Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/169/2002

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436, proti povinnému P. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. F., pre vymoženie pohľadávky vo výške 78,83 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta č. 35, Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 1400/2002, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie vo výške 69,25 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom sa dňa 12. 9. 2002 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1400/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške pôvodne 2.375,- Sk, tj. 78,83 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe platobného výmeru č. 2002211771 zo dňa 18. 6. 2002. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 010118* zo dňa 2. 10. 2002, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 2.375,- Sk s príslušenstvom.

2. Dňa 20. 2. 2017 doručil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 7. 2. 2017.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd exekúciu v dôsledku späťvzatia návrhu oprávneným zo dňa 20. 1. 2017 zastavil, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania, inicioval podaním návrhu na zastavenie exekúcie aj jeho skončenie z dôvodu neúspešnosti a bezvýslednosti exekučného konania. (Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť - R 50/2004).

6. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 94,44 eur, ktoré pozostávali z hodinovej odmeny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30. 4. 2008 vo výške 26,56 eur, z paušálnej odmeny vo výške 9,96 eur a z hotových výdavkov vo výške 45,40 eur a z náhrady za stratu času vo výške 2,68 eura. Ako platca DPH si uplatnil exekútor zvýšenie trov exekúcie aj o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 12. 9. 2002, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31. 3. 2017 (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 13,28 eur. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 30 minút, vypracovanie správy o stave a vyúčtovanie v trvaní 40 minút a za postúpenie spisu na súd spolu s návrhom na zastavenie v trvaní 30 minút. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko ide o budúce výdavky, ktoré súd v čase rozhodovania nemal žiadnym spôsobom preukázané.

12. Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmenu vo výške 9,96 eura a to za 3 úkony exekučnej činnosti, konkrétne za: získanie poverenia, doručenie upovedomenia oprávnenému a za zisťovanie majetku povinného.

13. Popri odmene za exekučnú činnosť súd exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 39,91 eura, ktoré pozostávajú z poštovných nákladov vo výške 3,95 eur, z materiálových a telekomunikačných nákladov vo výške 3,32 eura, z cestovných náhrad vo výške 32,64 eur. Z poštových nákladov mal súd z exekútorského spisu za preukázané náklady za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 0,46 eura (1/2-ica zo sumy 0,92 eura, keďže predmetnou zásielkou exekútor doručoval ešte ďalšiu písomnosť v inej exekučnej veci), upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,16 eura a vo výške 0,43 eura za druhý pokus o doručenie, avšak len v pomernej výške, nakoľko touto zásielkou súdny exekútor doručoval povinnému ďalšie dve zásielky v iných exekučných veciach. Za predloženie vyúčtovania trov exekúcie vrátane zaslania exekútorského spisu súd priznal poštovné vo výške 1,90 eura. Žiadne ďalšie náklady na poštovné súd z exekútorského spisu preukázané nemal. Pri cestovnej náhrade, ktorú súd exekútorovi priznal vychádzal zo spotreby motorového vozidla AUS BB 028 AE 5,1 litra na 100 km mimo mesta a 7,5 l/100km v meste, pri cene PHM 0,98 eura za liter. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty potom predstavuje sumu 7,60 eur mimo mesta a 0,74 eur v meste. Keďže suma základnej odmeny bola v čase zrealizovania cesty, teda v roku 2003 upravená podľa § 1 Opatrenia MPSVaR SR č. 339/2002 vo výške 4,70,- Sk, predstavovala potom základná náhrada pri počte 162 km sumu vo výške 24,30 eura. Cestovné náhrady potom celkom predstavujú súčet základnej náhrady vo výške 24,30 eura a náhrady za pohonné hmoty vo výške 8,34 eura, tj. sumu 32,64 eur, ktorú súd exekútorovi priznal.

14. Náhradu za stratu času súd exekútorovi nepriznal, nakoľko pracovná cesta nebola zrealizovaná samotným exekútorom, ale jeho zamestnancom T. X., ktorú skutočnosť osvedčuje správa z výkonu zo dňa 15. 1. 2003 (čl. 9 exekútorského spisu). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času zamestnancovi súdneho exekútora. Z ustanovenia § 20 ods. 1 a § 28 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor môže poverovať svojich zamestnancov (zamestnancom súdneho exekútora je aj exekútorský koncipient) vykonávaním jednoduchých úkonov, ale ak títo zamestnanci vykonávajú úkony v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu, nepatrí im náhrada za stratu času, pretože ich odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno priznať iba súdnemu exekútorovi za predpokladu, že osobne vykoná úkon v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko úkony spojené s preverovaním majetku povinného realizoval zamestnanec súdneho exekútora, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s exekútorským úradom, nepatrí súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času.

15. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 23,24 eura a hotové výdavky vo výške 7,27 eur o 20% DPH, tj. o sumu 6,10 eur. Súdny exekútor si DPH pri hotových výdavkoch uplatnil len z poštovného, materiálových a telekomunikačných nákladov. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 69,25 eura. Tieto trovy zaplatí súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods.2 v spojení s § 57 ods.1 písm. c/ EP, § 58 ods.5 EP).

Podľa § 239 ods. 1 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 239 ods. 2 sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 240 sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Podľa § 242 sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Podľa § 243 v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Podľa § 244 rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 250 ods. 2 ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.