho do BSM predstavuje 125 855,61 Eur. Žalovaný vložil do nadobudnutého spoločného majetku finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 69 768,83 Eur. Po započítaní sumy 69 768,83 Eur do masy BSM 125 855,61 Eur, rozdiel predstavuje sumu 56 086,78 Eur, čo znamená, že žalovaný pri rovnosti podielov je povinný na vyrovnanie podielu z BSM zaplatiť žalobkyni sumu 28 043,39 Eur (56 086,78 Eur : 2).

20. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal, aby bol zaviazaný na vyrovnanie podielu z BSM súdom určenú sumu zaplatiť žalobkyni v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z jeho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, ako aj z odvolania je zrejmé, že si je vedomý existencie svojho dlhu voči žalobkyni a vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snaží sa eliminovať svoje výdavky tak, aby pohľadávka žalobkyne mohla byť uspokojená. S ohľadom na uvedené, berúc na zreteľ výšku priznaného vyrovnávacieho podielu z BSM (28 043,39 Eur), odvolací súd dospel k záveru, že je spravodlivé umožniť žalovanému splniť dlh v žiadanej lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Plynutie času nemá na postavenie žalobkyne negatívny dopad, keďže jej bolo priznané plnenie vo výške 28 043,39 Eur.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust.§ 388 rozsudok vo výroku vo veci samej zmenil tak, že hnuteľné a nehnuteľné veci patriace do masy BSM predstavujúce hodnotu 125 855,61 Eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý veci po rozvode manželstva dlhodobo užíva, pričom ani žalobkyňa nenamieta prikázanie hnuteľných a nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného. Zaviazal žalovaného k povinnosti na vyrovnanie podielu z BSM zaplatiť žalobkyni sumu 28 043,39 Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie odôvodňuje ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 8, § 7a a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Za vyporiadanie BSM z predmetu konania výška poplatku predstavuje 3 % z ceny všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú. Pri hodnote 125 855 Eur výška poplatku predstavuje 3 775,50 Eur a strany sporu na výšku tohto poplatku boli zaviazané sumou rovnakou, po 1 887,75 Eur na účet Okresného súdu Humenné.

23. Zmeňujúce rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie o trovách štátu v zmysle ust. § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. V predmetnom konaní boli nariadené znalecké dokazovania; za vypracované znalecké posudky v konaní bolo znalcom celkom vyplatených 680 Eur a záloha na znalecké dokazovanie zložená stranami sporu predstavovala 579 Eur. Preto súd zaviazal na zaplatenie zostatku trov štátu obidve strany sporu po polovici, t. j. tak žalobkyňu, ako aj žalovaného sumou po 50,50 Eur. Výrok o náhrade trov štátu akceptuje rovnosť strán sporu pri znášaní výdavkov za znalečné.

24. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zmenené, o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Keďže každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .