Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27P-47-2018.pdf
PDF · 105.81 KB
Case nature
Subarea
27P/47/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. T., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., pochádzajúcu z matky I.. W. T., T.. XX.XX.XXXX, H. C., Y. Č.. X a z otca V.. N. T., T.. XX.XX.XXXX, H. Y., I. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
zakazuje otcovi V.. N. T., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y., I. XX styk s mal. Y. T., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky I.. W. T.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. C., Y. X,
toto neodkladné opatrenie bude trvať do skončenia konania o zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s mal. Y. vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou XXP XXX/XXXX.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX, doplneným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, sa matka maloletej Y. domáha, aby súd neodkladným opatrením zakázal styk otca s maloletou.
2. Svoj návrh odôvodnila týmito skutočnosťami: Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Prešov XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola mal. Y.T. T., T.. XX.XX.XXXX zverená matke I.. W. T.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXP XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou každý nepárny týždeň od C. od XX.XX hod. do T. do XX.XX hod.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Matka dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. odovzdala otcovi zdravé dieťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu; otec mal dieťa vrátiť XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. hliadka OO PZ C. - N. prišla matke oznámiť, že otec mal. Y. neodovzdá matke kvôli ochoreniu. Následne matka išla spísať trestné oznámenie na OO PZ C.- N.. Matka poukázala na skutočnosť, že otec ju žiadnym spôsobom nekontaktoval, pričom mu nič nebránilo upovedomiť matku o zdravotnom stave dieťaťa. Matka po spísaní trestného oznámenia odišla autom so svojimi rodičmi do Y. na adresu I. XX, čo je trvalý pobyt otca a zároveň požiadala OO PZ Y. o sprevádzanie pri odovzdaní a prebratí mal. Y. od otca. Hliadka zazvonila pri dverách, no nikto na zvonenie nereagoval a dvere neotvoril. Matka oznámila hliadke aj telefonický kontakt na matku (starú matku) otca, či sa náhodou otec nezdržiava u nej, a to na adrese Y.. Dňa XX.XX.XXXX matka kontaktovala ÚPSVaR C., odbor soc. vecí o tom, že jej otec dieťa neodovzdal v zmysle právoplatného rozhodnutia a podala na Okresnom súde C. návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa vedie pod sp. zn. XXEm X/XXXX. V uvedenej veci bolo dňa XX.XX.XXXX vydané rozhodnutie súdu, v ktorom otcovi bolo uložené, aby dieťa neodkladne vrátil matke, ktorá od piatku XX.XX.XXXX nemala o dieťati žiadne informácie, nevedela, kde sa otec s dieťaťom zdržiava, telefón jej nezdvíhal. Vzhľadom k tomu telefonicky požiadala ÚPSVaR Y., odbor sociálnych vecí, o pomoc za účelom zistenia, či je dieťa s otcom na mieste jeho trvalého bydliska a v akom je dieťa zdravotnom stave. ÚPSVaR Y. jej telefonicky oznámil, že ani im otec dvere neotvoril. Následne matka na oddelení OO PZ C. - N. oznámila nezvestnosť dieťaťa, kde jej bolo oznámené, že otec dieťaťa dňa XX.XX.XXXX sa dostavil na OO PZ Y. a oznámil im,
že dieťa je s ním. Matka sa opätovne osobne v popoludňajších hodinách na OO PZ C. - N. informovala, či sa podarilo OO PZ Y. skontaktovať sa s otcom dieťaťa - bezvýsledne. Matka uviedla, že otec s ňou nekomunikuje, nedvíha telefón a na jej maily nereaguje. Dieťa má zdravotné problémy a navštevuje pravidelne lekárov (M. lekár, B., Y. lekár, V. a B.Ó.). Matka poukázala na znalecký posudok č. XX/XXXX C.. N. Č. v konaní XXP XXX/XXXX, pri vypracovaní ktorého bol pribratý aj konzultant psychiater, ktorý pri odbornom psychiatrickom vyšetrení otca stanovil diagnostický záver, str. 55-56: „Osobnosť nevyrovnaná s akcentáciou (zvýraznením) paranoidných rysov pri záťaži, posudzovaný je nadmerne citlivý k nezdarom, urážkam, trvá na striktnom dodržiavaní pravidiel, v záťaži má zvýšenú tendenciu k snahe získať nad vecami kontrolu a podozrievavosti… … nemožno však u maloletého dieťaťa vylúčiť postupné učenie sa dysfunkčným (paranoidným) schémam vnímania a reagovania na podnety z okolitého sveta, k vyššej miere schopnosti vhodne vplývať na ďalší vývin maloletej by prispelo, ak by sa posudzovaný podrobil ambulantnej psychoterapeutickej alebo psychiatrickej liečbe.” Matka sa domnieva, že otec sa vôbec nelieči. Otec nedovolí maloletej, aby si zobrala čokoľvek z domu, nesmie mať nič pri sebe osobné ani kabelku, od strachu si maloletá pred odovzdávaním vyprázdňuje vrecká na vetrovke, otec ju hneď po príchode do Y. prezlieka a veci následne perie, maloletá sa u otca nepripravuje na školské vyučovanie, nemôže si vziať obľúbenú hračku, otec dieťaťu neumožňuje zúčastniť sa súťaži alebo mimoriadnych tréningov ak je dieťa v tom čase u neho, odmieta prevziať lieky, ak si to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa, otec podáva na matku nedôvodné trestné oznámenia, doteraz neboli prešetrené pomery v byte otca zo strany ÚPSVaR , pričom matka má vedomosť, že byt s nimi obýva tretia dospelá osoba.
Dňa XX.X.XXXX sa mal realizovať výkon rozhodnutia sudcom vo veci sp. zn. XXEm X/XXXX na adrese Y., I. XX, ale bezúspešne. V bydlisku otca nikto na zvonenie nereagoval, byt neotvoril a dieťa neodovzdal.
Bola kontaktovaná obvodná lekárka I.. N. za účelom zistenia, či otec dieťaťa bol na lekárskej kontrole, bezvýsledne - nebol.
Matka uviedla, že cca 2 týždne dozadu jej dcéra povedala, že viedla tento rozhovor s otcom: „ ... Y., ak by sme sa zdržali v Y., prišli by policajti, psa by uspali a mňa by zavreli do väzenia a byt by predali...“, pričom dieťa bolo veľmi rozrušené.
3. Súd po oboznámení sa s návrhom, rodným listom maloletej, správou opatrovníka o výchovných a rodinných pomeroch a ostatnými listinami zo spisu zistil tento skutkový stav:
4. Maloletá Y. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX rozvedené a maloletá Y. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. XXP XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol upravený styk otca s maloletou dcérou, ktorý sa aj realizuje. Matka s maloletou obýva 3-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je kompletne zariadený a udržiavaný v poriadku a čistote. Mal. Y. má zariadenú detskú izbu; v byte býva iba matka s maloletou dcérou. Ide o byt, v ktorom rodina ešte počas manželstva rodičov bývala spoločne, v súčasnosti je už byt v osobnom vlastníctve matky. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Maloletá Y. vyrastá v starostlivosti matky, ktorá sa o dcéru riadne stará a maloletá v jej starostlivosti prospieva. Matka si podľa rozsudku súdu riadne plní svoju povinnosť voči otcovi dieťaťa a pravidelne mu umožňuje styk s maloletou dcérou. Pri poslednom styku otec maloletú dňa XX.X.XXXX nevrátil matke. Matka maloletej dňa XX.X.XXXX nevrátenie maloletej oznámila kolíznej opatrovníčke a Okresnému súdu C., kde požiadala aj o výkon súdneho rozhodnutia. Z dôvodu, že otec matke maloletú dcéru nevrátil, Okresný súd Prešov dňa XX.X.XXXX pristúpil k výkonu súdneho rozhodnutia. Počas výkonu v domácnosti otca nikto neotvoril, preto nedošlo k realizácii výkonu. Matka maloletej ešte v ten deň podala na polícii podnet na vyhlásenie pátrania po jej maloletej dcére. V ten istý deň /XX.X.XXXX/ o XX.XX hod. kolíznu opatrovníčku telefonicky kontaktovala Kriminálna polícia v C. o poskytnutie informácii k realizácii výkonu súdneho rozhodnutia a následne bolo vyhlásené pátranie po maloletej Y. T..
5. Dňa XX.X.XXXX o X.XX hod. matka telefonicky oznámila kolíznej opatrovníčke, že maloletú dcéru už má doma, avšak vo veľmi zlom stave. Z uvedeného dôvodu matke bolo odporúčané, aby s maloletou navštívila detskú lekárku I.. N.. Sociálne šetrenie v domácnosti matky bolo vykonané dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod., kde bolo zistené, že maloletá Y. je doma, avšak nachádzala sa v nepohode. Bola veľmi podráždená a nepokojná. Spočiatku odmietala komunikáciu s kolíznou opatrovníčkou a zavrela sa do
kúpeľne. Po upokojení z kúpeľne vyšla a prišla do kuchyne, kde bola matka s kolíznou opatrovníčkou. Matka počas rozhovoru kolíznej opatrovníčke uviedla, že maloletá Y. sa v takomto nepokojnom stave nachádza už od predchádzajúceho dňa, kedy sa jej vrátila do starostlivosti. Maloletú si dňa XX.X.XXXX na podnet polície išla matka prevziať vo večerných hodinách. Otec maloletú priviezol na políciu dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod.. Po upokojení si maloletá Y. sadla v kuchyni na stoličku vedľa matky a kolíznej opatrovníčky a na otázku ako sa má začala spontánne rozprávať. Uviedla, že u ocka bola od piatku, avšak v sobotu zvracala a mala teploty, preto s ňou ocko išiel k lekárke. V sobotu jej však bolo smutno za mamkou, chcela ísť k nej, avšak otec jej to nedovolil. Povedal jej, že teraz je tu on a on sa bude o ňu starať. Na otázku, kto s ňou bol doma počas týždňa, maloletá uviedla, že ocko spolu s ujom C.. G. / manželka otca/ chodila do práce. Maloletá taktiež uviedla, že od nedele sa nachádzala v domácnosti otca a nikde nechodili. Stále počula, že niekto klope na dvere, avšak otec neotváral. Povedal jej, že má byť ticho a ostať v detskej izbe. Cez „kukátko“ na dverách sa stále pozrel, kto tam je; dvere nikdy neotvoril. Taktiež stále otcovi vyzváňal telefón s číslom, avšak otec mobil nezdvíhal. Na otázku, či má maloletá Y. v domácnosti zariadenú detskú izbu, uviedla, že nie; ona spí s ockom a so G. na spoločnej posteli a ujo C. spí v obývačke. Na otázku, kto počas uvedených dní bol s ňou doma uviedla, že iba otec a ujo C., G. chodila do práce. Na otázku, prečo s ňou ocko išiel na políciu v stredu /XX.X.XXXX/, maloletá Y. uviedla, že bola doma s otcom a s ujom C. a počula, že niekto klope - búcha na dvere, avšak otec neotváral. Keď prišla otcova manželka G. domov, povedala otcovi, že musia ísť na políciu ukázať Y., že je v poriadku. Preto vo večerných hodinách išli na políciu a potom prišla pre ňu mamka. Keď uvidela mamku nešla k nej, pretože jej to ocko nedovolil. Po ukončení pohovoru matka kolíznej opatrovníčke uviedla, že s dcérou bola na lekárskom ošetrení a je s ňou na OČR-ke. Ďalšiu kontrolu majú dňa X.X.XXXX. Matka nesúhlasí, aby sa otec a jeho manželka s dcérou teraz stretávali a taktiež nesúhlasí, aby maloletá Y. navštevovala domácnosť otca. Otec negatívne vplýva na maloletú dcéru a taktiež jej prekáža, že v domácnosti otca sa nachádza ďalšia osoba „ujo C.“. Matka si uvedomuje, že otec má právo stretávať sa s dcérou, avšak má zato, že otec je povinný s ňou komunikovať a rešpektovať rozhodnutia súdu. Matka sa otcovi počas týždňa snažila volať, avšak otec jej mobil nezdvíhal.
6. Matka dňa XX.XX.XXXX doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a poukázala na skutočnosť, že keď si maloletú prišla na políciu v Y. prevziať, maloletá sedela na lavičke, vôbec sa k nej nehlásila, bola vystrašená. Následne bol s dcérou za prítomnosti matky urobený krátky výsluch (B. C.- Y.-B.-C.-XXX/XXXX). Keďže dcéra nechcela spolupracovať, matka jej ukázala obľúbené hračky a dcéra nakoniec zodpovedala otázky policajta. Na otázku, či bola dobrovoľne u otca, dcéra odpovedala, že áno, na čo sa matka hneď dcéry opýtala, či vie, čo znamená slovo „dobrovoľne“. Pokrútila hlavou, že nie, na čo jej policajt vysvetlil význam toho slova. Matka uviedla, že Y. sa často pýtajú ľudia, či rada chodí k ockovi, pričom je to otázka, pri ktorej dieťa vie, že sa od nej očakáva kladná odpoveď, a preto na ňu odpovedá kladne. Ale nikto doteraz nepožiadal Y., aby zdôvodnila, resp. rozviedla svoju odpoveď, pričom dcéra nikdy nepovedala matke, že ku ockovi chce ísť. Otec s matkou v stredu XX.X.XXXX na OO PZ Y.-N. nekomunikoval, neodovzdal žiadne lekárske správy, pričom otec nevie, aké lieky dcéra znáša, na čo by mohla byť alergická a celá návšteva u lekára na pohotovosti v Y. bez prítomnosti matky mohla byť pre dcéru život ohrozujúca. Nič nebránilo otcovi dvihnúť telefón a požiadať matku o informáciu o alergiách, resp. zdravotnom stave Y., ktorú by mohol následne sprostredkovať lekárovi. Matka je teda názoru, že v tom čase bol ohrozený život maloletej. Následne až v aute, cestou domov, začala dcéra prejavovať prvé emócie, začala matku stískať za ruky, okolo krku, objímať a bozkávať a veľmi sa tešila na náš byt, na svoju izbu, hračky, postieľku. Doma maloletá matke uviedla, že otcovi zvonil mobil, že počula klopanie a otec jej prikázal byť ticho; otec jej nedovolil ísť ku mamke, až kým ju neodovzdá. Otec Y. stále niečo nariaďuje, rozkazuje, pričom Y. sa ho bojí a poslúcha ho na každé slovo. Otec nedovolil maloletej ani jeden telefonický hovor, matka s dcérou od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX o sebe navzájom nič nevedeli. Matka uviedla, že otec sa netají nenávisťou voči nej a osočuje ju aj pred maloletou. Matku zarazilo, keď jej maloletá povedala: „Priala by som si, aby mamka bola u tatíka neviditeľná, a tatík by sa čudoval, prečo objímam vzduch, ale ja by som neobjímala vzduch, ale mamku. Mamka by bola viditeľná iba pre tých, čo ju majú radi. Želala by som si mať náhradníčku, ktorá by chodila k tatíkovi namiesto mňa, aby som nemusela chodiť k nemu. Aby sme boli dve Y. a ja pravá by som bola s mamkou a neviditeľná Y. by bola s tatíkom“.
7. Otec so svojou súčasnou manželkou býva v Y., kde podľa vyjadrenia maloletej Y. obýva 2-izbový byt, kde v jednej izbe spí otec so G. a tiež aj maloletá Y., v obývačke spí ujo C., ktorý s rodinou býva v spoločnej domácnosti. Otec pracuje ako programátor v spoločnosti T., G. M..B..
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y. oznámil, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané sociálne zisťovanie v domácnosti otca, no v domácnosti nebol nik zastihnutý. Otcovi bolo zanechané predvolanie spolu s telefonickým kontaktom. Následne bo otec opakovane kontaktovaný, no neúspešne. Otec sa na úrad dostavil dňa XX.XX.XXXX s tým, že chce predložiť dokumenty, ktoré vysvetľujú, prečo nereaguje na telefonáty, e-maily a nepreberá poštu. Uviedol, že preberá len doporučené poštové zásielky. Otec uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé, matka bola cestou polície vyrozumená o ochorení dcéry a dôvode neodovzdania; matka mu údajne odovzdala dieťa choré, neprimerane oblečené. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že po maloletej je vyhlásené pátranie. Šetrenie pomerov mu má byť oznámené poštovou zásielkou vopred s uvedením odbernej lehoty a dôvodom šetrenia; byt sa podľa neho od roku XXXX, kedy bolo vykonané šetrenie, nezmenil. Podaním zo dňa X.X.XXXX oznámil otec spolu s manželkou, v množnom čísle, Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Y., že „s účinnosťou od X.X.XXXX si dočasne zablokovali všetky ich e-maily a niektoré z bezpečnostných dôvodov zrušili bez náhrady. Od X.X.XXXX do odvolania akákoľvek komunikácia zo strany úradu bude možná len formou doporučenej poštovej zásielky, má sa tak predísť zasielaniu stoviek emailov zo strany matky maloletej a taktiež doručovaniu zásielok na ich adresu od „údajných neznámych osôb“, neidentifikovaných či neidentifikovateľných „detektívov a doručovateľov“, či skutočných policajtov, ktorí boli nevedomky zneužití na doručovanie. Zároveň otec s manželkou stanovili úradu ďalšie podmienky ako s nimi môžu komunikovať.
9. V zápisnici OO PZ Y. N. zo dňa XX.XX.XXXX o podaní vysvetlenia bolo uvedené, že maloletá dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. podala v prítomnosti otca vysvetlenie s tým, že od XX.XX.XXXX bola u otca na návšteve dobrovoľne, „nikto ma nenútil, chodím rada aj k otcovi. Domov som nechcela ísť, ale dôvod uviesť neviem, bojím sa to povedať pred otcom. Počas doby mojej nezvestnosti som nespáchala trestný čin, priestupok, ani na mne nebol spáchaný. Nikto mi neublížil. V sobotu som ochorela, bolo mi zle, bolela ma hlava, s otcom sme boli aj u lekára, nevie, kde presne, ale bolo to v Y.. Dnešného dňa sme boli celý čas u otca v Y. na I. ulici.“
10. V zápisnici OO PZ Y. N. zo dňa XX.XX.XXXX o podaní vysvetlenia bolo uvedené, že maloletá dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v prítomnosti matky podala vysvetlenie s tým, že od XX.XX.XXXX bola u otca na návšteve dobrovoľne, „nikto ma nenútil, chodím rada aj k otcovi. Dňa XX.XX.XXXX v sobotu som ochorela, boli sme u lekára, keď ma otec sprchoval, tak som mu povedala, že chcem mamku, on mi na tom odpovedal, že teraz som tu len ja a G.. Dňa XX.XX.XXXX som mala prísť domov k mame, k mame som nešla, lebo som bola chorá, chcela som v pondelok ísť do školy, ale nemohla som, lebo som bola chorá. Dnešného dňa niekto klopal môjmu otcovi. Vlastne sa to opakovalo aj iný deň, počas toho, keď tí ľudia klopali, mi otec povedal, že mám byť ticho a správať sa tak, ako by sme tam neboli. Chcela som telefonovať s mamou, ale otcovi som to nepovedala. Mama mi už chýbala.“ Počas doby mojej nezvestnosti som nespáchala trestný čin, priestupok, ani na mne nebol spáchaný. Nikto mi neublížil. V sobotu som ochorela, bolo mi zle, bolela ma hlava, s otcom sme boli aj u lekára, nevie, kde presne, ale bolo to v Y.. Dnešného dňa sme boli celý čas u otca v Y. na I. ulici.“
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Súd mal v danom prípade, s poukazom na neadekvátne správanie otca, za to, že súčasný stav v rodine maloletej je dôvodné upraviť neodkladným opatrením tak, ako to matka žiada, a to s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa a jeho budúci zdravý fyzický, psychický i sociálny vývin. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
22. Pri obmedzení či zákaze styku je vždy potrebné starostlivo zvážiť, nakoľko by problematické chovanie rodiča mohlo ohrozovať ďalší vývoj dieťaťa a či je záujem maloletého dieťaťa byť chránené pred týmto spôsobom chovania rodiča nadradený záujmu dieťaťa kontaktovať sa s druhým rodičom. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť každopádne potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že k zákazu styku môže dôjsť aj v prípade, kedy síce nedošlo k závažnému konaniu zo strany druhého rodiča voči dieťaťu ani k ohrozeniu dieťaťa, avšak hrozí tu riziko, že by sa tak mohlo stať. Takýto dôvod prichádza do úvahy najmä u rodičov, ktorých osobnosť či psychický stav preukázateľne predstavuje riziko možného ohrozenia dieťaťa alebo jeho budúceho vývoja, vrátane vývoja psychosociálneho.
23. Z predložených písomností i z konaní vedených na tunajšom súde vo veci starostlivosti o mal. Y. je zrejmé, že otec s matkou dlhodobo odmieta komunikovať, nedvíha jej telefón, nereaguje na maily, odmieta sa s ňou rozprávať pri preberaní i odovzdávaní dieťaťa, všetko ohľadne maloletej rieši prostredníctvom súdu, polície či sociálnej pracovníčky, nerešpektujúc skutočnosť, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Realizácia styku s maloletým dieťaťom si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi. Komunikácia otca dokonca aj s úradom práce, sa podľa jeho podmienok, môže realizovať len cez doporučené zásielky. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť realizácia tejto úpravy vždy v záujme maloletého dieťaťa, je potrebné vylúčiť akékoľvek stresové situácie,
čo v danom prípade nie je splnené, keďže otec matku ignoruje a sústavne s ňou odmieta komunikovať, v dôsledku čoho dochádza k neustálej vynútenej participácii tretích osôb (polícia, súd, škola, sociálna kuratela a pod.) pri realizácii rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. Y.. K najdôležitejším povinnostiam rodiča, ktorých porušenie či neplnenie môže mať za následok obmedzenie resp. zákaz styku, možno zaradiť jednak povinnosti výslovne zahrnuté do rodičovskej zodpovednosti, t.j. povinnosť starostlivosti o dieťa (najmä zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj), povinnosť chrániť dieťa, zabezpečovať jeho výchovu a vzdelanie, a jednak povinnosti priamo súvisiace s osobným stykom druhého rodiča s dieťaťom, t.j. povinnosť zdržať sa všetkého, čo narušuje vzťah dieťaťa s rodičom, ktorého starostlivosti sa nachádza alebo čo sťažuje výchovu dieťaťa a povinnosť informovať rodiča o všetkom podstatnom týkajúcom sa dieťaťa. Ignorujúce správanie otca je zrejmé nielen vo vzťahu k matke, ale aj k inštitúciám - otec znemožnil výkon rozhodnutia tým, že napriek tomu, že sa v domácnosti s dieťaťom nachádzal, neotvoril sudkyni a ostatným zúčastneným osobám. Taktiež sociálne šetrenie v jeho domácnosti nebolo realizované vzhľadom na jeho obštrukcie a požiadavky ohľadne doručovania upovedomenia o šetrení. Obdobné neadekvátne požiadavky otca smerovali aj ku škole, vo vzťahu ku ktorej žiadal nariadiť neodkladné opatrenie (súd jeho návrh zamietol). Svedkom ignorujúceho správania otca k matke je aj maloletá, nakoľko pri samotnom preberaní či odovzdávaní maloletej otec s matkou nekomunikuje. Z vyjadrenia matky, ako aj zo samotnej výpovede maloletej na polícii v prítomnosti otca je zrejmé, že maloletá má pred otcom strach („bojím sa to povedať pred otcom“), v dôsledku čoho sa podrobuje jeho požiadavkám, pričom tieto požiadavky, resp. schémy správania vykazujú známky dysfunkcie, ako to vyplýva zo znaleckého posudku C.. Č. č. XX/XXXX a nemožno u maloletej vylúčiť postupné učenie sa týmto dysfunkčným (paranoidným) schémam vnímania a reagovania na podnety z okolia. Znalkyňa uviedla, že „k vyššej miere schopnosti vhodne vplývať na ďalší vývin maloletej by prispelo, ak by sa posudzovaný podrobil ambulantnej psychoterapeutickej alebo psychiatrickej liečbe”. Podmienky v domácnosti otca, kde sa maloletá počas styku zdržiava, sa od roku XXXX nepodarilo preveriť vzhľadom na obštrukčné konanie zo strany otca. Rodič so skutočným záujmom o dieťa rešpektuje citové väzby dieťaťa k druhému rodičovi, rešpektuje a participuje na plnení jeho výchovnovzdelávacích povinností i záujmových činností, vytvorí dieťaťu vhodné podmienky, ktoré nemá problém príslušným úradom pri sociálnom šetrení preukázať.
Vzhľadom teda na správanie otca, vo vzťahu k matke (absolútna nekomunikácia a ignorancia osoby matky) a v poslednej dobe aj k maloletej (manipulácia s maloletou, aby bola ticho v byte a pod., neodovzdanie maloletej matke, ale v nočných hodinách na políciu) si podľa súdu vyžaduje vážny zásah do rodičovských práv, a to vo forme zákazu styku otca s maloletou. Zákaz styku situáciu u maloletej upokojí, predovšetkým maloletá nebude vystavená tlaku zo strany otca a stresu z odovzdania matke, ktoré posledne prebehlo, konaním otca, na polícii, čo maloletú veľmi vystresovalo. Na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou; vzhľadom na správanie otca k matke a k maloletej, spôsob komunikácie s úradmi a charakter jeho podaní sa javí, že bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie ohľadom súčasného psychického stavu otca a posúdiť, či tu nenastali dôvody pre zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku. Do tejto doby však podľa súdu nie je vhodné, aby sa otec s maloletou stretával.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.